Životné a pracovné podmienky na Slovensku

1. HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Ak máte v pláne zamestnať sa na Slovensku odporúčame vám vymedziť si okruh pracovných pozícii o ktoré máte reálny záujem. Pri voľbe vhodnej profesie odporúčame vychádzať z reálnych možností pracovného trhu na Slovensku a zvážiť vaše kvalifikačné predpoklady a praktické zručnosti. Vaše pracovné uplatnenie vám môže uľahčiť aj preštudovanie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Nedostatkové pracovné pozície sú dostupné na oficiálnej stránke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. (viď. odporúčané internetové odkazy.)

Najviac voľných pracovných miest ponúka slovenský pracovný trh najmä v odvetviach, dopravy, zdravotníctva,  skladového hospodárstva a v priemysle spracovania kovov. Slovenská ekonomika sa postupne oživuje a zvyšuje sa aj dopyt po pracovníkoch najmä v automobilovom a  strojárenskom priemysle. V odvetví informačných technológií sa ponúkajú aj pracovné miesta s možnosťou práce z  domu tzv. „HOME OFFICE“. Na Slovensku stále pretrváva výrazný záujem o profesie lekárov, zdravotných sestier, zdravotných asistentiek a opatrovateliek.

K úspešnému presadeniu sa na našom pracovnom trhu sú užitočné aj rôzne formálne a neformálne odporúčania, ktoré vám môžu poskytnúť vaši bývalí zamestnávatelia, prípadne príbuzní, známi a priatelia. Po zvážení týchto faktorov sa odporúča voľba vlastnej stratégie vyhľadávania pracovných miest. Môžete si vybrať s nasledujúcich možností:

Vyhľadávanie pracovných ponúk na internete patrí v dnešnej dobe k najpoužívanejším spôsobom prístupu k webovým sídlam štátnych i súkromných inštitúcií s ponukami práce na Slovensku. Niektoré pracovné portály majú k dispozícii aj svoju cudzojazyčnú verziu s ponukou registrácie životopisov a s testovaním individuálneho potenciálu pre pracovný trh.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny priebežne aktualizujú ponuky voľných pracovných miest na svojich regionálnych pracoviskách, pričom na každom Úrade práce môžete kontaktovať EURES personál, ktorý vám pomôže s vyhľadávaním pracovných ponúk. Ak ste nezamestnaný, môžu vám na Úradoch práce sociálnych vecí a rodiny ponúknuť aj rôzne poradenské služby.

S hľadaním práce vám môžu pomôcť aj sprostredkovatelia zamestnania za úhradu, ktorí sú však za svoje služby oprávnení vyberať administratívne poplatky za určitých podmienok.

Služby agentúr dočasného zamestnávania alebo agentúr podporovaného zamestnávania sú tiež jednou z možností ako si hľadať prácu na Slovensku.

V prípade, že ste si našli vhodnú ponuku bude potrebné zareagovať čo najrýchlejšie, a zaslať životopis so sprievodným listom na kontakt uvedený v ponuke práce. Dajte si záležať na tvorbe uvedených dokumentov, nakoľko sa jedná o váš prvý kontakt s budúcim zamestnávateľom. Aktuálne sa odporúča životopisy zasielať zamestnávateľom najmä prostredníctvom e-mailu prípadne poštou. V  poslednom čase sa využíva na zasielanie životopisov a žiadostí o zamestnanie aj portál SLOVENSKO SK, ktorý funguje v zmysle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014. Koordinované elektronické služby SLOVENSKO SK sú dostupné aj pre občanov EÚ na základe koordinovanej elektronickej spolupráce v systéme eIDAS. Jedným z najlepších spôsobov ako si účinne hľadať prácu je aj osobný a  telefonický kontakt so zamestnávateľom.

Pri aktívnom vyhľadávaní pracovných miest a užitočných informácií o pracovnom trhu vám budú nápomocné aj dole uvedené internetové stránky:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Voľné pracovné miesta na Slovensku
Voľné pracovné miesta v krajinách EÚ/EHP
Ústredný portál verejnej správy
Finančná podpora EÚ – programy cielenej mobility (TMS)

Zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily

Platy

Internetové stránky s pracovnými ponukami:

www.profesia.sk, www.worki.sk, praca.sme.sk, kariera.zoznam.sk, www.careerjet.sk, www.studentservis.sk

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Najčastejším spôsobom žiadosti o pracovné miesto je zaslanie motivačného listu a životopisu (curriculum vitae – CV). Písomná žiadosť o prijatie do zamestnania  je prvý kontakt s potenciálnym zamestnávateľom. Spolu s priloženým životopisom je vašou vizitkou a osobnou reklamou, preto jej venujte primeranú pozornosť. Dbajte na formálnu úpravu, kvalitný písomný prejav a bezchybný pravopis. Vyhýbajte sa frázam a konštatovaniam, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.  Žiadosť má byť presvedčivá a jej úlohou je vzbudiť záujem o osobné stretnutie. Nemá presahovať 1 hárok formátu A4.

Štruktúra žiadosti 

V záhlaví uveďte svoje kontaktné údaje: meno, priezvisko, titul, adresa bydliska, telefonicky kontakt a e-mailová adresa (uvádzajte formálnu e-mailovú adresu, vytvorenú z mena a priezviska, nie e-mailovú adresu typu superman@gmail.com a pod.). Pod záhlavie napíšte názov a adresu zamestnávateľa, miesto a dátum. Je vhodné uviesť meno osoby, ktorá má výber zamestnancov v kompetencii.

Text žiadosti by mal obsahovať: pozíciu, o ktorú sa uchádzate, kde ste sa dozvedeli o pracovnej ponuke, prečo sa o danú pozíciu uchádzate. Stručne uveďte vaše predpoklady a zručnosti pre danú pozíciu, pracovné skúsenosti, prípadne vzdelanie, vedomosti a zručnosti, ktoré by potenciálny zamestnávateľ mohol využiť, vaše pracovné úspechy podložené konkrétnymi príkladmi a dátum možného nástupu do zamestnania.

V závere napíšte zdvorilostnú vetu a prejavte záujem o osobný pohovor. Žiadosť vlastnoručne podpíšte.

Nezabudnite pripojiť svoj súhlas so spracovaním osobných údajov, aby si zamestnávateľ mohol vašu žiadosť ponechať vo svojej databáze.

Príklad žiadosti

Adam Veselý, Hlavná 30,  040 01 Košice, tel. kontakt: 090X 123 456, e-mail: adam.vesely@….

ABC,s.r.o
Severná  trieda 72
040  01 Košice

Košice 25. 04. 2024

Žiadosť o prijatie do zamestnania

Na základe Vášho inzerátu uverejneného v denníku Korzár dňa 24. 04. 2024 sa uchádzam o pracovnú pozíciu referenta pre medzinárodný obchod vo Vašej spoločnosti.

Po ukončení vysokoškolského štúdia som pracoval dva roky ako obchodný zástupca v medzinárodnej spoločnosti. Ovládam anglický, nemecký a španielsky jazyk slovom a písmom. Všetky uvedené jazyky som v predchádzajúcom zamestnaní aktívne využíval v komunikácii so zahraničnými partnermi. Ovládam strojopis,  prácu s internetom a bežne používané programy balíka MS Office. Medzi moje prednosti patrí flexibilita, kreatívne myslenie, schopnosť pracovať v tíme, odolnosť voči stresu, komunikatívnosť, prezentačné zručnosti a tvorivý prístup k riešeniu problémov.

Rád prijmem pozvanie na osobný pohovor vo Vami určenom termíne. Za posúdenie mojej žiadosti vopred ďakujem.

Týmto udeľujem súhlas so správou, spracúvaním a poskytovaním všetkých mojich osobných údajov uvedených v osobnom profile, životopise, motivačnom liste a iných prílohách súvisiacich s hľadaním práce podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), zamestnávateľovi  (uveďte oficiálny názov zamestnávateľa), IČO: ABC, s. r. o., na účely ich zaradenia do evidencie uchádzačov o prácu a obsadenia voľných pracovných miest. Vyhlasujem, že všetky mnou poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, správne a úplné. Tento súhlas je dobrovoľný a je udelený na dobu 3 rokov. Tento súhlas je možné kedykoľvek písomne odvolať.

S pozdravom

Prílohy:

– životopis

Užitočné informácie pri tvorbe životopisu a motivačného listu:
Vzor životopisu a praktické rady pri jeho písaní
Životopis podľa vzoru Europass
Vytvorte si životopis a motivačný list
Vytvorte si motivačný list

2. STÁŽE (TRAINEESHIPS)

2.1 Definícia a spôsobilosť

V platnej právnej úprave SR neexistuje definícia pojmu stáž, resp. stážista.

Pri stážach nejde o zamestnávanie v pravom slova zmysle. Stáž je forma odbornej praxe, práce alebo dobrovoľníctva. Stážista má touto formou možnosť získať vzdelanie, nadobudnúť a rozvíjať svoje zručnosti, skúsenosti, schopnosti a prepojiť teóriu s praxou. Stážistom môže byť študent, absolvent či ktokoľvek, kto má o stáž záujem. Stáž môže predstavovať potenciálnu pomoc pri získaní zamestnania. Subjekty, ktoré stáže ponúkajú, tak majú možnosť vyskúšať a spoznať svojho budúceho potenciálneho zamestnanca.

Pracovná stáž nie je druhom pracovného pomeru. Je pomenovaním určitej činnosti, ktorá môže byť stážistom vykonávaná ako full- time (určená najmä pre neštudentov), resp. ako part – time (využívaná predovšetkým študentmi).

Pracovná stáž môže byť vykonávaná na rôznych právnych základoch. Jedným z nich je „Dohoda o neplatenej stáži“ uzavretá medzi spoločnosťou, organizáciou, resp. inštitúciou v písomnej forme. Uplatňuje sa pri neplatených stážach. Z dôvodu právnej istoty, potreby vymedzenia práv a povinností, je odporúčaná písomná forma dohody. V prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne za stáž platiť, môže uzavrieť niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 Zákonníka práce, a to:

• dohodu o brigádnickej práci študenta (vhodná pre študentov mladších ako 26 rokov)
• dohodu o vykonaní práce (vhodná aj pre tých, ktorí nie sú študentmi)
• dohodu o pracovnej činnosti (vhodná aj pre tých, ktorí nie sú študentmi) 

Zamestnávateľ je povinný uzavrieť so stážistom niektorú z vyššie uvedených dohôd. Rovnako je povinný oboznámiť stážistu s pracovným prostredím, pracovnými predpismi a právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na prácu, ktorú bude vykonávať, ako aj predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zároveň je povinný vytvárať stážistovi podmienky na riadne plnenie úloh, ktoré má podľa dohody vykonávať, samozrejme pod dohľadom mentora.

Závisí od rozhodnutia subjektu ponúkajúceho stáž, či stážista bude dostávať za svoju činnosť nejakú odmenu. Do úvahy prichádza platená aj neplatená stáž. Dĺžky stáží sa môžu líšiť, závisí to od odboru alebo zamestnávateľa. Nepísaným pravidlom je, že neplatené stáže trvajú kratšie (týždne až mesiace) a platené dlhšie (mesiace až roky). Samotnú dĺžku stáže určuje zamestnávateľ.

Oprávnenosť
Neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa stáží pre občanov iných členských krajín EÚ/EHP.

