Životné a pracovné podmienky vo Švajčiarsku
1 HĽADANIE PRÁCE
1.1 Ako si nájsť prácu
1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY
2.1 Pohyb tovarov a kapitálu
2.2 Hľadanie ubytovania
2.3 Hľadanie školy
2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt
2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom
3 PRACOVNÉ PODMIENKY
3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe
3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií
3.3 Druhy zamestnania
3.4 Pracovné zmluvy
3.5 Špeciálne kategórie
3.6 Samostatná zárobková činnosť
3.7 Platové podmienky
3.8 Pracovná doba
3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
3.10 Ukončenie pracovného pomeru
3.11 Zastupovanie pracovníkov
3.12 Pracovné spory – štrajky
3.13 Odborná príprava
4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY
4.1 Prehľad životných podmienok v Európe
4.2 Politický, administratívny a právny systém
4.3 Príjmy a dane
4.4 Životné náklady
4.5 Ubytovanie
4.6 Zdravotníctvo
4.7 Systém vzdelávania
4.8 Kultúrny a spoločenský život
4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
4.10 Doprava
5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE
1 HĽADANIE PRÁCE
1.1 Ako si nájsť prácu
Ak si hľadáte prácu pred príchodom do Švajčiarska, odporúčame kontaktovať EURES poradcu vo vašej krajine. Ak ste už vo Švajčiarsku, môžete sa bezplatne zaregistrovať v miestnom regionálnom centre sprostredkovania zamestnania (RAV/ORP/URC). Pracovné ponuky do Švajčiarska nájdete aj na stránke RAV.
Väčšina pracovných ponúk je inzerovaných na internete. Mnohé stránky napomáhajú pri hľadaní ponúk v určitom odvetví (napríklad stavebníctvo, zásobovanie, zdravotníctvo, informačné technológie, atď.). Ďalšou možnosťou je registrácia v súkromnej sprostredkovateľskej agentúre. Služby poskytované týmito agentúrami sú spravidla bezplatné pre uchádzača o zamestnanie, ale ak získate pracovnú zmluvu, zamestnávateľ je požiadaný o úhradu poskytnutých služieb agentúry.
Vo Švajčiarsku sú veľmi často tiež voľné pracovné miesta inzerované v špeciálnych prílohách hlavných švajčiarskych denníkov. Najznámejšie prílohy sú: „Emploi&Formation“ , publikovaná v Le Temps v Ženeve, „Emploi“ publikovaná v 24Heures v Lausanne, „Stellefant“ , publikovaná v Basler Zeitung, „Stellenmarkt“ vydaný v Bund a Berner Zeitung, „Stellen – Anzeiger“ a „NZZ Executive“, ktoré vychádzaju v Neue Zürcher Zeitung a „Alpha”, ktorú nájdete v Tages – Anzeiger a Sonntags Zeitung -Zürich a v Corriere del Ticino.
Noviny on-line
1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania
Žiadosť o prijatie do pracovného pomeru vo Švajčiarsku zvyčajne obsahuje motivačný list, životopis obsahujúci fotografiu, kópie vašich diplomov a pracovných referencií. Váš motivačný list by mal vzbudiť záujem personalistu o detailnejšie preštudovanie žiadosti. Mal by byť napísaný na počítači a nemal by byť dlhší ako jedna strana A4. Vždy uveďte dôvody, prečo sa zaujímate o prácu alebo spoločnosť, ako aj zručnosti a skúsenosti, ktoré môžete ponúknuť spoločnosti. Na záver navrhnite osobný pohovor.
Životopis by nemal presiahnuť dve A4 strany a mal by obsahovať nasledujúce informácie (ak je možné vo forme tabuľky): vaše celé meno, adresu, telefónne číslo, dátum narodenia, národnosť, pracovné skúsenosti a akékoľvek pracovné skúsenosti získané počas vášho školenia, všeobecné vzdelanie (školy, vyššie vzdelávanie a odborná príprava), znalosť jazykov, počítačové zručnosti, špecifické schopnosti a osobné záujmy (aktivity vo voľnom čase, kluby, atď.). Švajčiarski zamestnávatelia dávajú referenciám, diplomom a osvedčeniam veľký význam, preto by ste mali dôkladne opísať vývoj vašej kariéry (podľa možnosti bez prerušení) a uviesť, ktorý švajčiarsky titul alebo kvalifikácie zodpovedajú tým vašim.
Ďalší spôsob hľadania práce je kontaktovať zamestnávateľa so žiadosťou o zamestnanie bez vedomia o voľnom pracovnom mieste. V tomto prípade vypracujte váš motivačný list špecificky pre tohto zamestnávateľa. Mal by byť sprevádzaný iba vašim životopisom. Pracovné referencie a diplomy doložte len v prípade vyžiadania alebo si ich pripravte na pracovný pohovor. Budúci zamestnávatelia majú tendenciu ignorovať žiadosti vo forme štandardného listu.
2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY
2.1 Pohyb tovaru a kapitálu
Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Krajiny EÚ neustále rušia obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc, viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a celosvetovo etabloval EÚ ako svetového obchodného hráča po boku USA a Japonska. Napriek tomu, že sa Európa zaviazala odstrániť všetky prekážky vnútorného obchodu, nie všetky odvetvia hospodárstva boli zladené. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli predstavovať vyššie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutické výrobky alebo stavebné výrobky. Väčšina výrobkov podlieha uplatňovaniu takzvanej zásady vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate každý výrobok, ktorý je legálne vyrobený alebo uvedený na trh v jednom z členských štátov, je možné s nim voľne pohybovať a obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.
Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť limity voľného pohybu tovaru v prípade konkrétnych spoločenských záujmov, akými sú napríklad ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že ak vnútroštátny orgán členského štátu považuje dovoz výrobku za potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie, verejnú morálku alebo verejný poriadok, môže odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určite energetické nápoje. Aj keď vo všeobecnosti neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ sú určené na osobné použitie, existuje niekoľko európskych obmedzení pre konkrétne kategórie výrobkov ako je alkohol a tabak.
Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou zásadnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľných pohyb kapitálu. Je to jedna zo štyroch základných slobôd zaručených legislatívou EÚ a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania môže teda spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov označila kľúčový bod v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu Európskej hospodárskej a menovej únie a spoločnej meny euro.
Výhoda
Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci Únie, ale prináša občanom EÚ aj niekoľko výhod. Jednotlivci môžu v rámci EÚ vykonávať veľký počet finančných operácií bez väčších obmedzení. Napríklad jednotlivci s niekoľkými obmedzeniami môžu ľahko otvoriť bankový účet, kupovať akcie, investovať, prípadne kúpiť nehnuteľnosti v inom členskom štáte. Spoločnosti z EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť ich.
Výnimky
Určité výnimky z tejto zásady platia v členských štátoch aj v tretích krajinách. Týkajú sa predovšetkým daní, dohľadu nad obozretným podnikaním, úvah o verejnej politike, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Európska komisia pokračuje v práci na dobudovaní voľného trhu s finančnými službami implementáciou nových stratégií finančnej integrácie s cieľom ešte viac uľahčiť občanom a spoločnostiam hospodárenie s financiami v rámci EÚ.
2.2 Hľadanie ubytovania
Existujú dve možnosti na vyhľadávanie ubytovania vo Švajčiarsku: prehliadanie inzerátov uverejňovaných online alebo cez inzerciu v miestnej alebo regionálnej tlači alebo kontaktovanie realitného makléra v regióne, v ktorom chcete žiť. (agentúra Immostreet , agentúra Immoclick, agentúra Homegate, Register agentúr).
Dostupnosť ubytovania vo Švajčiarsku je do určitej miery obmedzená, najmä v určitých regiónoch, preto je niekedy veľmi ťažké nájsť si ubytovanie predovšetkým v obciach a v mestách. Začnite preto s hľadaním čo najskôr. Takisto si treba uvedomiť, že nájmy vo Švajčiarsku sú v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami relatívne vysoké.
Keďže je dlhodobý prenájom finančne náročný, občania EÚ žijúci vo Švajčiarsku sa môžu rozhodnúť pre kúpu apartmánu alebo domu. Avšak kúpa domu alebo apartmánu je tiež nákladná. Na získanie hypotéky je potrebné zložiť najmenej 20% z ceny z vlastných zdrojov. Obytné nehnuteľnosti na predaj je možné hľadať rovnakým spôsobom ako prenájom ubytovania (denná tlač, web stránky alebo realitní agenti).
Odporúčame prečítať si sekciu o ubytovaní, ktorá obsahuje množstvo praktických informácií o termínoch o zmluvných podmienkach prenájmu a kúpy, nájomných dohodách, preddavkoch, atď.
