Životné a pracovné podmienky vo Fínsku

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Ak vás zaujíma život alebo práca v “krajine tisícich jazier”, v článku Životné a pracovné podmienky vo Fínsku nájdete množstvo užitočných informácií na túto tému.

Aktuálne ponuky do Fínska si môžete prezrieť na našom portáli v časti Pracovné ponuky. Na stránke EURES – európsky portál pracovnej mobility nájdete ponuku pracovných miest a zároveň aj informácie o životných a pracovných podmienkach vo Fínsku a informácie o situácii na trhu práce. Stránka umožňuje vložiť si životopis na portál “on-line”. Životopis bude potom prístupný pre registrovaných zamestnávateľov, ktorí hľadajú vhodného kandidáta pre svoju firmu prostredníctvom tohto portálu. Portál je prepojený tiež s platformou European Job Days. EURES Fínsko zvykne organizovať niekoľko veľtrhov práce ročne.

Dobrým zdrojom informácií o voľných pracovných miestach je tiež portál Job Market Finland. Zahraniční záujemcovia o prácu vo Fínsku môžu využiť stránku Jobs in Finland s ponukou inzerátov v anglickom jazyku. Fínske úrady práce (TE Services) majú tiež vlastnú telefonickú službu, kde poskytujú rady, ako si nájsť prácu. Táto služba umožňuje komunikáciu vo fínčine, švédčine, angličtine a ruštine. V prípade ak by ste chceli pri hľadaní práce chceli využiť služby súkromných spoločností, tieto sú dostupné prostredníctvom Asociácie súkromných pracovných agentúr. Ak ste absolventom univerzity, určite si pozrite stránku www.aarresaari.net.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Váš životopis by mal byť aktualizovaný a odrážať potreby fínskeho trhu práce. V životopise uveďte ako prvé údaje o poslednom zamestnaní, resp. vzdelaní, prípadne absolvovaní školení. Najstaršie údaje by mali byť na konci. Dĺžka životopisu by nemala presahovať dve strany formátu A4. Ak chcete, môžete pridať fotografiu. V dnešnej dobe je fotografia v životopise bežnou vecou. Životopis by mal obsahovať tiež informácie týkajúce sa referencií predchádzajúcich zamestnávateľov. Nemusíte ho podpisovať. EÚ navrhla spoločný Európsky formát – EUROPASS životopis, ktorý zrozumiteľne informuje o schopnostiach a vzdelaní uchádzača. Užitočné informácie nájdete tiež v článku Vzor životopisu a praktické rady pri písaní.

K životopisu sa obvykle zvykne pripojiť aj sprievodný list. V ňom zamestnávateľovi vysvetlíte, prečo sa uchádzate o prácu a prečo ste tým správnym kandidátom. Nemal by mať viac ako jednu stranu. Priložte k nemu aj kópie vašich certifikátov, ak sa požadujú v inzeráte pracovnej ponuky. Osvedčenia / certifikáty by ste si mali vziať so sebou aj na pohovor. List so žiadosťou má byť podpísaný. V súčasnej dobe stále viac zamestnávateľov využíva na nábor zamestnancov elektronické formuláre žiadostí o zamestnanie prostredníctvom svojich webových stránok.

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

2.2 Hľadanie ubytovania

Takmer dve tretiny Fínov žijú vo svojich vlastných domoch. Možnosť prenájmu bytov závisí od lokality. V hlavnom meste Helsinki a iných väčších mestách môžete mať problém nájsť vhodné ubytovanie, najmä za rozumnú cenu. Výška nájomného v Helsinkách, najmä v centre mesta, je podstatne vyššia ako kdekoľvek vo Fínsku. Ak sa sťahujete do Fínska a máte už prácu, alebo vám ju zamestnávateľ ponúkol, mali by ste ho požiadať, aby vám pomohol nájsť ubytovanie. Ďalšie informácie o rôznych formách podpory bývania sú k dispozícii v inštitúcii sociálneho poistenia KELA. Súkromní prenajímatelia bytov zverejňujú svoje ponuky v novinách. Z prenájmom bytu vám môže pomôcť agentúra alebo internet. V novinách nájdete tiež kontakty na ubytovacie agentúry. Ponuky ubytovania v hosteloch vo Fínsku nájdete na stránke www.hostellit.fi. Prípadne si pozrite informácie na portáli infofinland.fi.

2.3 Hľadanie školy

Každá obec je zodpovedná za zabezpečenie základného vzdelania pre deti žijúce v jej pôsobnosti. Deti majú nárok na bezplatné predškolské vzdelanie jeden rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky. Informácie o prihláškach na štúdium na stredných školách, univerzitách a univerzitách aplikovaných vied a o kurzoch odborného vzdelávania a učňovskej príprave nájdete na web stránke opintopolku.fi. Stránku spravuje Fínska národná rada pre vzdelávanie. Okrem pokynov ohľadne prihlášok poskytuje aj komplexné informácie o fínskom vzdelávacom systéme. Užitočné informácie poskytujú aj Kariérne služby úradov práce – TE Offices. Informácie o finančnej pomoci pre študentov sú k dispozícii v Centre pre študentskú finančnú pomoc inštitúcie sociálneho zabezpečenia KELA. Občania EÚ za vyššie vzdelanie vedúce k získaniu titulu neplatia.

2.4 Cestovanie vlastným autom (informácie o vodičských preukazoch)

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania členských štátov EÚ nepotrebujú povolenie na pobyt vo Fínsku. Musia sa však zaregistrovať, ak sa budú v krajine zdržiavať dlhšie ako tri mesiace. Registráciu zabezpečuje Fínska imigračná služba. Pri registrácii sa uvádza účel pobytu. Môžu to byť napríklad práca, štúdium alebo rodinné väzby.

Trvalý pobyt sa udeľuje, ak občan EÚ žil vo Fínsku minimálne päť rokov nepretržite. Rodinný príslušník občana EÚ má právo na trvalý pobyt, ak s ním žil vo Fínsku legálne a nepretržite minimálne päť rokov. Ak sa občan cudzej krajiny zdržiava vo Fínsku dlhšie ako jeden rok, v takom prípade sa musí zapísať do registra obyvateľstva, ktorý spravuje Agentúra pre digitálne a dátové služby obyvateľstva. Občania EÚ sa preukazujú cestovným pasom alebo preukazom totožnosti s fotografiou a osvedčením vydaným Fínskou imigračnou službou. Medzi ďalšie požadované dokumenty patrí sobášny list (ak existuje) a rodné listy detí (originál alebo overená fotokópia). Cudzinci, ktorí dočasne žijú vo Fínsku, môžu okrem Agentúry pre digitálne a dátové služby obyvateľstva poslať dobrovoľné vyhlásenie o registrácii buď Úradu sociálneho zabezpečenia (KELA) alebo miestnemu daňovému úradu. Ak pobyt trvá menej ako jeden rok, považuje sa dočasný.

