Vyslanie zamestnancov do Nemecka po 1.máji 2011

Vyslanie zamestnancov do Nemecka


I. Všeobecné informácie
Prechodné pravidlá pre voľný pohyb platné pre krajiny EU-8 do 1. mája 2011 okrem pravidiel pre voľný pohyb zamestnancov v Nemecku (a v Rakúsku) obsahujú takisto možnosť do určitej miery obmedzovať slobodu poskytovania služieb. Toto platí najmä pri vyslaní zamestnancov v niektorých „senzibilných“ pracovných odboroch do zahraničia. Počas platnosti prechodných pravidiel bola miera, do akej môžu podniky za účelom vykonania služieb vyslať do iného členského štátu svojich zamestnancov, určovaná na základe zákonov tohto členského štátu.
1. Čo znamená pojem „sloboda poskytovania služieb“?
Sloboda poskytovania služieb je ukotvená v článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie / AEUV / . Takisto ako voľnosť pohybu zamestnancov je jednou zo základných slobôd európskeho vnútorného trhu. Sloboda poskytovania služieb umožňuje v prvom rade podnikom so sídlom v jednom členskom štáte dočasnú činnosť a vykonanie služieb v iných štátoch EU.
2. Čo znamená pojem „vyslanie zamestnanca“?
Sloboda poskytovania služieb dovoľuje podnikom okrem iného to, aby si za účelom vykonania svojich služieb v inom členskom štáte so sebou vzali aj svojich pracovníkov. Podnik teda svojich zamestnancov vysiela do zahraničia, aby tu splnili zadanú zákazku. Inou formou vyslania je dočasné nasadenie zamestnanca v zahraničnej pobočke podniku a vypožičanie zamestnancov pracujúcich na čas iným, zahraničným podnikom. Pre všetky tieto formy vyslania platí, že zamestnanec svoju prácu vykonáva v inom štáte EU bez toho, aby mal zmluvný pracovný pomer s podnikom sídliacim v tomto štáte.
3. Existuje maximálna možná dĺžka vyslania zamestnanca do zahraničia?
Nie. Pokiaľ podnik nezaloží zahraničnú pobočku v niektorom zo štátov EU, ale v ňom len pravidelne nasadzuje svojich zamestnancov za účelom vykonania služieb, pričom sú títo zamestnanci naďalej zamestnaní v krajine svojho pôvodu a pravidelne sa do nej vracajú, jedná sa aj pri dlhšej dobe vykonávania služieb o vyslanie zamestnancov. Pokiaľ doba vyslania presiahne dĺžku dvoch rokov, nastáva zmena v sociálnom poistení. Vyslaný zamestnanec získava v takomto prípade tie isté práva a povinnosti sociálneho poistenia ako občan EU riadne zamestnaný v Nemecku.


II. Zmeny k 1. máju 2011
Prechodné pravidlá pre slobodu poskytovania služieb sú podľa zmluvy o vstupe do EU platné len pre prácu v Nemecku a Rakúsku a taktiež len pre vyslanie zamestnancov v rámci niektorých, „senzibilných“ pracovných odborov.
Prechodné pravidlá sa netýkajú súkromníkov z nových štátov EU, ktorí nevysielajú do zahraničia žiadnych zamestnancov, ale sami vykonávajú služby v zahraničí. Môžu teda v rámci Únie vykonávať svoje povolanie bez akýchkoľvek obmedzení už od vstupu nových členských krajín do EU v roku 2004.
Pre pracovné odbory, ktoré zmluva o vstupe do EU vyslovene nemenuje, platí sloboda poskytovania služieb bez akýchkoľvek obmedzení. Podniky vo väčšine pracovných odborov z krajín EU-8 môžu teda od roku 2004 bez obmedzenia vysielať svojich zamestnancov do všetkých štátov EU. Prechodné pravidlá taktiež obmedzujú len vyslanie občanov nových štátov EU a nie ich rozdielne posudzovanie oproti občanom starých členských štátov.
