Zamestnanie sa v Nemecku po 1.máji 2011

Voľný pohyb pracujúcich – zamestnanie občanov Európskej únie v Nemecku

I. Všeobecné informácie
1. mája 2011 skončí platnosť prechodných pravidiel pre voľný pohyb pracujúcich občanov štátov, ktoré do EU vstúpili v roku 2004. Pravidlá boli platné počas obdobia siedmich rokov a umožňovali čiastočné obmedzenia slobody pohybu občanov krajín EU-8.
1. Čo znamená pojem „voľný pohyb pracujúcich“?
Voľný pohyb pracujúcich je zakotvený v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predstavuje jednu zo základných slobôd európskeho vnútorného trhu, jeho význam však siaha až za hranice tohto trhu.
Voľný pohyb predstavuje spolu s európskym občianstvom základ Európskej únie, ktorú si jej občania cenia a akceptujú. Voľný pohyb pracujúcich v praxi predovšetkým znamená, že sa pracujúci občania Únie môžu v ktoromkoľvek inom členskom štáte voľne pohybovať, uchádzať o zamestnanie a vykonávať zamestnanie, a to na rovnakej úrovni ako občania tohto štátu.
Pojem „zamestnanec“ v zmysle článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nie je definovaný na základe právnych noriem platných v jednotlivých štátoch, ale na základe právnych noriem Únie. Zamestnancom je v zmysle článku 45 každá osoba vykonávajúca riadnu, skutočnú činnosť za (peňažnú) odmenu, nachádzajúca sa v podriadenom vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. Občan je zamestnancom aj v prípade krátkej doby trvania zamestnania, obmedzenej pracovnej doby, či obmedzenej mzdy. Jedná sa teda o veľmi rozsiahlu definíciu pojmu „zamestnanec“. Či je občan skutočne zamestnancom, musí byť posúdené osobitne v každom jednotlivom prípade. V prípade, že osoba vykonáva pracovnú činnosť len vo veľmi malom rozsahu, alebo je v pracovnom pomere úplne podriadená, nejedná sa o riadne zamestnanie.
Voľnosť pohybu pracujúcich platí aj tzv. „pendlujúcich zamestnancov“. Jedná sa o občanov Únie, ktorí pri ceste za prácou prekračujú hranice. Ich pracovisko sa pritom nachádza v jednom štáte EU ako je štát ich trvalého pobytu. Do štátu trvalého pobytu sa „pendlujúci zamestnanci“ vracajú minimálne raz za týždeň.
Voľnosť pohybu pracujúcich musí byť jasne odlíšená od voľnosti pohybu zamestnancov vyslaných do zahraničia v rámci platnosti slobody vykonávania služieb. V súlade so slobodou vykonávania služieb, zakotvenej v článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, majú podniky predovšetkým možnosť, krátkodobo poskytovať svoje služby v iných štátoch Únie. Svojich zamestnancov si takéto podniky môžu za účelom vykonania krátkodobej činnosti zobrať so sebou do zahraničia. Zamestnanci sú teda svojím domácim zamestnávateľom vyslaní za prácou do zahraničia. Ich voľnosť pohybu sa tým pádom líši od voľnosti pohybu občanov EU zamestnaných zahraničným zamestnávateľom.

 

II. Zmeny k 1. máju 2011
Právne zmeny, ktoré nastávajú v súvislosti s koncom platnosti prechodných pravidiel pre voľný pohyb pracujúcich, sa týkajú iba nemeckého zákona o pracovnom povolení.
Voľný pohyb pracujúcich bol v zmluve o vstupe do EU z roku 2004 obmedzený len čiastočne. Občania nových členských štátov nemali plný prístup k pracovným trhom iných krajín EU. Nezávisle od prechodných pravidiel sú pre všetky krajiny už od ich vstupu do Únie platné niektoré práva v spojení s voľným pohybom pracujúcich, predovšetkým práva na rovnocenné posudzovanie so zreteľom na pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie. Tieto práva sú teda automaticky garantované aj občanom nových členských krajín, ktorí sa zamestnajú v Nemecku.
Pre občanov nových členských štátov boli do teraz platné špeciálne ustanovenia v nemeckých zákonoch o pracovnom povolení. Tieto budú pre krajiny EU-8 zrušené k 1. máju 2011. Nasledovné otázky sa týkajú práve tejto témy.