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Predtým ako pôjdete do Fínska sa odporúča:

• vopred si preštudovať informácie o pracovných podmienkach, zvykoch, tradíciách a pod.,
• začať sa učiť fínsky jazyk ešte doma,
• zistiť si informácie o životných a pracovných podmienkach (z internetu, zo stránok samospráv, novín atď.),
• mať platný pas alebo preukaz totožnosti,
• zobrať zo sebou referencie od zamestnávateľa a doklad o vzdelaní, Európsky preukaz zdravotného poistenia,
• pre nezamestnaných je vhodné si overiť, či majú nárok na transfer dávok v nezamestnanosti do Fínska na 3 mesiace (prenosný dokument U2 – bývalý formulár E303),
• priniesť prenosný dokument U1 (bývalý formulár E301) potvrdenie o zachovaní práva na dávky v nezamestnanosti a poistenie, ktoré získate na príslušnom úrade vo vašej krajine (v krajine pôvodu).

Po príchode do Fínska:

• občania krajín EÚ/EHP a Švajčiarska môžu byť vo Fínsku bez povolenia 3 mesiace, pričom po tejto dobe musia svoj pobyt registrovať prostredníctvom Fínskej imigračnej služby. Bližšie informácie nájdete v časti Postupy registrácie a povolenie na pobyt,
• nezamestnaní uchádzači o zamestnanie alebo občania hľadajúci prácu sa môžu zaevidovať na príslušnom miestnom úrade práce (TE Office). Vezmite si so sebou pas alebo preukaz totožnosti, potvrdenia o zamestnaní a štúdiu (najlepšie preložené do fínčiny), životopis a doklad o prihlásení sa na pobyt od Agentúry pre digitálne a dátové služby obyvateľstva,
• žiadosti o dávky sociálneho zabezpečenia schvaľuje KELA. Na základe schválenej žiadosti  vydá inštitúcia KELA kartu, ktorá oprávňuje jej držiteľa dostávať fínske dávky sociálneho zabezpečenia.,
• žiadosť o vydanie daňovej karty vydáva príslušný daňový úrad v mieste vášho pobytu,
• výplaty zamestnávatelia posielajú elektronicky, preto budete potrebovať v banke. Keď si ho chcete založiť, potrebujete mať so sebou pas alebo preukaz totožnosti a fínske identifikačné číslo vydané Agentúrou pre digitálne a dátové služby obyvateľstva. Banky môžu vyžadovať aj iné dokumenty, napríklad kópiu vašej pracovnej zmluvy.

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

3.3 Druhy zamestnania

Trvalý pracovný pomer môžete uzatvoriť, ak máte viac ako 15 rokov a ukončené povinné vzdelanie. Krátkodobú brigádu môžu počas školských prázdnin alebo so súhlasom opatrovníka vykonávať aj mladí ľudia, ktorí v tom istom kalendárnom roku dovŕšia 14 rokov. Väčšina pracovných pomerov je trvalá, aj keď čoraz bežnejšie sú zmluvy na dobu určitú. Práca na čiastočný úväzok vo Fínsku nie je taká bežná ako inde v Európe. Vďaka rodičovskej dovolenke a systému dennej starostlivosti sa ženy aktívne zapájajú do pracovného života a bežne pracujú na plný úväzok. V krajine je veľa firiem, ktoré ponúkajú súkromné služby v oblasti zamestnania. Personálne spoločnosti a súkromné sprostredkovateľské agentúry nemajú právo vyberať poplatky od zamestnanca. Tieto náklady uhrádza firma, ktorá ich služby využíva.

Okrem tradičných druhov zamestnania za posledné desaťročie zviditeľňuje aj takzvané „ľahké podnikanie“. Čiže  pracujete ako podnikateľ, hoci nemáte spoločnosť ako takú. Financujete prostredníctvom faktúr. To v skutočnosti znamená, že môžete dostávať odmenu za prácu vo forme „platu“, ale podľa zákona o zamestnanosti a sociálnom poistení ste podnikateľ. Viac informácií je k dispozícii na webových stránkach daňového úradu.

Fínska legislatíva nemá samostatnú definíciu sezónnej práce. Definíciu smernice o sezónnych pracovníkoch môžete nájsť vo fínskom zákone o sezónnych pracovníkoch. V článku 3, ods.1, písm. c) smernice je uvedené: „činnosť závislá od plynutia ročných období“ je činnosť, ktorá je spojená s určitým obdobím roka opakujúcou sa udalosťou alebo vzorom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sú požadované úrovne prác výrazne vyššie ako tie, ktoré sú potrebné pre zvyčajne prebiehajúce činnosti. Užitočné informácie nájdete tiež na stránke Fínskeho priemyselného zväzu, ktorý je najväčší odborový zväz vo Fínsku: Podmienky zamestnania sezónnych pracovníkov vo vidieckych odvetviach na roky 2023–2024.  

3.4 Pracovné zmluvy

Pri nástupe do pracovného pomeru sa podpisuje pracovná zmluva. V zmluve sa zamestnanec zaväzuje vykonávať určitú prácu pre zamestnávateľa za stanovenú mzdu a iné výhody. Podľa zákona o pracovnej zmluve možno pracovnú zmluvu uzavrieť ústnou, písomnou alebo elektronickou formou. Avšak odporúča sa pracovný pomer uzavrieť písomne. Dokonca, ak pracovný pomer nebol uzatvorený písomne, zamestnávateľ je povinný dať zamestnancovi podmienky práce písomne. Podmienky pracovnoprávneho vzťahu vychádzajú z potrieb zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj zo zákona o pracovnej zmluve, zákona o pracovnom čase, zákona o celoročnej dovolenke a kolektívnej zmluvy platnej pre príslušný sektor. Kolektívne zmluvy vyjednané odbormi a zamestnávateľskými zväzmi zohrávajú dôležitú úlohu pri definovaní minimálnych podmienok pre zamestnancov a týkajú sa takmer všetkých zamestnancov. Kolektívne zmluvy obsahujú okrem iného ustanovenia týkajúce sa miezd, pracovného času a ročnej dovolenky. Dôkladne si skontrolujte podmienky v pracovnej zmluve. Pracovná zmluva je platná až do odvolania, pokiaľ neexistujú oprávnené dôvody na dobu určitú.

Pri nástupe do pracovného pomeru je možné dohodnúť skúšobnú dobu. Jej dĺžka môže byť maximálne 6 mesiacov. Počas nej hociktorá strana môže skončiť pracovný pomer bez udania dôvodu. V niektorých odvetviach však kolektívne zmluvy stanovia, že skúšobná doba nesmie presiahnuť štyri mesiace.

