Školský systém v Nemecku

Nemecko nemá jednotný školský systém. V štáte existuje šestnásť vzdelávacích systémov v jednotlivých spolkových krajinách. Podmienky škôl a ich osnovy sú v jednotlivých spolkových krajinách teda odlišné. Centrálne riadenie federálnou vládou je obmedzené na reguláciu a koordináciu profesnej prípravy, vedeckého výskumu, podporu rozvoja vysokých škôl a štipendií. Školstvo je riadené zemskými orgánmi a úradmi, federálna vláda ich činnosť koordinuje a vytvára spoločenský rámec.
Okrem sieti štátnych škôl aj tu existuje sieť súkromných a cirkevných škôl. Spoločné pre všetky spolkové krajiny sú: dĺžka povinnej školskej dochádzky, zabezpečovanie náväznosti vzdelávacích stupňov, označovanie vzdelávacích zariadení, vzájomné uznávanie vysvedčení, systém známkovania.

Predškolský výchova je dobrovoľná. Materská škola (Kindergarten) je určená pre deti vo veku 3-6 rokov. V tzv. predškolských triedach je zabezpečená príprava na základné školy.
Povinná školská výchova začína dovŕšením šiesteho roku dieťaťa, kedy nastupuje na základnú školu ( Grundschule) , v ktorej vyučovanie prebieha podobne ako u nás. Prvý stupeň ( primárne vzdelávanie ) je tradične štvorročný. Vek 10 rokov sa stáva kľúčovým medzníkom pre voľbu ďalšej vzdelávacej dráhy. Sústavu sekundárneho vzdelávania tvoria tri prúdy:
1, hlavná škola – Hautschule (5-6 rokov)
2, reálna škola – Realschule ( 6 rokov )
3, gymnázium – ( 9 rokov)
Rozdiel medzi našim školstvom spočíva v charaktere prestúpenia na školu. Na žiadnu z troch typov škôl nie je potrebné robiť prijímacie skúšky.

Hlavná škola poskytuje všeobecné vzdelávanie a umožňuje prístup k príprave na povolanie i na ďalšie vzdelávanie – patrí však k menej využívanému typu škôl . Tento typ školy je považovaný za školu pre menej nadané deti, býva tiež nazývaná ako „zbytková škola“ (Restschule).

Reálna škola je šesťročná. Ukončenie tohto typu štúdia je predpokladom pre ďalšie vzdelávanie na stredných školách, gymnáziách, odborných gymnáziách a vyšších odborných školách.

Gymnázium – štúdium na tomto type školy trvá deväť rokov. Absolventi gymnázia môžu zložiť maturitnú skúšku, ktorá je vstupenkou na všetky typy vysokých škôl. Maturitná skúška získaná na gymnáziu je v Nemecku považovaná za prestížnu skúšku. Študenti sa na maturitu pripravujú posledné tri roky štúdia na gymnáziu, zo štyroch predmetov. Dva sú na pokročilej a dva na základnej úrovni. Maturitu môžu zložiť jedine tí študenti, ktorí najmenej dva roky súvisle študovali nasledujúce predmety: nemecký jazyk, cudzí jazyk, matematiku. Z jedného predmetu môže byť skúška vykonaná ústne namiesto písomne. Do výsledného stavu maturitnej skúšky sa započítavajú výsledky skúšok i známok z maturitných predmetov, ktoré mal študent na vysvedčení v priebehu celého posledného trojročného cyklu štúdia. Maturitné vysvedčenie je potom to jediné, čo vyžadujú vysoké školy pri prijímanie študentov.

Vysokoškolské vzdelávanie poskytuje celkom 331 vzdelávacích inštitúcii, z toho je 117 univerzitného charakteru, 158 vyšších odborných škôl a 56 vysokých umeleckých škôl. Štúdium na štátnych vysokých školách je bezplatné. Existuje tu niekoľko typov vysokoškolského štúdia:

Univerzity – medzi univerzitné odbory patrí medicína, prírodné vedy, technické vedy, humanitné vedy, právo, teológia, ekonómia, sociálne vedy, pedagogika a poľnohospodárske a lesnícke vedy. Štúdium je delené na semestre. Semester trvá šesť mesiacov. Zimný semester začína v septembri/októbri a letný semester v marci/apríli. Priemerná dĺžka univerzitného štúdia je 8 až 12 semestrov (v prípade bakalára 6 až 8 semestrov). Doktorandské štúdium trvá 4 až 10 semestrov a doplnkové štúdium 2 až 4 semestre. Tempo štúdia si študent prispôsobuje svojim individuálnym schopnostiam a možnostiam. Vyučovanie prebieha formou prednášok, cvičení a seminárov. Po absolvovaní požadovaného počtu hodín a po splnení iných požadovaných kritérií získate potvrdenie o absolvovaní predmetu - Schein. Univerzitné štúdium sa končí získaním diplomu, štátnej skúšky alebo udelením titulu Magister Artium - M. A.. Okrem toho čoraz viac univerzít umožňuje získať medzinárodne uznávané tituly Bachelor/Bakkalaureus alebo Master . Absolventi univerzít môžu pokračovať vo svojom štúdiu formou doktorandského alebo doplnkového štúdia.

Technické univerzity – na niektorých sa dajú študovať i humanitné odbory, napriek tomu, že je ich ťažiskom štúdium technických odborov.

Vysoké školy umelecké – pripravujú rovnako ako u nás budúcich umelcov.

Vyššie odborné školy ( Fachhochschulen) – tieto školy v Nemecku ponúkajú plnohodnotné vysokoškolské štúdium s dosiahnutím akademického titulu. Rozdiel medzi klasickou univerzitou a vyššou odbornou školou je v pojatí štúdia. To je na tomto type školy orientované viac prakticky v menších skupinkách. Prázdniny bývajú kratšie ako na univerzitách. Vedecký výskum sa tu orientuje viac na využitie v praxi.

Pedagogické školy – platí, že za učiteľa môžete študovať na pedagogických školách alebo univerzitách, kde pedagogické odbory majú označenie Lehramt. Školy sa členia podľa ďalšieho študentovho pôsobenia. A síce či bude učiť na základnej škole, gymnáziu, strednej odbornej škole atď... Druhu štúdia je potom prispôsobená aj dĺžka štúdia.
Obvyklá štruktúra vysokoškolského štúdia:

základná časť - Grundstudium - trvá minimálne štyri semestre a končí sa diplomovou predskúškou Diplom-vorprüfung alebo medziskúškou Zwischenprűfung
hlavná časť - Hauptstudium - trvá minimálne päť semestrov a končí štátnou
skúškou, diplomom, udelením titulu Magister alebo Bakalár
zdroj: www.saia.sk, www.daad.de