2. Aké zmeny nastanú v nemeckom zákone o pracovnom povolení k 1. máju 2011?
Od 1. mája 2011 už občania krajín EU-8 zamestnávaní nemeckým zamestnávateľom nebudú potrebovať pracovné povolenie Spolkovej pracovnej agentúry. Zamestnanie občanov krajín EU-8 bude možné bez pracovného povolenia EU. To platí pre všetky druhy zamestnania u domácich zamestnávateľov, nezávisle od kvalifikácie, dĺžky pracovného pomeru, či pracovného odboru.
3. Platia tieto pravidlá aj pre učňov?
Áno. Od 1. mája 2011 štátni príslušníci nepotrebujú pracovné povolenie Spolkovej pracovnej agentúry ani v prípade, že sa v Nemecku chcú vyučiť remeslu.
4. Vzťahuje sa otvorenie pracovného trhu aj na oblasť verejných služieb?
Áno. Štátni príslušníci krajín EU-8, ktorí sa chcú zamestnať v oblasti verejných služieb už od 1. mája 2011 nebudú potrebovať pracovné povolenie. Dôležitý je však fakt, že pre niektoré činnosti vo verejných službách naďalej platia určité obmedzenia, nezávisle od ukončenia platnosti prechodných pravidiel. Legislatíva EU umožňuje členským štátom, ponechať prístup k určitým pracovným pozíciám v oblasti služieb svojim vlastným štátnym príslušníkom. Týka sa to zamestnaní, pri ktorých sú pravidelne uplatňované výsostné práva. V Nemecku je takýchto zamestnaní len veľmi málo. Príkladnom sú menovaní sudcovia.
5. Aké zmeny nastanú pri zamestnávaní sezónnych pracovníkov?
Ani sezónni pracovníci z krajín EU-8 už na vykonanie práce v Nemecku nebudú potrebovať pracovné povolenie. Doteraz platná povinnosť mať pracovné povolenie pri sezónnych prácach v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, hotelierstve, pri spracovaní ovocia a zeleniny ako aj v drevospracujúcom priemysle, bola zrušená už k 1. januáru 2011. Voľba skoršieho termínu mala pomôcť predísť byrokratickým problémom, ktoré by pravdepodobne spôsobil termín zrušenia počas obdobia úrody.
Spolu s odstránením povinnosti mať pracovné povolenie budú pre sezónnych pracovníkov z krajín EU-8 zrušené špecifické ustanovenia (tzv. „Eckpunktregelung“), ako aj najvyššia možná dĺžka trvania pracovného pomeru (doteraz 6 mesiacov) a zvláštne postupy Spolkovej pracovnej agentúry pri registrácii sezónnych pracovníkov. Spolková pracovná agentúra bude naďalej ponúkať sprostredkovateľské služby na získanie sezónnych pracovných síl z krajín EU-8, a to prostredníctvom Centrály pre sprostredkovanie práce pre zahraničné a odborné pracovné sily („Zentrale Auslands- und Fachvermittlung“, ZAV). Bližšie informácie sa nachádzajú na internetových stránkach Spolkovej pracovnej agentúry (http://www.arbeitsagentur.de/nn_205414/Navigation/zentral/Unternehmen/Arbeitskraeftebedarf/Beschaeftigung/Auslaender/Saison/Saison-Nav.html).


III. Naďalej platné zákony pri zamestnaní občanov EU domácim zamestnávateľom
V tejto kapitole sa nachádzajú odpovede na otázky týkajúce sa právneho predpisov, ktoré platia pre občanov Únie zamestnaných nezávisle od toho, či sa jedná o občanov „starých“ alebo nových členských štátov. Pre občanov krajín EU-8 môžu byť tieto informácie vzhľadom na zmeny vo voľnom pohybe pracujúcich k 1. máju 2011 dôležitejšie ako pre iných občanov Únie.
III. 1 Právo na pobyt a prihlásenie pobytu
1.Aké právo na pobyt a prihlásenie pobytu majú občania Únie zamestnaní v Nemecku?
Občania EU smú vycestovať do Nemecka, ak majú platný cestovný pas alebo občiansky preukaz. Na vycestovanie nie je potrebné mať vízum.