2.3 Hľadanie školy
Pri hľadaní školy pre vaše dieťa (materská škola, základná škola alebo nižší stupeň strednej školy), odporúčame kontaktovať miestne úrady alebo požiadať priamo vedenie školy. V neposlednom rade by ste mali so sebou vziať, pokiaľ je to možné, povolenie k pobytu a zdravotné poistenie vášho dieťaťa. Ak dieťa nerozpráva jazykom príslušného kantónu, je vhodné ho zapísať do integračnej školy, aby si zlepšilo svoje jazykové schopnosti ešte pred nástupom do štandardnej triedy. Bližšie informácie nájdete na Švajčiarskej informačnej vzdelávacej platforme EDUCA.
Užitočné informácie o vzdelávaní vyššieho stupňa (vysoké školy a univerzity) sú dostupné na webovej stránke švajčiarskych univerzít. Kritériá prijatia na štúdium vyššieho stupňa vo Švajčiarsku sú veľmi prísne a štúdium na univerzitách je vo všeobecnosti finančne veľmi nákladné. V niektorých prípadoch môžete požiadať o štipendium. Príslušné informácie možno získať od Federálnej komisie pre zahraničné štipendiá.
Ďalšou možnosťou je zapísať dieťa do medzinárodnej alebo súkromnej školy. Ako prvé môžete kontaktovať Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švajčiarsku. Ako druhé Vám odporúčame navštíviť webovú stránku Federácie švajčiarskych súkromných škôl
Švajčiarsky vzdelávací systém
2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)
Snaha EÚ čo najviac zjednodušiť svojim občanom cestovanie po členských štátoch viedla k zavedeniu spoločných pravidiel, ktoré upravujú vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Do spolupráce v tejto oblasti sú zapojené aj krajiny EHP, teda aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.
Vodičský preukaz v EU
V súčasnosti neexistuje oficiálny európsky vodičský preukaz, ale členské štáty EU predstavili vodičský preukaz podľa „Modelu spoločenstva“. Tento model spoločenstva zabezpečuje, aby bol vodičský preukaz vydaný iným štátom EÚ, uznaný aj v ostatných členských štátoch a štátoch EHP.
Tieto vodičské preukazy sa vydávajú podľa vnútroštátneho práva, ale sú platné aj v ostatných krajinách EÚ a tiež na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Treba poznamenať, že dočasné vodičské preukazy alebo osvedčenia vydané domovskou krajinou držiteľa však nie sú uznávané v iných členských štátoch.
V prípade, že sa občan EÚ presťahuje do iného členského štátu, nevyžaduje sa od neho, aby si svoj vodičský preukaz zamenil až do trvania jeho platnosti. (Držiteľ vodičského oprávnenia je povinný skontrolovať si, či sa stretol so všetkými požiadavkami daného štátu na vedenie vozidiel) Niektoré členské štáty vyžadujú doplniť niektoré údaje do vodičského preukazu aby sa splnili určité administratívne požiadavky.
V prípade vypršania platnosti, straty, alebo krádeže vášho vodičského preukazu, vám ho môže členský štát v mieste vášho pobytu vydať na základe podmienok, aké v danom štáte platia. Občanom sa odporúča kontaktovať kompetentné úrady a požiadať o nový vodičský preukaz.
Zaregistrovanie Vášho auta v hosťovskej krajine
Ak žijete v inom členskom štáte a na Vašom aute tam jazdíte viac ako 6 mesiacov, ste povinný Vaše auto zaregistrovať na miestnom úrade a hostiteľskej krajine zaplatiť registračnú daň. Ak sa zdržiavate v krajine so svojím autom menej ako 6 mesiacov, nie je potrebné auto registrovať a platiť žiadne poplatky. Vozidlo teda zostáva registrované v pôvodnej krajine predošlého pobytu.
Po pobyte dlhšom ako 6 mesiacov je potrebné vozidlo registrovať na úradoch a zaplatiť registračný poplatok hosťovskej krajine. Pri registrácii, vlastník vozidla bude musieť predložiť nasledujúce dokumenty: osvedčenie o zhode vozidla, papiere od poistenia, doklady o zaplatení DPH, list vlastníctva, doklad o schopnosti prevádzky vozidla a doklad o zaplatení dane z motorového vozidla.
V niektorých krajinách môžu byť vlastníci oslobodení od platenia dane pri registrácii vozidla, keď sa presťahujú z inej krajiny EÚ/EHP, ktorá požaduje rovnaké podmienky a termíny na registrovanie. Ešte pred presťahovaním je vhodné kontaktovať príslušné úrady.
Poistenie vozidla keď sa sťahujete do krajiny EÚ/EHP
Občania EÚ môžu svoje auto poistiť v ktoromkoľvek členskom štáte, pokiaľ má nimi vybraná poisťovacia spoločnosť od úradov hostiteľskej krajiny licenciu, potrebnú na dané poistné úkony. Spoločnosť, sídliaca v inom členskom štáte, môže ponúkať povinnú poistku občianskoprávnej zodpovednosti len v prípade, že spĺňa isté kritériá. Poistenie platí v celej Únii, nehľadiac na to, kde sa nehoda stane.
Je potrebné uistiť sa, či daná poisťovňa predáva poistenie platné aj v krajine do ktorej chcete vycestovať. Pri ukončení nového poistenia v inej krajine EU/EHP treba poznamenať, že poisťovacia spoločnosť nie je oprávnená , predchádzajúce škodové udalosti zvážiť.
Zdaňovanie pri kúpe auta
Daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) na motorové vozidlá sa platí v krajine, kde bolo auto zakúpené, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.
Komisia pre dane a colnú úniu poskytuje viac informácii na svojej webovej stránke.
2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt
Od 01.06.2016 sa na štátnych príslušníkov všetkých štátov EÚ-27/EZVO, t.j. na štátnych príslušníkov krajín EÚ-25/EZVO (EÚ 17/EZVO plus EÚ-8) a štátnych príslušníkov Bulharska a Rumunska (EÚ-2) vzťahujú tieto právne predpisy: za rovnakých podmienok.
Od 1. januára 2017 majú chorvátski štátni príslušníci prospech aj z voľného pohybu. Vzťahujú sa však na nich prechodné ustanovenia, vrátane obmedzení prístupu na trh práce a úpravy kvót.
Dokumenty dôležité pre váš pobyt nájdete podľa štátnej príslušnosti
Informácie o povoleniach na pobyt občanov EÚ/EZVO
2.6 Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom
Opustiť domovskú krajinu a začať žiť a pracovať v cudzine nie je jednoduché rozhodnutie. Ak chcete emigrovať, nemôžete nič nechať na náhodu. Tu je niekoľko praktických rád, ktoré vám pomôžu v rozhodovaní a naplánovaní potrebných krokov.
Z nášho pohľadu sú pri sťahovaní sa do inej krajiny dvoma najdôležitejšími momentmi hľadanie práce a ubytovania. Vzhľadom na problémy, ktoré by mohli nastať s príchodom do cudzej krajiny bez práce či ubytovania, by ste si mali oboje zabezpečiť pred tým, než sa naozaj presťahujete do Švajčiarska. Z tohto dôvodu by ste mali navštíviť krajinu vopred a zariadiť si nevyhnutné záležitosti. Pozrite si osobitné sekcie o práci a ubytovaní, v ktorých nájdete praktické informácie užitočné pri vašom hľadaní.
Akonáhle si vo Švajčiarsku nájdete prácu a ubytovanie, musíte počítať s rôznymi formalitami, ako sťahovanie, colná kontrola, oznámenie odchodu z krajiny alebo prevod finančných zdrojov. Pri samotnom sťahovaní by ste mali uprednostniť špecializované medzinárodné sťahovacie spoločnosti. Hoci Vás vyjdú dosť draho (urobte si prieskum viacerých firiem), ušetria Vám množstvo starostí. Niektoré z týchto spoločností za Vás takisto vybavia colné formality. Ak sa rozhodnete presťahovať samostatne, ušetrite drahocenný čas tým, že vopred kontaktujete colnice, ktorými budete prechádzať.
Bližšie informácie o preprave dopravných prostriedkov, domácich zvierat a rastlín nájdete v osobitných sekciách. O sťahovaní by ste mali taktiež informovať Vašu banku (tá Vám poradí pri prevode finančných zdrojov). Takisto musíte kontaktovať aj rôzne úrady vo Vašej krajine (dane, poistenie, evidencia obyvateľstva, atď.).