2.2 Informácie o vnútroštátnom rámci kvality

V SR neexistuje platná právna úprava týkajúca sa stáží.
Národný štipendijný program Slovenskej republiky je určený na podporu mobilít zahraničných a domácich študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov. O rôznych programoch podpory pre stážistov sa informujte vo vašej vzdelávacej inštitúcii alebo u organizácie, ktorá vám stáž sprostredkovala.

2.3 Informácie pre uchádzačov

Kde hľadať príležitosti
Pomoc pri hľadaní stáže poskytujú študentom vysoké školy a medzinárodné študentské organizácie AIESEC, IAESTE, ELSA. Program Erasmus+ ponúka študentom možnosť absolvovať stáž. Ponuky stáží sú k dispozícii na niektorých pracovných portáloch, na portáloch špecializovaných na stáže alebo na webových stránkach spoločností.
Ak máte záujem absolvovať stáž v konkrétnej firme, zašlite im svoje CV so žiadosťou o stáž.

Financovanie a podpora
Pre informácie o možnosti stáže a získania Erasmus+ grantu kontaktujte svoju vysokú školu.

Stáže

Národný štipendijný program Slovenskej republiky

Služby zamestnanosti

Pracovný portál

2.4 Informácie pre zamestnávateľov

Kam inzerovať príležitosti
Ponuky stáží môžete inzerovať na niektorých pracovných portáloch a na portáloch zameraných na ponuky stáží. Pomoc pri hľadaní kandidátov na stáže vám poskytnú vysoké školy, medzinárodné študentské organizácie AIESEC, IAESTE, ELSA.

Financovanie a podpora
V prípade hľadania informácií o financovaní a podpore nadnárodných stážistov sa môžete obrátiť na vysoké školy, národnú agentúru pre program Erasmus+, medzinárodné študentské organizácie AIESEC, IAESTE, ELSA.

3. UČŇOVSKÁ PRÍPRAVA (APPRENTICESHIPS)

3.1 Definícia a spôsobilosť

Právny rámec
Zákon. 61/2015 Zb. o odbornom vzdelávaní a príprave  a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje odborné vzdelávanie a prípravu žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovanie, systém duálneho vzdelávania, vzájomné práva a povinnosti.
Zákon vymedzuje typy stredných odborných škôl: stredná odborná škola, stredná priemyselná škola, stredná zdravotnícka škola, obchodná akadémia, hotelová akadémia, policajná stredná odborná škola, stredná škola požiarnej ochrany.
Koordinácia odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce sa uskutočňuje na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.

Opis systémov
Školský zákon umožňuje rôzne formy vzdelávania na získanie nižšieho stredného odborného vzdelania, stredného odborného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania alebo vyššieho odborného vzdelania (postsekundárneho alebo terciárneho).
Praktické vyučovanie žiaka sa vykonáva formou odborného výcviku, odbornej praxe alebo praktického cvičenia. V systéme duálneho vzdelávania žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania alebo v dielni, ak počet vyučovacích hodín praktického vyučovania vykonávaného v dielni neprekročí 50% z celkového počtu hodín praktického vyučovania.
Systém duálneho vzdelávania vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy a vzťah medzi zamestnávateľom a školou uzatvorený formou zmluvy o duálnom vzdelávaní. Za celé praktické vyučovanie (organizáciu, obsah a kvalitu praktického vyučovania žiaka) zodpovedá zamestnávateľ, ktorý súčasne znáša všetky náklady spojené s jeho realizáciou. Zamestnávateľ sa do systému duálneho vzdelávania môže zapojiť po overení spôsobilosti (žiadosť podáva príslušnej stavovskej organizácii alebo profesijnej organizácii). Osvedčenie sa zamestnávateľovi vydáva na obdobie 7 rokov. Zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvu o duálnom vzdelávaní s viacerými strednými odbornými školami. Stredná odborná škola môže uzatvoriť zmluvu o duálnom vzdelávaní s viacerými zamestnávateľmi.
Zamestnávateľovi je z rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovaný príspevok na zabezpečenie praktického vyučovania.
Žiak je povinný zúčastňovať sa na praktickom vyučovaní pod vedením majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe, hlavného inštruktora alebo inštruktora. Žiakovi sa poskytuje odmena za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške najmenej 50% hodinovej minimálnej mzdy. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka. V odboroch s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce sa študentovi poskytuje motivačné štipendium vo výške 65%, 45% alebo 25% sumy životného minima, v závislosti na prospechu. Zamestnávateľ môže v období školského roka žiakovi mesačne vyplácať podnikové štipendium, najviac však do výšky štvornásobku sumy životného minima.
Uznávanie kvalifikácií na Slovensku rieši Zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií č. 422/2015 Z.z. Vzťahuje sa na uznávanie dokladov vydaných vzdelávacími inštitúciami členských štátov EÚ, EHP a Švajčiarska, ako aj tretích krajín. Úlohy s tým spojené vykonáva Ministerstvo školstva. Informácie o prihlasovaní sa na strednú školu, ako aj uznávaní kvalifikácie poskytuje Ústredný portál verejnej správy.

Kľúčové organizácie:
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
Samosprávne kraje
Stavovské, profesijné organizácie, združenia odborových zväzov

Oprávnenosť
Informácie o vzdelávaní občanov EÚ a cudzincov na Slovensku sú k dispozícii na Ústrednom portáli verejnej správy. Občan EÚ podáva prihlášku na strednú školu a predkladá doklady o vzdelaní, diplomy zo súťaží. O uznaní dokladu o vzdelaní, ktorým je vysvedčenie s doložkou, vydané základnou školou v inom členskom štáte alebo v treťom štáte na účely pokračovania v štúdiu rozhoduje okresný úrad v sídle kraja po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa s obsahom a rozsahom vzdelávania, ktorý sa podľa štátneho vzdelávacieho programu vyžaduje v Slovenskej republike. (Zákon č. 422/2015 Z. z.)

3.2 Informácie pre uchádzačov

Životné a pracovné podmienky
Zamestnávatelia na Slovensku sú motivovaní zapojiť sa do procesu odborného vzdelávania a prípravy formou daňových stimulov. Výhodou duálneho vzdelávania je, že žiaci získavajú pracovné návyky už počas štúdia a skracuje sa doba ich adaptácie po nástupe do pracovného pomeru, rýchlejšie dosahujú požadovaný pracovný výkon a dosahujú lepšie mzdové ohodnotenie. Žiak má možnosť v rámci učebnej zmluvy uzavrieť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve so zamestnávateľom.

V prípade záujmu o duálne vzdelávanie si študent vyberie odbor, ktorý chce študovať a zamestnávateľa, u ktorého absolvuje pohovor. V prípade úspešného výberového konania študent dostane potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave v systéme duálneho vzdelávania. Potvrdenie študent prikladá k prihláške na štúdium a následne absolvuje prijímací pohovor. Pred začiatkom štúdia študent uzatvorí so zamestnávateľom učebnú zmluvu (jej uzatvorenie je možné až do konca polroka prvého ročníka).

Kde hľadať príležitosti
Informácie o stredoškolskom vzdelávaní na Slovensku ponúka portál stredných škôl. Informácie o systéme duálneho vzdelávania sa nachádzajú na webovej stránke Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, na Portáli stredného odborného vzdelávania a na webových stránkach komôr zamestnávateľov a združení zamestnávateľov.

Financovanie a podpora
Financovanie stredných škôl je na Slovensku postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Výchova a vzdelávanie sú podľa zákona 245/2008 Z. z. založené na princípoch bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy.

3.3 Informácie pre zamestnávateľov

Kde inzerovať príležitosti
V médiách, na webovej stránke Rozvoj stredného odborného vzdelávania a na webových stránkach komôr a združení zamestnávateľov.

Financovanie a podpora
Viac informácií poskytnú komory a združenia zamestnávateľov, alebo Štátny inštitút odborného vzdelávania.

4. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

4.1 Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci jednotného európskeho trhu je jedným z najväčších úspechov EÚ.

Ako jednotný trh funguje?

Na väčšinu tovarov sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu voľne pohybovať a predávať vo všetkých ostatných krajinách EÚ. V niektorých citlivých odvetviach ako stavebníctvo a farmaceutický priemysel aj naďalej platia určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu okrem toho obmedziť voľný pohyb tovaru na domácich trhoch za určitých podmienok, ktoré sa týkajú napríklad ochrany životného prostredia alebo verejného zdravia. Občania EÚ si vo všeobecnosti môžu kúpiť tovary v iných členských štátoch pre vlastnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si občan môže kúpiť a vziať pri cestovaní do iných krajín EÚ. Pri prechode z jedného členského štátu do iného sa už neplatí nijaká daň, pretože daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň tvoria súčasť kúpnej ceny, čo znamená, že iné krajiny nemôžu uplatňovať nárok na ďalšie poplatky. Na niektoré špecifické výrobky ako alkohol a tabak platia určité obmedzenia. Webová stránka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu poskytuje prehľad o pravidlách vzťahujúcich sa na nákup týchto tovarov v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj v prípade kúpy motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho osobného užívania v inom členskom štáte.

Voľný pohyb kapitálu

Právne predpisy EÚ umožňujú občanom voľne spravovať a investovať peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Z voľného pohybu peňazí neplynú výhody vďaka zvýšenej efektívnosti len pre finančné trhy, ale aj pre každého občana EÚ. Každý občan si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte s minimálnym množstvom obmedzení. Navyše podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť. V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu niektoré výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje na dane, finančný dohľad, otázky verejného záujmu, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie.

4.2 Hľadanie ubytovania

Mnoho ľudí na Slovensku žije v súkromných domoch a bytoch. Najčastejším druhom ubytovania v mestách sú byty v súkromnom vlastníctve alebo nájomné byty, ktoré sú porovnateľné s domami v menších mestách a dedinách. Ubytovanie je bežne dostupné na Slovensku, v prípade ak si chcete byt alebo dom kúpiť. Hodnota nehnuteľností v hlavnom meste a univerzitných mestách a v ich prímestských častiach je v porovnaní s ostatnými regiónmi vyššia. Regionálne a lokálne noviny sú veľmi dobrým prostriedkom informácií o možnostiach ubytovania. Existujú však aj súkromné realitné agentúry, ktoré si za svoju činnosť účtujú poplatok.

Kúpa

Hodnota nehnuteľností sa neraz odvádza od ceny za štvorcový meter. Ak však momentálne nemáte finančnú hotovosť, ak splníte určité podmienky, je možnosť žiadať o pôžičku na kúpu bytu alebo domu, alebo stavbu domu do svojho vlastníctva. Pôžičky na kúpu nehnuteľností poskytujú banky alebo finančné ústavy vo forme hypotekárnych úverov.

Aby ste sa vyhli zbytočným problémom pri kúpe nehnuteľnosti, spolupracujte s katastrálnym úradom a predávajúcim. Rozumné je tiež prizvať k procesu kúpi odborníka. Takého, ktorý má praktické skúsenosti s predajom, s prevodom vlastníckych práv a vyzná sa v kúpno-predajných a iných potrebných zmluvách. Takýmto človekom môže byť skúsený realitný maklér alebo právnik.