Ak občan EU získa nové bydlisko v Nemecku, je rovnako ako domáci obyvatelia povinný, nahlásiť túto zmenu príslušnému ohlasovaciemu úradu v mieste nového bydliska. Pre prihlásenie pobytu platia ustanovenia tej spolkovej krajiny, v ktorej sa nachádza nové bydlisko občana. Ohlasovací úrad doručí potrebné informácie o prihlásení pobytu cudzineckému úradu, ktorý následne, bez akejkoľvek ďalšej žiadosti, vystaví občanom EU potvrdenie o práve na pobyt. Samotné potvrdenie nie je predpokladom pre pobyt občanov EU v Nemecku ale platí iba ako dokumentácia práva zdržiavať v krajine.
Cudzinecký úrad si môže vyžiadať na predloženie dokumenty potvrdzujúce právo na voľný pohyb v rámci EU, ako napríklad potvrdenie zamestnávateľa alebo pracovnú zmluvu. Aby sa predišlo zbytočným komplikáciám pri komunikácii s úradmi, odporúča sa, predložiť aspoň jeden z týchto dokumentov ohlasovaciemu úradu automaticky pri prihlásení pobytu. Úrad kópie dokumentov prepošle cudzineckému úradu spolu s ďalšími potrebnými informáciami.
2. Aké pravidlá platia pre členov rodiny občanov EU zamestnaných v Nemecku?
Manželia, manželky a potomkovia (deti, vnúčatá, atď.) mladší ako 21 rokov sa smú do Nemecka presťahovať spolu s občanom EU zamestnaným v Nemecku, alebo ho nasledovať neskôr. Členovia rodiny nemusia byť zárobkovo činní. Občan EU zamestnaný v Nemecku nemusí úradom nijako dokazovať, že členov svojej rodiny vie finančne zabezpečiť. Potomkovia starší ako 21 rokov a rodičia, resp. starí rodičia a prarodičia sa taktiež smú presťahovať súčasne s občanom EU zamestnaným v Nemecku, alebo ho nasledovať neskôr, ale iba za podmienky, že ich tento občan alebo jeho manželka / manžel vie finančne zabezpečiť. Všetkým ostatným členom rodiny môže byť povolený pobyt, ak je to nevyhnutné vzhľadom na zabránenie odlúčeniu od rodiny.
Ak je člen rodiny štátnym príslušníkom krajiny, v ktorej platí vízová povinnosť voči Nemecku, je pred jeho vycestovaním samozrejme potrebné požiadať o vízum.
Členovia rodiny, ktorí nie sú občanmi EU, dostanú v priebehu šiestich mesiacov potvrdenie o práve na pobyt vo forme preukazu o pobyte. Na jeho získanie je potrebný platný cestovný pas alebo náhradný cestovný pas ako aj potvrdenie, že je dotyčná osoba členom rodiny občana EU žijúceho v Nemecku. Predloženie potrebných dokumentov bude okamžite potvrdené. Na získanie preukazu o pobyte nie je potrebné splniť žiadne iné podmienky.
Registrovaný životný partner občana EU pracujúceho v Nemecku, ktorý nie je občanom Únie, taktiež môže nasledovať svojho partnera do zahraničia. V takom prípade platia tie isté pravidlá, ako keď chce do Nemecka zo zahraničia vycestovať životný partner nemeckého štátneho príslušníka. Príslušníci tretích krajín, ktorí chcú vycestovať za svojím členom rodiny alebo registrovaným partnerom do Nemecka, sú teda oproti ostatným príslušníkom tretích krajín s cieľom žiť v Nemecku podstatne zvýhodnení.
Členovia rodiny občana EU zamestnaného v Nemecku, ktorí majú povolenie na pobyt, smú byť od prvého dňa platnosti tohto povolenia závisle alebo nezávisle zárobkovo činní.
Pre členov rodiny, ktorí sú občanmi EU, platia všetky práva a slobody, ktoré Únia vo všeobecnosti garantuje svojim občanom.


III. 2. Pracovné právo
1. Platí pre občanov EU zamestnaných v Nemecku nemecké pracovné právo a kolektívne zmluvy rovnakým spôsobom ako pre nemeckých občanov?