Zamestnávateľ môže vypovedať pracovnú zmluvu len z vážnych dôvodov. Môžu to byť napríklad finančné problémy spoločnosti alebo vážne porušenie podmienok zo strany zamestnanca – zanedbanie povinnosti a pod. Pracovný pomer na dobu určitú končí bez oznámenia o skončení pracovného pomeru uplynutím stanovenej doby zamestnania.

Písomne uzatvorený pracovný pomer a podmienky musia obsahovať nasledujúce informácie / body:

• informácie o bydlisku zamestnanca a sídle / prevádzke zamestnávateľa,
• miesto výkonu práce,
• dátum začatia pracovného pomeru,
• dĺžka trvania pracovného pomeru na dobu určitú a dôvod uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú,
• dĺžka skúšobnej doby,
• hlavné pracovné povinnosti zamestnanca,
• kolektívna zmluva, ktorá sa má uplatniť,
• stanovený základný plat a deň výplaty,
• pracovná doba,
• ročná dovolenka,
• výpovedná lehota,
• pri práci mimo Fínska, ktorá trvá viac ako 1 mesiac, trvanie práce, mena, v ktorej bude vyplácaná mzda, peňažná kompenzácia platená v zahraničí, dodatočné výhody a termín výplaty.

3.5 Špeciálne kategórie

V spoločnosti sa vyvíja úsilie na dosiahnutie rovnosti a rovnakých príležitostí v práci prostredníctvom rôznych opatrení a právnych predpisov zakazujúcich diskrimináciu. Cieľom zákona o nediskriminácii, rovnako ako pri iných právnych predpisoch týkajúcich sa rovnosti, je zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi. Pravidlá rovnosti, ktoré sa musia dodržiavať pri práci, sú stanovené v zákone o nediskriminácii a v pracovnoprávnych predpisoch. Rovnosť pohlaví stanovuje zákon o rovnosti žien a mužov. Diskriminácia pri inzerovaní pracovných miest a výbere zamestnancov sa trestá rovnako ako diskriminácia v zamestnaní. Zákon o nediskriminácii zakazuje diskrimináciu na základe veku, etnického alebo národného pôvodu, národnosti, jazyka, viery, zdravia, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie alebo z iných osobných dôvodov.

Mladiství pod 18 rokov nemôžu vykonávať taký istý druh práce za rovnakých podmienok ako dospelí. Zákon o zamestnávaní mladistvých obsahuje ustanovenia o ochrane zdravia pri práci. Vládne nariadenie uvádza druhy prác, ktoré sú obzvlášť škodlivé a nebezpečné pre mladistvých. Taktiež nariadenie Ministerstva sociálnych vecí a zdravia uvádza príklady prác, ktoré sú nebezpečné pre mladistvých a tiež ktoré sú pre nich vhodné.

Ďalšie informácie môžete nájsť na stránke Úradu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Občania EÚ môžu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť za rovnakých podmienok ako občania Fínska. Zákon o podnikaní obsahuje podrobné ustanovenia – predpisy týkajúce sa napríklad licencií a školení v rôznych odvetviach. Prisťahovalci by sa mali uistiť, že plne rozumejú požiadavkám na licencie a ostatným faktorom súvisiacim so začatím podnikania ešte predtým ako si založia firmu alebo začnú podnikať.

Každý, kto chce začať podnikať musí zapísať svoju spoločnosť do obchodného registra na Národnom patentovom a registračnom úrade. V prípade ak plánujete začať podnikať, môžete kontaktovať oddelenie služieb pre podnikanie na v miestnom ELY centre (Centrum pre ekonomický rozvoj, dopravu a životné prostredie) alebo tiež Obchodné centrá pre začínajúcich podnikateľov. Užitočné informácie získate tiež u miestnej obchodnej komory. Komplexný balík informácií o podnikaní vo Fínsku zverejňuje portál www.suomi.fi. Úrady “TE Offices” poskytujú poradenstvo v oblasti školení pre ľudí, ktorí chcú začať podnikať, a tiež udeľujú granty na začatie podnikania. Start-up grant je forma podpory pre podnikateľov, ktorí začínajú podnikať. Viac podrobností o podmienkach získania štartovacieho príspevku nájdete na stránke Ministerstva hospodárstva a zamestnanosti. Webová stránka daňovej správy vám poskytne informácie o daniach z podnikania v anglickom a švédskom jazyku a má tiež dostupné telefónne číslo zákazníckych služieb pre tých, ktorí telefonujú zo zahraničia.

3.7 Platové podmienky

Minimálna mzda vo Fínsku nie je stanovená zákonom. Vo väčšine sektorov minimálnu mzdu ako aj ďalšie platobné podmienky špecifikuje kolektívna zmluva. Väčšina kolektívnych zmlúv je tiež všeobecne záväzná. Znamená to, že sa môžu aplikovať na ktorýkoľvek druh práce bez ohľadu na to, či zamestnávateľ je alebo nie je viazaný kolektívnou zmluvou. Zamestnávateľ nesmie stanoviť nižšie výhody pre zamestnanca ako tie, ktoré platia všeobecne v kolektívnej zmluve. Výška platu podľa kolektívnej zmluvy platí rovnako pre fínskych, ako aj pre zahraničných zamestnancov. Dokonca, ak aj zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, zamestnanci musia dostať za prácu primeraný plat. Podrobné informácie o všeobecne záväzných kolektívnych zmluvách môžete získať od vašej odborovej organizácie alebo odborovej organizácie zamestnávateľa alebo od Úradu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

V súvislosti s vyplácaním mzdy zamestnanec musí dostať výplatnú pásku, kde si môže skontrolovať všetky položky a výšku vypočítanej mzdy alebo platu. Webová stránka fínskej daňovej správy obsahuje usmernenia pre platenie daní a odvodov na sociálne zabezpečenie, a to aj vo švédčine a angličtine. Vo všeobecnosti tieto výdavky platia zamestnávatelia z platu zamestnanca.