Základnými úkonmi, ktoré je potrebné v súvislosti s kúpou bytu vykonať sú nasledovné:

• Overenie nehnuteľnosti. V prvom rade je nevyhnutné preveriť, či nehnuteľnosť, alebo byt nie je zaťažená nejakou ťarchou a či predávajúci je skutočne jediným vlastníkom bytu. Prípadne či sú spoluvlastníci naozaj spoluvlastníkmi bytu. Túto informáciu získate z listu vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade.
• Príprava dokumentov. Ak je všetko v poriadku, pripravte kompletnú dokumentáciu potrebnú na prevod nehnuteľnosti. Najdôležitejším dokumentom je kúpna zmluva.

Podnájom
Okrem kúpy bytu alebo domu, je tu ešte možnosť prenajať si byt alebo dom. Prenájmy celých domov nie sú veľmi bežnou záležitosťou, omnoho častejšia skutočnosť býva prenajať si byt. Možnosti prenajať si byt sú relatívne dobré. Je možné urobiť tak v ktoromkoľvek meste v SR. Informácie o možnostiach prenájmu sú dobre dostupné v inzerátoch novín, na internete, alebo priamo v realitných kanceláriách, ktoré sú zastúpené v každom meste. Realitné kancelárie si však za svoje služby účtujú províziu. Možnosti tohto druhu bývania sú relatívne nákladné. Ceny prenájmov sú najvyššie v hlavnom meste SR Bratislave, v menších mestách sú ceny prijateľnejšie, ich ponuka je však oveľa menšia ako v hlavnom meste. K všetkým cenám treba prirátať aj ceny energií, ktoré si klient platí zväčša sám, preto v niektorých mestách sa tak mesačná platba za byt môže aj zdvojnásobiť. Prenájmy sa zvyknú platiť mesačne, zálohy na niekoľko mesiacov sú však bežné. Samozrejmosťou je podpísanie nájomnej zmluvy.

Ubytovanie na Slovensku
Slovensko
Byty na prenájom
Kúpa nehnuteľnosti
Realitný server
Turistický sprievodca na Slovensku
Národný portál cestovného ruchu Slovenska

4.3 Hľadanie školy

V materských školách, základných školách, stredných školách, základných umeleckých školách, jazykových školách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadeniach sa uskutočňuje vzdelávanie a výchova v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzdelávanie na vysokých školách sa uskutočňuje v súlade so zákonom č. 131/2002 Z.z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na stránke Ministerstva školstva pod záložkou  Vzdelávanie možno nájsť aktuálne informácie o predprimárnom vzdelávaní, základnom vzdelávaní, strednom vzdelávaní, vysokoškolskom vzdelávaní, národnostnom vzdelávaní, celoživotnom vzdelávaní, o mládeži, špeciálnom a inkluzívnom vzdelávaní, vzdelávaní  v základných umeleckých školách, jazykových školách, súkromných a cirkevných školách a informácie o ďalších oblastiach vzdelávania.

Zoznam materských škôl, základných škôl a základných umeleckých škôl nájdete na webových sídlach jednotlivých miest. Zoznam vysokých škôl a univerzít nájdete na stránke Ministerstva školstva pod záložkou Vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie. Informácie môžete vo väčších mestách získať aj v mestských informačných centrách

Informácie o školstve
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Slovenská akademická informačná agentúra
Národný štipendijný program SR
Medzinárodný vyšehradský fond
Národný inštitút vzdelávania a mládeže NIVAM

4.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Snaha EÚ čo najviac zjednodušiť svojim občanom cestovanie po členských štátoch viedla k zavedeniu spoločných pravidiel, ktoré upravujú vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Do spolupráce v tejto oblasti sú zapojené aj krajiny EHP, teda aj Nórsko, Island a  Lichtenštajnsko.

Vodičské preukazy
V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz platný v celej oblasti EÚ/EHP. Členské štáty vydávajú vodičské preukazy „podľa modelu Spoločenstva“ s cieľom uľahčiť uznávanie vodičských preukazov vydaných rôznymi krajinami EÚ/EHP. Tieto vodičské preukazy sa vydávajú podľa vnútroštátneho práva, ale sú platné aj v ostatných krajinách EÚ a tiež na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Treba poznamenať, že dočasné vodičské preukazy alebo osvedčenia vydané domovskou krajinou držiteľa však nie sú uznávané v iných členských štátoch. Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu, môže používať platný vodičský preukaz počas celého obdobia jeho platnosti. (Držitelia vodičského preukazu sú však povinní splniť všetky požiadavky týkajúce sa vodičského preukazu v novej krajine, napr. kratšej platnosti alebo lekárskych prehliadok). Po uplynutí platnosti existujúceho vodičského preukazu alebo v prípade straty či krádeže musí držiteľ požiadať o vydanie nového vodičského preukazu v krajine pobytu.

Registrácia automobilu
Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu EÚ/EHP na kratšie obdobie ako šesť mesiacov, nemusí zaregistrovať vozidlo alebo platiť dane v novej krajine. Vozidlo ostáva zaregistrované v predchádzajúcej krajine pobytu. Ak však vlastník vozidla ostane v novej krajine viac ako šesť mesiacov, je povinný zaregistrovať vozidlo v novej krajine pobytu a zaplatiť registračnú daň v hostiteľskej krajine. Pri registrácii musí majiteľ vozidla predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode; poistné krytie; doklad o vlastníctve vozidla; doklad o zaplatení DPH; doklad o technickej spôsobilosti vozidla; doklad o úhrade registračného poplatku a cestnej dane. V niektorých krajinách majú majitelia, ktorí sa prisťahovali z inej krajiny EÚ/EHP, pri registrácii vozidla nárok na oslobodenie od dane v prípade, že spĺňajú príslušné podmienky a dodržia lehoty. Pred odchodom z krajiny by mal občan kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány (pozri odkaz).

Poistenie vozidla pri presťahovaní sa v rámci EÚ/EHP
Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ/EHP, poisťovacia spoločnosť však musí mať buď sídlo v hostiteľskej krajine alebo licenciu na predaj poistení v tejto krajine. Je dôležité overiť si u poisťovateľa, či bude súčasná zmluva o poistení platná v krajine, do ktorej si občan vozidlo sťahuje. Ak občan bude musieť uzatvoriť nové poistenie v inej krajine EÚ/EHP, je potrebné vedieť, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné rešpektovať záznamy o predchádzajúcom bezškodovom priebehu poistenia.

Zdanenie pri kúpe automobilu
Ak sa občan rozhodne pre kúpu motorového vozidla v jednom členskom štáte EÚ/EHP, ale chce ho registrovať v inom členskom štáte, je povinný zaplatiť DPH len v cieľovej krajine. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu.

4.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP potrebujú na vstup na územie SR len platný cestovný doklad (pas,  občiansky preukaz alebo identifikačnú kartu). Podmienky vstupu a pobytu cudzincov na území SR upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2012.
Občan Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a občana Švajčiarskej federácie  sa môže zdržiavať na území SR dlhšie ako tri mesiace, ak:

• je zamestnaný v SR,
• je samostatne zárobkovo činnou osobou v SR,
• študuje na základnej, strednej alebo vysokej škole v SR,
• má dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu a svojich rodinných príslušníkov a zdravotné poistenie v SR,
• je predpoklad, že sa zamestná,
• je rodinným príslušníkom občana EÚ/EHP, ktorého sprevádza a ktorý spĺňa predchádzajúce podmienky. 

Hlásenie pobytu
Občan EÚ/EHP je povinný do 10 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR ohlásiť začiatok a miesto svojho pobytu na oddelení cudzineckej polície (Alien Police Department), a to v prípade, ak to za neho neurobí ubytovateľ (hotel). Príslušnému policajnému útvaru podľa miesta bydliska treba predložiť potvrdenie o ubytovaní, resp. nahlásiť meno človeka, u ktorého je ubytovaný, s uvedením jeho rodného čísla.

Registrácia pobytu na území Slovenskej republiky
Občan EÚ/EHP, ktorý sa zdržiava na území SR dlhšie ako tri mesiace, je povinný požiadať o registráciu pobytu do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie SR. Žiadosť o bezplatnú registráciu pobytu sa podáva na úradnom tlačive osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície (Alien Police Department) spolu s platným preukazom totožnosti alebo platným cestovným dokladom a dokladom preukazujúcim niektorú zo skutočností uvedených vyššie (pracovná zmluva alebo živnostenské oprávnenie alebo potvrdenie zo školy alebo výpis z bankového účtu a pod.). Policajný útvar vydá v deň podania úplnej žiadosti potvrdenie o registrácii pobytu občana EÚ/EHP, v ktorom uvedie meno, priezvisko a adresu registrovanej osoby a dátum registrácie. Ak občan EÚ/EHP nepredloží doklad o ubytovaní, v potvrdení sa ako adresa uvedie obec, kde sa občan EÚEHP bude zdržiavať na pobyte.
Občan EÚ/EHP môže požiadať o vydanie dokladu o pobyte s platnosťou na 5 rokov (plastová kartička), a to osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície (Alien Police Department) – podľa miesta pobytu v SR . K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte je občan EÚ/EHP povinný predložiť platný cestovný doklad alebo platný preukaz totožnosti, 2 fotografie (3 x 3,5 cm) a doklad o zabezpečení ubytovania.

Právo na trvalý pobyt občana Únie
Občan EÚ/EHP má právo na trvalý pobyt, ak sa na území SR zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. V špecifických prípadoch je možné o trvalý pobyt požiadať i skôr ako po piatich rokoch nepretržitého pobytu.

Právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt občana EÚ/EHP zaniká, ak:

• písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru
• bol administratívne vyhostený
• policajný útvar mu odňal právo na pobyt alebo na trvalý pobyt
• zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho
• nadobudol štátne občianstvo SR.

Pre detailnejšie informácie kontaktujte príslušné Oddelenie cudzineckej polície.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ministerstvo vnútra SR
Ústredný portál verejnej správy
Migračné informačné centrum IOM

4.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

• zabezpečiť si ubytovanie (aspoň dočasné),
• prineste si so sebou dostatočné finančné prostriedky na obživu do výplaty prvej mzdy,
• zistite si, aké povolenia (v súvislosti s pobytom a prácou) sa na vás vzťahujú na Slovensku,
• ak ste sa rozhodli pracovať v inej krajine, zabezpečte si pracovnú zmluvu ešte predtým ako vycestujete,  overte si pracovné podmienky, výšku vyplácanej mzdy, spôsob vyplácania mzdy, platenie povinných odvodov, miesto výkonu práce, druh práce, dĺžku pracovného pomeru a pod.,
• zistite si, či je potrebné nostrifikovať vašu kvalifikáciu na území štátu, v ktorom chcete vykonávať prácu podľa svojej odbornosti,
• potrebné doklady:
  • doklady o dosiahnutom vzdelaní, o pracovnej praxi, najlepšie úradne preložené do slovenského jazyka;
  • európsky preukaz zdravotného poistenia;
  • platný cestovný pas / identifikačnú kartu;
  • formuláre U1a U2, poprípade ďalšie U formuláre, ktoré sa môžu vzťahovať na vašu situáciu;
  • vodičský preukaz;
  • profesijný životopis v slovenskom jazyku,
  • niekoľko fotografií pasového formátu,
  • všeobecné znalosti o novej krajine pobytu.

