Životné a pracovné podmienky na Islande

 
 
3 PRACOVNÉ PODMIENKY
 
 

 

 

1 HĽADANIE PRÁCE

 

1.1 Ako si nájsť prácu

Je mnoho spôsobov ako si hľadať prácu, ale je lepšie, ak si začnete hľadať prácu ešte pred vycestovaním na Island. Portál EURES zverejňuje všetky voľné pracovné miesta nahlásené na Úrade práce na Islande; ponuky EURES sú označené európskou vlajkou. Na portáli nájdete aj podrobné informácie o životných a pracovných podmienkach na Islande a o aktuálnej situácii na trhu práce.
Môžete kontaktovať EURES poradcu zaslaním emailu na [email protected] .
Agentúry na sprostredkovanie práce [ráðningarþjónustur]: Môžete sa bezplatne zaregistrovať u jednej alebo viacerých sprostredkovateľských agentúr. 
Sledujte inzeráty v miestnych novinách: Dve najväčšie noviny na Islande sú Morgunblaðið a Fréttablaðið. Špeciálna príloha o práci (Atvinna) vychádza v sobotu v Morgunblaðið a Fréttablaðið, pracovné inzeráty však často nájdete aj v iné dni. Takmer všetky voľné pracovné príležitosti sú v islandčine.
Špekulatívna žiadosť: Pokiaľ viete, v akom odvetví by ste chceli pracovať, môžete zaslať svoju žiadosť spolu so životopisom vytypovaným zamestnávateľom, alebo ich kontaktovať telefonicky či navštíviť osobne a spýtať sa, či nemajú voľné pracovné miesta. EURES vám môže pomôcť pri hľadaní vhodných zamestnávateľov.
Kontakty: Povedzte všetkým známym, ktorých na Islande poznáte, že hľadáte prácu. Prihovorenie sa cez rodinu či známych prináša často dobré výsledky.
Sociálne siete: na Facebooku si môžete vyhľadať skupiny, kde môžete získať prístup k zverejneným pracovným ponukám. Pri hľadaní skupín použite výrazy „starf, störf, vinna, atvinna“.

1. 2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Životopis alebo Resumé
Na Islande sa ku žiadosti o prijatie do zamestnania zvyčajne prikladá životopis (CV)/resumé. Životopis, pokiaľ je to možné, by mal zaberať iba jednu, max. dve strany. Mnoho ľudí vkladá do CV aj svoju fotku. Keďže existujú rôzne formáty životopisov, tu je zoznam informácií, ktoré by tam nemali chýbať. Informácie by mali byť zoradené v obrátenom chronologickom poradí (najnovšie informácie prvé): 

Osobné údaje: meno a priezvisko, adresa, telefónne čísla, e-mailové adresy, dátum narodenia a rodinný stav.
Vzdelanie: v tejto časti uvádzate svoje dosiahnuté vzdelanie. Mala by zahŕňať kedy ste študovali, názov školy, stupeň a odbor vzdelania.
Pracovné skúsenosti: toto je veľmi dôležitá časť vášho životopisu. Mala by obsahovať stručný popis každej pracovnej pozície, názov spoločnosti a kedy ste tam pracovali.
Iné schopnosti: tu by mali byť uvedené vaše jazykové znalosti (písomná a hovorená forma). Tiež môžete spomenúť vaše počítačové znalosti, či máte vodičský preukaz (akú skupinu) a iné podobné zručnosti.
Osobné záujmy:  niekoľkými vetami opíšte svoje záujmy a záľuby vo voľnom čase. Ak ste už žili v zahraničí, určite to tu spomeňte.
Odporúčania: je veľmi dôležité, aby ste spomenuli aspoň dvoch ľudí, ktorí Vám dajú dobré odporúčania. Uveďte mená, pracovnú pozíciu, telefónne číslo a e-mailovú adresu na tieto osoby. Kontaktujte ich, aby Vám potvrdili svoj súhlas s poskytnutím referencií.

Motivačný list
Keď zasielate žiadosť o prácu alebo životopis, mali by ste priložiť aj motivačný list. Nemal by byť dlhší ako na jednu stranu. Váš motivačný list je dôležitá marketingová pomôcka, ktorá vyzdvihuje vaše najzaujímavejšie schopnosti ako potenciálneho zamestnanca. Kým ten istý životopis môžete použiť na rôzne pracovné ponuky, o ktoré sa uchádzate,  motivačný list by ste mali napísať na každú pracovnú ponuku zvlášť.
Pri písaní motivačného listu vychádzajte z nasledovného:
  • Ak odpovedáte na inzerát, uistite sa, že ste si ho pozorne prečítali, a že odpovedáte na všetky otázky.
  • Odôvodnite Váš záujem o túto konkrétnu prácu.
  • Dajte jasne najavo, že viete o akú spoločnosť ide, aká kvalifikácia sa vyžaduje a akým spôsobom ju spĺňate vy.
Žiadosť o prijatie do zamestnania
Väčší zamestnávatelia na Islande využívajú štandardnú žiadosť o prijatie do zamestnania. Túto žiadosť nájdete na stránkach pracovných agentúr, alebo na webových stránkach konkrétnych firiem. Žiadosti sú zvyčajne k dispozícii iba v islandskom jazyku okrem EURES žiadosti. Na základe týchto žiadostí sa zamestnávatelia rozhodujú, koho zavolajú na výberový pohovor, takže by ste si mali dávať pozor, aby ste ich vyplnili správne. K žiadosti môžete priložiť aj svoje CV, motivačný list a iné dôležité dokumenty.


2.    PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY


2. 1. Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci EÚ je jedným zo základných kameňov európskeho jednotného trhu. Odstránenie vnútroštátnych prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z tradične protekcionistického hľadiska krajiny EÚ neustále rušia obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsky obchodný priestor bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a globálne vytvoril EÚ ako svetového obchodného hráča spolu so Spojenými štátmi americkými a Japonskom. Napriek záväzku Európy odstrániť všetky prekážky vnútorného obchodu, neboli harmonizované všetky odvetvia hospodárstva. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli predstavovať väčšie riziko pre európskych občanov – napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky. Väčšina výrobkov (považovaných za „menšie riziko“) podlieha uplatňovaniu tzv. zásady vzájomného uznávania, čo znamená, že v zásade sa s každým výrobkom, ktorý sa legálne vyrába alebo uvádza na trh v jednom z členských štátov, môže voľne pohybovať a obchodovať v rámci európskeho jednotného trhu.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia voľného pohybu tovaru, ak existuje konkrétny spoločný záujem, ako je napr. ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejná politika. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považuje dovoz výrobku za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo verejného poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje. Aj keď vo všeobecnosti nie sú žiadne obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ sú určené na osobné použitie pre určité kategórie výrobkov ako sú napr. alkohol a tabak existuje rad európskych obmedzení.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšou podstatnou podmienkou fungovania jednotného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je jednou zo štyroch základných slobôd zaručených právnymi predpismi EÚ a prestavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Liberalizácia kapitálových trhov má zásadný význam v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) a spoločnej meny euro.

Výhody
Zásada voľného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektívnosť finančných trhov v únii, ale prináša aj množstvo výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení. Napríklad môžu si ľahko otvoriť bankový účet, kúpiť akcie, investovať alebo kúpiť nehnuteľnosť v inom členskom štáte. Spoločnosti môžu investovať, vlastniť a riadiť ďalšie európske podniky.

Výnimky
Určité výnimky z tejto zásady platia tak v členských štátoch ako aj v tretích krajinách. Týka sa to najmä daní, aspektov verejnej politiky, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Európska komisia naďalej pracuje na dokončení voľného trhu finančných služieb prostredníctvom zavádzania nových stratégií finančnej integrácie s cieľom uľahčiť občanom a spoločnostiam spravovať svoje peniaze v rámci EÚ.


2. 2. Hľadanie ubytovania

Najvhodnejšie je samozrejme zabezpečiť si ubytovanie ešte pred presťahovaním sa na Island, aj keď nie vždy je to možné. Ak potrebujete ubytovanie na prvých pár dní, riešením je hostel alebo penzión a za ten čas si môžete hľadať dlhodobé ubytovanie.

Trh s nehnuteľnosťami na prenájom na Islande je zložitý. Ceny za prenájom sú vysoké a ponuka sa nestretáva s dopytom. Ceny sú najvyššie v centre Rejkjavíku a čím ďalej od centra, tým viac sa znižujú. Ceny za prenájom mimo hlavného mesta, na vidieku, sú oveľa nižšie.

Je bežné hľadať a nájsť ubytovanie na internete. V dvoch najväčších periodikách, Fréttablaðið and Morgunblaðið, nájdete inzeráty na bývanie. Hľadajte „Húsnæði í boði“ v tlačenej forme alebo na internete.