3.8 Pracovná doba

Podľa zákona, maximálny pracovný čas vo Fínsku je 8 hodín denne, t.j. 40 hodinový týždenný pracovný čas. Existujú odchýlky od riadneho pracovného času, a to spôsobom stanoveným v kolektívnej zmluve alebo na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V tomto prípade však musí byť bežná pracovná doba vyvážená, aby bol priemer maximálne 8 hodín denne a 40 hodín týždenne. Nadčasy sa môžu odpracovať, iba ak s tým zamestnanec súhlasí. Od začiatku roku 2020 prešli pracoviská z monitorovania nadčasov na sledovanie celkového pracovného času. Celkový pracovný čas zamestnanca vrátane nadčasov nesmie v období štyroch mesiacov presiahnuť v priemere 48 hodín týždenne. Za prácu nadčas musí byť zamestnancovi vyplatená mzda so zvýšenou sadzbou. Zamestnávateľ musí viesť záznamy o odpracovaných hodinách, ktoré jasne ukazujú, koľko hodín bolo odpracovaných a koľko ich bolo vyplatených. Ďalšie informácie nájdete na stránke fínskeho Úradu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

Od 1. augusta 2022 platí novela zákona o pracovnej zmluve a pracovnom čase. Podľa neho zamestnávatelia musia podrobnejšie písomne informovať zamestnancov o pracovnom pomere. Pri pracovných zmluvách s variabilným pracovným časom musí zamestnávateľ každých 12 mesiacov kontrolovať skutočne odpracovaný čas. Uvedené povinnosti sa vzťahujú aj na plánovanie pracovných zmien zamestnanca. Ak zamestnanci s kratším pracovným časom na dobu určitú žiadajú o úpravu pracovnej zmluvy o viac hodín alebo o predĺženie doby trvania pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný im odpovedať aj s odôvodnením.

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Dovolenka

Podmienky ročnej dovolenky nájdete v zákone o ročnej dovolenke a v kolektívnych zmluvách. Zákon o ročnej dovolenke sa aplikuje (s určitými obmedzeniami) pri všetkých typoch zamestnania v súkromnom aj verejnom sektore. Pri dovolenke upravuje tieto pravidlá: dĺžka, vyplácanie, odmena k dovolenke, príspevok k ročnej dovolenke. Zákon o ročnej dovolenke je založený hlavne na princípe zárobku, podľa ktorého sa dovolenka získava odpracovaním 14-dňového alebo 35-hodinového pravidla v dovolenkovom roku. Dovolenkový rok spadá do obdobia od 1. apríla do 31. marca. Zamestnanec má právo na platenú dovolenku v rozsahu dva alebo dva a pol pracovného dňa za každý mesiac, ktorý sa započítava do ročnej dovolenky, v závislosti od pracovného pomeru.

Práceneschopnosť

Keď zamestnanec ochorie musí to bezodkladne nahlásiť zamestnávateľovi. Doklad o práceneschopnosti (ďalej len PN) je potrebné odovzdať zamestnávateľovi najneskôr do 3 dní a v niektorých odvetviach zamestnania už v prvý deň. Zamestnávateľ má povinnosť platiť zamestnancovi za práceneschopnosť počas choroby a to prvých 10 dní (v prípade ak pracovný pomer trvá viac ako 1 mesiac). Niektoré kolektívne zmluvy môžu zahŕňať povinnosť platiť dlhšie obdobie ako stanovuje zákon. Keď zamestnávateľ prestane platiť PN, zamestnanec začne poberať nemocenské dávky, ktoré spravuje inštitúcia sociálneho zabezpečenia KELA. Výška príspevku je v takom prípade cca 70% z výšky mesačnej mzdy. Kartu nemocenského poistenia KELA budete potrebovať pre všetky úkony smerujúce voči inštitúcii KELA alebo lekárňam. Viac informácií o rôznych kompenzáciách týkajúcich sa zdravotníctva, platieb u lekárov a vyplácania nemocenských dávok vám poskytne KELA. Zamestnávateľ musí taktiež zabezpečovať preventívne zdravotné prehliadky svojich zamestnancov, aby sa predišlo ochoreniam z povolania.

Rodičovská dovolenka

Vo Fínsku zamestnaní rodičia majú viacero možností dovolenky určenej na starostlivosť o malé deti. Patria sem materská dovolenka, špeciálna materská dovolenka, otcovská dovolenka, rodičovská dovolenka a tiež dočasná alebo trvalá dovolenka na starostlivosť o dieťa. Po ukončení rodičovskej dovolenky, má zamestnanec právo vrátiť sa do svojej práce na svoje pracovné miesto, ktoré vykonával pred odchodom na rodičovskú dovolenku alebo na ekvivalentné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve.

Celková dĺžka materskej alebo rodičovskej dovolenky je 263 pracovných dní. Materská dovolenky pre samotnú matku trvá 105 dní. Matka a otec sa môžu spoločne dohodnúť na ďalšom využití rodičovskej dovolenky. Otcovská dovolenka trvá maximálne 54 pracovných dní alebo približne 9 týždňov. Otec má právo vziať si tzv. otcovskú dovolenku v dĺžke 1-18 dní v rovnakom období, za ktoré matka poberá materské alebo rodičovský príspevok. Otec čerpá zvyšok otcovskej dovolenky po skončení nároku na rodičovský príspevok. Počas rodičovskej dovolenky platí KELA denné dávky, ktoré sú vo výške podľa príjmu zamestnanca. Niektoré kolektívne zmluvy garantujú počas určitého obdobia materskej dovolenky mzdu v plnej výške. Detailnejšie informácie týkajúce sa dávok rodičovskej dovolenky a iných dávok, ktoré poskytuje štát, môžete nájsť na stránkach fínskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia KELA.

Študijné voľno

Účelom študijného voľna je umožniť zamestnaným zvýšiť si kvalifikáciu a vzdelanie. Štúdium nemusí súvisieť s vykonávanou prácou. Zamestnanec si môže slobodne vybrať predmet svojho štúdia. Právo na študijné voľno sa vzťahuje na zamestnancov, zamestnancov verejného a štátneho sektoru. O študijné voľno môžete požiadať, ak pracujete na trvalý pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa minimálne jeden rok.

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Doba určitá / neurčitá

Pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú skončí uplynutím obdobia, na ktorý bol uzatvorený, bez oznámenia o jeho skončení alebo výpovednej lehoty. Zmluva na dobu neurčitú sa končí uplynutím výpovednej lehoty v súlade s fínskym zákonom o pracovnej zmluve a výpovednou lehotou stanovenou v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Zamestnanec nepotrebuje dôvody na skončenie takto uzavretého pracovného pomeru. Musí však dodržať výpovednú lehotu. V opačnom prípade by musel zamestnávateľovi zaplatiť sumu rovnajúcu sa mzde, ktorú by zarobil počas tej časti výpovednej doby, ktorú nepracoval.

Skúšobná doba (spravidla maximálne 6 mesiacov) môže byť dohodnutá v kolektívnej zmluve. Počas tohto obdobia môžu pracovný pomer ukončiť obe strany ihneď. Počas skúšobnej doby sa však pracovná zmluva nesmie zrušiť z diskriminačných dôvodov alebo z iných dôvodov, ktoré sa nevzťahujú na účely skúšobnej doby.