Pri zamestnaní občana EU nemeckým zamestnávateľom platia zo zásady nemecké pracovnoprávne predpisy (vyplácanie mzdy v prípade choroby, nárok na dovolenku, ochrana pred výpoveďou, určenie pracovného času a ochrana práce). Nemecké pracovnoprávne predpisy nerobia rozdiel medzi domácimi a zahraničnými zamestnancami. To platí aj pre povinnosť zamestnávateľa, najneskôr mesiac po začatí pracovného pomeru písomne predložiť zamestnancovi k podpisu najdôležitejšie podmienky pracovného pomeru. Rozsiahle informácie o nemeckom zákonníku práce poskytuje Spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí na svojich internetových stránkach (www.bmas.de Zákonník práce – Arbeitsrecht).
V Nemecku sú pracovné podmienky pre zamestnancov regulované kolektívnymi zmluvami. Je v nich učená napríklad výška mzdy alebo nárok na dovolenku presahujúcu zákonnú minimálnu dĺžku dovolenky. Tieto zmluvy platia za tých istých podmienok tak pre občanov EU ako pre nemeckých občanov. Ustanovenia domácich kolektívnych zmlúv platia pre občana EU pracujúceho v Nemecku bezprostredne vtedy, keď je tento občan členom odborovej organizácie, ktorá má zároveň zmluvu so zamestnávateľom občana. Ďalej môžu byť nariadenia kolektívnej zmluvy uplatnené vtedy, ak sa o tom obe strany dohodnú v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ nesmie občana EU znevýhodniť voči domácim zamestnancom. Nedovoľuje mu to zásada EU o rovnocennom posudzovaní. V prípade, že zamestnanci z domácej krajiny majú nárok na reguláciu pracovných podmienok kolektívnymi zmluvami, nesmie byť tento nárok odoprený ani zamestnancovi z iného členského štátu. Kolektívnymi zmluvami sa pracovný pomer musí ďalej riadiť aj v prípade, ak tento pracovný pomer spadá pod všeobecne platnú kolektívnu zmluvu.
Právo na rovnocenné posudzovanie občanov iných členských štátov a domácich občanov vyplýva z právnych nariadení Únie o voľnom pohybe pracujúcich. Okrem toho je ne základe pracovného práva v Nemecku všeobecne platný princíp rovnocenného posudzovania, ktorý nedovoľuje znevýhodňovanie zahraničných pracujúcich oproti domácim zamestnancom.
2.Ako si môžu občania EU presadiť svoje práva, ak im ich zamestnávateľ upiera, alebo ak ich znevýhodňuje oproti domácim zamestnancom?
Rovnako ako domáci zamestnanci sa môžu občania iných členských štátov so sťažnosťou na svojho zamestnávateľa obrátiť na príslušný pracovný súd. Taktiež sa môžu odvolať na právo na rovnocenné posudzovanie domácim zamestnávateľom, ktoré im garantuje Únia. Sťažnosť môže byť pracovnému súdu podaná buď v členskom štáte, v ktorom má zamestnávateľ trvalý pobyt, alebo súdu v mieste, v ktorom zamestnanec obyčajne vykonáva svoju prácu, alebo v ktorom naposledy vykonal svoju prácu. Ak jedna strana nie je schopná sledovať súdny proces v nemčine, dá jej súd k dispozícii tlmočníka.
Podľa nemeckého zákona o pracovných súdoch nemusí byť počas procesu ani jedna strana zastúpená právnym zástupcom. Obe strany sa môžu slobodne rozhodnúť, či sa chcú v procese zastupovať samy alebo chcú byť zastúpené právnym zástupcom. Takýmto zástupcom môže byť buď advokát alebo odborová organizácia. Ak strana nie je schopná financovať služby právneho zástupcu, môže požiadať o úradné pridelenie zástupcu, a však iba v prípade, že je aj druhá strana v procese zastúpená právnym zástupcom.