Po príchode do Švajčiarska je potrebné zaregistrovať sa do 14 dní po príchode (ale vždy skôr ako začnete pracovať) na miestnom úrade evidencie obyvateľstva. Tiež by ste sa mali po príchode kontaktovať s dodávateľmi vody, elektriny, plynu a pod. a uzavrieť do troch mesiacov zdravotné poistenie. Na záver, máte jeden rok na výmenu Vášho vodičského preukazu za švajčiarske vodičské oprávnenie. Urobiť tak môžete na Úrade cestnej premávky vo Vašom kantóne (bližšie informácie v dole uvedených odkazoch).
3 PRACOVNÉ PODMIENKY
3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe
Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre občanov. Preto s národnými vládami spolupracuje na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia.
Členské štáty sú podporované prostredníctvom:
– výmeny skúseností a spoločnými krokmi,
– zriadenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, zabezpečenie a bezpečnosť na pracovisku v rámci celej Európskej únie.Zlepšovanie pracovných podmienok
K dosiahnutiu udržateľných pracovných podmienok je nutné určiť hlavné parametre priaznivého pracovného prostredia a stanoviť tak kritériá pre kvalitu pracovných podmienok.
European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok, Eurofound) v Dubline je agentúra EU, ktorá, ako naznačuje už jej názov, poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality práce a zamestnania, medzi ne patrí:
- zdravie a duševná pohoda na pracovisku – veľmi podstatné kritérium, keďže dobrými pracovnými podmienkami sa dá predchádzať zdravotným problémom z pracoviska, znižuje sa riziko úrazu a zlepšuje organizácia práce,
- vyváženie pracovného života a voľného času – občania by mali mať šancu nájsť medzi týmito dvoma oblasťami rovnováhu,
- rozvíjanie zručností – kvalitná práca je taká, ktorá poskytuje priestor na tréning, zlepšovanie sa a kariérny rast.
Sociálny dialóg
Európska únia úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi, vrátane obchodných a odborových organizácií, na celom rade otázok týkajúcich sa zamestnanosti a pracovných postupov. Sociálny dialóg vedie obe strany priemyslu k vzájomnej dohode, ktorá môže mať závažný dosah na európskych pracovníkov. Niektoré sociálne medziodborové dialógy boli zahrnuté do európskeho práva, zahrňujúc zmeny podmienok súvisiacich s rodičovskou dovolenkou, prácou na dohodu a zmlúv na dobu určitú.
Niekedy sociálni partneri štrajkujú, čo je známe pod názvom autonómne dohody týkajúce sa práce z domova, stresu v práci, obťažovania a násilia na pracovisku. Sociálny dialóg tiež prebieha v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory v oblastiach, ako je bankovníctvo, chemické látky, poisťovníctvo, telekomunikácie a ocele.
Pre viac informácií navštívte webovú stránku Komisie pre sociálny dialóg. Organizácie zapojené do medziodborového sociálneho dialógu zahrňujú : Európska konfederácia odborových organizácií a Bussinesseurope.
Zdravie a bezpečnosť pri práci
Podľa pravidiel EU, zamestnávatelia majú povinnosť zaistiť zdravie a bezpečnosť svojich zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ musí rozvinúť politiku bezpečnosti a ochrany zdravia, čo so sebou nesie zhodnotenia rizík, zdravotné a bezpečnostné školenia súvisiace so zamestnaním, konzultácie s pracovníkmi, poskytnutie prvej pomoci a protipožiarne a evakuačné procedúry. Od zamestnancov, na druhej strane, sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny pre bezpečnosť a ochranu zdravia a nahlásiť akékoľvek možné nebezpečenstvá.
Viac informácií o princípoch EÚ v rámci ochrany zdravia a bezpečnosti, a ako ovplyvňujú jednotlivcov a podniky, je k dispozícii na internetovej stránke Komisie.
Európska agentúra pre zdravie a bezpečnosť pri práci poskytuje mnoho užitočných informácií pre podniky aj zamestnancov.
Určenie minimálnych požiadaviek
Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch do značnej miery závisí na stanovení spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a predpisy EÚ stanovujú minimálne požiadavky pre udržateľné pracovné prostredie a sú teraz uplatňované vo všetkých členských štátoch.
Pravidlá Európske únie vzťahujúce sa na pracovné podmienky pokrývajú širokú škálu záležitostí ako pracovný čas, zamestnávania dočasných pracovníkov, práv pracovníkov pracujúcich na čiastočný úväzok a ochranu pre tých, ktorí pracujú na dobu určitú.
Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti, pričom sa dodržujú práva občanov na pracovisku. Napríklad, smernice EÚ zabezpečujú, aby pracovné podmienky zamestnancov na čiastočný úväzok boli porovnateľné s ich kolegami pracujúcimi na plný úväzok.. A takisto zamestnávatelia majú zakázané zaobchádzať inak s pracovníkmi na čiastočný úväzok, ako s pracovníkmi pracujúcimi na plný úväzok.
3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií
Možnosť uznania Vašej kvalifikácie a kompetencií môže vo Vašom rozhodovaní sa, či sa zamestnať v inom štáte EÚ, zohrať rozhodujúcu úlohu. Nanešťastie, odlišné vzdelanie v každej krajine spôsobuje zamestnávateľom ťažkosti pri správnom posudzovaní kvalifikácie uchádzačov z iných krajín.
Základné princípy uznávania odbornej kvalifikácie v EÚ
Jedným zo základných princípov EÚ je, že každý jej občan má mať možnosť voľne vykonávať svoju profesiu v akomkoľvek členskom štáte. Tento princíp sa žiaľ nedá uplatniť všade, pretože niektoré profesie môžu byť obmedzované národnými reštrikciami hostiteľských štátov.
Na prekonanie týchto prekážok EÚ vytvorila systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa profesie rozdeľujú na regulované (na ktorých výkon je zo zákona potrebná istá odbornosť) a zákonom hostiteľského členského štátu neregulované profesie.
Rada Európy predstavila sériu nástrojov, ktoré majú zabezpečiť zlepšenie v rámci transparentnosti a uznávania kvalifikácií či už v rámci vzdelania alebo práce.
1. Systém Európskych kvalifikácií (EQF) – Jeho zásadným cieľom je vytvorenie prepojení medzi rozdielnymi národnými kvalifikačnými systémami a zabezpečenie hladkého prenosu a uznania diplomov. Jednotlivci aj zamestnávatelia budú ľahšie chápať a porovnávať kvalifikácie získané v inej krajine. Krajiny budú môcť spájať svoje kvalifikačné systémy a od roku 2012 všetky nové kvalifikácie môžu zverejňovať údaje v systéme.
2. Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARICs) – V roku 1984 bola na podnet Európskej komisie vytvorená sieť Národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní. NARICs poskytujú informácie ohľadom uznávania štúdií, ktoré prebehli v zahraničí. Tieto informačné centrá sa nachádzajú v každom členskom štáte Európskej únie, tak isto aj v štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru a v procese uznávania kvalifikácii v rámci Európy zohrávajú rozhodujúcu úlohu.
3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) – Snahou Európskeho systému prenosu kreditov je uľahčiť uznávanie štúdia medzi členskými krajinami. Poskytuje prenos štúdia z jednej vzdelávacej inštitúcie na druhú a ponúka mnoho spôsobov, ako získať diplom.
4. Europass – je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Skladá sa z 5 štandardizovaných dokumentov:
- CV (Europass životopis),
- jazykový pas Europass,
- Europass doplnok k osvedčeniu
- Europass doplnok k diplomu a
- Europass mobilita
Systém Europass umožňuje jasné a jednoduché pochopenie zručností a kvalifikácií kdekoľvek v Európe. Centrá Europass, fungujúce v každom štáte Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, boli zriadené ako hlavné miesta, kde môžu obyvatelia o systéme Europass nájsť potrebné informácie.
Databáza Európskej komisie pre regulované profesie zahŕňa vyhľadávač profesií v štátoch EÚ a EHP, kontaktné body a informácie o kompetentných úradoch.
Europass
3. 3 Druhy zamestnania
Zákonom stanovený minimálny vek na prácu je vo Švajčiarsku 15 rokov. V niektorých výnimočných prípadoch (kuriérske služby, ľahká práca, kultúrne, umelecké a športové akcie alebo reklama) môžu byť mladí ľudia zamestnaní vo veku od 13 rokov.
Vo Švajčiarsku existujú rôzne typy pracovných zmlúv. Prvými sú individuálne pracovné zmluvy, v ktorých sa zamestnanec zaväzuje pracovať pre zamestnávateľa za mzdu. Tieto zahŕňajú určité práva a povinnosti: zamestnanec musí vykonávať príslušnú prácu, kým zamestnávateľ musí zamestnancovi platiť plat a príspevky na sociálne zabezpečenie, poskytnúť mu platenú dovolenku, atď.