Výpovedná lehota a zrušenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer, ak na to existujú primerané dôvody (napr. dôvody týkajúce sa zamestnanca alebo zmeny v prevádzke zamestnávateľa a pod.). Ak zamestnávateľ prepustí zamestnanca, výpovedná lehota závisí od dĺžky posledného zamestnania. Táto sa pohybuje v rozmedzí od 14 dní až po 6 mesiacov. Zamestnanec môže ukončiť pracovný pomer s výpovednou lehotou 14 dní ak zamestnanie trvalo menej ako 5 rokov alebo s výpovednou lehotou 1 mesiac ak zamestnanie trvalo viac ako 5 rokov. Pracovný pomer môže byť zrušený, ak na to existujú mimoriadne presvedčivé dôvody. Takýmto dôvodom by mohlo byť napríklad závažné porušenie pracovných povinností alebo nedbanlivosť jednej zo strán a zároveň by nebolo možné očakávať, že daná strana bude pokračovať v pracovnom pomere, a to ani počas trvania výpovednej lehoty. V prípade takéhoto ukončenia sa pracovný pomer okamžite skončí bez akéhokoľvek upozornenia.

Zamestnanec má právo dostať potvrdenie o ukončení pracovného pomeru. Toto potvrdenie informuje o trvaní pracovného pomeru a kvalite vykonanej práce. Ak si to zamestnanec želá, v potvrdení môže zamestnávateľ uviesť dôvody ukončenia pracovného pomeru a tiež posúdenie pracovných zručností a praxe, ktoré zamestnanec preukázal.

Ďalšie informácie nájdete na fínskom Úrade ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Vo Fínsku v porovnaní s inými členskými krajinami je veľa zamestnancov (približne 70%) členom odborových organizácií, ktorých úroveň je značne vysoká. Existuje právna úprava na ochranu práva zamestnávateľov aj zamestnancov patriť do odborovej organizácie a podieľať sa na jej činnosti. Sloboda združovania nesmú obmedzovať žiadne druhy dohôd. Vo Fínsku je mnoho odborových zväzov, ktoré patria pod tri centrálne odborové organizácie. Sú to Ústredná organizácia fínskych odborových zväzov – SAK (2118 odborových zväzov; členovia pracujú v robotníckych profesiách ako predavači, tesári); Fínska konfederácia zamestnancov – STTK (17 odborových zväzov; členovia pracujú v profesiách ako sú zdravotná sestra, supervízor) a Konfederácia odborových zväzov pre profesionálnych a riadiacich pracovníkov vo Fínsku – AKAVA (36 odborových zväzov; členovia pracujú v zamestnaniach ako napr. učitelia a lekári).

3.12 Pracovné spory – štrajky

Pracovné spory

Orgány zodpovedné za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci monitorujú dodržiavanie pracovnej legislatívy. Tieto orgány musia poskytovať usmernenia, rady a stanoviská k presadzovaniu právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ich monitorovacie úlohy zahŕňajú najmä prevenciu a sledovanie súdnych rozhodnutí. Možnosti dohodnúť sa na individuálnom pracovnoprávnom spore si treba vyjasniť s príslušnou odborovou organizáciou. Odborový zväz vám môže poskytnúť právneho poradcu. Môžete tiež kontaktovať zástupcu zamestnancov.

Štrajky

Zákon o mediácii v pracovnoprávnych sporoch upravuje pravidlá prerokovania zamestnaneckých a štátnozamestnaneckých kolektívnych zmlúv. Právne predpisy týkajúce sa pracovných sporov rozlišujú medzi „spormi súvisiacimi so záujmami“ a „právnymi spormi“. Spory týkajúce sa návrhu alebo zmeny kolektívu sa podľa tohto systému klasifikujú ako „spory týkajúce sa záujmov“. Strany sporu týkajúceho sa záujmov môžu po rokovaniach a povinnej mediácii začať protestnú akciu (štrajk). Počas obdobia, na ktoré sa dohoda vzťahuje (obdobie, počas ktorého je dohoda medzi stranami v platnosti), však existuje povinnosť nestávkovať; inými slovami, strany sa musia zdržať prestávok v práci. Akékoľvek pracovné spory, ktoré vzniknú počas doby, na ktorú sa zmluva vzťahuje, sú právnymi spormi, ktoré možno riešiť len rokovaním alebo pracovným súdom. Takéto spory môžu ovplyvniť platnosť alebo výklad kolektívnej zmluvy.

Jednotlivé odborové zväzy môžu štrajkovať tiež. Tak isto aj centrálne zamestnanecké organizácie môžu štrajkom požadovať zlepšenie svojich práv a zmlúv. Zamestnávateľ a národný zmierovateľ musia byť o štrajku upovedomení najneskôr dva týždne pred začiatkom štrajku. V oznámení musia byť uvedené dôvody štrajku, jeho trvanie a čas začiatku. V období, bez platnej dohody môže zamestnávateľ vyvíjať nátlak na zamestnancov výlukou, t. j. bránením zamestnancom v práci uzavretím pracoviska. Jednotliví zamestnanci, ktorí sa zúčastnili zákonnej protestnej akcie, nesmú byť diskriminovaní ani trestaní. Ak pracovný súd považuje protestnú akciu za nezákonnú, môže dostať odborový zväz pokutu.

3.13 Odborná príprava

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Zhrnutie životných podmienok v Európe

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Od roku 1917 je Fínsko nezávislou demokratickou republikou. Prezident ako najvyššia hlava štátu je volený na obdobie šesť rokov. Sauli Niinistö je prezidentom od roku 2012. Eduskunta (Fínsky parlament) je volený každé štyri roky. Najväčšími stranami v krajine sú Strana národnej koalície, Sociálnodemokratická strana a Strana Fínov. Parlament prijíma legislatívu, rozhoduje o štátnom rozpočte, zaoberá sa medzinárodnými zmluvami a monitoruje činnosť vlády. Komunálne voľby sa konajú každé štyri roky. V týchto voľbách sa volia poslanci do mestskej rady. Fínske samosprávy majú právo vyberať dane a majú právo rozhodovať o prerozdelení svojho rozpočtu. Poskytujú základné služby pre svojich obyvateľov. Medzi dôležité služby zabezpečované samosprávami, patria napríklad denná starostlivosť, školy, zdravotníctvo a sociálne služby.

Súdy sa delia na všeobecné súdy a administratívne súdy. Existujú aj špeciálne súdy. Medzi všeobecné súdy patria okresné súdy, odvolacie súdy a Najvyšší súd. Okresné súdy pojednávajú vo veciach občianskych a o trestných prípadoch. Odvolacie súdy pojednávajú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. Odvolania proti rozhodnutiam odvolacích súdov sa riešia na Najvyššom súde. Správne súdnictvo tvoria administratívne súdy a Najvyšší administratívny súd. Administratívne súdy rozhodujú vo veciach odvolaní proti rozhodnutiam vydaným verejnými úradmi.