Internetová stránka www.bland.is obsahuje ponuky na prenájom bytov/izieb. Zvoľte „fasteignir„ (nehnuteľnosti) a následne „til leigu“ (na prenájom). Môžete si nechať uverejniť aj svoj inzerát buď zdarma alebo za malý poplatok. Na sociálnych sieťach, napr. Facebooku, existujú skupiny, ktoré uverejňujú ponuky nehnuteľností na prenájom. Vyhľadať ich môžete zadaním slova „Leiga“ (prenájom) a „húsnæði“ (bývanie) a požiadať o členstvo v skupine.

Taktiež môžete využiť služby realitných kancelárií (www.leiga.is, www.leigulistinn.is, www.ils.is), ale pamätajte si, že poplatky za ich služby sa platia zvlášť.


2. 3. Hľadanie školy

Predškolské zariadenia
Žiadosť o prijatie svojho dieťaťa do predškolského zariadenia môžete podať ihneď po jeho narodení alebo keď mu bude pridelené číslo sociálneho poistenia. Za chod predškolských zariadení zodpovedajú miestne samosprávy, ale existujú aj súkromné zariadenia. Informácie o predškolských zariadeniach a tlačivá žiadosti nájdete na internetovej stránke miestnej samosprávy.

Základné školy
Väčšinu základných škôl spravujú miestne samosprávy, ale existujú aj súkromné školy. Veľa detí navštevuje verejné školy v okolí svojho bydliska. Informácie o základných školách a tlačivá žiadostí môžete nájsť na internetovej stránke miestnej samosprávy.

Stredné a vysoké školy
Stredné a vysoké školy sú pod správou vlády. Zoznam škôl a centrálny elektronický prihlasovací systém je k dispozícii na stránke  Ministerstva školstva.

Vyššie vzdelanie
Na stránke Multikultúrneho a informačného centra nájdete zoznam všetkých univerzít v krajine a ich internetové stránky. 


2. 4. Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Implementácia zásady voľného pohybu osôb, ktorá je jedným zo základných kameňov našej európskej výstavby, znamenala zavedenie série praktických pravidiel, ktoré zabezpečia, aby občania mohli slobodne a ľahko cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cesta autom po EÚ s automobilom sa stala oveľa menej problematickou. Európska komisia stanovila sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť registrácie vášho vozidla v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz pre celú EÚ/EHP. Členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“, ktorý zabezpečuje, že preukazy vydané v rôznych štátoch EÚ/EHP sú uznávané. Uplatňuje sa princíp vzájomného uznávania.

Staršie vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 nemusia byť zamenené za nové preukazy podľa modelu EHP a zostávajú v platnosti až do ich expirácie.

Ak sa občan EÚ presťahuje do inej členskej krajiny, nie je potrebné zamieňať vodičský preukaz, avšak z praktického hľadiska to tak veľa ľudí robí. Taktiež niektoré štáty vyžadujú doplniť ďalšie údaje do preukazu, aby sa splnili určité administratívne požiadavky.

V prípade vypršania platnosti, straty alebo krádeže bude nový vodičský preukaz vydaný v členskom štáte podľa trvalého pobytu. Je potrebné obrátiť sa na príslušné orgány.

Registrácia vášho auta v hostiteľskej krajine
V prípade, že bývate v inom členskom štáte EÚ a jazdíte tam autom dlhšie ako šesť mesiacov, budete musieť auto zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračnú daň hostiteľskej krajiny.

Poistenie auta
Občania EÚ môžu poistiť svoje auto v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ má vybraná poisťovacia spoločnosť licenciu hostiteľského vnútroštátneho orgánu na vydávanie príslušných poistných zmlúv. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predať politiku povinnej občianskoprávnej zodpovednosti, iba ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej Únii bez ohľadu na to, kde k úrazu došlo.

Zdanenie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH z motorových vozidiel sa bežne platí v krajine, kde bolo vozidlo zakúpené, ale za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré sa uplatňujú, keď sa vozidlo získa v jednom členskom štáte EÚ a má sa zaregistrovať v inom členskom štáte EÚ, je k dispozícii na odkazu „Daň z motorových vozidiel“.


2. 5. Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Zakaždým keď vstúpite do krajiny, musíte vypísať formulár A-261 (v islandskom jazyku) /A-262 (v anglickom jazyku) na Národnom registri Islandu. Prílohou musí byť pracovná zmluva alebo potvrdenie od zamestnávateľa na formulári A-265 (v islandskom jazyku) / A-266 (v anglickom jazyku).

Občania EHP/EZVO môžu pobývať v krajine 3-6 mesiacov bez prihlásenia sa k pobytu na Islande, ale pri prvom príchode sa musia registrovať a získať identifikačné číslo. Právnická osoba, napr. zamestnávateľ, vzdelávacia inštitúcia, firma alebo vládna organizácia musia požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre konkrétnu osobu na formulári A-263 (v islandčine) / A264 (v angličtine).

Občania EHP/EZVO, ktorí plánujú zostať v krajine viac ako 3-6 mesiacov sa musia zaregistrovať k pobytu a to do 7 dní od príchodu do krajiny, alebo keď splnia požiadavky na registráciu pobytu. Hlavnou takouto požiadavkou je preukázanie minimálnej sumy finančných prostriedkov. Mnohí to preukazujú pracovnou zmluvou.

Zotrvávanie v krajine dlhšie ako 3-6 mesiacov bez registrácie v Národnom registri je ilegálne a má vplyv na práva človeka. Každý, kto chce na Islande zotrvať viac ako 3-6 mesiacov, musí byť prihlásený na pobyt.


2. 6. Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Čo by ste si mali vziať so sebou?
Platný pas, ktorého platnosť skončí najmenej 3 mesiace po skončení obdobia, ktoré chcete na Islande stráviť.
Diplomy a vysvedčenia potvrdzujúce vaše dosiahnuté vzdelanie a/alebo odborné vzdelanie. Je dobré mať tieto doklady preložené do anglického jazyka a/alebo islandčiny ešte pred príchodom na Island.

Kontaktujte miestny daňový úradúrad sociálneho zabezpečenia a zistite si, ako zamestnanie na Islande ovplyvní vaše daňové povinnosti a sociálne dávky a ubezpečte sa, že máte všetky potrebné formuláre a osvedčenia. Majte dostatočné množstvo finančných prostriedkov na preklenutie obdobia do vašej prvej výplaty mzdy.

Odporúča sa vziať so sebou formulár E-104 z poslednej krajiny pobytu potvrdzujúci dobu zdravotného poistenia. Na Islande budete automaticky zdravotne poistený po uplynutí 6 mesiacov od vášho prihlásenia k pobytu, alebo okamžite po predložení formulára E-104 spolu s potvrdením o pobyte.

Dostatok finančných prostriedkov na to, aby ste mohli začať, až kým nedostanete prvú výplatu, potrebných na nájomné, jedlo, poplatky za spracovanie žiadostí a pod. (mzda sa vypláca zvyčajne prvý deň v mesiaci, takže to môže chvíľu trvať, kým dostanete svoju prvú výplatu).

Požiadajte svojich predošlých zamestnávateľov a kolegov nech vám napíšu referencie (v anglickom a/alebo islandskom jazyku).

Dostatok financií na spiatočný lístok v prípade, že si to s pobytom na Islande rozmyslíte, alebo nenájdete vhodné zamestnanie.

Formulár U-1 v prípade, že po nejakom čase na Islande stratíte prácu.

Čo by som mal/a urobiť ako prvé po príchode na Island?
EURES na Islande organizuje každý týždeň stretnutia pre novoprichádzajúcich uchádzačov o zamestnanie ohľadom hľadania zamestnania, registračných procedúr, kolektívnych zmlúv a hľadania ubytovania. Stretnutia sa konajú vždy v stredu o 14:00 na Úrade práce, ul. Kringlan 1, 103 Reykjavík. Registrácia vopred nie je potrebná, stačí sa dostaviť v daný deň a hodinu.

Ak ste si už na Islande našli prácu a/alebo ubytovanie, najdôležitejšie je zájsť na Národný register Islandu a požiadať o vydanie ID čísla a prihlásiť sa k pobytu. Následne môžete napr. požiadať o identifikačnú kartu daňovníka a otvoriť si účet.


3. PRACOVNÉ PODMIENKY


3. 1. Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – zásadná otázka so silným hospodárskym a ľudským vplyvom.