Ďalšou bežnou formou pracovnej zmluvy je kolektívna pracovná zmluva. Založená je na rokovaní medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi, zahŕňa opatrenia pri uzavretí a ukončení a obsah individuálnych pracovných zmlúv, práva a povinnosti zmluvných strán a rozsah dohody a spôsob, akým má byť dodržiavaná. Okrem toho môžu splnomocnené strany pre konkrétne typy zamestnania spísať štandardnú pracovnú zmluvu.
Práca na čiastočný úväzok a práca z domu (telepráca) môžu byť vykonávané na všetky tri typy zmlúv.
Bližšie informácie o samostatnej zárobkovej činnosti a práci au-pair nájdete v príslušných sekciách.
Švajčiarsko nemá žiadne špeciálne predpisy pre sezónnych pracovníkov. Neexistuje žiadna definícia sezónnej práce, obvyklé pravidlá (pracovné právo, kolektívne pracovné zmluvy a pod.) upravujúce pracovnú zmluvu sa vzťahujú aj na osoby s krátkodobými zmluvami.
Občania členských krajín EÚ-27/EZVO nepotrebujú vo Švajčiarsku pri nástupe do zamestnania do troch mesiacov v kalendárnom roku povolenie na pobyt. Napriek tomu takého zamestnanie vyžaduje elektronické oznámenie krátkodobých pobytov. Online formulár oznámenia je potrebné odoslať najneskôr deň pred nástupom do práce.
3. 4 Pracovné zmluvy
Švajčiarske právo nestanovuje špecifickú formu pracovných zmlúv. Vo všeobecnosti je možná dokonca aj ústna dohoda, ale odporúča sa písomná pracovná zmluva. Kolektívna pracovná zmluva môže stanovovať potrebu písomnej zmluvy, nakoľko pre určité typy zmlúv (napr. učňovské zmluvy alebo agentúrou dohodnuté dočasné pracovné zmluvy) je písomná forma zmluvy zákonom stanovená podmienka.
V prípade uzavretia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú alebo na viac ako jeden mesiac, je zamestnávateľ povinný v priebehu jedného mesiaca od začiatku pracovného vzťahu zamestnanca v písomnej podobe informovať o hlavných zmluvných podmienkach (mená zmluvných strán, dátum začiatku pracovného pomeru, pozícia zamestnanca, výšku odmeny a týždenný pracovný čas). Táto povinnosť zamestnávateľa je obzvlášť dôležitá, ak neexistuje žiadna písomná pracovná zmluva.
Pracovná zmluva musí presne uvádzať aspoň meno zamestnávateľa a zamestnanca, dátum začiatku zmluvy, vykonávanú funkciu a platové ohodnotenie za jej výkon.
Ďalšie dôležité ustanovenia zmluvy sú skúšobná doba, ktorá nesmie presiahnuť obdobie troch mesiacov a výpovedná lehota (bližšie informácie v sekcii o ukončení pracovného vzťahu). Navyše, pracovná zmluva nesmie stanovovať nemorálne alebo nelegálne úlohy.
Ako pri každej zmluve, základné podmienky obsiahnuté v pracovnej zmluve môžu byť pozmenené jedine so súhlasom oboch strán. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zmeniť akékoľvek podstatné ustanovenia pracovnej zmluvy (napr. chce zamestnancovi znížiť plat), zamestnancovi musí byť predložený pozmeňovací návrh a daná dostatočná doba na zváženie. Ak zamestnanec v stanovenom období nevznesie námietku, dodatok sa považuje za akceptovaný a je prijatý.
Možnosti zmluvných vzťahov
3. 5 Špeciálne kategórie
Ako sme už spomenuli v časti o druhoch zamestnania, zákonom stanovený minimálny vek na výkon práce je 15 rokov. Pri pracovnom čase mladistvých sa musí vziať do úvahy ich vek, nedostatok skúseností a vzdelávacia povinnosť. V zásade nemajú dovolené pracovať v noci alebo v nedeľu.
Ľudia so zdravotným postihnutím sú často na pracovnom trhu diskriminovaní. Aby sa tomuto problému predišlo, švajčiarska vláda prijala zákon o zdravotne postihnutých osobách, ktorý stanovuje rôzne opatrenia s cieľom uľahčiť ich profesionálnu integráciu (prispôsobenie miesta práce, finančná pomoc pri integrácii atď.). Invalidné poistenie tvorí základ pre pracovnú integráciu ľudí so zdravotným postihnutím. Stanovuje opatrenia na pomoc zamestnancom (kariérne poradenstvo, reintegráciu na trhu práce, diéty, cestovné..) a zamestnávateľom (úhrady nákladov za pracovné pomôcky…). Systém nehodového poistenia môže tiež ponúknuť pomoc v tomto smere. Okrem toho existujú súkromné organizácie, ktoré sa zaoberajú reintegráciou osôb so zdravotným postihnutím.
3. 6 Samostatná zárobková činnosť
Ak chcete vo Švajčiarsku fungovať ako samostatná zárobkovo činná osoba, máte na začatie podnikania rovnaký nárok ako zamestnaný občan. Samozrejme, podnikáte tak na vlastnú zodpovednosť a riziko. Takýmto osobám sa udeľuje povolenie na pobyt na 5 rokov (povolenie B EC/EFTA) a majú právo na neobmedzenú geografickú a pracovnú mobilitu.
Do 14 dní po príchode do Švajčiarska a pred začatím práce, samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi jedného z 27 členských štátov Európskej únie alebo členského štátu EZVO sa musia zaregistrovať na obecných úradoch v mieste bydliska alebo úrade práce, alebo migračnom úrade. Rovnako musia požiadať o povolenie na pobyt na samostatne zárobkovú činnosť. Musíte predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný pas, ako aj doklady o tom, že spĺňate podmienky pre samostatnú zárobkovú činnosť (počiatočný kapitál, bankové výpisy a, kde je to potrebné, zápis do obchodného registra). Samostatne zárobkovú činnosť nesmiete začať vykonávať pred získaním povolenia.
Vezmite na vedomie, že musíte platiť daň z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 7,7% (2022), ak váš ročný obrat presahuje 100 000 CHF. Ste osobne zodpovedný za zabezpečenie svojho sociálneho poistenia (starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie pri strate príjmu a zdravotné poistenie). Je mnoho organizácií, ktoré Vám môžu pomôcť založiť si vo Švajčiarsku samostatne zárobkovú činnosť.
3. 7 Platové podmienky
V súčasnosti vo Švajčiarsku neexistuje zákonom stanovená minimálna mzda. Záväzné platové podmienky a výhody sú zahrnuté jedine v niektorých kolektívnych zamestnaneckých dohodách. Celková úroveň platov vo Švajčiarsku je vyššia ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine. Priemerný hrubý plat na národnej úrovni bol v roku 2020 vo výške 6 665 CHF za mesiac. Priemery sa však výrazne odlišujú v závislosti od odvetvia. Pre účely určenia úrovne platov podľa veku a kvalifikácie v siedmych hlavných regiónoch krajiny a vo viac ako 40 odvetviach hospodárstva môžete použiť mzdovú kalkulačku Švajčiarskej federácie odborových zväzov (SGB/USS).
Mzdy a platy vo Švajčiarsku sú v súčasnej dobe stále stanovené na základe odpracovaných rokov. Avšak, zamestnávatelia vo verejnom aj súkromnom sektore sa čím ďalej, tým viac prispôsobujú systému platov odvodených od výkonu. Platy žien sú vo všeobecnosti nižšie ako platy mužov bez ohľadu na kvalifikáciu.
Príspevky na sociálne zabezpečenie, automaticky zrážané a platené zamestnávateľmi, sú vo vo Švajčiarsku vo všeobecnosti nižšie ako vo väčšine európskych krajín. Čistý plat (po odpočítaní príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia z hrubého platu, strhnutých pre zamestnanecké dôchodkové poistenie, príspevok v nezamestnanosti, poistenie, atď.) je teda vo Švajčiarsku vyšší ako v ktoromkoľvek inom európskom štáte, je však dôležité mať na pamäti, že životné náklady sú tu vyššie ako vo zvyšku Európy. Zrážky na sociálne zabezpečenie z platu predstavujú zhruba 16% hrubej mzdy.
Švajčiarski štátni príslušníci platia dane na konci roka, zatiaľ čo zahraničným zamestnancom, ktorí nie sú držiteľmi C povolenia, sa dane odpočítajú každý mesiac zo svojho zárobku (platíš, koľko zarobíš). Ich zamestnávatelia platia odpočítané sumy daňovému úradu. Sadzby dane sa medzi kantónmi líšia.