Súdne poplatky uhrádza tá strana, ktorá súdne pojednávanie prehrá. Ak sa pojednávanie skončí nerozhodne, musia si strany súdne poplatky rozdeliť. Za tlmočnícke a prekladateľské služby sa spravidla neplatí. Ak jedna zo strán z finančných alebo osobných dôvodov nie je schopná uhradiť súdne poplatky alebo ich časť a ak je už počas procesu pravdepodobné, že táto strana zvíťazí, môže požiadať pracovný súd o právo na oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe prideleného práva na oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť dotyčná strana úplne oslobodená od platenia súdnych poplatkov, alebo musí poplatky uhradiť formou splátok.
Ak sa zamestnanec cíti byť svojím zamestnávateľom oproti ostatným znevýhodňovaný, môže sa tiež obrátiť na príslušné oddelenie v rámci podniku. Často takýmto oddelením býva podniková rada. Jej členovia môžu byť privolaní k podpore znevýhodňovaného zamestnanca, alebo môžu sprostredkovať komunikáciu medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Všetci zamestnanci v podniku, v ktorom bola zvolená podniková rada, majú nárok obrátiť sa na radu o pomoc, respektíve podať jej svoju sťažnosť. Okrem iného je podniková rada zodpovedná za integráciu zahraničných pracovníkov. Spolu so zamestnávateľom musí taktiež dozerať na to, aby boli všetci zamestnanci rovnocenne posudzovaní. Každé znevýhodňovanie na základe rasy, etnického pôvodu, národnosti, náboženstva alebo presvedčenia je neprípustné.


III.3 Zákon o sociálnom zabezpečení platný pri zamestnaní v Nemecku

1. V ktorej krajine majú občania EU pracujúci v Nemecku povinnosť sociálneho poistenia?
Podľa bezprostredne platných právnych predpisov Únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a predovšetkým v súlade s nariadením (EG) č.884/04, platia pre každého občana EU pracujúceho v jednom z členských štátov právne predpisy tohto štátu.
Pre občanov EU pracujúcich pre nemeckého zamestnávateľa teda zo zásady platia nemecké právne predpisy o sociálnom zabezpečení.
Výnimky platia pre vyslaných zamestnancov (viď. otázka 47) a pre osoby pracujúce v dvoch a viacerých členských štátoch súčasne. Pre posledne menovaných platia buď predpisy o sociálnom zabezpečení štátu trvalého pobytu zamestnanca alebo predpisy štátu trvalého pobytu zamestnávateľa. Právne predpisy štátu trvalého pobytu zamestnanca platia vtedy, ak má zamestnanec jedného zamestnávateľa, pre ktorého pravidelne pracuje v rôznych štátoch Únie, pričom veľkú časť práce (minimálne 25%) musí vykonávať v štáte svojho trvalého pobytu.
Ďalšie informácie k tejto téme sa nachádzajú v príručke Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia a v uznesení o výklade nariadenia č.884/04 (http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=868&langId=de).
2. Aká prihlasovacia povinnosť platí pre občanov EU, ktorí si sociálne poistenie musia platiť v Nemecku?
V Nemecku zárobkovo činní občania EU sa rovnako ako občania Nemecka musia v súlade so zákonom o sociálnom zabezpečení prihlásiť na príslušnom úrade. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť svojich zamestnancov v zdravotnej poisťovni. Pre prihlásené sú potrebné nasledovné údaje: meno, adresa, číslo poistenia, štátna príslušnosť, informácie o pracovnej činnosti a výška vyplácanej odmeny. Každý pracovník dostane od svojho zamestnávateľa kópiu prihlasovacieho formuláru.
Pri niektorých pracovných odboroch nastáva okamžitá prihlasovacia povinnosť, ktorú si musí zamestnávateľ splniť už pred začatím pracovného pomeru. Platí to pre odbor stavebníctva, hotelové a reštauračné služby, špedičné služby a s tým spojenú logistiku, pre odbor čistenia budov a v mäsiarstve.
Ďalšie informácie o prihlasovacej povinnosti a sociálnych odvodoch sa nachádzajú na internetových stránkach každej nemeckej zdravotnej poisťovne a na stránkach poskytovateľov dôchodkového poistenia, v Nemecku napríklad Dôchodková poisťovňa „Deutsche Rentenversicherung - Bund“ (DRV-Bund, http://www.deutsche-rentenversicherungbund.de/SharedDocs/de/Navigation/Service/Zielgruppen/arbeitgeber/DEUEV_node.html)
3. Akým spôsobom je kontrolované dodržiavanie nemeckého zákona o sociálnom poistení?
Dôchodková poisťovňa (DRV-Bund) kontroluje minimálne raz za štyri roky, či zamestnávateľ riadne odvádza sociálne odvody za všetkých svojich zamestnancov. V prípade podozrenia je vykonaná ad hoc kontrola. Úrad pre kontrolu čiernej práce pravidelne kontroluje, či boli dodržané všetky predpisy v rámci prihlasovacej povinnosti.