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre blaho európskych pracovníkov a

- prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov;

- prispievajú k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z ľudského hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú spokojnosť európskych pracovníkov s prácou a životom. Z hospodárskeho hľadiska sú vysokokvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom pre konkurenčné postavenie Európskej únie. Vysoká spokojnosť s prácou je dôležitým faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.  Pre Európsku úniu je preto kľúčovou otázkou podpora vytvárania a udržiavania udržateľného a príjemného pracovného prostredia - také, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ Európskej únie.
Prioritou EÚ je zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov. Európska únia preto spolupracuje s vládami jednotlivých štátov na zabezpečení príjemného a bezpečného prostredia na pracovisku. Podpora členským štátom sa poskytuje prostredníctvom:

- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými akciami,

- stanovením minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a zdravie a bezpečnosť pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.

Kritériá kvality práce a zamestnania
Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia, a tým aj kritériá kvality pracovných podmienok. Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, rady a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach, ako to napovedá názov. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality zamestnania a kvality zamestnania, medzi ktoré patria:

- zdravie a pohoda na pracovisku - to sú zásadné kritériá, pretože dobré pracovné podmienky predpokladajú prevenciu zdravotných problémov na pracovisku, zníženie vystavenia riziku a zlepšenie organizácie práce,

- zosúladenie pracovného a nepracovného života - občania by mali mať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a vo voľnom čase,

- rozvoj zručností - kvalitné zamestnanie je miestom, ktoré poskytuje možnosti na odbornú prípravu, zlepšenie a kariérne možnosti.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a navrhovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2002 - 2006. Táto stratégia bola vypracovaná s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a nevyhnutnosť silnej kultúry prevencie. V súčasnosti prebieha nová stratégia na obdobie rokov 2007 - 2012.

Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci je dlhodobé zlepšovanie životných podmienok pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzický, morálny a sociálny rozmer pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré so sebou prináša rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ do značnej miery závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a teraz sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.


3.2. Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Dôležitosť transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako zásadného článku voľného pohybu pracovníkov

Možnosť uznania vašej kvalifikácie a kompetencií môže vo vašom rozhodovaní sa, či sa zamestnať v inom štáte EÚ, zohrať rozhodujúcu úlohu. Nanešťastie, odlišné vzdelanie v každej krajine spôsobuje zamestnávateľom ťažkosti pri správnom posudzovaní kvalifikácie uchádzačov z iných krajín.

Základné princípy uznávania odbornej kvalifikácie v EÚ
Jedným zo základných princípov EÚ je, že každý jej občan má mať možnosť voľne vykonávať svoju profesiu v akomkoľvek členskom štáte. Tento princíp sa žiaľ nedá uplatniť všade, pretože niektoré profesie môžu byť obmedzované národnými reštrikciami hostiteľských štátov.
Na prekonanie týchto prekážok EÚ vytvorila systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa profesie rozdeľujú na regulované (na ktorých výkon je zo zákona potrebná istá odbornosť) a zákonom hostiteľského členského štátu neregulované profesie.

Rada Európy predstavila sériu nástrojov, ktoré majú zabezpečiť zlepšenie v rámci transparentnosti a uznávania kvalifikácií či už v rámci vzdelania alebo práce.

1. Systém Európskych kvalifikácií (EQF) - Jeho zásadným cieľom je vytvorenie prepojení medzi rozdielnymi národnými kvalifikačnými systémami a zabezpečenie hladkého prenosu a uznania diplomov. Jednotlivci aj zamestnávatelia budú ľahšie chápať a porovnávať kvalifikácie získané v inej krajine. Krajiny budú môcť spájať svoje kvalifikačné systémy a od roku 2012 všetky nové kvalifikácie môžu zverejňovať údaje v systéme.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) - V roku 1984 bola na podnet Európskej komisie vytvorená sieť Národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní. NARIC poskytujú informácie ohľadom uznávania štúdií, ktoré prebehli v zahraničí. Tieto informačné centrá sa nachádzajú v každom členskom štáte Európskej únie, tak isto aj v štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru a v procese uznávania kvalifikácii v rámci Európy zohrávajú rozhodujúcu úlohu.

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) - Snahou Európskeho systému prenosu kreditov je uľahčiť uznávanie štúdia medzi členskými krajinami. Poskytuje prenos štúdia z jednej vzdelávacej inštitúcie na druhú a ponúka mnoho spôsobov, ako získať diplom.

4. Europass - je nástroj na zabezpečenie prehľadnosti odborných zručností. Skladá sa z 5 štandardizovaných dokumentov:

1.   CV (Europass životopis),

2.   jazykový pas Europass,

3.   Europass doplnok k osvedčeniu

4.   Europass doplnok k diplomu a

5.   Europass mobilita

Systém Europass umožňuje jasné a jednoduché pochopenie zručností a kvalifikácií kdekoľvek v Európe. Centrá Europass, fungujúce v každom štáte Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, boli zriadené ako hlavné miesta, kde môžu obyvatelia o systéme Europass nájsť potrebné informácie. Databáza Európskej komisie pre regulované profesie zahŕňa vyhľadávač profesií v štátoch EÚ EHP a Švajčiarsku, kontaktné body a informácie o kompetentných úradoch.


3. 3. Druhy zamestnania

Na základe predpisov dbajúcich na zdravie a bezpečnosť pri zamestnávaní mladistvých sú stanovené určité limity čo sa týka zamestnávania ľudí mladších ako 18 rokov. Podľa týchto predpisov sa pri zamestnávaní mladistvých do 13 rokov vyžaduje špeciálne povolenie od Inšpektorátu práce a mladiství do 15 rokov veku môžu vykonávať len na ľahšiu prácu. Pracovný čas u mladistvých je obmedzený na 40 hodín týždenne a nočná práca v čase od 22:00-06:00 hod. je zakázaná.

Islandský trh práce je veľmi flexibilný. Pre zamestnávateľa je veľmi jednoduché zamestnať človeka a po čase s ním rozviazať pracovný pomer. Platí to aj opačne, je jednoduché začať pracovať a potom dať výpoveď.

Pracovné zmluvy môžu byť uzatvorené písomne alebo ústne pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Avšak podľa kolektívnych zmlúv písomná pracovná zmluva musí byť uzavretá do 2 mesiacov od zamestnania, ak je osoba zamestnaná na viac ako jeden mesiac a ak pracuje viac ako 8 hodín týždenne. Pracovné pomery sú na dobu neurčitú alebo na dobu určitú a zvyčajne sa pracuje na plný pracovný úväzok, niektorí však pracujú aj na skrátený úväzok.

Samostatne zárobkovo činné osoby nesú zodpovednosť za odvod daní a odvodov zo svojich príjmov do štátnej pokladnice.


3.4. Pracovné zmluvy

Ak je pracovník prijatý na dobu dlhšiu ako 1 mesiac s pracovným úväzkom viac ako 8 hodín týždenne, musí byť uzavretá písomná pracovná zmluva,  alebo zamestnávateľ musí písomne stanoviť pracovné podmienky najneskôr do 2 mesiacov od začiatku zamestnania.

Zmluva musí obsahovať nasledovné informácie:

·         Meno a priezvisko zamestnanca a názov zamestnávateľa.

·         Miesto výkonu práce zamestnanca a sídlo zamestnávateľa.

·         Názov, zaradenie a typ práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať, alebo stručná špecifikácia či charakteristika práce.

·         Dátum vzniku pracovného pomeru.

·         V prípade krátkodobej zmluvy alebo pracovného vzťahu, je nutné uviezť dĺžku trvania.

·         Nárok na pracovné voľno a dovolenky.

·         Dĺžka výpovednej lehoty pre zamestnávateľa a zamestnanca.

·         Mesačná alebo týždenná mzda a ďalšie príplatky a termín vyplácania mzdy , na ktorú má zamestnanec nárok.

·         Dĺžka normálneho pracovného dňa alebo týždňa.

·         Penzijný fond.

·         Kolektívna zmluva, ktorá určuje podmienky zamestnania, závisí od uplatnenej odborovej organizácie a jej dohody.

V prípade, že ku skončeniu pracovného pomeru dôjde v priebehu prvých dvoch mesiacov od začatia pracovného pomeru, musia byť vyššie spomenuté údaje spísané pre zamestnanca ku koncu jeho pracovného pomeru.

Pracovný pomer môže byť skončený zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca s výpovednou lehotou, ktorú stanovuje kolektívna dohoda. Existuje však viacero dôležitých výnimiek z pravidla, ktoré zabraňujú zamestnávateľovi ukončiť pracovnoprávny vzťah.


3.5. Špeciálne kategórie

Ústredie práce poskytuje služby aj ľuďom so zníženou pracovnou schopnosťou či postihnutým. Služby pozostávajú z dvoch komponentov a závisia od individuálnych potrieb. Na jednej strane úrad poskytuje špeciálne poradenstvo a podporu na vyhľadávanie pracovných príležitostí a na strane druhej je tu AMS (Atvinna með stuðningi), ktorá zahŕňa asistenciu pri hľadaní zamestnania, podporu a následný monitoring počas zamestnania.