3. 8 Pracovná doba
Švajčiarske právo stanovuje pracovníkom v priemysle, zamestnancom v kanceláriách, technickým a iným zamestnancom, medzi ktorých patria aj predajcovia vo väčšine maloobchodov, maximálny týždenný pracovný čas na 45 hodín. Limit pre všetkých ostatných pracovníkov je 50 hodín za týždeň. V roku 2018 bol priemerný týždenný pracovný čas vo švajčiarskych podnikoch 41,08 hodín (zdroj: Federálny štatistický úrad).
Organizácia pracovného času je spravidla povinnosťou zamestnávateľa, ktorý však musí dodržiavať príslušné zákonné podmienky (čas na oddych, prestávky, štátne sviatky, voľno cez víkendy, zákaz práce v noci a v nedeľu, a pod.), pričom musí pracovný poriadok konzultovať so zamestnancami a prispôsobiť ho čo najviac ich individuálnym potrebám. Pre viac informácií je najlepšie konzultovať to s vaším zamestnávateľom alebo priamo s príslušným orgánom.
Nadčasy, ktoré prevyšujú dohodnutý pracovný čas, ale nepresiahnu zákonom daný maximálny pracovný čas, musia byť vo všeobecnosti vyplatené s 25%-ným príplatkom, alebo ak zamestnanec súhlasí môže mu byť poskytnuté náhradné voľno. Zmluvné strany sa však v písomnej pracovnej zmluve môžu dohodnúť na vlastných podmienkach. Nadčasy, prekračujúce maximálny týždenný pracovný čas 45 alebo 50 hodín, sú riadené ustanoveniami Zákonníka práce. Musia byť zaplatené s 25%-ným príplatkom alebo ak zamestnanec súhlasí, kompenzované náhradným voľnom.
Pri dočasnej práci vykonávanej v noci, v nedeľu alebo počas štátneho sviatku, vzniká zamestnancovi nárok na špeciálnu odmenu. Za pravidelnú prácu v noci Zákonník práce zaisťuje 10%-né vynahradenie voľného času pre všetkých zamestnancov. Pokiaľ osoba zamestnanie neukončí, náhrada nemôže byť finančného charakteru.
3. 9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)
Minimálna dovolenka pre zamestnancov a absolventov nad 20 rokov je zo zákona štyri týždne a pre zamestnancov a absolventov do 20 rokov päť týždňov. Toto minimum môže byť zvýšené zmluvnou dohodou. Kolektívne pracovné zmluvy často stanovujú nárok na dlhšiu dovolenku, hlavne pre zamestnancov s určitým počtom odpracovaných rokov alebo istého veku.
Dĺžka dovolenky môže byť redukovaná, ak zamestnanec z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti, predĺženého neplateného voľna a pod. dlhodobo nepracuje. Dovolenka je vo všeobecnosti určená pre aktuálny kalendárny rok, v ktorom musí byť vyčerpaná a to minimálne dva nepretržité týždne. Počas dovolenky zamestnanec poberá plat v jeho plnej výške. Ak pracovný vzťah stále trvá, dovolenka nemôže byť nahradzovaná finančnou kompenzáciou alebo inak preplácaná.
Vo Švajčiarsku sú nasledujúce štátne sviatky: Nový rok (1.január), Národný deň Švajčiarska (1. august), Deň Nanebovstúpenia Pána a Štedrý deň (25. december). Ostatné sviatky (Veľká noc, Svätodušná nedeľa, Slávnosť tela a krvi Pána, a pod.) sú kantonálne, teda každý kantón o ich uznaní rozhoduje samostatne.
Prehľad sviatkov v jednotlivých kantónoch Švajčiarska podľa kantónov
Práceneschopnosť z dôvodu choroby: väčšina zamestnávateľov vyžaduje pri absencii z dôvodu choroby, dlhšej ako tri súvislé dni, lekársky doklad. Zákon zamestnávateľom prikazuje do určitého obdobia pokračovať vo vyplácaní mzdy zamestnancovi, neschopného práce z dôvodu choroby. Navyše, všetky zárobkovo činné matky majú právo na materskú dovolenku na obdobie 98 dní (14 týždňov) od narodenia dieťaťa. Počas ich absencie poberajú 80% z platu v podobe denných dávok, avšak maximálne 196 CHF za deň (2018). V prípade, že kantonálne nariadenia, zamestnanecké regule či kolektívne zamestnanecké dohody garantujú priaznivejšie príspevky, vždy sa uplatňujú práve tie.
S účinnosťou od 1. januára 2021 majú otcovia vykonávajúci zárobkovú činnosť nárok na dva týždne otcovskej dovolenky (max. 14 pracovných dní) počas 6 mesiacov po narodení dieťaťa. Aby sa kompenzovala strata zárobku, dostanú príspevok rovnajúci sa 80% priemerného príjmu (zníženého o AVS) pred narodením dieťaťa, až do maximálnej výšky 196 CHF za deň.
Vo Švajčiarsku existuje veľa typov dovoleniek, ktoré sú zaručené zákonom alebo v kolektívnych pracovných zmluvách. Patrí sem aj o dovolenka pre pracovníkov s mládežou, ktorá za rok poskytuje päť dní dovolenky navyše pre zamestnancov a absolventov do 30 rokov, ktorí vykonávajú dobrovoľnícku prácu s mládežou. Zamestnávatelia musia zamestnancom takisto umožniť všetky štandardné druhy absencií, ako sú napríklad svadba, narodenie dieťaťa, smrť blízkeho príbuzného alebo sťahovanie.
3. 10 Ukončenie pracovného pomeru
Pracovné zmluvy na dobu určitú, uzavreté oboma stranami (zamestnávateľom a zamestnancom) sa končia v posledný deň dohodnutého obdobia bez potreby podania výpovede. Ak je zmluva po skončení dohodnutej doby obnovená tichým súhlasom, stane sa z nej časovo neohraničená zmluva. Pracovné zmluvy na dobu neurčitú tohto druhu môžu byť ukončené ktoroukoľvek stranou za predpokladu, že sa dodrží stanovená výpovedná doba. Ak to vyžaduje druhá strana, musí strana, ktorá zmluvu vypovedá, uviesť dôvod tohto rozhodnutia písomne. Navyše, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú, môžu pracovnú zmluvu kedykoľvek rozviazať. V tomto prípade sa pracovná zmluva považuje za ukončenú po vzájomnej dohode (rušiacou zmluvou).
Počas skúšobnej doby môže zmluvný vzťah po sedemdňovej výpovednej dobe ukončiť ktorákoľvek strana. Výnimky sú možné, ak sú dohodnuté v písomnej dohode, štandardnej zmluve alebo kolektívnej zamestnaneckej dohode, ale skúšobná doba nesmie presiahnuť obdobie troch mesiacov. Po skúšobnej dobe môže byť pracovná zmluva ukončená s účinnosťou ku koncu ktoréhokoľvek mesiaca, podmienkou je jednomesačná výpovedná lehota pri pracovnom pomere jeden rok, dvojmesačná výpovedná lehota pri pracovnom pomere dva až deväť rokov a trojmesačná výpovedná lehota, ak pracovný pomer bol dlhší ako 9 rokov. Tieto lehoty môžu byť špecificky upravené písomnou dohodou, štandardnou zmluvou alebo kolektívnou zamestnaneckou dohodou.
Špeciálne opatrenia sa uplatňujú, ak pracovná zmluva končí z dôvodu odchodu do dôchodku. Obvyklý dôchodkový vek pre mužov je 65 rokov a pre ženy 64 rokov. Osoby, ktoré dosiahnu tento vek majú právo na dôchodok (AHV). Flexibilný dôchodkový systém povoľuje ľuďom ísť do dôchodku o jeden alebo dva roky skôr alebo pokračovať v práci ďalších jeden až päť rokov. Predčasný odchod do dôchodku vytvára penále vo forme redukcie dôchodku počas trvania penzie, zatiaľ čo v prípade odloženého odchodu do dôchodku sa k dôchodku vypláca príplatok. Na získanie nároku na dôchodok v plnej výške musia mať muži odpracovaných 44 rokov a ženy 43 rokov.
Ako dodatok k pilieru starobného dôchodku (1. pilier) musí pilier zamestnaneckých príspevkov (2.pilier) poistencom garantovať príjem vo výške 60% z ich konečnej vzťahujúcej sa mzdy. Spojený dobrovoľný 3. pilier (individuálnych príspevkov) je možné si zaobstarať uzatvorením životnej poistnej zmluvy, doplnkovej poistnej zmluvy alebo cez sporenie.
3. 11 Zastupovanie pracovníkov
Približne každý štvrtý zamestnaný vo Švajčiarsku je členom odborovej organizácie alebo podobnej asociácie. Na západoeurópske pomery je to pomerne malá časť obyvateľstva. Väčšina odborových a profesionálnych organizácií patrí pod jednu z dvoch zastrešujúcich organizácií, Švajčiarsku federáciu odborových zväzov (SGB/USS) a Travail Suisse. Výška odborových príspevkov sa výrazne líši od konkrétneho zamestnania a príjmu členov.
