Zamestnanie sa v Nemecku prostredníctvom ADZ po 1.máji 2011

Zamestnávanie občanov SR prostredníctvom ADZ v Nemecku

Zmeny k 1. máju 2011
Právne zmeny, ktoré nastávajú v súvislosti s koncom platnosti prechodných pravidiel pre voľný pohyb pracujúcich, sa týkajú iba nemeckého zákona o pracovnom povolení.
Voľný pohyb pracujúcich bol v zmluve o vstupe do EU z roku 2004 obmedzený len čiastočne. Občania nových členských štátov nemali plný prístup k pracovným trhom iných krajín EU. Nezávisle od prechodných pravidiel sú pre všetky krajiny už od ich vstupu do Únie platné niektoré práva v spojení s voľným pohybom pracujúcich, predovšetkým práva na rovnocenné posudzovanie so zreteľom na pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie. Tieto práva sú teda automaticky garantované aj občanom nových členských krajín, ktorí sa zamestnajú v Nemecku.
Pre občanov nových členských štátov boli do teraz platné špeciálne ustanovenia v nemeckých zákonoch o pracovnom povolení. Tieto budú pre krajiny EU-8 zrušené k 1. máju 2011. Nasledovné otázky sa týkajú práve tejto témy.

1. Aké zmeny nastanú v nemeckom zákone o pracovnom povolení k 1. máju 2011?
Od 1. mája 2011 už občania krajín EU-8 zamestnávaní nemeckým zamestnávateľom nebudú potrebovať pracovné povolenie Spolkovej pracovnej agentúry. Zamestnanie občanov krajín EU-8 bude možné bez pracovného povolenia EU. To platí pre všetky druhy zamestnania u domácich zamestnávateľov, nezávisle od kvalifikácie, dĺžky pracovného pomeru, či pracovného odboru.
2. Zahŕňa otvorenie trhu aj prepožičaných zamestnancov ?
Áno. Od 1. mája 2011 môžu byť občania krajín EU-8 zamestnaní agentúrou dočasného zamestnávania / ADZ / na domácom trhu . Štátni príslušníci krajín EU-8 pracujúci pre ADZ môžu byť prepožičaní“ do Nemecka a zamestnaní u nemeckých zamestnávateľov. Do 1. mája 2011 boli obe tieto možnosti v súlade s § 6 čl. 1 č. 2 Nariadenia o pracovnom povolení vylúčené.
3. Ako sú v Nemecku všeobecne regulované minimálne pracovné podmienky a ako ich reguluje nemecký Zákon o vyslaní zamestnancov do zahraničia (AEntG)?
Nemecký Zákon o vyslaní zamestnancov do zahraničia (Arbeitnehmer-Entsendegesetz, AEntG) určuje právny rámec pre minimálne mzdy v jednotlivých pracovných odboroch. Zákon sa vzťahuje na všetkých občanov pracujúcich v Nemecku rovnako.
Nárok na minimálnu mzdu určenú pre určitý pracovný odbor vzniká v prípade, že je tento pracovný odbor zapísaný v katalógu pracovných odborov obsiahnutom v zákone AEntG. Súčasne musí byť vopred uzatvorená kolektívna zmluva určujúca minimálnu mzdu. Táto zmluva sa musí na základe právneho nariadenia alebo vyhlásenia o všeobecnej platnosti vzťahovať na všetkých zamestnancov príslušného pracovného odboru. Jedna výnimka platí pre odbor zdravotnej starostlivosti: minimálna mzda môže byť stanovená na základe odporúčania Komisie pre zdravotnú starostlivosť.
V súčasnosti sú minimálne mzdy zákonom určené predovšetkým v odboroch stavebníctva, čistenia budov a zdravotnej starostlivosti. Úplný zoznam odborov, pre ktoré je určená špecifická minimálna mzda, sa nachádza na internetových stránkach Spolkového ministerstva práce a sociálnych vecí a na stránkach Colnej správy.
Odhliadnuc od príslušnosti k určitému pracovnému odboru platí pre každý pracovný pomer zákaz vyplácania odmeny proti morálnym zásadám. Podľa nariadení pracovného súdu nesmie byť v prípade platnej kolektívnej zmluvy vyplácaná mzda nižšia ako 2/3 mzdy, ktorú zmluva určuje pre príslušný odbor. Ak pre pracovný pomer neplatí žiadna kolektívna zmluva, nesmie byť vyplácaná mzda nižšia ako 2/3 mzdy obvykle vyplácanej v mieste pracoviska.
4. Aké sú právne následky v prípade neuposlúchnutia nariadení o minimálnych pracovných podmienkach?
V prípade, že zamestnávateľ neposlúchne nariadenia zákona AEntG o minimálnej mzde alebo minimálnej dĺžke dovolenky, môže mu byť udelená pokuta do výšky