Polícia nie je súčasťou súdnictva, ale medzi jej povinnosti patrí predbežné vyšetrovanie, ktoré je prvou fázou právneho procesu objasňovania trestného činu..

Základným pravidlom je, že človek, ktorý potrebuje právnika, musí si ho platiť z vlastných zdrojov. Ak takýto človek nemá dostatok finančných zdrojov, môže právnu pomoc hradiť z časti alebo v plnej výške štát. Štát má tiež úrady právnej pomoci. Právna pomoc sa môže poskytnúť vo všetkých právnych veciach. Podrobnejšie informácie o právach a povinnostiach obyvateľov nájdete na portáli www.demokratia.fi, ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti.

4.3 Príjmy a dane

V roku 2022 zarábali ľudia vo Fínsku v priemere 3 279 EUR mesačne. V porovnaní s inými európskymi krajinami má Fínsko pomerne vysoké daňové zaťaženie. Z daňových príjmov štát hradí služby, ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, starostlivosť o deti a starých ľudí, ktoré sú vo Fínsku na vysokej úrovni.

Ak v krajine žijete na trvalo alebo dlhšie ako šesť mesiacov, musíte platiť dane. Ak váš pobyt vo Fínsku trvá menej ako šesť mesiacov, zamestnávateľ odvedie zo mzdy 35% daň. Pred zdanením sa zo mzdy odpočítava 17 EUR na deň. Táto daň pri zdroji je konečnou daňou a zamestnanec v takomto prípade nepodáva vo Fínsku daňové priznanie. Zamestnanec môže požiadať tiež o progresívne zdaňovanie, ktoré sa uplatňuje pri pobytoch dlhších ako 6 mesiacov. Ak pobyt cudzinca trvá vo Fínsku viac ako šesť mesiacov, vzťahujú sa na neho tie isté daňové podmienky ako na obyvateľov Fínska. Cudzinec by po príchode mal navštíviť Agentúru pre digitálne a dátové služby obyvateľstva, ktorá mu vydá fínske osobné identifikačné číslo. Následne mu Daňová správa vydá daňový preukaz a zamestnávateľ zrazí daň zo mzdy. Daň sa platí zo všetkých príjmov, či už zarobených vo Fínsku alebo v inej krajine.

Štátne a miestne dane

Z dosiahnutých príjmov sa hradia štátne a miestne dane. Uplatňuje sa progresívna daň z príjmu. Štátne dane sú určované podľa vnútroštátnych daňových sadzieb. Mestá každoročne stanovia vlastné percentuálne sadzby dane. V roku 2022 sa výška miestnej dane pohybovala v rozmedzí 16,9 až 23,5 %. Priemerná sadzba dane je 19,97 %. Všetci členovia evanjelicko-luteránskej a ortodoxnej cirkvi platia cirkevnú daň. Každá farnosť určuje výšku dane ročne. V roku 2022 sa cirkevná daň pohybovala v rozmedzí 1 až 2 %. Z príjmov sa taktiež odvádzajú príspevky na dôchodkové poistenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti ktoré v roku 2022 boli v celkovej výške 8,4 %, ako aj zdravotné poistenie vo výške 1,18%. Tieto odvody sa zrážajú zo mzdy rovnako ako je to pri daniach.

DPH a ostatné dane

Z kapitálových príjmov (dividendy, úroky, príjmy z prenájmu a pod.) sa platí fixná daň, ktorej výška bola v roku 2022 na úrovni 30-34 %. Základná sadzba dane z pridanej hodnoty je 24 %. DPH na potraviny je vo výške 14 % a na knihy, vlakové a autobusové lístky je vo výške 10 % (r.2022). Daň z vozidiel pozostáva zo základnej zložky a zložky založenej na pohonnom systéme vozidla. Daň na základe pohonu platí pre vozidlá, ktoré poháňajú iné prostriedky ako palivo alebo benzín. Ďalšie informácie získate od Fínskej dopravnej a komunikačnej agentúry (TRAFICOM) . Daňové úrady poskytujú imigrantom poradenstvo vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa zdaňovania. Poradenstvo vám poskytne aj daňová správa, keď zavoláte na číslo ich zákazníckeho servisu.

4.4 Životné náklady

Podľa spotrebiteľského prieskumu z roku 2022, náklady na bývanie a vykurovanie tvorili v priemere 25,64% z disponibilných príjmov domácností. Popri týchto nákladoch domácnosti míňajú veľa peňazí za dopravu (13,9%), potraviny (12,9%) a na aktivity v rámci ich voľného času (11,6%). Podľa štatistiky EUROSTAT z roku 2021 je Fínsko na 10.mieste najdrahších krajín EÚ a EHP. Ceny potravín a nealko nápojov sú tu o 19,5% vyššie ako je priemer EÚ a ceny alkoholických nápojov sú vyššie oproti priemeru o 8,5%.

Tu je niekoľko príkladov cien z roku 2022: nízkotučné mlieko (l) – 1,25 EUR, maslo (500 g) – 4,00 EUR, vajcia (kg) – 4,07 EUR, mleté hovädzie mäso (kg) – 13,13 EUR, pstruh (kg) – 20,00 EUR, káva (500 g) – 5,99 EUR, zemiaky (kg) – 1,00 EUR, banány (kg) – 1,25 EUR, paradajky (kg) – 2,19 EUR, benzín 95 E10 (l) – 1,97 EUR, nafta (l) – 1,93 EUR, lístok do kina – 15,00 EUR.

4.5 Ubytovanie

Väčšina Fínov (72,3 %) žije vo vlastných domovoch. Ceny za bývanie sa veľmi líšia v rôznych oblastiach krajiny. Nájdenie cenovo vhodného ubytovania môže predovšetkým vo veľkých mestách trvať dlhší čas.

Nájom

Výška priemerného nájomného v roku 2022 pre celé Fínsko bola 16,5 EUR / m² a v hlavnom meste Helsinki to bolo 21,3 EUR / m². Predajná cena starších bytov bola v septembri 2022 v priemere 2267 EUR / m² v celom Fínsku a 3878 EUR / m² v hlavnom meste Helsinki. Zmluva o podnájme a zmeny tejto zmluvy by mali byť v písomnej forme. Nájomné sa normálne platí mesiac dopredu. Prenajímateľ môže žiadať depozit ako zábezpeku maximálne na tri mesiace dopredu. Výpovedná lehota je 1 kalendárny mesiac. Začína plynúť posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom prenajímateľ dostal o tom oznámenie. Zmluvu na pevne stanovenú dobu môžete ukončiť predčasne, iba vo výnimočných prípadoch.