Odborové organizácie chránia záujmy pracujúcich, špeciálne v oblasti pracovných podmienok. S výhľadom na ich vylepšenie sa odbory zúčastňujú na organizovaní každodenných firemných aktivít, vytvárajú kolektívne zamestnanecké dohody a v nevyhnutných prípadoch konajú priamo na pracovisku. Odborové organizácie vykonávajú tiež politickú a sociálnu funkciu. Ruka v ruke s rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami a organizáciami presadzujú sociálnu spravodlivosť a lepšie pracovné podmienky.
Na federálnej, kantonálnej a komunálnej úrovni fungujú takisto rôzne iné organizácie na ochranu pracovníkov, napríklad kantonálne inšpektoráty práce. Vo firmách s viac ako 50 zamestnancami si môžu zvoliť jedného alebo viacerých zástupcov, ktorých úlohou je aktívne uplatňovať účastnícke práva zamestnancov.
3. 12 Pracovné spory – štrajky
Súdnu právomoc v sporoch vyplývajúcich z individuálnych pracovných zmlúv majú kantonálne občianske súdy (spravidla pracovné súdy). Kolektívne zamestnanecké spory sa v každom kantóne riešia odlišne. Všetky kantóny majú zmierovacie úrady, ktoré takéto spory riešia. Federálny zmierovací úrad preberá právomoc v sporoch, ktoré presahujú územie jedného kantónu, ale koná len na výslovnú žiadosť zúčastnených strán (zamestnávatelia alebo zamestnávateľské asociácie a odborové organizácie) a jedine v prípade, keď pokusy dosiahnuť dohodu priamym rokovaním zlyhali.
Zákonnosť štrajkov a výluk je opatrená Federálnou ústavou ako prejav voľného združovania sa, hoci Ústava môže určitým kategóriám ľudí štrajk zakázať. Štrajky a výluky sluky sú v súlade so zákonom len ak sa týkajú pracovných zmlúv, nezabraňujú potrebe udržiavať nenásilné pracovné vzťahy alebo dohodnúť zmier a primerane konajú. Účasť na legálnom štrajku a následná v výluka práce sa nepovažujú za nedodržanie zmluvnej povinnosti pracovať. Zamestnávatelia však nie sú povinní štrajkujúcim počas výluky vyplácať mzdu.
Odborové organizácie
3. 13 Odborná príprava
Odborné vzdelávanie a príprava – zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce
Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je nevyhnutným základom pre dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce.
EÚ podporuje odbornú prípravu na zamestnanie
Podpora vzdelávania a rozvíjania kvalifikácie v Európe je zabezpečovaná iniciatívou EÚ pod názvom Celoživotný vzdelávací program.
Proces celoživotného vzdelávania zahŕňa formálne, neformálne i všedné formy a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Poskytuje ľudom možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné zručnosti počas celého života, a takisto občanom umožňuje voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Financovanie je možné v širokom spektre aktivít, zahŕňajúc výmenný pobyt, štúdium, získavanie informácií. Existuje mnoho rozmanitých projektov zameraných na študentov aj ich učiteľov a lektorov.
Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
V úsilí podporiť atmosféru európskej spolupráce v rámci rozvoja systémov odborného vzdelávania, Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a podnetov.
1. ERASMUS
Považovaný za európsku vlajkovú loď vzdelávacieho programu, Erasmus umožňuje okolo 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí každý rok. Financované je to vyššími vzdelávacími inštitúciami, ktoré medzi sebou spolupracujú.
2. LEONARDO DA VINCI
Rovnako ako pomáha jednotlivcom dosiahnuť nové zručnosti, tento program pomáha aj organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy spolupracovať s partnermi z celej EÚ, aby si mohli vymieňať osvedčené postupy. Leonardo program financuje rad praktických projektov odborného vzdelávania a prípravy od tých, ktoré dovoľujú ľuďom zaškoliť sa v zahraničí až po tie rozsiahle, ktoré podporujú spoluprácu a vytváranie sietí po celej Európe.
3. GRUNDTVIG
Tento program poskytuje podporu pre výukové a študijné potreby ľudí, ktorí sa zúčastňujú vzdelávacích kurzov pre dospelých. Tento program zahŕňa formálne aj neformálne učenie.
EÚ organizácie, ktoré podporujú pracovné vzdelávanie a školenie
Európska únia disponuje zopár agentúrami na zlepšovanie kooperácie a výmennými pobytmi v praxi:
– Európske centrum pre školenie zamestnancov (CEDEFOP/ Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle)
Bola vytvorená v roku 1975 na podporu a rozvoj vzdelávania zamestnancov v Európe. Založené v Thessaloniki (Grécko), uskutočňuje výskum a analýzy školenia zamestnancov a odborného vzdelávania a svoje poznatky rozširuje rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
– Európska nadácia pre odborné vzdelávanie
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (mimo EÚ) v modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.
Európska vzdelávacia nadácia
Európske centrum pre rozvoj odborného vzdelávania
4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY
4.1 Prehľad životných podmienok v Európe
Kvalita života – vrchol Európskej sociálnej agendy
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad od kvality zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitných dopravných štruktúr, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život. Európska únia si dala za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne znevýhodnené osoby alebo starnutie jej populácie.
Zamestnanie v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí je pre Európsku komisiu hlavnou kľúčovou prioritou. S cieľom riešiť problém nezamestnanosti a zvýšiť mobilitu medzi pracovnými miestami a regiónmi sa na úrovne EÚ vyvíja a realizuje široká škála iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Patrí medzi Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007 – 2013). Program nahradí všetky existujúce programy v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a nediskriminácie.
Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie a dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Európska zdravotná politika sa zameriava na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, čím zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných štátnych orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný Program verejného zdravia (na roky 2008 -2013) má tri hlavné ciele:
- Zlepšovanie občianskej zdravotnej bezpečnosti
- Podpora zdravia a redukcia škodlivých činiteľov na zdravie
- Vytvorenie a rozšírenie informácií a poznatkov o zdraví
Vzdelanie a odborná príprava v EÚ
Členské štáty majú pod dohľadom vlastný systém vzdelania a odbornej prípravy. EÚ spája hodnoty, koordinuje tie aktivity, ktoré môžu mať dopad na kvalitu vzdelania, aby sa dosiahli spoločné ciele a poskytuje svojím občanom rôzne príležitosti na štúdium a odbornú prípravu počas celého ich života.
Aby sa toto mohlo uskutočniť, je potrebné spolupracovať s rôznymi medzinárodnými inštitúciami a spoluúčastníkmi organizácií v oblasti vzdelania, aby sa zlepšila politika a vymieňali skúsenosti. EÚ rozbieha početné množstvo nadačných programov v oblasti vzdelávania v rozsahu svojej pôsobnosti.
Schengenský priestor
Nadobudnutím platnosti v marci 1995 Schengenský dohovor zrušil pohraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel členských štátov.
Dodnes Schengenskú dohodu podpísalo v plnom rozsahu 25 štátov EÚ: Z toho 22 štátov je členom EÚ (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko a Švédsko), 3 krajiny EHP (Lichtenštajsko, Nórsko a Island) a Švajčiarsko. Veľká Británia a Írsko dohovor nepodpísali.
Doprava v EÚ
Európska dopravná politika je zameraná na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi, vďaka čomu umožňuje rýchlejší a lacnejší presun tovaru a osôb cez hranice. Cieľom je poskytnúť bezpečné, čistejšie a efektívne cestovanie po Európe, tým aj posilňovanie domáceho trhu pre voľný pohyb osôb a tovaru, vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť EÚ je taktiež expertom v oblasti práv pasažierov.
Letecká doprava a práva pasažierov
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo v dôsledku nižšie ceny leteniek a väčší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EU rovnako vytvorila súbor práv s cieľom zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi v leteckej doprave. Ak sa niečo stane , čo sa týka letov z členskej krajiny EU, alebo do členskej krajiny EU u dopravcu registrovaného v EU (alebo v Islande, Nórsku, či Švajčiarsku), cestujúci majú právo na náhradu alebo kompenzáciu. V prípade ak Vám zamietnu nalodenie, let má príliš dlhé meškanie (viac ako 5hodín), alebo bol Váš let zrušený či preložený, máte právo vybrať si, či chcete Vašu cestu do konečnej destinácie presmerovať, alebo žiadať náhradu letenky. Ak sa dožadujete náhrady, stratíte nárok na cestovanie s touto letenkou, na pomoc či presmerovanie z leteckej spoločnosti.