Úrad tiež zabezpečuje pracovné zmluvy pre znevýhodnených občanov. Dohody zabezpečujú, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva takúto osobu, poskytuje určenú mzdovú sadzbu a mzdové výdavky znevýhodnenej osobe.

Organizácia pre postihnutých na Islande (Öryrkjabandalag Íslands) zastupuje ľudské práva a záujmy postihnutých. Cez svojich sociálnych pracovníkov a právnikov ponúka poradenské služby.

Zamestnávateľ je zo zákona povinný prijať špeciálne opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a zdravia pri práci u tehotnej zamestnankyne, alebo takej, ktorá nedávno porodila dieťa alebo dojčí. Je zakázané nútiť ženu pracovať v noci počas tehotenstva a po dobu 6 mesiacov po pôrode.


3.6. Samostatná zárobková činnosť

Na Islande existujú štyri rôzne typy súkromných spoločností:

·         Individuálne firmy (einstaklingsfyrirtæki) fungujú na vlastné meno zriaďovateľa.

·         Súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť vlastnená jednou alebo viacerými osobami a musí mať minimálny kapitál 500 000 ISK.

·         Spoločnosť s ručeným obmedzeným je vhodnejšia pre väčšie firmy a preto má prísnejšie pravidlá ako iné typy spoločností.

·         Akciové spoločnosti sú vlastnené dvomi alebo viacerými jednotlivcami alebo spoločnosťami.

Viac informácií o podnikaní na Islande.

Samostatne zárobkovo činná osoba s trvalým pobytov v jednom z členských štátov EÚ/EHP, ktorá chce poskytovať služby na Islande, môže vstúpiť na územie krajiny bez špeciálneho povolenia a zotrvať tam do 3 mesiacov. Ak bude poskytovať služby dlhšie ako 3 mesiace, samostatne zárobkovo činná osoba sa musí registrovať na Národnom registri. Ak má samostatne zárobkovo činná osoba zamestnancov, môže ich vyslať na poskytovanie služieb. Ak sú títo zamestnanci občanmi EÚ/EHP, môžu tu pobývať po dobu do 3 mesiacov bez povolenia na pobyt. Ak plánujú zostať dlhšie, musia sa takisto registrovať na Národnom registri.

Každý občan EÚ/EHP môže začať podnikať na Islande. Za týmto účelom je potrebné kontaktovať niekoľko úradov. Ako prvý je daňový úrad, kde sa zaregistrujete a získate informácie týkajúce sa zdaňovania.

Spoločnosť alebo podnikateľ, ktorý chce vyslať svojich zamestnancov na Island na krátke časové obdobie, musí o tom informovať Ústredie práce.


3.7. Platové podmienky

Mzdy a ďalšie podmienky zamestnávania sú dohodnuté v kolektívnych zmluvách. Mzda a podmienky zamestnávania nemôžu byť iné ako tie stanovené v kolektívnej zmluve. Minimálna mzda je vyjednávaná pre každý sektor trhu práce sociálnymi partnermi a môže sa líšiť medzi jednotlivými sektormi zamestnaní. Zamestnávatelia musia dodržiavať minimálne tarify v kolektívnych zmluvách pri vyjednávaní pracovných podmienok s budúcimi zamestnancami.

Kolektívne zmluvy zvyčajne určujú minimálne mzdy pre ľudí starších ako 14 rokov. Pre informácie o mzdových tarifách a pracovnom čase kontaktujte odborovú organizáciu alebo zväz, do ktorého organizácia patrí.

Kolektívna zmluva vyžaduje, aby bolo vyplácanie mzdy doložené formou písomného výplatného dokladu (výplatnej pásky). Pracovníci si môžu zistiť u zástupcov odborov, či ich mzdy a odvody, ktoré vypláca ich zamestnávateľ, sú správne vypočítané.

Písomný výplatný doklad musí obsahovať minimálne tieto informácie:

·         Názov a adresa firmy, meno a priezvisko zamestnanca.

·         Pracovná doba, alebo práca, za ktorú je zamestnanec platený.

·         Hrubá mzda rozdelená na dennú prácu, nadčasy atď.

·         Tarifná skupina pracovníka, na ktorú má nárok a počet odpracovaných hodín.

·         Zrážky a dôvody prečo sú odvedené, napr. daň z príjmu zamestnanca, odvody do penzijného fondu a príspevky do odborového zväzu.

·         Dovolenka.

·         Odmeny, prídavky a ďalšie platby, na ktoré má pracovník nárok.

·         Čistá mzda vyplatená zamestnancovi.

Na Islande sú mzdy zvyčajne vyplácané priamo na bankový účet zamestnanca, ale môžu byť tiež vyplácané šekom alebo v hotovosti. Kolektívne zmluvy zvyčajne uvádzajú, že mzdy majú byť vyplácané mesačne, v prvý pracovný deň po uplynulom pracovnom mesiaci, za ktorý je mzda vyplácaná. V niektorých sektoroch sú mzdy vyplácané v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch.


3. 8. Pracovná doba

V súlade s kolektívnou zmluvou by priemerná maximálna dĺžka bežného pracovného týždňa nemala presahovať 48 hodín na každý 7-dňový interval, zahŕňajúc nadčasy. Pracovný čas je v tomto kontexte definovaný ako aktívny pracovný čas. Pracovný čas za každý deň (24 hodín) musí byť organizovaný tak, aby poskytoval najmenej 11 hodín nepretržitého odpočinku pre pracovníka. Ak je to možné, denný čas odpočinku by mal byť medzi 23:00 a 6:00 hodinou ráno. Pracovníci majú nárok aj na prestávku minimálne 15 minút v priebehu každého pracovného dňa, ktorý trvá viac ako 6 hodín. Čas na kávu a jedlo sú považované za prestávky. Pri každej 7-dňovej perióde by mal mať zamestnanec 1 deň voľna, ktorý nadväzuje na denný odpočinok.

Za nočných pracovníkov sa považujú tí, ktorí pracujú viac ako 3 hodiny medzi 23:00 a 6:00 hodinou a to v pravidelnej pracovnej dobe. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť, aby „normálne“ pracovné hodiny ich nočných zamestnancov neprekročili 8 hodín v priebehu 24 hodín.

Doba trvania obedňajšej prestávky v rámci sektorov pracovného trhu je rôzna, od 30 minút do 1 hodiny, a to medzi 11:30 a 13:30 a nie je započítavaná do plateného pracovného času. Pracovníci majú zvyčajne nárok na 2 prestávky na kávu v priebehu denného pracovného času a tie môžu mať predpoludním a popoludní. Dĺžka každej prestávky sa pohybuje od 15 do 35 minút, záleží na kolektívnej zmluve.

Denný pracovný čas je podľa kolektívnych zmlúv obyčajne definovaný ako 40 hodín za týždeň, rozdelených do piatich 8-hodinových pracovných dní od pondelka do piatka. Kolektívne zmluvy definujú plný pracovný úväzok ako 173,33 hodín za mesiac (40 hodín týždenne). Práca presahujúca tento limit je platená ako percentuálny podiel denného pracovného času a je vyplácaná ako nadčas. Nadčas vzniká, ak odpracovaný čas presiahne 8 hodín alebo je práca vykonávaná nad limit denného pracovného času definovaného v kolektívnej zmluve.

Mzdy za nadčasy sú definované ako hodinové mzdy rovnajúce sa 1,0385% mesačnej mzdy za dennú prácu. Takto vypočítané nadčasy predstavujú minimálnu mzdu za prácu vykonanú počas nadčasov.

Tí, ktorí vykonávajú prácu na zmeny dostávajú špeciálny príplatok za prácu vykonávanú mimo normálnych pracovných hodín. Všeobecne je príplatok 33% za čas medzi 17:00 a 24:00 hodinou od pondelka do piatka a 45% za čas medzi 24:00 a 8:00 každý deň vrátane víkendov.


3. 9. Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka atď.)

Všetci zamestnanci majú nárok na platenú dovolenku v trvaní minimálne  2 pracovné dni za každý odpracovaný mesiac počas predchádzajúceho dovolenkového roka (1.máj – 30.apríl.). Minimálny nárok na dovolenku na každý rok je 24 dní.