Kúpa

Vo Fínsku môže cudzí občan kupovať nehnuteľnosti alebo podiel v bytovom družstve. Kúpenie nehnuteľnosti potvrdzuje list vlastníctva, z ktorého predávajúci a kupujúci vyhotovia dve kópie. Kupujúci je povinný zaplatiť daň z prevodu nehnuteľnosti do dvoch mesiacov odo dňa predaja (pri predaji medzi dvoma súkromnými osobami), v deň predaja (pri predaji sprostredkovanom maklérom) alebo do dvoch mesiacov od prevodu vlastníckeho práva (nové domy). Prvokupujúci vo veku od 18 do 39 rokov nemusia platiť daň z prevodu, ak sa dom používa ako ich vlastné bývanie a kupujúci predtým nevlastnil dom alebo polovicu domu.

Dohoda o práve bývania

Alternatívou k prenájmu alebo kúpe domu je dohoda o práve bývania. Právo obývať dom vzniká po podpísaní zmluvy o bývaní a zaplatení časti kúpnej ceny domu ako poplatku za právo bývania. Počas takéhoto prebývania platíte aj mesačný poplatok za ubytovanie. Vlastník domu nemôže zrušiť nájomnú zmluvu. Strana s právom bývania môže právo bývania predať alebo sa presťahovať z jedného domu do druhého. Samotný dom sa kúpiť nedá. Domy s právom obývania sú k dispozícii vo väčších mestách.

Nehnuteľnosť môžu občania získať aj do čiastočného vlastníctva. Obyvateľ takejto nehnuteľnosti spočiatku zaplatí určitý podiel (15%) a ďalej bude platiť nájomné za nehnuteľnosť. Potom si môže obyvateľ odkúpiť danú nehnuteľnosť celú.

4.6 Zdravotníctvo

Podľa fínskej ústavy má každý nárok na dostatočné sociálne a zdravotné služby. Zodpovednosť za organizáciu sociálnych, zdravotných a záchranných služieb sa 1. januára 2023 presunula z obcí na kraje. Zdravotné služby sa členia na základné a odborné. Základné poskytujú centrá sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti. Odborné najmä nemocnice a ich ambulancie. Prístup k špecializovanej starostlivosti si zvyčajne vyžaduje odporúčanie. Služby verejného zdravotníctva môžu byť bezplatné alebo spoplatnené.

Verejné služby zdravotnej starostlivosti môžu využívať osoby s registrovaným pobytom vo Fínsku (v Agentúre pre digitálne a dátové služby obyvateľstva) a to prostredníctvom „KELA“ poisteneckej karty od inštitúcie sociálneho zabezpečenia (KELA). Verejné zdravotníctvo dopĺňajú súkromné služby, ktoré sú vo všeobecnosti hradené pacientmi alebo sú kompenzované v rámci poistných zmlúv.

Aj občania EÚ, ktorí sa dočasne zdržiavajú vo Fínsku, môžu využívať služby verejného zdravotníctva, ak majú Európsky preukaz zdravotného poistenia. Žiadosť o tento preukaz musíte podať doma v príslušnej zdravotnej poisťovni ešte pred odchodom do Fínska. Pri ošetrení sa musíte preukázať identifikačným dokladom a týmto zdravotným preukazom. Európsky preukaz zdravotného poistenia oprávňuje jeho majiteľa k využitiu verejnej zdravotnej starostlivosti v rovnakej miere, aká sa poskytuje fínskym občanom. Preukaz má zabezpečiť zdravotnú starostlivosť napríklad v prípade náhleho ochorenia alebo v situácii, kedy si existujúca chronická nemoc vyžaduje nevyhnutné ošetrenie. Ak je však hlavným cieľom dočasnej návštevy Fínska získanie ošetrenia, preukaz v takom prípade toto ošetrenie nepokrýva. Ďalšie informácie o zdravotnom poistení môžete nájsť na webovej stránke www.eu-terveydenhoito.fi.

Ak ste držiteľom KELA karty alebo Európskeho preukazu zdravotného poistenia, sociálna poisťovňa pokrýva časť liečebných nákladov. Žiadosti o refundáciu musíte podať na KELA do šiestich mesiacov. Lieky kúpite len v lekárňach.

4.7 Systém vzdelávania

Fínsky systém vzdelávania má rôzne úrovne. Pozostáva zo základného vzdelávania, ktoré poskytuje všeobecné vzdelanie; stredné vzdelanie, ktoré nadväzuje na základné vzdelanie; a terciárne vzdelávanie. Rovnako aj dospelí sa môžu vzdelávať na všetkých úrovniach. Základné vzdelávanie poskytujú prevažne mestské základné školy. Vo Fínsku je približne 40 súkromných škôl. Súkromné školy zahŕňajú Steinerove školy, náboženské školy a niekoľko jazykových škôl. Ako občan EÚ za vzdelanie vo Fínsku neplatíte. Môžete mať však náklady na stravu, cestovanie, ubytovanie a študijné materiály, plus zdravotnú starostlivosť a členské príspevky do študentských organizácií.

Každé dieťa s trvalým pobytom vo Fínsku musí absolvovať povinnú školskú dochádzku. Tá sa začína vo veku sedem rokov dieťaťa a končí najneskôr do deviatich rokov. Základné vzdelanie sa spravidla ukončí do deviatich rokov štúdia. Rok predtým, ako začne dieťa navštevovať školu, môže navštevovať bezplatnú predškolskú prípravu. Vo Fínsku je niekoľko základných a stredných škôl, kde vyučovacím jazykom nie je fínčina. V roku 2021 sa povinná školská dochádzka rozšírila o vyššie stredné vzdelanie. To znamená, že všetci deviataci sa musia prihlásiť na stredoškolskú inštitúciu. Cieľom rozšírenia je zaručiť každému dieťaťu úroveň vzdelania a zručností potrebné na to, aby uspelo v modernej spoločnosti. Povinná školská dochádzka sa končí, keď osoba dovŕši 18 rokov alebo keď získa vyššiu stredoškolskú kvalifikáciu.

Stredoškolské vzdelanie

Zabezpečujú ho stredné a odborné školy. Vyššia odborná škola (po fínsky “lukio”), ktorá trvá 2-4 roky, poskytuje všeobecné vzdelanie a končí maturitou. Ukončenie odbornej školy normálne trvá tri roky. Odbornú kvalifikáciu môžete nadobudnúť v odbornej škole alebo v učňovskej škole. Odborné školenie sa realizuje na základe zamestnaneckej zmluvy medzi študentom a zamestnávateľom (učňovská dohoda), ktorú schvaľuje organizátor školenia. Odborné vzdelanie ukončíte kvalifikačným testom. Obe maturitná skúška aj odborná kvalifikácia oprávňujú študenta pokračovať vo vyššom vzdelaní.