Vaša letecká spoločnosť by Vás mala vždy informovať o Vašich právach a akomkoľvek dôvode zamietnutého nalodenia, zrušenia alebo dlhého omeškania (viac než dve hodiny). Takisto máte nárok na občerstvenie, jedlá, komunikačné spojenie (napríklad telefonický hovor zadarmo) a prenocovanie. Všetko závisí od vzdialenosti letu a doby omeškania. Dodatočne, ak Vám zamietnu nalodenie, Váš let zrušili, prípadne priletíte do cieľového miesta s omeškaním dlhším ako sú tri hodiny, máte nárok na finančnú kompenzáciu od 250 do 600 eur v závislosti od letovej vzdialenosti.
Železničná doprava
Práva cestujúcich železničnou dopravou
Ak váš vlak mešká alebo je zrušený, máte právo na kompenzáciu škody. Taktiež máte právo na adekvátne informácie o meškaní.
Ak meškanie vlaku presahuje 1 hodinu (podľa rozpisu zaznačenom na cestovnom lístku), môžete vykonať nasledujúce kroky:
- Zrušiť celú plánovanú trasu a žiadať o okamžité nahradenie škody v plnej cene lístka alebo časť trasy. Môžete si nárokovať i na časť trasy a jej odškodnenie a zvyšok pokračovať v ceste, alebo cestu, ktorú ste už prekonali, ale meškanie vám bráni v užívaní už zaplatenej destinácie alebo výletu.
- Spýtať sa vášho dopravcu, či nie je možné presmerovať spojenie do vašej konečnej destinácie na skorší čas, alebo čo možno najskôr alebo aj neskorší dátum podľa vašej voľby.
- Pokračovať v ceste aj napriek meškaniu po svojej trase.
- Ak sa rozhodnete pokračovať vo svojej ceste, máte právo na kompenzáciu. Ak sa vlak omešká 1- 2 hodiny máte nárok na zľavu 25 % z cestovného lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok na zľavu 50% z ceny lístka. Kompenzácia vám bude vyplatená mesiac po podaní žiadosti o kompenzáciu škody.
4.2 Politický, administratívny a právny systém
Švajčiarsko je demokratický federálny štát s tromi úrovňami vlády: konfederácia, kantóny a obce. Konfederácia má tri právomoci: výkonnú moc (Federálna rada, zložená zo siedmich členov, volených na štvorročné obdobie), zákonodarnú moc (Federálne zhromaždenie, tvorené dvomi komorami, ktoré majú rovnaké práva: Rada štátov so 46 zástupcami reprezentujúcimi kantóny, a Národná rada skladajúca sa z 200 poslancov zastupujúcich ľud, všetci poslanci sú volení na štyri roky) a súdnu moc (Federálny najvyšší súd). Druhú úroveň vlády tvorí 26 kantónov, ktoré majú status federálnych štátov. Obce tvoria najnižšiu a základnú úroveň politického usporiadania vo Švajčiarsku.
Federálna ústava udeľuje zvrchovanosť – najvyššiu politickú moc – ľudu, ktorý volí parlament. Ľudom zvolený parlament následne volí vládu (Federálnu radu), ktorá menuje členov Federálneho najvyššieho súdu. Štyri hlavné politické strany (všetky zastúpené vo vláde) sú: Švajčiarska ľudová strana (SVP), Kresťanskodemokratická ľudová strana (CVP), Slobodná demokratická strana (FDP), Sociálno-demokratická strana (SDP).
Súdna moc je vo Švajčiarsku vykonávaná predovšetkým na dvoch úrovniach: národnej (Federálny najvyšší súd) a kantonálnej (kantonálne súdy). V dôsledku federatívnej štruktúry Švajčiarska, sú súdne orgány v každom kantóne organizované odlišne a postupy v jednotlivých zákonných oblastiach sú v rámci kantónov takisto odlišné.
Viac informácií v nižšie uvedených odkazoch:
Register administratívnych orgánov
Portál švajčiarskej vlády
Federálny súd
4.3 Príjmy a dane
Príjmy sú veľmi závislé od priemyslu, úrovne odbornej prípravy a od kantóna. Zrážky sociálneho zabezpečenia zahŕňajú príspevky na starobné a pozostalostné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistenie straty príjmu, schémy zamestnaneckého dôchodkového poistenia, atď.; nezahŕňajú príspevky na povinné zdravotné poistenie, ktoré sa nevzťahujú na príjem, ale sú rozdielne podľa poisťovne, miesta bydliska a zvoleného pokrytia.
Vo Švajčiarsku je daň z príjmu odvádzaná Konfederácii (priama federálna daň) a taktiež kantónom a obciam (kantonálna a obecná daň). Každý z 26 kantónov vo Švajčiarsku má svoju vlastnú daňovú legislatívu, preto sú dane v každom kantóne iné. Platitelia dane majú povinnosť raz za rok vyplniť daňové priznanie. Relevantné daňové faktory (príjem a majetok) a výška splatnej dane sú stanovené na základe tohto priznania.
Okrem dane z príjmu, ktorá je zvyčajne odpočítaná z príjmov občanov EU a EZVO, ďalšou dôležitou daňou je daň z pridanej hodnoty (DPH) pre väčšinu tovarov a služieb, ktorej výška je momentálne (2020) 7,7%. Medzi ostatné dane odvádzané vo Švajčiarsku patria daň z majetku, daň z motorového vozidla a poplatok za ročnú diaľničnú nálepku a iné.
Prehľad švajčiarskeho daňového systému
4. 4 Životné náklady
Výška životných nákladov vo Švajčiarsku patrí k najvyšším vo svete.
Podľa Štatistického federálneho úradu (FSO), priemerný príjem na jednu domácnosť vo Švajčiarsku bol 6 609 CHF v roku 2019. Medzi hlavné výdavky domácností patrí poistenie, ako je zdravotné poistenie 7% a príspevky na starobný dôchodok a do dôchodkového fondu 9,9%. Ďalšími výdavkovými položkami je bývanie a energie 14,8%, dane 12%,jedlo a nápoje 6,4%, stravovanie v reštaurácii 5,8% a výdavky na voľnočasové a kultúrne aktivity 5,3%.
4. 5 Ubytovanie
Keďže je ubytovanie vo Švajčiarsku dosť nákladné, málo ľudí si môže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť, preto si mnohí svoje ubytovanie prenajímajú. Výška nájmu (zväčša platená na začiatku mesiaca) so všetkými modernými výdobytkami ako kuchyňa so sporákom a chladničkou, kúpeľňa, väčšinou bez nábytku je odlišná od regiónu k regiónu. Prenájom zdražel v posledných rokoch. Prenájom sa obyčajne platí mesiac vopred a kúrenie, elektrika, teplá voda, atď. sa účtujú osobitne.
Nájomné zmluvy musia obsahovať: mená vlastníka a nájomcu; identifikáciu nehnuteľnosti a jej použitie; dobu trvania prenájmu (zvyčajne na neurčito); nájomné a ostatné poplatky. Depozit sa môže platiť len ak je špecifikovaný v zmluve, spolu s jeho výškou (ktorá nemôže presiahnuť sumu 3-mesačného nájomného v prípade nehnuteľnosti určenej na bývanie). Depozit musí byť zaplatený na účet vedený pod nájomcovým menom. Predtým ako vlastník, alebo v niektorých prípadoch predchádzajúci nájomca, odovzdá nájomcovi kľúče, vlastník obvykle nehnuteľnosť skontroluje.
Ak máte záujem kúpiť vo Švajčiarsku nehnuteľnosť, odporúča sa pozrieť si príručku Federálneho úradu spravodlivosti alebo kontaktovať Vašu banku.
Právne predpisy k prenájmu
4. 6 Zdravotníctvo
Ambulantná zdravotná starostlivosť je poskytovaná väčšinou lekármi so súkromnou praxou a ambulanciami verejných nemocníc alebo súkromných kliník. Na základe vybratého balíka zdravotného poistenia majú pacienti v zásade pri výbere lekára slobodnú voľbu a neobmedzený ľahký prístup k špecialistom. Kantóny a obce poskytujú školskú zdravotnú službu, ktorá zabezpečuje pravidelné prehliadky v štátnych školách, kontroluje stav imunity žiakov, zabezpečuje vakcináciu, atď.
Zubná starostlivosť je poskytovaná prevažne súkromnými zubármi a verejnými zubnými klinikami. Povinné poistenie pokrýva len určité zákroky (zväčša urgentné). Školská zdravotná služba monitoruje dentálne zdravie všetkých žiakov v rôznych obdobiach počas povinnej školskej dochádzky a navrhuje potrebnú liečbu, vzniknuté náklady sú spravidla platené rodinou dieťaťa.