Je zákonom stanovené, že príspevok na dovolenku má byť vždy, keď je vyplácaná mzda, minimálne 10,17% z celkovej mzdy. Zaručuje to minimálnu ročnú platenú dovolenku v trvaní 24 pracovných dní. Dovolenka sa poskytuje každý rok v období od 2. mája do 15. septembra a pracovníci majú počas letných prázdnin právo čerpať najmenej 14 dní dovolenky. Zamestnávateľ rozhoduje po konzultácii so svojimi zamestnancami o čerpaní dovolenky počas letných prázdnin.

Štátne sviatky sú: Nový rok (1.január), Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok (prvý letný deň – prvý štvrtok po 18.apríli), Medzinárodný deň pracujúcich (1.máj), Deň vzostupu, Whitsun, Biely pondelok, islandský národný deň (17.júna), Deň remeselníkov (1.pondelok v auguste), Štedrý deň (od 12:00 hod. 24.decembra), Vianoce (25. a 26.decembra), Silvester (od 12:00 hod. 31.decembra).

Práca počas dní voľna je platená ako nadčas, počas štátnych sviatkov je vyplácaný špeciálny príspevok.

Nárok na nemocenskú dovolenku a jej trvanie sa líši v závislosti od kolektívnej zmluvy. Napríklad zamestnanci vo verejnej službe majú vo všeobecnosti nárok na dlhšiu nemocenskú dovolenku ako zamestnanci v iných sektoroch. Čím dlhšie pracujete u toho istého zamestnávateľa, tým máte väčší počet dní nemocenskej dovolenky. Minimálny nárok sú 2 dni za každý odpracovaný mesiac.

Rodič má nárok raz za 12 mesiacov na 12 dní voľna s chorými deťmi vo veku do 13 rokov.

Všetci rodičia majú zo zákona nárok na materskú/otcovskú dovolenku. Obaja rodičia majú nezávisle na sebe nárok na materskú/otcovskú dovolenku v trvaní maximálne 3 mesiacov od narodenia dieťaťa a navyše majú 3 mesiace, ktoré si môžu medzi sebou rozdeliť. Celkový nárok na mateskú/otcovskú dovolenku po narodení alebo po adopcii dieťaťa je 9 mesiacov. Nárok na príspevok počas materskej/otcovskej dovolenky závisí od statusu rodiča, to znamená či je zamestnaný, nezamestnaný, alebo študuje.

Rodičia majú nárok na rodičovskú dovolenku v trvaní do 4 mesiacov. Nárok zaniká, keď dieťa dovŕši 8 rokov. Zamestnanci na rodičovskej dovolenke nemajú nárok na podporu z fondu materskej/otcovskej dovolenky či iných verejných zdrojov.

Platené študijné voľno nie je v súkromnom sektore bežné. Zamestnanci vo verejnom sektore s vysokoškolským vzdelaním majú nárok na platené študijné voľno po odpracovaní 4 rokov v tej istej inštitúcii v súlade s kolektívnou zmluvou. Dĺžka voľna a vznik nároku sa líši v závislosti od druhu zamestnania.

 
3.10. Ukončenie pracovného pomeru

Základným princípom trhu práce v súkromnom sektore je, že akákoľvek pracovná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, môže byť ukončená z ľubovoľného dôvodu oboma stranami, tak zamestnávateľom ako aj zamestnancom, s dodržaním výpovednej lehoty podľa platnej kolektívnej zmluvy. Existujú však aj určité obmedzenia týkajúce sa tohto základného princípu, ktoré ochraňujú napríklad tehotné ženy a pracovníkov na materskej/otcovskej dovolenke a zástupcov odborov.

Výpoveď musí byť podaná v písomnej forme a začína plynúť od konca mesiaca (prípadne týždňa, ak je to aplikovateľné). Ak zamestnanec neobdrží výpoveď najneskôr v posledný pracovný deň mesiaca, výpovedná lehota sa začína rátať až od konca budúceho mesiaca. Dĺžka výpovednej lehoty sa pohybuje od 1 týždňa do 6 mesiacov (bežné sú 3 mesiace), závisí to od odpracovaných rokov a dĺžky pracovného pomeru  v dotknutej organizácii.

Pracovná zmluva sa počas výpovednej lehoty nemení, teda práva a povinnosti obidvoch strán zostávajú počas tohto obdobia nezmenené. Obidve strany sa však môžu dohodnúť na okamžitom ukončení pracovného pomeru.

Pokiaľ zamestnanec skončí pracovný pomer bez podania výpovede, má zamestnávateľ za určitých okolností právo na náhradu škôd. Existujú výnimky, kedy výpoveď nemusí byť podaná – napr. v prípade hrubého previnenia jednej zo strán alebo nebezpečných či nevhodných pracovných podmienok.

V súkromnom sektore trhu práce nie je vek odchodu do dôchodku určený  v zákone alebo kolektívnej zmluve, zamestnanci verejného sektora majú nárok na riadny starobný dôchodok po dovŕšení 70 rokov. Vek odchodu do dôchodku sa riadi pravidlami nároku na starobný dôchodok. Pre väčšinu zamestnancov vzniká nárok na starobný dôchodok vo veku 67 rokov. Zamestnanci môžu odísť do predčasného dôchodku vo veku 65 rokov, alebo posunúť si odchod do riadneho dôchodku na vek 70 rokov. Námorníci majú nárok na starobný dôchodok vo veku 60 rokov.

Platenie odvodov do dôchodkového fondu je povinné pre všetkých zamestnancov. Výška vyplácaného dôchodku odráža príspevky zamestnanca počas rokov platenia príspevkov, čiže ako dlho a koľko osoba prispievala do fondu, a preto sa môže výrazne líšiť. To isté platí aj pre invalidné dôchodky, ale nárok na taký dôchodok vzniká, ak pracovná schopnosť osoby postihnutej úrazom alebo chorobou poklesne na najmenej 50%.

Podľa legislatívy o sociálnom zabezpečení, ten, kto dovŕšil 67 rokov veku a žil na Islande najmenej po dobu 3 rokov v období medzi svojim 16 a 67 rokom veku, má nárok na dôchodok. Výška dôchodku sa vypočítava proporčne podľa rokov prežitých na Islande. Na plnú výšku dôchodku musíte mať na Islande prežitých 40 rokov. Starobný dôchodok vyplácaný zo sociálneho zabezpečenia je znížený o ďalšie príjmy, napr. v prípade poberania mzdy či inej dávky z dôchodkového fondu. Tí, ktorí majú nárok na výplatu dôchodku z dôchodkového fondu, dostávajú nízke resp. žiadne príspevky zo systému sociálneho zabezpečenia.


3.11. Zastupovanie pracovníkov

Do odborového zväzu môžu vstúpiť všetci zamestnanci v príslušnom odvetví v súlade so stanovami zväzu. Žiadateľom nemôže byť zakázané členstvo v odboroch na základe ich pohlavia, národnosti alebo iných podobných dôvodov. V porovnaní s inými štátmi je členstvo v odborových zväzoch na Islande na veľmi vysokej úrovni (okolo 85%). Cieľom odborových zväzov na Islandskom trhu práce je zlepšenie platových a iných pracovných podmienok pre svojich členov, najmä ich zastupovaním pri kolektívnom vyjednávaní so zamestnávateľmi a podporovaním práv zamestnancov prostredníctvom pracovnej legislatívy. Odborové zväzy podporujú svojich členov aj inými spôsobmi, napríklad finančne v prípade choroby alebo iných ťažkých životných situáciách. Členovia môžu tiež získať rôzne granty. Napríklad pre zahraničných pracovníkov je bežné získať grant na absolvovanie kurzu islandského jazyka.

Všetci zamestnanci sú chránení platnou kolektívnou zmluvou, bez ohľadu na ich členstvo v odboroch. Kolektívne zmluvy sa uzatvárajú medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi v každom odvetví a regióne. Akákoľvek časť dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá je v rozpore s minimálnymi právami ukotvenými v kolektívnej zmluve sa považuje za neplatnú.

Odborové zväzy sú oprávnené vybrať si svojich zástupcov na každom pracovisku. Úlohou zástupcov odborov je prešetriť sťažnosti súvisiace s nevyhovujúcimi podmienkami zamestnania či pracovnými podmienkami. Ak prídu k záveru, že sťažnosti sú oprávnené, postupujú túto sťažnosť alebo podnet zamestnávateľovi, alebo jeho zástupcovi, napr. majstrovi či vedúcemu.


3.12. Pracovné spory – štrajky

Štrajky a zastavenie práce neboli bežným vyjednávacím nástrojom na Islande, ale v poslednej dobe sú štrajky dosť časté. Viac sú bežné vo verejnom ako v súkromnom sektore. Odborové zväzy a zamestnávateľské asociácie sú oprávnené vyhlásiť štrajky a pracovné stávky (zastavenie práce) v prípade, že je treba chrániť práva zamestnancov alebo treba zlepšiť ich pracovné podmienky. Výraz zastavenie práce vyjadruje pracovné stávky vyhlásené zamestnávateľom a štrajky, pri ktorých zamestnanci prerušia svoju bežnú prácu do určitej miery alebo naplno, aby tak dosiahli svoj cieľ.