Vyššie vzdelanie

Patria sem univerzity aplikovaných vied a tradičné univerzity. Univerzity aplikovaných vied sa zameriavajú na pracovný život a univerzity na akademický výskum. Nachádza sa tu 22 univerzít aplikovaných vied. Åland má svoju vlastnú univerzitu aplikovaných vied. V Tampere sa nachádza Policajná vysoká škola. Štúdium aplikovaných vied trvá 3 – 4 roky a končí nižším stupňom vzdelania. Po získaní aspoň trojročnej praxe môžu ľudia požiadať o ukončenie vyššieho stupňa vzdelania. Túto kvalifikáciu získajú po 1 – 1,5 roku.

Fínsko má 13 bežných univerzít: 10 multidisciplinárnych univerzít, 1 technickú univerzitu, 1 ekonomickú školu a 1 umeleckú univerzitu. Sieť univerzít pokrýva rôzne časti krajiny a študuje tu jedna tretina obyvateľov. Akademický titul môžete získať aj vo vojenskej špecializácii na Univerzite národnej obrany. Štruktúra vzdelávania na univerzitách je dvojstupňová: vo väčšine odvetví dosiahnu študenti najskôr prvý stupeň (bakalár) a potom pokračujú v získaní vyššieho stupňa vzdelania (magister). Nižšie univerzitné vzdelanie viete ukončiť do troch rokov, kým vyššie vzdelanie trvá dva roky. Po ukončení vyššieho univerzitného vzdelania môžete pokračovať v štúdiu na univerzite a získať doktorandské vzdelanie.

Základné vzdelanie má 74% populácie vo veku nad 15 rokov (2020).

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Fínsko má bohatý kultúrny život, najmä v metropolitnej oblasti v Helsinkách. K dispozícii je tu viac ako 1 000 múzeí, ako aj desiatky divadiel a koncertných sál. Vďaka skladbám Sibelius a Merikanto si fínska hudba získala uznanie po celom svete. V posledných rokoch dosiahli úspechy v zahraničí skupiny ako Sunrise Avenue a Nightwish, skladateľ Kaija Saariaho a dirigentka Esa-Pekka Salonen.

V lete Fíni radi relaxujú v chatkách na vidieku. Mladí trávia leto obľúbenou hudbou na festivaloch a milovníci tanečnej hudby chodia na tancovačky “pod holým nebom”. Štyri ročné obdobia ponúkajú dobré možnosti od lyžovania po turistiku. Turistika a kemping nie sú problém, keďže verejné cesty umožňujú voľne “sa túlať” v prírode. Vo Fínsku sú taktiež dobré možnosti relaxácie v interiéri: hokej, florbal alebo plávanie. Nočný život je taktiež čulý. Okrem sedenia v baroch a reštauráciách sa stalo populárne aj večerné posedenie v kaviarňach. Veľmi dôležitou súčasťou fínskej kultúry je aj sauna. Väčšina domácností má vlastnú saunu. Fínsko je tiež známe ako kolíska hry Angry Birds a dôležitým základným kameňom národnej identity je Santa Claus, ktorý žije v Laponsku! 

Odkazy: Informačný portál o Fínsku

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Narodenie dieťaťa

Rodičia alebo opatrovateľ dieťaťa musí do troch mesiacov od dátumu narodenia nahlásiť do informačného systému registra obyvateľstva meno dieťaťa a materinský jazyk. Podrobnosti sa registrujú na v Agentúre pre digitálne a dátové služby obyvateľstva v oblasti, kde má matka dieťaťa trvalé bydlisko alebo kde sa nachádza register obyvateľstva. Ak bude dieťa členom Evanjelicko-luteránskej alebo Ortodoxnej farnosti, bude táto informácia postúpená aj kňazovi, ktorý bude vykonávať krst.

Sobáš

Obrad uzavretie manželstva sa môže vykonať v Agentúre pre digitálne a dátové služby obyvateľstva, na okresnom súde, v kostole alebo v centre, ktoré poskytuje služby inej náboženskej komunite. Akékoľvek prekážky v manželstve sa zisťujú pred svadbou. Pred svadbou musíte na miestnom matričnom úrade uložiť osvedčenie, ktoré potvrdzuje, že manželstvu nebráni žiadna prekážka. Manželia musia uviesť priezvisko (priezviská), ktoré si zvolia. Manželia majú právo na spoločný majetok. Toto právo je možné zmeniť prostredníctvom predmanželskej zmluvy, ktorú musí byť uzavretá v Agentúre pre digitálne a dátové služby obyvateľstva. Rozvod je možný po šesťmesačnej lehote na zváženie alebo v prípade, že manželia žijú viac ako dva roky oddelene. Deti majú zvyčajne po rozvode právo stretnúť sa s oboma rodičmi. Manželstvo môžu uzavrieť aj dve osoby rovnakého pohlavia.

Úmrtie

Pohreb zabezpečuje rodina alebo pohrebná služba. Po smrti sa musí vyhotoviť súpis pozostalosti obsahujúci majetok a záväzky zosnulého. Ak závet neurčuje inak, následne pri dedení sa postupuje podľa dedičského poriadku.

4.10 Doprava

Najvhodnejší spôsob, ako sa dostať do Fínska zo zahraničia, je lietadlo. Letisko Vantaa, ktoré je v Helsinkách, zabezpečuje letové spojenia s väčšími fínskymi mestami. Vo Fínsku je medzi väčšími mestami efektívna železničná sieť. Naopak medzi menej osídlenými centrami je rýchlejšia doprava autobusom. Avšak v posledných rokoch sa zredukovala frekvencia autobusového spojenia, a preto je lepšie cestovať na vidieku vlastným autom.

Ceny verejnej dopravy medzi Helsinkami – Oulu (600 km, február 2020):

• letecky: od 70 EUR,
• vlakom (Pendolino / InterCity): od 30 EUR,
• autobusom (Expressbus): od 20 EUR.

V mestách, predovšetkým v helsinskej metropolitnej oblasti, sa zaobídete celkom dobre aj bez auta. V mestskej hromadnej doprave cestujúci najčastejšie používajú na platenie plastovú cestovnú kartu, ktorú si môžete zakúpiť v kancelárii mestskej verejnej dopravy. Jednosmerné lístky kúpite u vodiča, novinovom stánku alebo automate. Cena jednosmerného lístku v medzimestskej doprave sa pohybuje medzi 2 – 3 EUR v závislosti od mesta.

Fínska dopravná a komunikačná agentúra sa zaoberá registráciou a kontrolou vozidiel. Zodpovedá aj za vodičské preukazy a vodičské skúšky. Vo Fínsku môžete šoférovať auto aj na vodičský preukaz vydaný inou členskou krajinou EÚ. Za jazdenie po diaľnici neplatíte.

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia vo Fínsku