K 1. máju 2011 dochádza k právnym zmenám len v zákone o pracovnom povolení pre zamestnancov zo štátov EU-8 vyslaných do Nemecka.

4. Pre ktoré pracovné odbory platia právne zmeny v pravidlách pre vyslanie zamestnancov do Nemecka nastávajúce k 1. máju 2011?
Prechodné pravidlá pre vyslanie zamestnancov do Nemecka, ktoré stratia svoju platnosť 1. mája 2011, sú na základe zmluvy o vstupe do EU platné len pre vyslanie zamestnancov v rámci niektorých, „senzibilných“ pracovných odborov. Všetky takéto pracovné odbory sú v zmluve vstupe do EU výslovne menované. V Nemecku sú to nasledovné tri odbory: Stavebníctvo, spolu s príbuznými hospodárskymi odvetviami, čistenie budov, inventáru a dopravných prostriedkov a interiérový dizajn. Okrem toho sa zmeny týkajú aj podnikov sídliacich v štátoch EU-8 v SR ADZ.
Aké zmeny nastanú v odbore stavebníctva, čistenia budov a interiérového dizajnu?
Od 1. mája 2011 už občania EU pracujúci v týchto troch pracovných odboroch nebudú pri vyslaní do Nemecka potrebovať na vykonanie práce žiadne pracovné povolenie. Doterajšie dohody o zmluvách o dielo medzi Nemeckom a krajinami EU-8 sa tým pádom stávajú bezpredmetnými. Prestávajú platiť všetky kvóty, obmedzenia pre regióny s vysokou nezamestnanosťou a rôzne druhy postupov pôvodne určené pre vyslaných pracovníkov v oblasti stavebníctva. Aj v odbore čistenia budov a interiérového dizajnu bude vyslanie zamestnancov z krajín EU-8 do Nemecka možné bez pôvodne platných obmedzení.


III. Naďalej platné zákony pri vyslaní zamestnanca do zahraničia
Nasledujúce otázky sa týkajú ustanovení, ktoré už v súčasnosti platia pre všetkých zamestnancov vyslaných do Nemecka, bez ohľadu na to, či sa jedná o štátnych príslušníkov starých alebo nových členských štátov Únie. Pre zamestnancov v pracovných odboroch, pre ktoré doteraz platili prechodné pravidlá, sú tieto informácie nové, a pravdepodobne aj dôležitejšie ako pre ostatných.


III.1. Právo na pobyt
5. Aké právo na pobyt, prihlásenie pobytu a s tým spojené povinnosti majú zamestnanci vyslaní do Nemecka?
Vyslaní pracovníci môžu do Nemecka vycestovať a zdržiavať sa na jeho území, ak majú platný cestovný pas alebo občiansky preukaz. Vízum nie je na vycestovanie potrebné.
Ak občania EU získajú nové bydlisko v Nemecku, sú povinní, rovnako ako domáci obyvatelia, túto zmenu nahlásiť príslušnému ohlasovaciemu úradu v mieste nového bydliska. Pre prihlásenie pobytu platia ustanovenia tej spolkovej krajiny, v ktorej sa nové bydlisko nachádza. Úrad pre evidenciu obyvateľstva doručí potrebné informácie o prihlásení pobytu cudzineckému úradu, ktorý následne, bez akejkoľvek ďalšej žiadosti, vystaví občanom EU potvrdenie práva na pobyt. Toto potvrdenie nie je predpokladom pre pobyt občanov EU v Nemecku, ale platí iba ako dokumentácia práva na pobyt.
Cudzinecký úrad si môže vyžiadať na predloženie dokumenty potvrdzujúce právo na voľný pohyb v rámci EU, ako napríklad potvrdenie zamestnávateľa alebo pracovnú zmluvu. Aby sa predišlo zbytočným komplikáciám pri komunikácii s úradmi, odporúča sa, predložiť aspoň jeden z týchto dokumentov ohlasovaciemu úradu automaticky pri nahlásení pobytu. Úrad kópie dokumentov prepošle cudzineckému úradu spolu s ostatnými potrebnými informáciami.