Hneď po príchode na Slovensko:

• ak ste občan EÚ, do 10 pracovných dní nahláste miestnemu policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu (ak sa ubytujete v ubytovacom zariadení, túto povinnosť má ubytovateľ), štátni príslušníci tretích krajín majú nahlasovaniu povinnosť do troch dní,
• ak máte v úmysle sa na území Slovenska zdržiavať trvalo, prihláste sa na trvalý pobyt na policajnom útvare podľa miesta trvalého pobytu – potrebujete k tomu cestovný doklad a doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania,
• požiadajte policajný útvar o vydanie dokladu o trvalom pobyte,
• v prípade, že ste nezamestnaný a chcete si hľadať prácu, môžete sa zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta pobytu (nie je to povinné),
• pokiaľ si prenášate dávku v nezamestnanosti, zaevidujte sa do 7 dní na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a predložte formulár U2 príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

5. PRACOVNÉ PODMIENKY

5.1 Stručný opis pracovných podmienok v Európe

Snahou EÚ je zlepšovanie pracovných podmienok v Európe. EÚ spolupracuje s národnými vládami s cieľom zaistiť občanom prácu v príjemnom a bezpečnom prostredí. EÚ podporuje členské štáty prostredníctvom:

• výmeny skúseností a prípravy spoločných aktivít;
• stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia. 

Zlepšovanie kvality pracovného života
V záujme zlepšovania spokojnosti a bezpečnosti pracovníkov v EÚ je dôležité určiť, čo robí pracovné prostredie priaznivým a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky. Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline a jej úlohou je poskytovať informácie, poradenstvo a odbornú pomoc v tejto oblasti.

Agentúra stanovila niekoľko kritérií pre kvalitu zamestnania a práce, ktoré zahŕňajú:

• zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zlepšujú efektívnosť práce;
• zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania EÚ by mali dostať možnosť na vyváženie pracovného a mimopracovného života;
• rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je zamestnanie s možnosťami na odbornú prípravu, rozvoj a kariérny postup. 

Sociálny dialóg
EÚ úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane podnikových organizácií a odborových zväzov – v otázkach zamestnanosti a postupov súvisiacich s výkonom práce. Na sociálnom dialógu sa zúčastňujú obidve strany odvetvia s cieľom uzavrieť dohody, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré medziodvetvové dohody uzavreté v rámci sociálneho dialógu sa stali základom právnych predpisov EÚ a zahŕňajú zmeny podmienok v súvislosti s rodičovskou dovolenkou, prácou na kratší pracovný čas a zmluvami na dobu určitú. Niekedy sociálni partneri uzatvoria tzv. autonómne dohody, ktoré upravujú napr. prácu z domu, stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory pre oblasť bankovníctva, chemického priemyslu, poisťovníctva, telekomunikácií a oceliarstva. Viac informácií nájdete na webovej stránke Európskej komisie venovanej sociálnemu dialógu. Medzi organizácie zapojené do medzi sektorového sociálneho dialógu patria: Európska konfederácia odborových zväzov a Businesseurope.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Podľa predpisov EÚ sú zamestnávatelia povinní zaručiť zamestnancom bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorých súčasťou je hodnotenie rizík, školenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzultácie s pracovníkmi, postupy v prípade poskytnutia prvej pomoci, vzniku požiaru a nutnosti evakuácie. Od zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny v oblasti bezpečnosti a  ochrany zdravia pri práci a oznamovať akékoľvek možné nebezpečenstvá. Viac informácií o zásadách, ktoré sú základom rámca EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia, a ich vplyvoch na jednotlivcov a podniky nájdete na webovej stránke Európskej komisie. Množstvo užitočných informácií o tejto téme ponúka podnikom aj zamestnancom Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Stanovenie minimálnych požiadaviek
Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch vo veľkej miere závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie, ktoré v súčasnosti uplatňujú všetky členské štáty. Predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky, zahŕňajú množstvo otázok vrátane pracovného času, zamestnania dočasných pracovníkov, práv zamestnancov so zmluvami na kratší pracovný čas a ochranu zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú. Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti a zároveň dodržiavať práva občanov na pracovisku. Napríklad smernica EÚ zaručuje, aby podmienky zamestnávania zamestnanca na kratší pracovný čas boli porovnateľné s právami kolegov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zamestnávatelia nemôžu zaobchádzať so zamestnancami so zmluvou na dobu určitú nepriaznivejšie ako so stálymi zamestnancami.

5.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Získanie uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy sťažujú zamestnancom aj inštitúciám primerané posúdenie kvalifikácií. Základnou zásadou platnou pre všetkých občanov EÚ by mala byť možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti však odlišné vnútroštátne požiadavky bránia prístupu k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine. Na prekonanie týchto rozdielov stanovila EÚ systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré v hostiteľskej krajine nepodliehajú právnej regulácii.
Európska komisia stanovila súbor nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečenie lepšej transparentnosti a lepšie uznávanie kvalifikácií tak na akademické, ako aj profesionálne účely:

• Európsky kvalifikačný rámec (EQF). Hlavným cieľom európskeho kvalifikačného rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami kvalifikácie s cieľom zjednodušiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia tak budú môcť využiť EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií získaných v rôznych krajinách.  Jednotlivé krajiny si budú môcť porovnať systémy kvalifikácie s EQF – a od  roku 2012 budú všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.
• Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC). Sieť národných informačných stredísk pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
• Európsky systém prenosu kreditov (ECTS). Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob na získanie akademického titulu.
• Europass. Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopisu (Curriculum Vitae); jazykového pasu; dodatkov k osvedčeniu; dodatkov k diplomu a dokumentu Europass-mobility. Systém Europass umožňuje jasne a lepšie pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru.

Databáza Európskej komisie obsahujúca regulované povolania zahŕňa zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch, krajinách EHP a vo Švajčiarsku s možnosťou vyhľadávania a kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.

5.3 Druhy zamestnania

Väčšina pracovných zmlúv v SR je uzatvorená na dobu neurčitú.

Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:

• zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,
• vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
• vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
• vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa uvedie v pracovnej zmluve.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.

Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

Delené pracovné miesto

Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto.

Domácka práca a telepráca

Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o domácku prácu alebo teleprácu, ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.

Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

Na výkon domáckej práce alebo telepráce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa.

Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú činnosť

Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase a o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch.

Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa

Zamestnávateľ môže so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, najskôr v deň, keď žiak dovŕši 15 rokov veku, uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej bude záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru, a záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom. Skúšobnú dobu v tomto prípade nemožno dohodnúť. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii, ktorú žiak získa absolvovaním učebného odboru alebo študijného odboru. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve sa uzatvára so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná.

Súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je záväzok žiaka strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, že po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitú dobu, najviac tri roky, alebo zamestnávateľ môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Sezónna práca

Sezónnou prácou  na účely  dohody o pracovnej  činnosti na výkon  sezónnej práce je pracovná činnosť, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v kalendárnom roku, v poľnohospodárstve pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní, v cestovnom ruchu,  potravinárstve pri spracovaní poľnohospodárskych produktov a v lesnom hospodárstve.

5.4 Pracovné zmluvy

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými a mzdovými podmienkami. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva musí byť uzatvorená na základe Zákonníka práce. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. V pracovnej zmluve možno dohodnúť podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä hmotné výhody. Platnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru (deň nástupu do práce).

Ak je miesto výkonu práce v cudzine, pričom čas zamestnania presiahne mesiac, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie dobu výkonu práce v cudzine, menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách a prípadné podmienky návratu zamestnanca.

Skúšobná doba
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Zmeny pracovnej zmluvy
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

5.5 Špeciálne kategórie

Zamestnávanie žien
Ženy majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako muži ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe ako aj v dobe, keď je tehotná, keď je na materskej dovolenke alebo keď je na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Zamestnávateľ je povinný dočasne upraviť pracovné podmienky zamestnanca tak, aby boli akékoľvek škodlivé faktory práce vylúčené. Zamestnávateľ, ktorý zaraďuje zamestnancov do jednotlivých zmien, je povinný prihliadať na potreby tehotných žien.

Zamestnávanie mladistvých
Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov. Zamestnávateľ môže zamestnať len fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 15 rokov a má ukončenú povinnú školskú dochádzku. Výnimkou je výkon niektorých ľahkých prác. Ide o práce pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach alebo reklamných činnostiach.

Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne a starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne. Uvedená podmienka platí aj v prípade, ak vykonáva prácu pre viacerých zamestnávateľov. Zákonník práce ďalej upravuje zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých, ako aj práce, ktoré sú mladistvým zamestnancom zakázané.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím
Občan so zdravotným postihnutím na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.

Občania so zdravotným postihnutím môžu nájsť pracovné uplatnenie prostredníctvom zamestnávateľov, ktorí zo zákona majú povinnosť zamestnávať určité percento zdravotne postihnutých zamestnancov alebo ak to neurobia, prispievať finančne na tento účel. Môžu pracovať prostredníctvom agentúr podporovaného zamestnania alebo v chránených dielňach či chránených pracoviskách. Tie poskytujú získanie odborných zručností aj pre zamestnancov, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie. Na zriadenie a zachovanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska štát poskytuje príspevok.

Podľa § 158 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný:
zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie; utvárať podmienky, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mal možnosť pracovného uplatnenia; zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Zákonník práce
Zákon o službách zamestnanosti
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.

5.6 Samostatná zárobková činnosť

Podnikanie upravuje zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom. Ak chcete začať podnikať, nápomocnou je stránka Ústredného portálu verejnej správy a Ministerstva vnútra SR (časť živnostenské podnikanie). 
Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené zákonom. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť. Pri vybavení živnosti je potrebné vybrať si predmet podnikania. Živnostenský zákon rozlišuje remeselné, viazané a voľné živnosti. Podľa druhu živnosti je potrebné zistiť, aká odborná spôsobilosť je ako  podmienka prevádzkovania živnosti stanovená.
Pri ohlásení živnosti je potrebné predložiť na jednotné kontaktné miesto (ďalej JKM) na miestne príslušnom Okresnom úrade, na odbore živnostenského podnikania preukaz totožnosti, preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia, doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť, ak sa vyžadujú a výpis z registra trestov, ak fyzická osoba nie je občanom SR. JKM spolu s ohlásením živnosti prihlási podnikateľa – fyzickú osobu do zdravotnej poisťovne a na daňový úrad.
Ohlásiť živnosť je možné aj elektronicky prostredníctvom elektronických služieb Ústredného portálu verejnej správy. Poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení je 7 EUR na každú voľnú živnosť a 22 EUR na každú remeselnú alebo viazanú živnosť, za výpis zo živnostenského registra je poplatok 5 EUR. Pre začínajúceho živnostníka sa výška odvodov do Sociálnej poisťovne stanovuje po podaní prvého daňového priznania v závislosti od výšky príjmov. Od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny môže uchádzač o zamestnanie po splnení podmienok dostať príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť.