Ďalšie informácie o podnikových kontrolách organizáciou DRV-Bund sa nachádzajú na jej internetových stránkach (http://www.deutsche-rentenversicherung-bund.de/SharedDocs/de/Navigation/Service/Zielgruppen/arbeitgeber/Betriebspruefdienst_node.html). Bližšie informácie o úlohách a právomociach Úrad pre kontrolu čiernej práce sa nachádzajú na domovských stránkach Colnej správy (http://www.zoll.de).
4. Aké právne následky hrozia zamestnávateľovi pri nedodržaní predpisov?
Nedodržanie predpisov o prihlásení zamestnanca, sociálnych odvodoch a dokumentácii vykonanej práce sú klasifikované ako nelegálna práca.
Ak sa ukáže, že sociálne odvody neboli odvedené v dostatočnej výške, je zamestnávateľ povinný doplatiť chýbajúcu čiastku. Za odvody odvedené v nesprávnej výške musí zamestnávateľ zaplatiť penále. Porušenie predpisov o prihlásení zamestnanca, sociálnych odvodoch a dokumentácii vykonanej práce môže byť taktiež potrestané formou peňažnej pokuty. V prípade obchádzania nariadení o prihlásení zamestnanca a sociálnych odvodoch môže byť zamestnávateľ taktiež trestne stíhaný vo veci odoprenia pracovnej odmeny.
5. Aké právne následky hrozia zamestnancovi pri nedodržaní predpisov?
Zamestnanec, ktorý má povinnosť platiť si sociálne poistenie, si musí takisto plniť určité povinnosti. Svojmu zamestnávateľovi musí napríklad poskytnúť všetky informácie potrebné na prihlásenie sociálneho postenia. Pri podnikových kontrolách colnou správou sú zamestnanci povinní podať informácie o pracovnom pomere alebo o svojej pracovnej činnosti, resp. poskytnúť colnej správe k nahliadnutiu dokumenty, z ktorých sa dá vyčítať alebo odvodiť rozsah, druh a dĺžka pracovného pomeru a pracovnej činnosti. Pri niektorých pracovných odboroch, ako napríklad v odbore stavebníctva, hotelierstva, čistenia budov, mäsiarstva, špedičných službách, transporte a s tým spojenej logistike sa zamestnanci musia preukázať platným pasom, občianskym preukazom alebo náhradným preukazom totožnosti. Porušenie týchto predpisov môže byť potrestané formou peňažnej pokuty.
6. Na aké sociálne služby má nárok občan EU, ktorý si sociálne poistenie platí v Nemecku?
Občania EU, ktorí podliehajú nemeckému Zákonu o sociálnom poistení majú tie isté práva a povinnosti ako nemeckí občania a nesmú byť nijako znevýhodňovaní.
Ak je predpokladom vykonania sociálnej služby určitá dĺžka poistenia (ako napríklad pri dôchodkovom poistení), musia občania EU tento predpoklad splniť. Celková dĺžka poistenia sa sčíta z dĺžky poistenia v Nemecku a v iných členských štátoch, v ktorých zamestnanec pracoval. V prípade, že sa pracujúci občan EU rozhodne pre prácu v Nemecku, mu teda bude zarátaná aj dovtedajšia dĺžka sociálneho poistenia a s ňou spojený nárok na sociálne služby.