III.2. Pracovné právo
6. Do akej miery platí pre vyslaných zamestnancov nemecké pracovné právo, vrátane ochrany práce?
Pracovný pomer medzi zamestnávateľom sídliacim v zahraničí a jeho zamestnancom vyslaným do Nemecka z pravidla podlieha pracovnému právu štátu, v ktorom sídli zamestnávateľ. Zamestnávateľ je ale vždy viazaný aj na nemecký Zákon o vyslaní zamestnancov do zahraničia (Arbeitnehmer-Entsendegesetz, AEntG). Tieto právne normy sú bezpodmienečným základom pre minimálne pracovné podmienky.
V súlade s AEntG platia pre vyslaných zamestnancov určité minimálne pracovné podmienky, ktoré sú obsiahnuté v nemeckých právnych predpisoch a predpisoch štátnej správy. Najdôležitejšími sú predpisy o minimálnej platenej dovolenke, maximálnej pracovnej dobe, vykonaní práce, ochrane práce a materskej dovolenke. Obsiahle informácie o týchto predpisoch sa nachádzajú v informačnej brožúre uverejnenej na internetových stránkach Európskej Komisie (http://www.ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=726&langId=de).
Na základe zákona AEntG môžu byť okrem toho pre vyslaných zamestnancov z niektorých pracovných odborov určené špeciálne pracovné podmienky (minimálna mzda, minimálna dovolenka). Zoznam týchto pracovných odborov a pre ne momentálne platných minimálnych pracovných podmienok sa nachádza na internetových stránkach Colnej správy: www.zoll.de.
Zamestnanci, ktorí sú, alebo v minulosti boli vyslaní, majú možnosť právnej ochrany v krajine svojho pôvodu. Okrem toho sa môžu v súlade so zákonom AEntG so svojimi nárokmi obrátiť na nemecký pracovný súd. To platí pre všeobecne platné pracovné podmienky ako aj pre podmienky špecifické v niektorých pracovných odboroch, ktoré sú regulované zákonom AEntG alebo v príslušných kolektívnych zmluvách.
7. Ako sú v Nemecku všeobecne regulované minimálne pracovné podmienky a ako ich reguluje nemecký Zákon o vyslaní zamestnancov do zahraničia (AEntG)?
Zákon AEntG poskytuje právny rámec pre pracovné odbory vymenované v závere zákona. Sú v ňom určené minimálne mzdy pre každý menovaný odbor, ktoré platia bez ohľadu na to, či zamestnávateľ sídli v Nemecku, alebo v zahraničí.
Nárok na minimálnu mzdu určenú pre určitý pracovný odbor vzniká v prípade, že je tento pracovný odbor zapísaný v katalógu pracovných odborov obsiahnutom v zákone AEntG. Súčasne musí byť vopred uzatvorená kolektívna zmluva určujúca minimálnu mzdu. Táto zmluva sa musí na základe právneho nariadenia alebo vyhlásenia o všeobecnej platnosti vzťahovať na všetkých zamestnancov príslušného pracovného odboru. Pre odbor zdravotnej starostlivosti platí jedna výnimka: Minimálna mzda môže byť stanovená na základe odporúčania Komisie pre zdravotnú starostlivosť.
V súčasnosti sú minimálne mzdy zákonom určené predovšetkým v odboroch stavebníctva, čistenia budov a zdravotnej starostlivosti. Úplný zoznam odborov, pre ktoré je určená osobitná minimálna mzda sa nachádza na internetových stránkach Spolkového ministerstva práce a sociálnych vecí (http://www.bmas.de/portal/37846/2010_11_01_mindestloehne_aentg_uebersicht.html) a na stránkach Colnej správy (www.zoll.de).
Odhliadnuc od príslušnosti k pracovnému odboru platí pre každý pracovný pomer zákaz vyplácania odmeny tzv.“ proti morálnym zásadám“. Podľa nariadení pracovného súdu nesmie byť v prípade platnej kolektívnej zmluvy vyplácaná mzda nižšia ako 2/3 mzdy, ktorú zmluva určuje pre príslušný odbor. Ak pre pracovný pomer neplatí žiadna kolektívna zmluva, nesmie byť vyplácaný mzda nižšia ako 2/3 mzdy obvykle vyplácanej v mieste pracoviska.