Sociálna poisťovňa
Obchodný register SR
Živnostenský register SR
Slovenská živnostenská komora
Slovenský živnostenský zväz
Generálna prokuratúra SR (žiadosti o výpis z registra trestov)
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (list vlastníctva)
Finančná správa SR
Všeobecná zdravotná poisťovňa
Slovak Business Agency
SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu

5.7 Platové podmienky

V Slovenskej republike je minimálna mzda ustanovená zákonom a vykonávacím nariadením vlády. Jej suma sa odvádza od výšky priemernej mzdy zamestnancov za predchádzajúci rok pomocou koeficientu, o ktorom vyjednávajú zástupcovia zamestnávateľských zväzov, odborových zväzov a vlády. V kolektívnych zmluvách uzatváraných na úrovni odvetví (kolektívne zmluvy vyššieho stupňa) i na podnikovej úrovni medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov sa môže dohodnúť vyššia minimálna mzda. Výška minimálnej mzdy od 1. januára 2024 je 750,- EUR za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 4,31 EUR za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnanec má nárok na mzdu podľa podmienok odmeňovania dohodnutých v pracovnej zmluve. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Zákonníkom práce je nad rámec uvedených nárokov garantovaná aj osobitná peňažná kompenzácia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za prácu v noci a za prácu v pracovnom prostredí, ktoré je objektívnym orgánom na ochranu zdravia uznané za zdraviu škodlivé. Kompenzácie sa poskytujú formou zvýhodnení ku mzde. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad v písomnej forme sa poskytne, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Zamestnancom zráža daň mesačne zamestnávateľ. Sadzby dane z príjmov: 19% z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 47 537,98 EUR/ročne (čo predstavuje 176,8-násobok sumy platného životného minima) a 25% z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 47 537,98 EUR/ročne. Po skončení kalendárneho roka je zamestnanec povinný vysporiadať svoju daňovú povinnosť na dani z príjmu. Buď požiada svojho zamestnávateľa o to, aby mu vykonal ročné zúčtovanie dane (ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti), alebo má povinnosť podať daňové priznanie sám.

Povinnosť odvádzať poistné zo mzdy zamestnanca má zamestnávateľ. Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na  sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ poukazuje mzdu zamestnancom na účet v banke, tak, aby určená suma mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch.

Ústredný portál verejných služieb ľuďom
Sociálna poisťovňa
Finančná správa

5.8 Pracovná doba

Zákonom stanovený pracovný čas v Slovenskej republike je najviac 40 hodín týždenne. V závislosti od typu prevádzky normálna pracovná doba sa pohybuje v rozpätí od 37 a 1/2 hodiny týždenne do 40 hodín. Zamestnanci zvyčajne pracujú 5 dni v týždni. Prestávka v práci, v trvaní 30 minút, sa spravidla nezapočítava do pracovného času a získate ju, ak pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín. Iná úprava určeného týždenného pracovného času môže byť dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, nepretržitý odpočinok v týždni a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas. Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Ak sa však zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na čerpaní náhradného voľna nepatrí mu mzdové zvýhodnenie. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Osobitné pravidlá sa uplatňujú pri mladistvých, tehotných ženách, ženách a mužoch starajúcich sa o deti a zamestnancoch so zmenenou pracovnou schopnosťou.

5.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Zamestnancovi na Slovensku vzniká nárok na tieto druhy dovolenky:

Dovolenka za kalendárny rok   – nárok  na dovolenku za  kalendárny rok si u zamestnávateľa môžete uplatniť keď odpracujete aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku. V prípade, že u zamestnávateľa nepracujete celý rok (ale aspoň 60 dní) máte nárok na pomernú časť dovolenky. Pomerná časť za každý celý kalendárny mesiac sa vypočíta ako jedna dvanástina celoročnej dovolenky.
Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Na dovolenku dlhšiu, než je základná výmera majú nárok pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci podľa osobitného predpisu, vysokoškolskí učitelia, výskumní a umeleckí pracovníci verejnej alebo štátnej vysokej školy a zamestnanci s minimálne vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú, vedeckú alebo vývojovú činnosť a to v rozsahu najmenej 8 týždňov.

Dovolenka pri pružnom pracovnom čase – za deň dovolenky sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval 5 dní v týždni.

Dovolenka za odpracované dni – v  prípade, že neodpracujete u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní patrí Vám dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dodatková dovolenka – patria sem druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Zamestnanec, ktorý vykonáva celý kalendárny rok takéto práce, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať a to prednostne, nie je možné za jej nevyčerpanie poskytnúť náhradu mzdy.

Krátenie dovolenky – zamestnancovi, ktorý odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zmeškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zmeškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak nepracoval z dôvodov, ktoré stanovuje Zákonník práce (§109).  Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

Materská dovolenka – trvá 34 týždňov, (37 týždňov, ak sa jedná o osamelú matku alebo 43 týždňov ak matka porodila súčasne dve a viac detí), Žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa , najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Otcovská dovolenka – v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a pri starostlivosti o 2 a viac narodených detí v trvaní 37 týždňov.

Rodičovská dovolenka – Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa môže žena aj muž požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič požiada, (spravidla však najmenej na jeden mesiac)najviac do 3 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do 6 rokov veku dieťaťa.

Pracovné voľno s náhradou mzdy na zvyšovanie kvalifikácie – môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi vo výške jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

Pracovné voľno s náhradou mzdy môže byť poskytnuté ešte z týchto dôvodov:

• vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (najviac 7 dní v kalendárnom roku),
• sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia (najviac 7 dní v kalendárnom roku), sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, (najviac 10 dní v kalendárnom roku),
• narodenie dieťaťa zamestnancovi,
• úmrtie rodinného príslušníka,
• vlastná svadba,
• iné vážne dôvody. 

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 25 a 26 decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác tzv. maloobchodný predaj.

Výnimku má predaj:

• na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
• liekov v lekárňach,
• na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
• cestovných lístkov,
• suvenírov,
• kvetov 8. 5.,
• kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. 11.

Štátne sviatky: 1.1., 5.7., 29.8., 1.9 (nie je dňom pracovného pokoja)., 28.10. (nie je dňom pracovného pokoja), 17. 11.

Dni pracovného pokoja okrem nedieľ: 6.1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1.5., 8.5., 15.9., 1.11., 24.12., 25.12., 26.12.

Za sviatky a dni pracovného pokoja zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.

5.10 Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer možno skončiť

1. dohodou,
2. výpoveďou,
3. okamžitým skončením,
4. skončením v skúšobnej dobe.

Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, pričom výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpovedná doba je najmenej 1 mesiac. Zákonník práce upravuje prípady kedy môže byť výpovedná doba dlhšia.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, alebo ak mu  zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, alebo je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým

1. sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt,
2. nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
3. uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
4. uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie,
5. bolo odňaté povolenie na zamestnanie.

Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

V súvislosti s ukončením pracovného pomeru existujú tieto druhy odchodu do dôchodku:

1. starobný dôchodok
2. predčasný starobný dôchodok
3. invalidný dôchodok 

Starobný dôchodok je najčastejšie priznávaným dôchodkom, na ktorý má poistenec nárok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1967 je ustanovený v rámci rozpätia 53-64 rokov veku poistenca. Dôchodkový vek poistencov narodených po roku 1966 bude známy päť rokov pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca a stanoví sa opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Presná hranica dôchodkového veku závisí od roku narodenia, pohlavia a počtu vychovaných detí. Informatívny výpočet dôchodkového veku záujemcovi poskytne Sociálna poisťovňa.

Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka určená občanovi, ktorý sa rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; od 1.7.2023 je táto suma 268,88 EUR.

Invalidný dôchodok je samostatná dávka dôchodkového zabezpečenia hmotne zabezpečujúca občana, ktorý sa stal invalidným.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Sociálna poisťovňa

5.11 Zastupovanie pracovníkov

Zamestnanci majú právo vyjadrovať sa na pracovisku priamo alebo nepriamo k otázkam, ktoré sa týkajú podmienok výkonu a organizácie práce. Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, jej formu a výber zástupcov zamestnancov upravuje Zákonník práce. Rozvíjanie vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní.

Kolektívne vyjednávanie je rozhodujúcou a najdôležitejšou formou utvárania a rozvíjania právnych vzťahov medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom. Cieľom kolektívneho vyjednávania je úprava pracovných podmienok vrátane:

• mzdových podmienok,
• podmienok zamestnávania,
• vzťahov medzi zamestnávateľmi (alebo ich organizáciami) a zamestnancami (alebo ich organizáciami). 

Zamestnancov môže pri jednaní so zamestnávateľom zastupovať:

• príslušný odborový orgán,
• zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník,
• osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou,
• zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. 

Podmienky, dojednané v rámci kolektívneho vyjednávania, sú platné pre všetkých zamestnancov, aj keď vstup do odborových zväzov je pre každého dobrovoľným rozhodnutím.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Konfederáciaodborových zväzov
Spoločné odbory

5.12 Pracovné spory – štrajky

Právo na štrajk patrí medzi základné práva a slobody občanov. Toto právo občanom garantujú nielen základné legislatívne normy Slovenskej republiky ale aj medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z vnútroštátnych právnych noriem Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) ako základný zákon štátu v čl. 37 ods. 4 zaručuje právo na štrajk za podmienok ustanovených zákonom s tým, že toto právo neprislúcha sudcom, prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníkom a zamestnancom hasičských a záchranných zborov. Právo na štrajk je upravené zákonom len v prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy. Štrajk v ostatných prípadoch žiaden zákon neupravuje, ani nezakazuje.

Kolektívne spory vznikajú z dôvodu stretu záujmov zamestnávateľa a odborového orgánu. Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní môžu vzniknúť dva druhy kolektívnych sporov:

• spor o uzavretie kolektívnej zmluvy,
• spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy.

Spory medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov riešia sprostredkovatelia a rozhodcovia.

Sprostredkovateľ
Spor o uzavretie kolektívnej zmluvy riešia zmluvné strany najskôr pred sprostredkovateľom. Ak sa spor nevyrieši úspešne, zmluvné strany môžu po vzájomnej dohode požiadať o rozhodnutie v spore rozhodcu alebo:

• odborová organizácia môže vyhlásiť štrajk (§ 17 zákon o kolektívnom vyjednávaní),
• zamestnávateľ môže vyhlásiť výluku (§ 27 zákona o kolektívnom vyjednávaní).

Rozhodca
Po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom majú zmluvné strany možnosť požiadať o vyriešenie sporu rozhodcu, na tomto riešení sa však musia dohodnúť. Ak sa rozhodnú pre riešenie sporu prostredníctvom rozhodcu, môžu sa spoločne dohodnúť aj na osobe rozhodcu. Ak sa na konkrétnej osobe nedohodnú, môžu požiadať o určenie rozhodcu ministerstvo, ktoré ho vyberie zo zoznamu rozhodcov (§ 10a ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní). Ak sa po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom sporné strany nedohodnú na pokračovaní riešenia sporu pred rozhodcom, nemôže sa toto konanie pred rozhodcom začať. Spor možno riešiť len cestou štrajku alebo výluky.

Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami. Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil; zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku. Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov. Zamestnancovi nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku. Právo na štrajk priznáva aj Listina základných práv a slobôd ( Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) v čl. 27.

Zákon 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní

5.13 Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce. Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu – docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané – podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

1. Socrates 
Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem:

1. mobilita (pohyb v rámci Európy),
2. organizovanie spoločných projektov,
3. vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe),
4. vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz. 

Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.

2. Leonardo da Vinci
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne, neformálne a mimoformálne – a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti – posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.

Grundtvig
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.

6. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

6.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Prehľad životných podmienok v Európe
Kvalita života – na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava.
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.