Za posledné roky vo Švajčiarsku výrazne stúpla dôležitosť domácej zdravotnej starostlivosti (Spitex). Základné poistenie pokrýva iba čiastočne domácu starostlivosť a výpomoc v domácnosti . Poskytovanie týchto služieb je v zodpovednosti obcí, ktoré túto funkciu často delegujú na súkromné subjekty.
Približne jedna tretina liekov povolených na predaj je zahrnutá do zoznamu liekov viazaných na lekársky recept; približne 90% nákladov sa uhrádza v rámci systému povinného základného poistenia. Lieky, ktoré nie sú uvedené v zozname, sú hradené pacientom alebo kryté doplnkovým pripoistením; sú dostupné v ktorejkoľvek lekárni v krajine.
Švajčiarsky systém zdravotnej starostlivosti je veľmi nákladný. Napriek tomu, že kvalita starostlivosti je na vyššej úrovni ako v iných krajinách, náklady na zdravotnú starostlivosť vo Švajčiarsku sú po USA druhé najvyššie na svete.
4. 7 Systém vzdelávania
Švajčiarsky vzdelávací systém je význačný svojou rozmanitosťou, každý z 26 kantónov je vo svojom teritóriu zodpovedný za všetky aspekty vzdelávania. Vyučovanie prebieha v nemčine, francúzštine, taliančine alebo rétorománčine v závislosti od jazyka regiónu.
Výučba jazyka je vo Švajčiarsku veľmi dôležitá. Počas povinnej školskej dochádzky sa žiaci obyčajne učia dva cudzie jazyky, a to druhý štátny jazyk a angličtinu.
Vo všetkých kantónoch povinná školská dochádzka trvá jedenásť rokov a zahŕňa primárny a sekundárny cyklus (sekundárny stupeň I). Pre všetky deti, či švajčiarske alebo zahraničné, je povinná a bezplatná. Obce majú povinnosť všetkým deťom zabezpečiť možnosť navštevovať štátnu školu v danej obci alebo v najbližšom meste alebo dedine. Riaditeľstvo školy v každej samosprávnej oblasti alebo administratívne samosprávnej oblasti, v prípade nezriadenia školského riaditeľstva, poskytuje informácie o všeobecných školských záležitostiach ako sú prijatie, predpisy a doprava. Väčšina študentov vo Švajčiarsku absolvuje povinnú školskú dochádzku na štátnej škole v obci, v ktorej žijú. Približne 5% študentov navštevuje súkromnú školu.
Vzdelávanie po povinnej školskej dochádzke zahŕňa vyšší sekundárny a terciárny stupeň.
Vyšší sekundárny stupeň: Po absolvovaní povinnej školskej dochádzky prechádzajú približne dve tretiny mladistvých vo Švajčiarsku na odborné vzdelávanie a prípravu (duálne vzdelávanie). To im poskytuje výučný list a môže tiež viesť k odbornej maturite. Približne jedna tretina dospievajúcich sa rozhodne pokračovať v štúdiu na vyššej strednej odbornej škole alebo na maturitnej škole, ktorá ich pripravuje na vysokoškolské vzdelávanie na univerzite.
Terciárny stupeň: Terciárny stupeň vzdelania zahŕňa univerzity (vrátane univerzít aplikovaných vied a vysokých škôl pre učiteľov) a ako dôležitú alternatívu inštitúcie poskytujúce odborné vzdelávanie a odbornú prípravu. Druhá skupina sa zameriava na ľudí s odbornou praxou, ktorá im umožňuje získať odborné vzdelanie a ďalšie kvalifikácie.
Schéma vzdelávacieho systému vo Švajčiarsku
4. 8 Kultúrny a spoločenský život
Kultúrny život vo Švajčiarsku je charakteristický geografickou rozmanitosťou, mnohojazyčnosťou, náboženským pluralizmom a miestnymi zvykmi. To sa odráža v obrovskej rozmanitosti literatúry, výtvarného umenia, architektúry a hudby. Kultúrne tradície sú v celom Švajčiarsku veľmi živé a líšia sa od regiónu k regiónu a dokonca od dediny k dedine.
Cirkevné slávnosti, tradičné vidiecke slávnosti a spomienkové výročia historických udalostí, to všetko sú príležitosti na oslavu. Čo sa týka voľného času, pohľad na kultúrne programy, sprievodcov pre návštevníkov a športové aktivity presvedčí každého o bohatstve rekreačných a kultúrnych možnostiach, ktoré sa nachádzajú vo Švajčiarsku.
Kultúrne a športové udalosti vo Švajčiarsku
Švajčiarsky turistický portál
4. 9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)
Švajčiarske právo vyžaduje nahlásenie každého narodenia na matrike v mieste narodenia. Nahlásenie narodenia dieťaťa musí osobne vykonať zákonný otec dieťaťa (buď manžel matky alebo muž, ktorý dieťa uznal za svoje vlastné, alebo to zamýšľa), matka, kompetentný praktický lekár alebo pôrodník.
Osoby, ktoré sa chcú zosobášiť, musia kontaktovať príslušný matričný úrad a doložiť požadované dokumenty (pre zahraničných občanov je to osvedčenie o pobyte a dokumenty z krajiny, z ktorej pochádzajú, kde sú uvedené údaje o narodení, pohlavie, meno, pôvod, občiansky stav a národnosť). Kompetentným matričným úradom je buď ten v mieste bydliska alebo úrad v mieste, kde sa bude sobáš konať. Občianske svadby sú verejné a konajú sa na registračnom úrade za účasti dvoch svedkov, ktorí dosiahli vek dospelosti. Po obrade príslušný úrad vydá páru príručku rodinnej histórie a, ak si to pár želá, aj sobášny certifikát potrebný na cirkevný obrat.
Homosexuálne páry majú vo Švajčiarsku právny status, uznávaný v celej krajine. Registrované civilné partnerstvo im garantuje rovnakú ochranu a povinnosti ako zosobášeným, s výnimkou práva adopcie a práv asistovanej reprodukcie.
Úmrtie musíte nahlásiť na matrike v mieste, kde k nemu došlo. Ak osoba zomrie vo svojom vlastnom dome, ihneď musí byť privolaný doktor, aby úmrtie potvrdil. Pre nahlásenie úmrtia na matrike sú potrebné nasledovné dokumenty: potvrdenie o úmrtí vystavené lekárom, doklad totožnosti zosnulého, jeho doklad o rodinnej histórii a potvrdenie o občianskom alebo rodinnom stave. Pohreb alebo kremácia je dovolená až potom ako bolo úmrtie zaznamenané na matrike. Informácie o formálnych záležitostiach a štandardných pohrebných postupoch sú dostupné na príslušnom miestnom úrade.
Administratívne postupy v prípade narodenia
Administratívne postupy v prípade úmrtia
4. 10 Doprava
Švajčiarsky železničný systém predstavuje sieť s celkovou dĺžkou tratí presahujúcou 5 100 km a patrí k najhustejším vo svete. Trať je plne elektrifikovaná a železničnú dopravu prevádzkujú hlavne Švajčiarske federálne železnice (SBB) a z malej časti tiež súkromné spoločnosti.
Švajčiarske federálne železnice a ostatné transportné spoločnosti ponúkajú širokú škálu možností cestovných lístkov: obyčajné cestovné lístky, cestovné lístky pre viacnásobnú cestu a železničné pasy. Informácie nájdete na internete alebo v informačných kanceláriách na staniciach. Verejná doprava je drahšia ako v iných krajinách Európskej únie, avšak železničné pasy, napr. Švajčiarsky cestovný pas a Švajčiarska karta polovičného cestovného umožňujú značné zľavy.
Vo Švajčiarsku je približne 71 500 km ciest. Najvyššia povolená rýchlosť na diaľniciach je 120 km/h, na rýchlostných cestách je to 100 km/h, na hlavných cestách mimo obce 80 km/h a 30 alebo 50 km/h v obci. Za používanie diaľnice sa vo Švajčiarsku platí poplatok. Diaľničná nálepka je povinná pre všetky motorové vozidlá a jej cena je 40 CHF na rok. Zakúpiť ju môžete na colných úradoch, poštách, čerpacích staniciach, automobilových organizáciách a železničných staniciach. Jej platnosť od 1.decembra pred daným rokom do 31. januára nasledujúceho roka (t.j. 14 mesiacov).
Švajčiarsko má vysokú úroveň leteckej dopravy a letiská v krajine patria medzi hlavné medzinárodné križovatky leteckých spoločností. Medzinárodné letiská nájdete v Zürichu, Ženeve, Bazileji, Lugane a Berne.
Prehľad dopravy vo Švajčiarsku
Švajčiarske federálne železnice
Federálny úrad pre cestnú dopravu (FEDRO)
5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE
Vaše práva sociálneho zabezpečenia vo Švajčiarsku (v ANJ)