8. Akým spôsobom je kontrolované dodržanie týchto nariadení?
Poskytnutie pracovných podmienok tak, ako ich pre jednotlivé odbory určuje zákon AEntG kontroluje Colná správa, konkrétne jej Úrad pre kontrolu čiernej práce (Finanzkontrolle Schwarzarbeit FKS). Tento orgán má oprávnenie nahliadnuť do podkladov zamestnávateľa, vypočúvať zamestnávateľa, zamestnanca a zadávateľa zákazky, a vstúpiť do firemných priestorov. Zamestnávatelia, ktorí sú povinní vyplácať minimálne mzdy podľa zákona AEntG majú taktiež povinnosť dokumentovať začiatok, koniec a dĺžku denného pracovného času zamestnanca a v nutnom prípade tieto dokumenty predložiť ku kontrole. Dokumentácia musí byť archivovaná po dobu minimálne dvoch rokov. Žiadne dokumenty potrebné ku kontrole podniku (dokumentácia pracovného času, pracovná zmluva, doklady o vykonaní práce a daňové odvody) nesmú byť vyvážané do zahraničia. Detailné informácie poskytuje Colná správa na svojich internetových stránkach (www.zoll.de).
9. Aké právne následky hrozia v prípade neuposlúchnutia nariadení o minimálnych pracovných podmienkach?
V prípade, že zamestnávateľ neposlúchne nariadenia zákona AEntG o minimálnej mzde alebo minimálnej dĺžke dovolenky, môže mu byť udelená pokuta do výšky
500 000 €. Nesplnenie povinnosti spolupodieľať sa na kontrolách (napríklad nedostatočné informovanie zamestnancov alebo nepredloženie potrebného materiálu) a nedodržanie povinnosti dokumentovať vykonanú prácu môže byť potrestané pokutou do výšky 30 000 €. Zamestnávateľovi, ktorému bola z dôvodu porušenia zákona AEntG udelená pokuta vo výške minimálne 2 500 €, môže byť v budúcnosti zakázané podieľať sa na zákazkách verejného obstarávania. Pokiaľ zamestnávateľ svojmu zamestnancovi neposkytne minimálne pracovné podmienky, môže si ich zamestnanec vyžiadať napríklad aj od objednávateľa zákazky.
V prípade vyplatenia odmeny nižšej ako je morálna hranica môže byť tento čin v súlade so zákonom označený ako mzdová úžera.
10. Akú prihlasovaciu povinnosť majú zamestnanci vyslaní do Nemecka?
Ak je zamestnávateľ povinný poskytnúť vyslanému zamestnancovi na základe zákona AEntG určené minimálne pracovné podmienky špecifické pre jeho odbor (viď. otázka 41), musí Úradu pre kontrolu čiernej práce (Finanzkontrolle Schwarzarbeit der Zollverwaltung) pred začatím práce v Nemecku predložiť všetky údaje potrebné na prekontrolovanie. Ak je zamestnanec prepožičaný podniku v zahraničí, má tento podnik povinnosť, prihlásiť ho na príslušnom úrade. Ďalšie informácie a text Nariadenia o prihlásení zamestnanca sa nachádza na internetovej stránke Colnej správy (www.zoll.de).
Zamestnanci pracovných odborov, pre ktoré nie sú určené špecifické minimálne pracovné podmienky, nemajú žiadnu prihlasovaciu povinnosť.