7. Aké nároky má občan EU v prípade choroby, pracovného úrazu alebo choroby zapríčinenej výkonom práce?
Vo všetkých týchto prípadoch majú občania EU poistení v Nemecku tie isté nároky na sociálne služby ako nemeckí štátni príslušníci. Týka sa to predovšetkým nároku na ambulantné a klinické ošetrenie, nároku na lieky, nároku na vrátenie peňazí za tieto služby, ako aj nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok. Všeobecné informácie o všetkých službách nemeckého sociálneho poistenia v prípade choroby, pracovného úrazu alebo choroby vyvolanej výkonom práce sa nachádzajú na internetových stránkach organizácie GKV-Spitzenverband (www.gkv-spitzenverband.de) a na stránkach inštitúcie Nemeckého zákonného úrazového poistenia (Deutsche Gesetzliche Unfallversicherung: www.dguv.de).
8. Čo platí pre zákonné dôchodkové poistenie?
Zo zásady platí: Výška vyplácaného dôchodku, ktorú občanovi EU vyplatí nemecký poskytovateľ dôchodkov, závisí od toho, ako dlho si občan v Nemecku platil dôchodkové poistenie. V prípade, že sa občan v čase, kedy má nárok na dôchodok, už nenachádza na území Nemecka, bude mu táto čiastka i tak vyplatená v plnej výške.
Občan, ktorý prácu vykonával vo viacerých členských štátoch, taktiež nebude znevýhodnený. Podkladom na výpočet a pridelenie dôchodku budú v tomto prípade doklady o dĺžke poistenia zo všetkých členských štátov, v ktorých občan pracoval. Celková výška dôchodku teda závisí od celkovej dĺžky poistenia. V Nemecku sa výška dôchodku vypočíta nasledovným spôsobom: Najprv sa výška dôchodku vypočíta na základe predpokladu, že občan celú dobu, počas ktorej pracoval a platil sociálne odvody (napríklad 35 rokov), strávil v Nemecku. Tento predpoklad platí aj v prípade, že občan v skutočnosti pracoval napr. 10 rokov v Nemecku, 15 rokov v Poľsku a 10 rokov vo Veľkej Británii. Z výslednej sumy potom nemecký poskytovateľ dôchodku občanovi vyplatí sumu za skutočný počet odpracovaných rokov v Nemecku (v našom konkrétnom príklade by to bolo teda 10/35 celkovej sumy). Zvyšné časti dôchodku vyplatia občanovi poskytovatelia dôchodkov zo všetkých iných krajín, v ktorých občan pracoval a platil sociálne odvody. Ten, kto pracoval v dvoch a viacerých štátoch únie, o dôchodok požiada v tom štáte, v ktorom momentálne žije. V prípade, že občan v tejto krajine nikdy nepracoval, obráti sa na štát, v ktorom pracoval naposledy.
Bližšie informácie k tejto téme sa nachádzajú na internetových stránkach Dôchodkovej poisťovne (Deutsche Rentenversicherung-Bund, http://www.deutsche-rentenversicherung.de/SharedDocs/de/Navigation/Rente/Ausland_Rente_node.html).
Poskytovatelia dôchodkového poistenia sú občanovi sociálne poistenému v Nemecku povinní finančne prispieť na všetky ďalšie úkony, na ktoré prispievajú aj nemeckým občanom. Jedná sa napríklad o dofinancovanie rehabilitácie alebo doplnkové financovanie živobytia. Základom pre túto pomoc sú určité osobné (zdravotné) a právne podmienky, ktoré musí občan splniť. Informácie na túto tému sa nachádzajú na internetových stránkach Dôchodkovej poisťovne (http://www.deutscherentenversicherungbund.de/DRVB/de/Navigation/Rehabilitation_node.html).
9. Platia pre pendlujúcich pracovníkov špeciálne predpisy?
Pendlujúci pracovník je pracovník, ktorý svoju prácu vykonáva mimo štátu svojho trvalého pobytu, ale minimálne raz za týždeň sa do tohto štátu vracia. Pre takýchto pracovníkov platia zo zásady tie isté predpisy ako pre ostatných v občanov EU pracujúcich v zahraničí. Výnimka nastáva iba pre služby poskytované v prípade choroby. Pendlujúci pracovníci sa môžu rozhodnúť, či chcú, aby im tieto služby boli poskytované v štáte, kde pracujú, alebo v štáte ich trvalého bydliska. Ďalšie informácie k tejto téme sa nachádzajú na internetových stránkach inštitúcie Deutsche Verbindungsstelle Krankenversicherung-Ausland (DEVK, http://www.dvka.de/oeffentlicheSeiten/DVKA.htm).