6.2 Politický, administratívny a právny systém

Slovenská republika je demokratickou parlamentnou republikou. Na čele štátu stojí prezident republiky, ktorý je volený v priamych všeobecných voľbách na obdobie päť rokov. Najvyšším zákonodarným a ústavodarným orgánom je Národná rada Slovenskej republiky. Je to jednokomorový parlament a tvorí ho 150 poslancov. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním na funkčné obdobie štyroch rokov. V súčasnom parlamente majú zastúpenie tieto politické strany: SMER-SD (Smer – sociálna demokracia), SaS (Sloboda a Solidarita) OĽaNO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti), Kotleba –   (Ľudová strana Naše Slovensko), SME Rodina, a Za ľudí. Výkonnú moc predstavuje vláda Slovenskej republiky. Vládu menuje prezident na základe výsledkov parlamentných volieb a parlament schvaľuje jej programové vyhlásenie. Predsedom vlády sa väčšinou stáva predseda najsilnejšej koaličnej strany. Vláda pozostáva z predsedu vlády, a ministrov, z ktorých štyria sú jej podpredsedovia.

Základným zákonom štátu je Ústava Slovenskej republiky. Ústava určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov.

Justičný systém v Slovenskej republike tvoria všeobecné súdy, ústavný súd a generálna prokuratúra. Všeobecné súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo je v Slovenskej republike dvojstupňové. Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy. Krajský súd rozhoduje ako odvolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky nikdy ako najvyšší orgán súdnej moci nekoná v prvom stupni.

Všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, skúmajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom. Vo všeobecnosti prokuratúra dozerá na zákonnosť. Úlohou polície je plniť úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti.

Z administratívneho hľadiska je Slovenská republika rozdelená na 8 vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) a 79 okresov. Na Slovensku sa nachádza 2927 obcí (vrátane 17 mestských častí Bratislavy a 22 mestských častí Košíc) a z toho má  141 štatút mesta. Obce a mestá majú vlastnú samosprávu, ktorú reprezentujú obecné a mestské zastupiteľstvá. Na čele obce stojí starosta, na čele mesta primátor. Zastupiteľstvá, starostovia a primátori sú volení priamo občanmi v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov. V každej obci a v meste sa nachádza obecný, resp. mestský úrad.

6.3 Príjmy a dane

V Slovenskej republike je problematika daní upravovaná samostatnými právnymi normami. Daňové povinnosti sa vzťahujú na každého daňovníka.

Dane platené v SR:
Priame dane zaťažujú fyzické a právnické osoby, vyrubujú sa z príjmu, alebo majetku osôb

DAŇ Z PRÍJMU fyzických osôb:

Daňová rezidencia
Fyzická osoba sa považuje za slovenského daňového rezidenta, ak:
– má v SR trvalý pobyt, alebo
– má v SR bydlisko, alebo
– sa obvykle zdržiava v SR aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, či už súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.

Základ dane z príjmov fyzických osôb tvoria príjmy, ktoré fyzické osoby dosahujú z rôznych zdrojov, a to:
– zo závislej činnosti (zo zamestnania)
– podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a
– ostané príjmy

Daň z príjmov fyzických a právnických osôb upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

MIESTNE DANE, ktoré môžu ukladať obce:
– daň z nehnuteľností (daň z pozemkov, stavieb, bytov)
– daň za psa
– daň za užívanie verejného priestranstva
– daň za ubytovanie
– daň za predajné automaty
– daň za nevýherné hracie prístroje
– daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
– daň za jadrové zariadenie

Obec ukladá taktiež poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Miestne dane a poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sú upravené v zákone č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálny odpad v znení neskorších predpisov.
Správu miestnych daní vykonáva príslušná obec. Miestne dane sú fakultatívne dane, t.j. správca dane – obec sa môže rozhodnúť, či bude ukladať konkrétnu daň v obci.

Nepriame dane sú uhrádzané fyzickými a právnickými osobami v cenách tovarov a služieb, sú odvádzané výrobcami a poskytovateľmi služieb. Medzi nepriame dane patrí DPH, spotrebné dane, daň z poistenia.

DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY (DPH) – základná sadzba na tovary a služby je vo výške 20 % zo základu dane. Znížená sadzba dane vo výške 10 % zo základu dane sa uplatňuje na niektoré druhy tovarov a služieb ako napr. lieky, vybrané zdravotnícke potreby, vybrané druhy potravín a i. Znížená sadzba dane 5% zo základu dane sa týka zákonom definovaných podmienok týkajúcich sa štátom podporovaného nájomného bývania.

SPOTREBNÉ DANE – z alkoholických nápojov; liehu, elektriny, uhlia a zemného plynu; minerálneho oleja; tabakových výrobkov

Príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania)
Za zamestnanca sa považuje daňovník, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti.
Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú daňovníkovi vyplatené na základe napr. o.i. z pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, zo služobného pomeru, zo štátnozamestnaneckého pomeru (od súčasného, alebo bývalého zamestnávateľa), z obdobného vzťahu (napr. príkazná zmluva, mandátna zmluva), v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny a príkazy platiteľa tohto príjmu a iné – viď. zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Základom dane z príjmov zamestnanca tvoria všetky príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) znížené o povinné odvody zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie. Základ dane možno následne znížiť (ak daňovník spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky) aj o iné položky odpočítateľné od základu dane.

Položky odpočítateľné od základu dane:

• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• Nezdaniteľná časť základu dane na jej/jeho manžela/manželku
• Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. Pilier)
  
  Ďalej je možné uplatniť:
• Daňový bonus na vyživované dieťa
• Daňový bonus na zaplatené úroky
• Zamestnanecká prémia

Viac informácií o podmienkach pre uplatnenie daňových zvýhodnení a bonusov: Zákon č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov príp. na webovej stránke Finančnej správy SR.

Výpočet preddavkov na daň a ich odvod
Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi je:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy plateného životného minima vrátane a
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8- násobok platného životného minima 

Vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu daňového bonusu, ak si ho daňovník uplatnil.

Daňové priznanie a platenie daní
Až na určité výnimky vo všeobecnosti platí, že daňové priznanie musí podať každý, kto podlieha slovenskej dani z príjmov fyzických osôb a jeho zdaniteľné príjmy v danom roku presiahnu limit (na rok 2024 je limit v sume 2 823,24 EUR).
Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
Lehota na podanie daňového priznania a zaplatenie dane sa končí 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol príjem dosiahnutý. Túto lehotu možno predĺžiť o 3 mesiace, za určitých podmienok o 6 mesiacov.

Ročné zúčtovanie
Zamestnanec môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, ktoréhokoľvek z týchto zamestnávateľov. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami.
Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie, na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) na nezdaniteľnú časť základu dane, na zamestnaneckú prémiu, na daňový bonus a na daňový bonus na zaplatené úroky ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. Rožné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 1. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

PRÍJMY

Minimálna mzda sa určuje na základe príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta.

Minimálna mzda je pre rok 2024 stanovená na 750,- Eur/mes., ktorá je určená pre 1.stupeň náročnosti vykonávanej práce. Spolu je charakterizovaných 6 stupňov, do ktorých sú rozdelené vykonávané pozície podľa náročnosti. Pre každý stupeň existuje osobitná minimálna mzda. Na 2. stupni je minimálna mzda 866,- EUR, na 3. stupni 982,- EUR, na 4. stupni 1 098,- EUR, na 5. stupni 1 214,- EUR a na 6. stupni 1 330,- EUR.

Výpočet čistej mzdy:

Z hrubej mesačnej mzdy zamestnanca sa odrátavajú odvody na:

• Zdravotné poistenie – 4%
• Nemocenské poistenie – 1,4%
• Starobné poistenie –4%
• Invalidné poistenie –3%
• Poistenie v nezamestnanosti – 1%
  Σ ODVODY SPOLU – 13,4 % 

Hrubá mzda – odvody = mesačný základ dane
Z mesačného základu dane sa odráta nezdaniteľná časť základu dane (ak sa uplatňuje). Z výslednej sumy sa vypočíta daň, ktorá je vo výške 19% resp. 25%

Ak sa uplatňuje daňový bonus tak sa odpočíta od dane a následne:
Mesačný základ dane – (daň – daňový bonus) = čistá mesačná mzda

Priemerné mesačné mzdy v národnom hospodárstve za 4. Q 2023 podľa vybraných odvetví:

6.4 Životné náklady

Výška životných nákladov sa mení v závislosti od regiónov a zvyšovania cien potravín, spotrebnej energie a výdavkov na každodennú potrebu.

Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v SR 2024: chlieb obyčajný – 2,48 EUR, rožok biely obyčajný 40 g – 0,11 EUR, čerstvé maslo 125 g –1,90 EUR, múka pšeničná  polohrubá 1 kg – 0,53 EUR, cukor kryštálový 1 kg – 1,01 EUR, cestoviny vaječné 500 g – 1,82 EUR, šunková saláma 1 kg – 7,70 EUR, čerstvé mlieko plnotučné 1 l – 1,17 EUR, bravčové stehno bez kosti 1 kg – 5,01 EUR, kurča 1 kg – 2,68 EUR, syr eidam 1 kg – 8,28 EUR, vajcia 10 ks – 2,22 EUR,  slnečnicový olej 1,42 EUR, ryža lúpaná 1 kg – 1,65 EUR, zemiaky konzumné 1 kg – 1,014 EUR, jablká 1 kg – 1,20 EUR, pivo 12%  fľaškové 0,5 l – 0,82 EUR, Cigarety MARLBORO – King Size – 5,24 EUR, prací gél – 14,15 EUR, benzín natural 95 okt -1,63 EUR, nafta 1,58 EUR, osobný vlak 2. tr. 46 km – 2,55 EUR, autobus 91 – 100 km – 5,97 EUR, pánska košeľa s dlhým rukávom – 33,34 EUR, dámsky pulóver – 26,57 EUR, detská bunda zimná – 38,09 EUR, detské tepláky – 14,07 EUR.

Štatistický úrad SR

6.5 Ubytovanie

Krátkodobé ubytovanie je možné nájsť v hoteloch, v penziónoch, ubytovniach a kempingoch a rekreačných chatách, ale možno ho nájsť aj v súkromných domoch ponúkajúcich prenájom.

Dlhodobé ubytovanie je možné buď prenájmom nehnuteľnosti, alebo kúpou nehnuteľnosti.

Pri kúpe nehnuteľnosti kupujúci nadobúda vlastníctvo na základe rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

S bývaním sa spájajú viaceré fixné a variabilné platby. Ide o platenie tepla, elektrickej energie, vodného a stočného, poistenia nehnuteľnosti, koncesionárskych poplatkov, poplatkov za odvoz odpadu, prípadne nájomného a členských poplatkov bytovým družstvám a bytovým správcovským spoločnostiam.

Poplatky za služby súvisiace s bývaním sú závislé:

• od rôznych typov obydlí (rodinný dom, byt v novostavbe, starší byt),
• od ich obytnej plochy, ale aj od lokality v ktorej sa nachádzajú /veľkomesto, mesto, vidiek/

Pokles cien nehnuteľností sa v 4. štvrťroku 2023 takmer zastavil. Oproti predošlému štvrťroku sa ceny znížili už iba o 0,2 %, kým na jeseň evidujeme pokles ešte o vyše 2 %. Z mesiaca na mesiac, dokonca v každom mesiaci na konci roka ceny rástli, ale celkovo to nestačilo na dosiahnutie úrovne z predchádzajúceho štvrťroku. V poklese pokračovali hlavne ceny bytov, zatiaľ čo ceny domov vzrástli. Vývoj v regiónoch bol rôznorodý – najvýraznejší pokles cien dosiahol Nitriansky kraj, ceny sú naopak vyššie najmä v Košickom kraji. V priemere boli za celý rok 2023 ceny nehnuteľností o 6 % nižšie ako v roku 2022.

Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie klesli v 4. štvrťroku 2023 o 0,2 % v porovnaní
s predchádzajúcim štvrťrokom. Spomalilo sa tiež medziročné tempo rastu, ktoré

dosiahlo hodnotu -8,6 % . Priemerná cena bývania sa nachádza na úrovni 2433 EUR/m2, oproti 3. štvrťroku je o 5 EUR/m2 nižšia. Kumulatívne sa za celý rok 2023 priemerná cena nehnuteľností znížila o takmer 159 EUR/m2, čo zodpovedá poklesu o 6 %.

Bratislavský kraj sa na uvedenom poklese podieľal vyše 70 %, ďalších približne 13 % prislúcha Košickému kraju.

Priemerná cena nehnuteľnosti na bývanie

Orientačné ceny prenájmu a kúpy nehnuteľnosti:

• Bratislava hotelová izba 1 posteľ/1noc 55 EUR až 205EUR
• Bratislava prenájom 1 izbový byt/ mesiac 400 EUR až 900 EUR
• Bratislava prenájom 1 izba v spoločnom byte 200 EUR až 350 EUR
• Bratislava kúpa 1 izbového bytu 110 000EUR až 220 000 EUR
• Bratislava kúpa rodinného domu 350 000 EUR až 1 900 000 EUR
• Košice, Žilina, Nitra, Poprad, Zvolen, Banská Bystrica kúpa 1 izbového bytu  100 000
  až  250 000 EUR.

Ubytovanie, prenájom a kúpa nehnuteľností v menších mestách a na vidieku je v porovnaní s Bratislavou lacnejšia.

Priemerné ceny nehnuteľností podľa krajov v € za m2  v roku 2023

Priemerná cena nehnuteľnosti na bývanie

• Bratislavský kraj:   3131
• Trnavský:   1832
• Nitriansky:   1400
• Trenčiansky:   1582
• Žilinský:   1934
• Banskobystrický:   1659
• Prešovský:   1871
• Košický:   2102

Národná banka Slovenska zverejnila údaje cien nehnuteľností na bývanie  za rok 2023

Koniec roku 2023 priniesol pokles cien nehnuteľností.

Ceny nehnuteľností vo 4. štvrťroku poklesli v piatich krajoch, vo zvyšných troch naopak, rástli. Najvýraznejší pokles evidujeme v Nitrianskom (-1,3 %) a Žilinskom kraji (-0,9 %).
V Nitrianskom kraji patrí medzi hlavné príčiny pokles cien v okrese Nové Zámky, ako aj ceny domov v okrese Nitra. V Žilinskom kraji boli najdôležitejšími faktormi klesajúce ceny bytov v Martine a ceny domov v Žiline.

Rast cien pozorujeme predovšetkým v Košickom (+3 %) a Trenčianskom kraji (+1,5 %).
Na raste cien v Košickom kraji sa podieľal najmä okres Košice I. V Trenčianskom kraji rast

priemernej ceny spôsobila do veľkej miery koncentrácia ponuky v okrese krajského mesta.

Priemerná cena rezidenčných nehnuteľností medzi štvrťrokmi klesla o takmer 53 eur/m2 na úroveň 2660 eur/m2, čím bol prakticky zmazaný rast z 3. štvrťroku. V medziročnom vyjadrení rast cien spomalil na 15 %.

Priemerná cena bytov v 4. štvrťroku klesla o 18 EUR/m2, čím dosiahla úroveň 2685 EUR/m2. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sú ceny bytov o 0,7 % nižšie (medziročne -7,6 %). Klesali najmä ceny menších bytov, 1-izbových až 3-izbových

Priemerná cena domov vzrástla o 17 EUR/m2 a dosiahla hodnotu 1912 EUR/m2. V medzi-štvrťročnom porovnaní to predstavuje rast o 0,9 % (medziročne sme však aj naďalej v záporných číslach, konkrétne -3,2 %).

Zvýšený podiel domov na celkovej ponuke pretrvával aj v 4. štvrťroku. Počas celého roka 2023 sa súhrnný objem ponuky postupne znižoval a spoločne s ním aj podiel bytov.

K určitej stabilizácii tohto vývoja prichádza až v poslednom štvrťroku.

Vo väčšine krajov v 4. štvrťroku ceny nehnuteľností klesli. Najvýraznejší medzi kvartálny
pokles zaznamenal Žilinský (-3,5 %) a Bratislavský kraj (-3,2 %). Ceny medzi štvrťrokmi rástli
iba v Trnavskom (4,2 %) a Banskobystrickom kraji (2,9 %). V minulom štvrťroku práve
v týchto krajoch ako v jediných ceny poklesli.

V Žilinskom kraji pri poklese cien zohrávali úlohu najmä okresy Žilina a Čadca, v Bratislavskom kraji okres Bratislava III. V Trnavskom kraji dopomohol k rastu cien vývoj v okresoch Trnava a Dunajská streda.

V prípade, ak sa rozhodnete kúpiť nehnuteľnosť, vždy sa radšej poraďte s právnikom alebo sa obráťte na realitnú kanceláriu. Vyhnete sa tak zbytočným rizikám.

Každá zmluva, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti (kúpa alebo predaj), ale aj zmluva o prenájme musí mať v zmysle Občianskeho zákonníka písomnú formu.

Odkazy:

Ubytovanie podľa regiónov
Bratislava – hotely, reštaurácie, voľný čas
Ponuka nehnuteľností na predaj 
Národná banka Slovenska
Ceny bytov 
Informácie o Slovensku

6.6 Zdravotníctvo

Zdravotný systém podlieha pod Ministerstvo zdravotníctva SR. Zdravotnú starostlivosť poskytujú štátne a neštátne zdravotnícke zariadenia. Prvotné vyšetrenie poskytujú všeobecní praktickí lekári pre deti či pre dospelých. Každý si môže slobodne vybrať svojho lekára, ktorý mu bude poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť a vystavovať odporučenie na odborné vyšetrenie k odbornému lekárovi. Po ordinačných hodinách Vášho obvodného lekára a tiež počas víkendov môžete využiť ambulantnú pohotovostnú službu (ďalej len “APS”). Poplatok je 2,- EUR. Pacient ho neplatí, ak príde na ošetrenie bezprostredne po úraze (netýka sa to prípadov, ak úraz vznikol v dôsledku užitia alkoholu, drog alebo lieku, užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom) alebo ak bol následne prijatý do ústavnej starostlivosti. APS sú takmer v každom okresnom meste. Ak APS nie je otvorená, príjmu Vás na ústavnej pohotovostnej službe v rámci ktorejkoľvek nemocnice. Poplatok na urgentnom príjme je 10,- EUR. Pacient ho platí v prípade, ak u neho nepôjde o akútny stav a dôjde tak k zneužitiu služby.

Lieky na lekársky predpis ako aj na voľný predaj získate v lekárňach, ktorých je v SR dostatok a sú dobre vybavené. Lekárne sú obvykle otvorené v pracovných dňoch od 7:00 až 9:00 hod. do 17:00 hod., cez víkend a počas sviatkov je zabezpečená lekáreň s pohotovostnou službou.

V zmysle zákona o zdravotnom poistení je povinný platiť poistné zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a štát. Zo zdravotného poistenia sa uhrádza väčšia časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Určité lieky a zdravotné úkony si musíte zaplatiť v plnej výške sami. Pacienti platia za lekárske úkony poplatky podľa vopred stanovených taríf. Zdravotné poistenie nie vždy pokrýva celkové náklady na kúpu napr. dioptrických okuliarov, niektorých druhov liekov, či na ošetrenie u zubného lekára.

Každý zamestnanec musí byť zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni, kde mu pridelia číslo a preukaz poistenca, ktorým sa preukazuje pri návšteve u lekára. Zamestnanca je pri vzniku pracovného pomeru povinný prihlásiť do 8 pracovných dní zamestnávateľ, rovnako aj pri ukončení pracovného pomeru. Ostatné zmeny platiteľa zdravotného poistenia má povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni poistenec do 8 dní. Ak vykonávate na území SR samostatne zárobkovú činnosť, máte povinnosť prihlásiť sa ako poistenec do zdravotnej poisťovne do 8 dní odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia a odhlásiť sa v rovnakej lehote.

Pokiaľ ste slovenským poistencom z titulu výkonu pracovnej činnosti na území SR a bývate na území iného členského štátu EÚ, požiadajte svoju pobočku zdravotnej poisťovne v SR o vystavenie formulára S1 (bývalý formulár E 106). Tento formulár predložte zdravotnej poisťovni v mieste svojho bydliska, kde sa zaregistrujete. Na základe formulára S1 (E 106) máte nárok na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v mieste bydliska v plnom rozsahu slovenskou zdravotnou poisťovňou. Tento nárok sa vzťahuje aj na vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov.

Ministerstvo zdravotníctva SR
Oficiálne informácie súvisiace s ochorením Covid-19
Zoznam zdravotníckych zariadení
Všeobecne o zdraví
Národný portál zdravia
Zdravotné poisťovne:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera, Union

6.7 Systém vzdelávania

Povinná školská dochádzka  určená školským systémom na Slovensku trvá 10 rokov. Začína spravidla začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6 rokov. Trvá od 6. do 16. roku.

Základné druhy škôl: materské školy (3-6 roční), základné školy (6-15 roční), stredné školy (15-19 roční), vysoké školy, univerzity (od 19 rokov). Tieto školy môžu byť podľa zriaďovateľskej pôsobnosti štátne, súkromné alebo cirkevné, pričom získané vzdelanie je rovnocenné.

Materská škola (3-6 rokov veku dieťaťa) dáva deťom základy vedomostí a zručností. Učia sa v nej  základné poznatky v závislosti od veku, učia sa kresliť, recitovať, spievať, poznávať prírodu, farby a veci okolo seba. V predškolskom veku (5-6 ročné deti) sa učia napríklad rozoznávať geometrické tvary, mesiace v roku, názvy dní, osvojujú si hygienické návyky,  deti sa pripravujú na vstup do základnej školy.

Základná škola pripravuje žiakov na ďalšie štúdium a prax. Spravidla má 9 ročníkov, je rozdelená na prvý a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla 1. až 4. ročník, druhý stupeň 5. až 9. ročník. Prechod z prvého stupňa na druhý nie je podmienený prijímacími skúškami, žiak po úspešnom absolvovaní štvrtého ročníka pokračuje v štúdiu. Inou možnosťou je prestup na gymnázium, ktoré poskytuje osemročné štúdium. Prestup na gymnázium je podmienený prijímacími skúškami a vyhovujúcim prospechom na prvom stupni základnej školy. Vzdelávanie na prvom stupni je odlišné od vzdelávania na druhom stupni. Kým na prvom stupni väčšinu vyučovacích predmetov učí jeden učiteľ, na druhom stupni učí každý vyučovací predmet iný učiteľ. Na prvom stupni majú žiaci najmenej štyri a najviac šesť  vyučovacích hodín, priemerne trvá vyučovanie do pol jednej popoludní. Žiaci na druhom stupni majú päť až šesť vyučovacích hodín a vyučovanie končia medzi jednou až pol druhou hodinou popoludní. Jedna vyučovacia hodina má trvanie 45 minút, medzi každou vyučovacou hodinou sú krátke prestávky. Na základných školách môžu menšie deti tráviť čas po vyučovaní v školských kluboch.