11. Akým spôsobom je kontrolované dodržanie týchto nariadení?
Poskytnutie pracovných podmienok tak, ako ich pre jednotlivé odbory určuje zákon AEntG kontroluje Colná správa, konkrétne jej Úrad pre kontrolu čiernej práce (Finanzkontrolle Schwarzarbeit FKS). Tento orgán má oprávnenie nahliadnuť do podkladov zamestnávateľa, vypočúvať zamestnávateľa, zamestnanca a zadávateľa zákazky, a vstúpiť do firemných priestorov. Zamestnávatelia, ktorí sú povinní vyplácať minimálne mzdy podľa zákona AEntG majú taktiež povinnosť dokumentovať začiatok, koniec a dĺžku denného pracovného času zamestnanca a v nutnom prípade tieto dokumenty predložiť ku kontrole. Dokumentácia musí byť archivovaná po dobu minimálne dvoch rokov. Žiadne dokumenty potrebné ku kontrole podniku (dokumentácia pracovného času, pracovná zmluva, doklady o vykonaní práce a daňové odvody) nesmú byť vyvážané do zahraničia. Detailné informácie poskytuje Colná správa na svojich internetových stránkach (www.zoll.de).

12. Aké dokumenty musí vyhotoviť, dať k dispozícii a archivovať zamestnávateľ vyslaného zamestnanca?
Ak je zamestnávateľ povinný poskytovať vyslanému zamestnancovi na základe zákona AEntG určené minimálne pracovné podmienky špecifické pre jeho odbor (viď. otázka 41), má povinnosť dokumentovať začiatok, koniec a dĺžku denného pracovného času zamestnanca a v nutnom prípade tieto dokumenty predložiť ku kontrole. Žiadne dokumenty potrebné ku kontrole podniku (dokumentácia pracovnej doby, pracovná zmluva, doklady o vykonaní práce a zúčtovanie mzdy) nesmú byť vyvážané do zahraničia. Detailné informácie poskytuje Colná správa na svojich internetových stránkach (www.zoll.de).
13.Aké nariadenia o pracovných podmienkach platia pre zamestnancov vyslaných do Nemecka, pracujúcich na čas ?
Pracovné podmienky pre vyslaných zamestnancov pracujúcich na čas, sú spravidla regulované podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sídli ich zamestnávateľ. Aj zahraničné podniky sú však viazané nemeckým Zákonom o vyslaní zamestnancov do zahraničia (AEntG). Základ minimálnych pracovných podmienok pre prácu na čas je určený a garantovaný zákonom AEntG. Popri minimálnych pracovných podmienkach pre všetkých vyslaných zamestnancov garantuje AEntG pracujúcim na čas navyše dodržanie predpisov o podmienkach pre prepožičaných zamestnancov, ktoré sú zakotvené v nemeckých právnych predpisoch a predpisoch štátnej správy. Tým pádom je nemecký Zákon o prepožičaní zamestnancov (Arbeitnehmerüberlassungsgesetz AÜG) úplne platný aj pre tento druh zamestnancov.
Pre vyslaných zamestnancov platí predovšetkým zásada o rovnoprávnom postavení obsiahnutá v zákone AÜG. Podľa nej sú pracujúcim na čas garantované tie isté pracovné podmienky, vrátane odmeny, na aké majú nárok zamestnanci zahraničného podniku, pre ktorý vyslaný zamestnanec vykonáva prácu (Equal Treatment, Eual Pay). Zahraničné a domáce podniky zamestnávajúce pracovníkov na čas majú na základe špeciálnej klauzuly o kolektívnych zmluvách obsiahnutej v zákone AÜG možnosť odkloniť sa použitím kolektívnej zmluvy od zásady o rovnoprávnom postavení. Použitá kolektívna zmluva však musí spĺňať určité minimálne podmienky. Musí napríklad regulovať pracovné podmienky a orientovať sa podľa zásady rovnoprávneho postavenia. Odklonenie sa od vyplácania porovnateľnej mzdy sa nesmie priečiť vyplácaniu mzdy pod morálnu hranicu.
Zamestnancovi vyslanému na čas musí byť tak domácim ako zahraničným podnikom v súlade so zákonom AEntG vyplácaná pre jeho odbor špecifická minimálna mzda, a to v prípade, že zamestnanec pre tento podnik vykonáva prácu spadajúcu do pracovného odboru, pre ktorý zákon určuje špecifickú minimálnu mzdu. To platí aj pre vyplácanie minimálnej mzdy zamestnancom vyslaných z krajín EU-8 do Nemecka v budúcnosti.