500 000 €. Nesplnenie povinnosti spolupodieľať sa na kontrolách (napríklad nedostatočné informovanie zamestnancov alebo nepredloženie potrebného materiálu) a nedodržanie povinnosti dokumentovať vykonanú prácu môže byť potrestané pokutou do výšky 30 000 €. Zamestnávateľovi, ktorému bola z dôvodu porušenia zákona AEntG udelená pokuta vo výške minimálne 2 500 €, môže byť v budúcnosti zakázané podieľať sa na zákazkách verejného obstarávania. Pokiaľ zamestnávateľ svojmu zamestnancovi neposkytne minimálne pracovné podmienky, môže si ich zamestnanec vyžiadať napríklad aj od objednávateľa zákazky.
V prípade vyplatenia odmeny nižšej ako je morálna hranica môže byť tento čin v súlade so zákonom označený ako mzdová úžera.
5. Ako je kontrolované dodržanie nariadení o vyplácaní mzdy?
Poskytnutie pracovných podmienok tak, ako ich pre jednotlivé odbory určuje zákon AEntG kontroluje Colná správa, konkrétne jej Úrad pre kontrolu čiernej práce („Finanzkontrolle Schwarzarbeit“, FKS). Tento orgán má oprávnenie nahliadnuť do podkladov zamestnávateľa, vypočúvať zamestnávateľa, zamestnanca a zadávateľa zákazky, a vstúpiť do firemných priestorov. Zamestnávatelia, ktorí sú povinní vyplácať minimálne mzdy podľa zákona AEntG, majú taktiež povinnosť dokumentovať začiatok, koniec a dĺžku denného pracovného času zamestnanca a v nutnom prípade tieto dokumenty predložiť ku kontrole. Dokumentácia musí byť archivovaná po dobu minimálne dvoch rokov. Žiadne dokumenty potrebné ku kontrole podniku (dokumentácia pracovného času, pracovná zmluva, doklady o vykonaní práce a daňové odvody) nesmú byť vyvážané do zahraničia. Detailné informácie poskytuje Colná správa na svojich internetových stránkach (www.zoll.de).
6. Platia pre občanov EU pracujúcich pre nemeckého zamestnávateľa v prípade práce na čas zvláštne nariadenia?
Pre pracovníkov v prípade práce na čas takisto platia nariadenia Únie o rovnocennom posudzovaní zamestnancov. Nemecké zákony, predovšetkým Zákon o prepožičaní zamestnanca, platia pre nemeckých aj zahraničných zamestnancov rovnako. V prípade „vypožičania“ zahraničného zamestnanca nemeckému podniku má tento podnik povinnosť, na vyžiadanie predložiť zamestnancovi Príručku pre vypožičaných zamestnancov (vydala Spolková pracovná agentúra pod názvom „Merkblatt für Leiharbeitnehmer der Bundesagentur für Arbeit“). Zamestnanec má takisto nárok, vyžiadať si doklad o svojich najdôležitejších pracovných podmienkach preložený do jeho materského jazyka.
Ďalšie informácie o prepožičiavaní zamestnancov sa nachádzajú na internetových stránkach Spolkovej pracovnej agentúry, predovšetkým pojmom„ prepožičanie zamestnancov“ a pod pojmom „práca na čas“. Nachádza sa tu spomínaná Príručka pre vypožičaných zamestnancov, ktorá obsahuje najdôležitejšie práva a povinnosti zamestnancov pracujúcich na čas.
Vzhľadom na zmeny v Zákone o prepožičaní zamestnancov plánované počas vyhotovenia tejto brožúry, sa informácie v brožúre môžu do istej miery líšiť od nových, momentálne platných noriem. Plánovanou zmenou je aj určenie absolútnej dolnej hranice mzdy pre prepožičaných zamestnancov. Mala by sa tak obmedziť doterajšia možnosť odchyľovania od rovnosti platov (Equal Pay) smerom nadol. Na základe tejto zmeny by v budúcnosti zamestnancom pracujúcim na čas mala byť počas prepožičania a v čase, kedy nie sú prepožičaní, vyplatená minimálne jedna minimálna mzda vo výške, ktorú určuje kolektívna zmluva špeciálne platná pre pracujúcich na čas. Spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí bude verejnosť včas informovať o aktuálnych zmenách na svojich internetových stránkach.

Čo by mali mať so sebou vyslaní pracovníci v Nemecku?
Formulár E 101 - Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca na územie iného členského štátu, musí sa v dostatočnom časovom predstihu obrátiť na príslušnú pobočku Soc. Poisťovne so žiadosťou o vydanie formulára E 101. Tá po preskúmaní splnenia podmienok vyslania, vystaví a následne zašle formulár zamestnávateľovi, ktorý ho odovzdá zamestnancovi. Vyslaní zamestnanec sa ním preukazuje na účely kontroly vykonávanej v sociálnom zabezpečení v prijímajúcom členskom štáte.
- Európsky preukaz zdravotného poistenia
- Odporúčame: kópiu pracovnej zmluvy, kópiu zmluvy na realizáciu dočasných služieb, dokumenty, ktoré objasňujú výšku platu