Keď je kolektívna zmluva podpisovaná, odborový zväz či zväzy sa vzdávajú svojho práva na štrajk, pokiaľ sú plne rešpektované podmienky stanovené v kolektívnej zmluve. Za normálnych okolností sú preto štrajky využívané len ako nástroj vyjednávania zo strany odborovej organizácie pri rokovaní o novej kolektívnej zmluve.

Za daných okolností sú štrajky zo zákona povolené, avšak len vtedy, ak sa o vyhlásení štrajku rozhodlo v tajnom hlasovaní a to 20% oprávnených voličských hlasov a návrh získa podporu väčšiny odovzdaných hlasov. Návrh na štrajk musí obsahovať jasný cieľ, ktorý sa má štrajkom dosiahnuť a čas kedy by sa mal uskutočniť. Vyjednávací výbor či kompetentný zástupca zúčastnených strán môže zastavenie práce kedykoľvek odvolať. Prebiehajúci štrajk či zastavenie práce môže byť ukončené kedykoľvek dohodou oboch strán.


3. 13. Odborná príprava

Islandské Centrum služieb pre vzdelávanie a odbornú prípravu je fórum určené pre spoluprácu medzi sociálnymi partnermi, samosprávami a Ministerstvom financií v oblasti odborného vzdelávania a vzdelávania dospelých v spolupráci i inými vzdelávacími inštitúciami.

Na Islande je niekoľko centier celoživotného vzdelávania (napr. www.simey.is , www.mimir.is ), ktoré poskytujú rôzne príležitosti na vzdelávanie dospelých. Odlišujú sa v štruktúre. Sú pod správou samospráv, vysokých škôl, odborov alebo firiem.

Niektoré školy vyššieho stredného vzdelania ponúkajú dva typy vzdelávania dospelých. Je to buď večerné alebo dištančné štúdium s absolvovaním maturitnej skúšky za účelom pokračovania v štúdiu na vysokej škole. Takéto štúdium dospelých sa líši od bežného vzdelávania v školách v tom, že potrebujete absolvovať menej hodín výuky, učenie je prispôsobené potrebám dospelých a študenti zaplatia oveľa viac ako pri bežnom štúdiu. Niektoré školy ponúkajú vzdelávacie kurzy v spolupráci s odbornými organizáciami, odbormi, zamestnávateľmi alebo inými subjektmi.

Odborové zväzy ponúkajú svojim členom rôzne možnosti na vzdelávanie. Ponúkajú širokú škálu kurzov v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami. Množstvo povolaní má v súčasnosti prístup k fondu na vzdelávanie. Zamestnávatelia prispievajú do tohto fondu čiastkou, ktorá proporčne korešponduje s výplatou zamestnanca. Zamestnanci sa môžu uchádzať o grant na vzdelávanie a zamestnávatelia či odborové organizácie môžu získať grant na realizáciu vzdelávania.


4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY


4. 1. Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – vrchol Európskej sociálnej agendy
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitných dopravných štruktúr, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život. Európska únia si dala za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne znevýhodnené osoby alebo starnutie jej populácie. 

Zamestnanie v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí je pre Európsku komisiu hlavnou kľúčovou prioritou. S vyhliadkou riešiť problémy nezamestnanosti a zvyšovať mobilitu medzi zamestnaniami a regiónmi sa na európskej úrovni vytvára množstvo iniciatív na podporu Európskej stratégie zamestnanosti. Tá zahŕňa Európske služby zamestnanosti (EURES).
A samozrejme, zlepšovanie výhliadok na zamestnanie každého Európana je ťažiskom Európskej desaťročnej stratégie pre ekonomický rast (Európa, 2020). Kľúčová úloha je zaistiť, že 75% Európanov vo veku od 20-64 rokov bude pracovať do konca dekády.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie a dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Európska zdravotná politika sa zameriava na riešenie týchto potrieb.
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, čím zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných štátnych orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ.
Súčasný Program verejného zdravia (na roky 2008 -2013) má tri hlavné ciele:

·         Zlepšovanie občianskej zdravotnej bezpečnosti

·         Podpora zdravia a redukcia škodlivých činiteľov na zdravie

·         Vytvorenie a rozšírenie informácií a poznatkov o zdraví

Vzdelanie a odborná príprava v EÚ 
Členské štáty majú pod dohľadom vlastný systém vzdelania a odbornej prípravy. EÚ spája hodnoty, koordinuje tie aktivity, ktoré môžu mať dopad na kvalitu vzdelania, aby sa dosiahli spoločné ciele a poskytuje svojím občanom rôzne príležitosti na štúdium a odbornú prípravu počas celého ich života.
Aby sa toto mohlo uskutočniť, je potrebné spolupracovať s rôznymi medzinárodnými inštitúciami a spoluúčastníkmi organizácií v oblasti vzdelania, aby sa zlepšila politika a vymieňali skúsenosti. EÚ rozbieha početné množstvo nadačných programov v oblasti vzdelávania v rozsahu svojej pôsobnosti.

Schengenský priestor
Nadobudnutím platnosti v marci 1995 Schengenský dohovor zrušil pohraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel členských štátov.
Dodnes Schengenskú dohodu podpísalo v plnom rozsahu 25 štátov EÚ: Z toho 22 štátov je členom EÚ (Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko a Švédsko), 3 krajiny EHP (Lichtenštajsko, Nórsko a Island) a Švajčiarsko. Veľká Británia a Írsko dohovor nepodpísali.  

Doprava v EÚ
Európska dopravná politika je zameraná na odstraňovanie prekážok medzi členskými štátmi, vďaka čomu umožňuje rýchlejší a lacnejší presun tovaru a osôb cez hranice. Cieľom je poskytnúť bezpečné, čistejšie a efektívne cestovanie po Európe, tým aj posilňovanie domáceho trhu pre voľný pohyb osôb a tovaru, vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť EÚ je taktiež expertom v oblasti práv pasažierov. 

Letecká doprava a práva pasažierov
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo v dôsledku nižšie ceny leteniek a väčší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EU rovnako vytvorila súbor práv s cieľom zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi v leteckej doprave. Ak sa niečo stane , čo sa týka letov z členskej krajiny EU, alebo do členskej krajiny EU u dopravcu registrovaného v EU (alebo v Islande, Nórsku, či Švajčiarsku), cestujúci majú právo na náhradu alebo kompenzáciu. Ak Vám zamietnu nalodenie, let má príliš dlhé meškanie (viac ako 5 hodín), alebo bol Váš let zrušený či preložený, máte právo vybrať si, či chcete Vašu cestu do konečnej destinácie presmerovať, alebo žiadať náhradu letenky. Ak sa dožadujete náhrady, stratíte nárok na cestovanie s touto letenkou, na pomoc či presmerovanie z leteckej spoločnosti.
Vaša letecká spoločnosť by Vás mala vždy informovať o Vašich právach a akomkoľvek dôvode zamietnutého nalodenia, zrušenia alebo dlhého omeškania (viac než dve hodiny). Takisto máte nárok na občerstvenie, jedlá, komunikačné spojenie (napríklad telefonický hovor zadarmo) a prenocovanie. Všetko závisí od vzdialenosti letu a doby omeškania. Dodatočne, ak Vám zamietnu nalodenie, Váš let zrušili, prípadne priletíte do cieľového miesta s omeškaním dlhším ako sú tri hodiny, máte nárok na finančnú kompenzáciu od 250 do 600 eur v závislosti od letovej vzdialenosti.

Železničná doprava 
Práva cestujúcich železničnou dopravou
Ak váš vlak mešká alebo je zrušený, máte právo na kompenzáciu škody. Taktiež máte právo na adekvátne informácie o meškaní.
Ak meškanie vlaku presahuje 1 hodinu (podľa rozpisu zaznačenom na cestovnom lístku), môžete vykonať nasledujúce kroky:

·         Zrušiť celú plánovanú trasu a žiadať o okamžité nahradenie škody v plnej cene lístka alebo časť trasy. Môžete si nárokovať i na časť trasy a jej odškodnenie a zvyšok pokračovať v ceste, alebo cestu, ktorú ste už prekonali, ale meškanie vám bráni v užívaní už zaplatenej destinácie alebo výletu.

·         Spýtať sa vášho dopravcu, či nie je možné presmerovať spojenie do vašej konečnej destinácie na skorší čas, alebo čo možno najskôr alebo aj neskorší dátum podľa vašej voľby.