Vzhľadom na zmeny v Zákone o prepožičaní zamestnancov plánované počas vyhotovenia tejto brožúry sa informácie v brožúre môžu do istej miery líšiť od nových, momentálne platných noriem. Plánovanou zmenou je aj určenie absolútnej dolnej hranice časovej mzdy pre prepožičaných zamestnancov. Malo by sa tak obmedziť doterajšej možnosti odchyľovania sa od rovnosti platov (Equal Pay) smerom nadol. Na základe tejto zmeny by v budúcnosti zamestnancom pracujúcim na čas mala byť počas prepožičania a v čase, kedy nie sú prepožičaní, vyplatená najmenej jedna minimálna mzda vo výške, ktorú určuje kolektívna zmluva špeciálne platná pre pracujúcich na čas. Spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí bude verejnosť včas informovať o aktuálnych zmenách na svojich internetových stránkach (http://www.bmas.de/portal/16702/startseite.html).


III.3. Sociálne zabezpečenie pri vyslaní zamestnanca do Nemecka
14.Majú zamestnanci vyslaní do Nemecka povinnosť sociálneho poistenia v Nemecku?
Zamestnanci vyslaní do Nemecka spravidla nepodliehajú nemeckým zákonom o sociálnom poistení, ale zákonom krajiny, z ktorej boli vyslaní. Osoba, ktorá v jednom zo štátov EU vykonáva prácu pre zamestnávateľa obyčajne činného v tomto štáte a je týmto zamestnávateľom za účelom vykonania práce vyslaná do zahraničia, podlieha naďalej právnym predpisom prvej krajiny a to za podmienky, že predpokladaná dĺžka vykonania práce v zahraničí neprekročí dobu 24 mesiacov a že táto osoba nenahradí iného pracovníka. Ďalšou podmienkou pre platnosť zákonov o sociálnom poistení vysielajúcej krajiny je, aby vysielajúci podnik okrem čisto interných administratívnych činností v tejto krajine vykonával iné podstatné pracovné činnosti.
Dokladom o zákonnom vyslaní pracovníka je potvrdenie A1/ E 101, ktoré je vystavené poskytovateľom sociálneho zabezpečenia ( Soc. poisťovňa) vo vysielajúcej krajine. Poskytovateľ ním potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec aj počas doby vyslania podlieha zákonom o sociálnom zabezpečení svojej domácej krajiny. O potvrdenie treba požiadať vždy pred začiatkom vyslania, v nutnom prípade však môže byť vystavené aj dodatočne. Pokiaľ vyslaní zamestnanci, ako je pravidlom, nepodliehajú nemeckým zákonom o sociálnom poistení, nemajú ani nárok na nemecké sociálne služby.
Ďalšie informácie o sociálnom zabezpečení sa nachádzajú v príručke Európskej Komisie o právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov (http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=4944&langId=sk).
15.Platí pre vyslaných zamestnancov povinnosť prihlásenia sociálneho poistenia?
Pokiaľ vyslaný zamestnanec, ako je pravidlom, nepodlieha nemeckým zákonom o sociálnom poistení, čo spravidla dokáže predložením potvrdenia A1/ E 101, nemá takýto zamestnanec v Nemecku žiadnu prihlasovaciu povinnosť sociálneho poistenia
16.Je vyslaným zamestnancom v Nemecku poskytovaná zdravotná starostlivosť?
Vyslaní zamestnanci majú v prípade potreby nárok na ambulantné a klinické vyšetrenie a na lieky a to v tom istom rozsahu ako nemeckí štátni príslušníci. Ošetrujúcemu lekárovi je potrebné predložiť Európsky preukaz poistenca, ktorý zamestnanec bezplatne dostane od svojej poisťovne.