Okrem toho ponúka školstvo aj možnosť navštevovať základné umelecké školy, kam môžu deti chodiť dobrovoľne mimo riadneho vyučovania.

Stredné školy. Po ukončení 9. ročníka základnej školy pokračuje žiak v povinnej 10 ročnej školskej dochádzke na zvolenej strednej škole, do ktorej bol na základe rozhodnutia príslušného školského systému prijatý. Školstvo na Slovensku rozoznáva niekoľko typov stredných škôl.

Stredné odborné školy: Na stredných odborných školách a spojených stredných školách, ktoré poskytujú učňovské odbory, trvá štúdium dva roky (obmedzené množstvo odborov), tri alebo štyri roky. Trojročné štúdium pre jednotlivé odbory je ukončené záverečnou skúškou, po ktorej študent dostane výučný list, a môže pokračovať v dvojročnom nadstavbovom štúdiu za účelom dosiahnutia maturitnej skúšky. Absolvovaním maturitnej skúšky je dosiahnuté úplné stredoškolské vzdelanie. Štúdium, ktoré trvá štyri roky, je ukončené maturitnou skúškou.

Stredné školy a gymnáziá: Stredné školy poskytujú štúdium v trvaní štyri alebo päť rokov. Na Slovensku existujú stredné školy elektrotechnické, geodetické, hotelové, konzervatóriá, priemyselné, zdravotnícke, obchodné akadémie, športové, umelecké, poľnohospodárske, drevárske, farmaceutické, chemické, pedagogické a iné. Gymnáziá na Slovensku poskytujú štúdium v trvaní štyroch rokov (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 9. ročníka základnej školy), osemročné štúdium (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 4. ročníka), alebo päťročné štúdium (ide o bilingválne gymnáziá, na štúdium ktorých sa žiak hlási po ukončení 8. alebo 9. ročníka). Bilingválne štúdium poskytujú tiež niektoré obchodné akadémie. Štúdium je ukončené maturitnou skúškou, ktorá má písomnú a ústnu časť. Vyučovanie trvá priemerne 6–7 vyučovacích hodín, vyučovacia hodina trvá 45 minút, medzi každou hodinou je krátka prestávka.

Stredné školy organizujú aj nadstavbové a pomaturitné štúdium, v ktorom sa študujúci zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie.

Vysoké školy pripravujú kvalifikovaných odborníkov s vysokoškolským vzdelaním pre oblasť vedeckej, hospodárskej, sociálnej a umeleckej činnosti. Školský systém umožňuje študovať na vysokých školách a univerzitách absolventom strednej školy s maturitou alebo gymnázia, v súčasnosti je na Slovensku 20 verejných vysokých škôl, 10 súkromných vysokých škôl, 3 štátne vysoké školy a 16 zahraničných vysokých škôl. Štúdium je zabezpečované v rámci študijných programov v troch stupňoch, ukončuje sa obhajobou záverečnej práce a vykonaním štátnej skúšky. Prvý stupeň je bakalársky (3-4 roky), druhý stupeň je magisterský, inžiniersky alebo doktorský (4-6 rokov vrátane 1. stupňa) a tretí stupeň je doktorandský (3-4 roky).

Ministerstvo školstva SR

6.8 Kultúrny a spoločenský život

Slovenský spoločenský a kultúrny život je veľmi bohatý a rozmanitý. Je ovplyvnený rôznymi tradíciami a zvyklosťami, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie a pretrvávajú až do dnešnej doby.
Spoločensko-kultúrne podujatia a rôzne akcie sa uskutočňujú v každom meste i na dedinách. Ľudia sa tu stretávajú, aby sa pobavili, stretli známe tváre, porozprávali sa a samozrejme kultúrne vyžili. Informácie o spoločensko-kultúrnych podujatiach či rôznych akciách môžete získať na internete, v novinách, v miestnych televíziách alebo aj v kultúrnom stredisku.
Súčasťou športového vyžitia sú výlety do prírody, ktorá obklopuje mestá, mestečká a dediny. Medzi najznámejšie športové aktivity môžeme zaradiť futbal, cykloturistiku, vodné športy a v poslednom čase aj golf. Lyžovanie je populárne hlavne v zime.

Kultúra na Slovensku
Kalendár podujatí

6.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Manželstvo
Ohlásením narodenia dieťaťa/detí štát začína procesné úkony, na základe ktorých:

• nebude potrebná osobná návšteva matriky pre vyzdvihnutie Rodného listu,
• nebude potrebné podávať žiadosť o Príspevok pri narodení dieťaťa. 

Dôležité je:

• potvrdenie voľby rodného listu poštou,
• podpísanie „Dohody rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ (ďalej len Dohoda) ešte v nemocnici, a to najneskôr na nasledujúci deň po narodení dieťaťa.

Ak sa tak nestane, môžete danú Dohodu podpísať:

• elektronicky: „Dohoda rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ s elektronickým občianskym preukazom s čipom,
• písomne: osobne na príslušnom matričnom úrade.

Pri odchode z nemocnice si vyzdvihnete všetky potrebné dokumenty, a to: prepúšťaciu správu novorodenca a rodičky, ktoré budete potrebovať napríklad pri návšteve pediatra/gynekológa. Rodný list je vystavený automaticky. Príslušná matrika zasiela Rodný list bezodkladne (zväčša na 4. – 5. deň od narodenia dieťaťa). Adresa pre doručenie rodného listu je vždy nastavená na trvalý pobyt matky. Prebieha vždy len „Do vlastných rúk“. V opačnom prípade je možné Rodný list vyzdvihnúť na príslušnej matrike. Nie je potrebné prihlasovať dieťa do zdravotnej poisťovne, automaticky bude prihlásené do zdravotnej poisťovne matky. Prihlásenie dieťaťa k vybranému pediatrovi by sa malo uskutočniť do troch dní od prepustenia z pôrodnice.

Aktuálna výška príspevku pri narodení dieťaťa (suma):

• 829,86 €, ak ide o dieťa narodené z prvého pôrodu až štvrtého pôrodu,
• 151,37 €, ak ide o dieťa narodené z piateho pôrodu a ďalšieho pôrodu 

Manželstvo

Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo. Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia snúbenci na matričnom úrade určenom pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt, pred starostom alebo primátorom, alebo povereným poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára. Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady. Manželstvo nemôže uzavrieť maloletý. Súd môže v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako 16 rokov. Bez povolenia súdu je manželstvo neplatné. V takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.

Úmrtie

Úmrtie v zdravotníckom zariadení oznamuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak osoba zomrie mimo zdravotníckeho zariadenia, je potrebné kontaktovať linku 112 alebo 155.  Úmrtie následne potvrdzuje lekár, ktorý stanoví čas a príčinu smrti a vystaví List o prehliadke mŕtveho. Úmrtie sa potom nahlasuje na matrike v mieste, kde k nemu došlo (prípadne aj cirkevnej matrike). Budete k tomu potrebovať List o prehliadke mŕtveho, váš občiansky preukaz a občiansky preukaz zosnulého. Matrika vykoná zápis v knihe úmrtí a vystaví úmrtný list. Následne si vyberte a kontaktujte pohrebnú službu. Matrika raz mesačne oznamuje úmrtia Sociálnej poisťovni, úmrtia zdravotnej poisťovni oznamuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. O príspevok na pohreb vo výške 79,67 eur môže požiadať plnoletá osoba, do 1 roka odo dňa pohrebu zosnulého, ktorá zabezpečila pohreb, má trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a zosnulý mal v čase smrti trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. 

Čo robiť po narodení dieťaťa a na čo majú rodičia nárok
Svadba a rozvod
Príspevok na pohreb

6.10 Doprava

Na Slovensku oblasť dopravy  podlieha pod Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky.

Železničná doprava

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) je najväčším osobným železničným dopravcom na Slovensku. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sú prevádzkovateľom a správcom železničnej infraštruktúry na území Slovenska a zabezpečujú prepravné a dopravné služby. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (ZSSK Cargo) poskytuje nákladnú železničnú prepravu. Aplikácia IDeme vlakom umožňuje cestujúcim jednoduchý a rýchly nákup cestovného lístka. Získate v nej aj prehľad o príchodoch a odchodoch, spojoch a meškaniach vlakov.

Cestná doprava

Na Slovensku sa jazdí vpravo. Najvyššia povolená rýchlosť pre vozidlá do 3,5 t je 50 km/h v obci, 90 km/h mimo obce a 130 km/h na diaľniciach a rýchlostných cestách. Jazda po diaľnici je spoplatnená, diaľničnú známku zakúpite elektronicky alebo v sieti obchodných miest ako napr. čerpacie stanice. Elektronická diaľničná známka pre vozidlo do 3,5t: 10-dňová – 12 EUR, mesačná – 17 EUR, ročná – 60 EUR. Elektronická diaľničná známka pre prípojové vozidlo: 10 dňová – 12 EUR, mesačná – 17 EUR, ročná – 60 EUR. Platnosť 10-dňovej elektronickej diaľničnej známky je 10 dní vrátane určeného dňa. Platnosť 30-dňovej elektronickej diaľničnej známky je 30 dní vrátane určeného dňa. Platnosť ročnej elektronickej diaľničnej známky je od 1.1. príslušného kalendárneho roka do 31.1. nasledujúceho roka. Pri 365 dňovej známke je to 365 kalendárnych dní od zakúpenia. Pre vozidlá nad 3,5 t  je zavedený elektronický mýtny systém za užívanie vymedzených úsekov ciest.

Letecká doprava

Na Slovensku sú tri medzinárodné verejné letiská s pravidelnými linkami: Bratislava, Košice a Poprad-Tatry. Ďalších šesť  medzinárodných letísk nemá pravidelné linky: Nitra, Piešťany, Prievidza, Sliač, Šamorín a Žilina. Cestujúci môžu využiť aj najbližšie letisko Schwechat vo Viedni (60 km od Bratislavy) alebo letisko v Budapešti (200 km od Bratislavy).

Vodná doprava

Z hľadiska dopravy sa na Slovensku využívajú, rieky Dunaj, Morava a Váh. Dva najväčšie prístavy sú v Bratislave a v Komárne.

Univerzálne poštové služby v tuzemskom a medzinárodnom styku zabezpečuje spoločnosť  Slovenská pošta, a.s.

Telekomunikačné služby zabezpečuje Telekom, Orange, O2 a 4ka.  

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

Slovenská pošta

Železnice Slovenskej republiky

Železničná spoločnosť Slovensko

Železničná spoločnosť Cargo Slovakia

RegioJet

Slovak Lines

Flixbus

Cestovné poriadky

Cestovný poriadok online

Mestská hromadná doprava

Slovenská správa ciest

Združenie cestných dopravcov Slovenskej republiky

Národná diaľničná spoločnosť

Elektronické diaľničné známky

Elektronické mýto

Zlaté stránky

Telefónny zoznam

Slovak Telekom

Orange Slovensko

O2 Slovakia

4ka

Ústredný portál verejnej správy

7. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Sociálne zabezpečenie a poistenie v SR