·         Pokračovať v ceste aj napriek meškaniu po svojej trase.

Ak sa rozhodnete pokračovať vo svojej ceste, máte právo na kompenzáciu. Ak sa vlak omešká 1- 2 hodiny máte nárok na zľavu 25 % z cestovného lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok na zľavu 50% z ceny lístka. Kompenzácia vám bude vyplatená mesiac po podaní žiadosti o kompenzáciu škody.


4. 2. Politický, administratívny a právny systém

Island sa stal demokratickým štátom 17. júna 1944, platí tu ústava a parlamentný systém vládnutia.

Prezident je volený priamou voľbou občanov každé 4 roky. Prezidentský post je zväčša formálny, avšak na zákony schválené v parlamente môže uplatniť svoje veto.

Parlament (Althingi) je zákonodarný orgán pozostávajúci zo 63 členov reprezentujúcich 6 volebných obvodov volených občanmi na obdobie 4 rokov. V parlamente je zastúpených 8 politických strán. Najväčšou z nich je Strana nezávislosti (Sjálfstæðisflokkur), nasleduje Ľavicové hnutie zelených (Vinstri hreyfingin grænt framboð), Aliancia sociálnej demokracie (Samfylking), Strana stredu (Miðflokkur), Progresívna strana (Framsóknarflokkur), Strana pirátov (Pírataflokkurinn), Strana ľudu (Flokkur Fólksins) a Strana reformy (Viðreisn). Po voľbách v roku 2017 bola zostavená vláda z koalície Ľavicového hnutia zelených, Strany nezávislosti a Progresívnej strany, premiérkou je Katrín Jakobsdóttir.

Výkonná moc je v rukách vlády, premiéra a jeho ministrov.

Úrady výkonnej moci, ako ministerstvá, ústredia a rôzne iné vládne organizácie sú zodpovedné za implementáciu zákonov. Okresní komisári (Sýslumenn) sú zodpovední za výkon administratívy v regióne, každý vo svojom okrese tak ako je to stanovené zákonom, inými právnymi predpismi alebo inými vládnymi nariadeniami. Krajina je rozdelená do 9 správnych okresov.

Odvolací súd bol zriadený 1.januára 2018, čím sa vytvoril trojstupňový súdny systém. Súdne konanie sa najprv vedie na jednom z ôsmich okresných súdov a potom na Odvolacom súde, ak sa jeden z účastníkov konania odvolá. Po obdržaní rozhodnutia môže byť prípad posunutý na Ústavný súd, avšak vo väčšine prípadov rozhodnutie Odvolacieho súdu je považované za konečné.

Centrálna správa policajného zboru je v rukách národného komisára islandskej polície. Krajina je rozdelená do 9 policajných okresov.

Ombudsman parlamentu dohliada na administratívnu organizáciu vlády a miestnych orgánov a umožňuje občanom vyhľadať pomoc pokiaľ si myslia, že boli porušené ich práva.

Islandské Centrum ľudských práv zamestnáva právnikov, ktorí zdarma poskytujú poradenstvo imigrantom.

Ústredie práce funguje pod správou Ministerstva sociálnych vecí a rovnosti príležitostí a je okrem iného zodpovedný za Fond poistenia v nezamestnanosti, fond materskej/otcovskej dovolenky, garančný fond a veľa ďalších projektov v oblasti zamestnanosti. Úrady sú umiestnené v každom z 9 okresov.


4. 3. Príjmy a dane

Priemerné mesačné mzdy zamestnancov na plnom pracovnom úväzku v roku 2017:

Manažéri                                                ISK 979 000

Špecialisti                                               ISK 678 000

Technici a iní kvalifikovaní pracovníci    ISK 631 000

Administratívni pracovníci                      ISK 510 000

Pracovníci v službách a obchode            ISK 479 000

Remeselníci a kvalifikovaní pracovníci    ISK 682 000

Operátori strojov                                     ISK 586 000

Nekvalifikovaní pracovníci                       ISK 467 000

Pracovníci v priemysle                             ISK 733 000

Robotníci                                                 ISK 521 000

Existujú dve sadzby DPH: 24% a 11%. Sadzba 24% sa uplatňuje na všetky výrobky a služby, ktoré nie sú v zákone určené sadzbou 11% alebo sú od DPH oslobodené. Sadzbu 11% majú napr. predaje jedla a potravín okrem alkoholu, ubytovacie služby, knihy a časopisy, ohrev vody, elektrina a olej na centrálne vykurovanie, CD nosiče, kondómy, jednorazové plienky a poplatky za televíziu a rádio. Od DPH sú oslobodené určité služby, napr. zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby, verejná doprava, záchranná služba a umelecké aktivity.

Zamestnávateľ je povinný zrážať dane zo mzdy a iných príjmov zamestnanca. Odvod dane pozostáva z miestnej dane a dane z príjmu platenej štátu. Percentuálne je daň zrážaná vo výške 36,94% z (mesačného) príjmu do výšky ISK 927 087 a vo výške 46,24% ak je príjem viac ako ISK 927 087. Daňový bonus na rok 2019 je ISK 56 447.

Príklad zrážok zo mzdy pri výške príjmu ISK 583 000 (priemerná mzdy na Islande v roku 2016):

Hrubá mzda:  ISK 583 000

Zrážky zo mzdy:

        Príspevok do dôchodkového fondu (4%): ISK 23 320

        Sadzba dane z príjmu 1 (36,94%):  ISK 206 746

        Odvedená daň z príjmu (daň – daňový bonus): ISK 150 269

        Príspevok do odborovej únie (0,7%): ISK 4 081

Celkové zrážky:  ISK 177 670

Čistá mzda:  ISK 405 330

Iné daňové zaťaženie

Daň z kapitálového príjmu, t.j. výnos z úrokov, dividendy, zisk z predaja a príjem z prenájmu je 20%.

Poplatok za rozhlasové vysielanie sa účtuje všetkým osobám vo veku od 16 do 70 rokov s výškou dane z príjmu nad limit príjmu. Poplatok na rok 2019 je ISK 17 500.

Daň z motorového vozidla sa vypočítava na základe emisií CO2 a hmotnosti vozidla.

Daň z oleja sa platí aj z pohonných hmôt. Na liter benzínu je to ISK 62,85 plus 24% DPH.

Odvody do starobného fondu platia všetky osoby od 16 do 70 rokov a na rok 2019 je odvod stanovený na ISK 10 464.

Viac informácií nájdete na stránke Daňového úradu


4. 4. Životné náklady

Náklady na život na Islande sú vysoké. Na základe informácií z európskeho štatistického úradu Eurostat z roku 2015, Island je na piatej priečke v rámci 38 krajín Európy. Cena potravín je vysoká a cena oblečenia, elektroniky a elektrotechniky a dopravy je navyššia na svete. Ceny telekomunikačných služieb sú slabo nad priemerom a ceny elektriny dosť pod priemerom.

V roku 2011 vydalo Ministerstvo sociálnych vecí  spotrebiteľské kritériá pre domácnosti, ktoré sú priebežne aktualizované. Kritériá ukazujú typické ukazovatele, ktoré odrážajú výdavky domácností a na druhej strane základné kritériá, ktoré naznačujú možné minimálne výdavky. Internetová stránka ministerstva obsahuje kalkulačku pre kritériá spotreby na základe počtu členov rodiny, bydliska a ďalších faktorov. 

Odhadované životné náklady na Islande boli v októbri 2006 pre slobodného človeka približne 110 000 ISK na mesiac. Dnes je to pravdepodobne o niečo viac, minimálne tak 150 000 ISK. Za ubytovanie v jednoposteľovej izbe so spoločnou kuchyňou a kúpeľnou zaplatíte 50 000 ISK mesačne.


4.5. Ubytovanie

Na Islande je bežné, že ľudia žijú vo vlastných nehnuteľnostiach a preto sa trh s nehnuteľnosťami na prenájom nikdy veľmi nerozrastal. V posledných rokoch však došlo k nárastu na trhu s prenájmom; v roku 2014 78% obyvateľov žilo vo svojom vlastnom dome či byte a 22% predstavovali nehnuteľnosti na prenájom.

Trh s nehnuteľnosťami na Islande je zložitý, dopyt je väčší ako ponuka na prenájom a ceny sú vysoké, najmä v hlavnom meste. Krátkodobý prenájom je tiež bežný a môže byť ťažké nájsť bezpečné nájomné bývanie na dlhšiu dobu. Byty na prenájom zvyčajne vlastnia súkromné osoby, alebo realitné kancelárie. Inzeráty s ponukami na prenájom sú v novinách, na internete a na sociálnych médiách. Je možné požiadať aj o príspevok na bývanie, závisí to však od výšky nájomného, výšky príjmu a počtu členov rodiny.