Poisťovňa sídliaca v krajine pôvodu zamestnanca preberá náklady za ošetrenie vyslaného zamestnanca v Nemecku do tej istej miery, v akej by prebrala náklady v prípade ošetrenia vo vysielajúcom štáte. Ak sú reálne náklady v zahraničí vyššie, musí ich v závislosti od predpisov platných vo vysielajúcom štáte uhradiť buď zamestnávateľ alebo zamestnanec. Preto sa odporúča, mať vždy uzavreté poistenie cestovných nákladov. Ďalšie informácie o lekárskej starostlivosti v zahraničí sa nachádzajú na internetových stránkach Európskej Komisie (http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=559&langId=sk).
17.Akým spôsobom je kontrolované, či naozaj ide o vyslanie a nie o prácu načierno a aké právne následky hrozia pri práci načierno?
Úrad pre kontrolu čiernej práce (Finanzkontrolle Schwarzarbeit) vykonáva v súlade so zákonom o boji proti čiernej práci kontroly nezávisle na podozrení na čiernu prácu. Kontroly prebiehajú námatkovo alebo na základe rizika vyplývajúceho z analýz. Ďalšie informácie sa nachádzajú na stránkach Colnej správy (www.zoll.de). Pravidelné kontroly uskutočňuje aj Dôchodková poisťovňa Deutsche Rentenversicherung - Bund (http://www.deutsche-rentenversicherung-bund.de/SharedDocs/de/Navigation/Service/Zielgruppen/arbeitgeber/Betriebspruefdienst_node.html). Ak bolo vydané potvrdenie A1, je kontrolovaný aj úrad, ktorý toto potvrdenie vydal.
Ak sa pri kontrolách ukáže, že neboli riadne platené odvody za zamestnanca, musí byť chýbajúca suma dodatočne vyplatená Dôchodkovej poisťovni Deutsche Rentenversicherung - Bund. Za odvody odvedené v nesprávnej výške musí zamestnávateľ zaplatiť penále. Porušenie predpisov o prihlásení zamestnanca, sociálnych odvodoch a dokumentácii vykonanej práce môže byť potrestané formou peňažnej pokuty. V prípade obchádzania nariadení o prihlásení zamestnanca a sociálnych odvodoch môže byť zamestnávateľ taktiež trestne stíhaný vo veci odoprenia pracovnej odmeny.


Upozornenie
Pre poskytovanie služieb v iných členských štátoch EÚ je potrebné zaobstarať si živnostenské oprávnenie takzvanou apostille doložkou, ktorú vydáva odbor živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR. Táto doložka zabezpečuje uznanie živnostenského oprávnenia v inom členskom štáte. Poskytovateľ služieb musí dodržiavať predpisy platné v hostiteľskom členskom štáte, predovšetkým predpisy pracovného, daňového a živnostenského práva.

Vďaka smernici o službách vznikli vo všetkých členských štátoch jednotné kontaktné miesta, ktoré cezhraničným poskytovateľom služieb umožňujú elektronické vybavenie elektronických formalít.
Prostredníctvom kontaktných miest môžete:
- Získať informácie o administratívnych postupoch, ktoré sa na poskytovateľov konkrétnych služieb vzťahujú
- Vybaviť všetky formálne náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby ste mohli poskytovať vaše služby (bez toho, aby ste museli navštíviť viacero rôznych úradov)
- Vybaviť nevyhnutné formálne náležitosti elektronicky
Jednotné kontaktné miesta v Nemecku: www.dienstleisten-leicht-gemacht.de
Vyslaní pracovníci by v Nemecku mali mať so sebou:
Formulár E 101 - Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca na územie iného členského štátu, musí sa v dostatočnom časovom predstihu obrátiť na príslušnú pobočku Soc. Poisťovne so žiadosťou o vydanie formulára E 101. Tá po preskúmaní splnenia podmienok vyslania, vystaví a následne zašle formulár zamestnávateľovi, ktorý ho odovzdá zamestnancovi. Vyslaní zamestnanec sa ním preukazuje na účely kontroly vykonávanej v sociálnom zabezpečení v prijímajúcom členskom štáte.
- Európsky preukaz zdravotného poistenia
- Odporúčame: kópiu pracovnej zmluvy, kópiu zmluvy na realizáciu dočasných služieb, dokumenty, ktoré objasňujú výšku platu