Cudzinci s bydliskom na Islande si môžu kúpiť nehnuteľnosť na bývanie. Banky, dôchodkové fondy a Štátny fond financovania bývania ponúkajú pôžičky na kúpu nehnuteľnosti. Ako sprostredkovatelia transakcií s nehnuteľnosťami môžu konať iba certifikovaní právnici a realitné agentúry. Ceny bývania na Islande sa v posledných rokoch mierne zvýšili, najmä v oblasti hlavného mesta. Napríklad priemerná cena za meter štvorcový za 3-izbový byt v Reykjavíku za prvých 9 mesiacov roku 2016 bola približne 350 000 ISK.

 
4.6. Zdravotníctvo

Zdravotnícke centrá nájdete po celej krajine. V oblasti hlavného mesta sa tieto strediská nachádzajú v obytných štvrtiach a obyvatelia sa musia registrovať v príslušnom stredisku. Strediská zdravotnej starostlivosti poskytujú všetky všeobecné lekárske služby a ľudia tam obvykle kvôli chorobe alebo zdravotným problémom zájdu najskôr. Strediská tiež poskytujú starostlivosť počas tehotenstva, starostlivosť o dieťa, školskú zdravotnú starostlivosť a domácu starostlivosť. Platí sa poplatok, ale pre tých, ktorí sú zdravotne poistení, je nízky. Starší občania a občania so zdravotným postihnutím platia nižšie poplatky a služba je vo všeobecnosti bezplatná pre deti do 18 rokov.

Mimo otváracích hodín zdravotníckeho strediska majú lekári službu v zdravotných strediskách v dedinách mimo oblasti hlavného mesta, zatiaľ čo túto službu v hlavnom meste prevádzkuje pohotovostná služba (Læknavaktin) so sídlom v Smáratorgu v Kópavogúre. Zdravotnícke služby mimo bežných otváracích hodín, v noci a cez víkendy sú drahšie.

Vo väčšine zdravotníckych zariadení a nemocníc sa nachádzajú pohotovostné a pohotovostné strediská alebo pohotovostné oddelenia. Služba sa poskytuje po celý rok. Núdzové telefónne číslo je 112, vykonáva všetky tiesňové služby a odpovedá na všetky tiesňové volania a žiadosti o pomoc.

Ľudia môžu ísť priamo k lekárskym odborníkom, ktorí prevádzkujú svoje vlastné ambulancie. Táto služba je oveľa nákladnejšia ako v zdravotníckych strediskách, aj keď zdravotné poistenie časť týchto nákladov pokryje. Na tieto platby však existuje ročný limit. Staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a deti platia nižšie poplatky.

Zdravotné poistenie sa vo všeobecnosti nevzťahuje na stomatologické služby. Služby zubnej starostlivosti sa však zavádzajú pre deti do 18 rokov. Od 1. januára 2018 sa na deti vzťahuje iba jeden pevný poplatok 2 500 ISK. Osobitné pravidlá sa vzťahujú na účasť zdravotného poistenia na zubných nákladoch pre staršie osoby a zdravotne postihnuté osoby a na nákladoch na zubné ošetrenie u detí.

Lieky, či už na predpis alebo voľný predaj, je možné kúpiť iba v lekárňach. Zdravotné poistenie dotuje lieky na predpis prostredníctvom osobitného, ​​priebežného platobného systému (tzv. krok za krokom), pričom každá osoba platí proporčne menej v závislosti od toho, ako im narastajú náklady na lieky za obdobie 12 mesiacov. V prvom kroku osoba zaplatí za liek v plnej výške a v druhom kroku zaplatí 15% z ceny lieku. V treťom kroku zaplatí 7,5%. Akonáhle náklady na liečivo dosiahnu určité maximum, pacient dostane úplné pokrytie po zvyšok obdobia.


4. 7. Systém vzdelávania

Vzdelávací systém je rozdelený do štyroch stupňov: predškolský, povinná školská dochádzka, vyšší stredný a vysokoškolský.

Navštevovanie predškolského zariadenia nie je povinné. Väčšina predškolských zariadení je riadená miestnymi úradmi, ale existujú aj súkromné ​​predškolské zariadenia. Rodičia žiadajú o predškolský pobyt pre svoje dieťa v ich obci alebo v príslušnom predškolskom zariadení. Vek, kedy deti môžu nastúpiť do predškolského zariadenia sa líši v závislosti od geografickej oblasti, no väčšinou je to medzi prvým a druhým rokom veku dieťaťa.

Všetky deti vo veku 6 - 16 rokov sú na Islande povinné absolvovať povinnú školskú dochádzku. Rodičia alebo opatrovníci sú zodpovední za registráciu detí v škole a väčšinu základných škôl spravujú miestne orgány.

Vyššie stredné vzdelanie nasleduje po povinnej školskej dochádzke, ale jeho absolvovanie nie je povinné. Trvanie stredoškolského vzdelávania sa líši v závislosti od toho, či ide o akademický program alebo odborné vzdelanie a maturitný stupeň zvyčajne trvá 3 roky. Vyššie stredné školy sa označujú ako všeobecné stredné školy (fjölbrautarskólar), kolégiá (menntaskólar), obchodné školy (iðnskólar) alebo odborné školy (verkmenntaskólar). Študenti ukončujú štúdium buď maturitou v akademických predmetoch, odborným diplomom z obchodnej školy alebo špeciálnym študijným programom. Niektoré vyššie stredné školy ponúkajú večerné kurzy a dištančné vzdelávanie pre staršiu skupinu študentov.

Tí, ktorí ukončili štúdium maturitou alebo rovnocenným titulom, môžu navštevovať univerzitu. Niektoré odbory vyžadujú absolvovať špeciálnu prijímaciu skúšku. Niektoré univerzity ponúkajú špeciálny program pre absolventov, ktorí neukončili stredoškolské štúdium maturitou, a aj dištančné vzdelávanie v niektorých odboroch. Vysokoškolské vzdelanie je ukončené príslušným stupňom podľa stupňa a dĺžky štúdia, t. J. diplom, bakalár, magisterský alebo doktorský titul. Na Islande existuje sedem univerzít, z ktorých päť je štátnych a dve sú súkromné ​​univerzity.


4. 8. Kultúrny a spoločenský život

Jednou z hlavných charakteristík kultúry na Islande je jazyk, islandčina, s veľmi malou rečovou komunitou. Každý rok sa vydáva veľké množstvo islandských kníh a beletria má dlhú tradíciu, ktorá sa dá vysledovať až k islandským ságam 13. a 14. storočia. Island sa už dlho považuje za literárny národ, hoci v posledných rokoch sa čítaniu kníh venuje menej ľudí.

Islandská hudba v posledných rokoch pritiahla celosvetovú pozornosť a je možné povedať, že hudobná scéna v krajine prekvitá. Koncertov sa zúčastňuje mnoho ľudí a každý rok sa tu konajú populárne hudobné festivaly, ktoré priťahujú návštevníkov z celého sveta.

Asi 90% všetkých budov na Islande je vykurovaných teplou vodou a náklady na ústredné kúrenie sú tu omnoho nižšie ako v susedných krajinách. To prispieva ku skvelej kultúre plávania na Islande a veľa ľudí začína alebo končí deň plávaním. Len v samotnom Reykjavíku je sedem verejných bazénov, ktoré sú otvorené po celý rok, od skorého rána do večera. Väčšina bazénov je vonku a zvyčajne majú teplé vírivky. Na základných školách na Islande je plávanie povinné.


4.9. Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Dojčenská úmrtnosť na Islande patrí k najnižším na svete, na úrovni 0,7 na 1 000 detí narodených v roku 2016. Toto je čiastočne vďaka účinnej ochrane matiek a dojčiat a všeobecnou účasťou na očkovacích programoch. Zdravotná starostlivosť pre matky a dojčatá je zdarma. Väčšina detí sa rodí v Národnej nemocnici.

Dvaja ľudia, bez ohľadu na pohlavie, sa môžu zosobášiť po dovŕšení 18 rokov. Sobáše môžu vykonávať občianske alebo cirkevné orgány. Okresní komisári a ich zákonní zástupcovia vykonávajú občianske sobáše vo svojom okrese. Ministri Islandskej národnej cirkvi sú zodpovední za cirkevné sobáše, ako aj za kňazov a vedúcich iných registrovaných náboženských združení na Islande, ktorým Ministerstvo spravodlivosti udelilo zákonný súhlas.

Dve osoby, ktoré majú rovnaké bydlisko a nie sú zosobášené alebo nežijú v oficiálnom manželskom zväzku  sa môžu zaregistrovať ako partneri v spoločnej domácnosti (nie však cudzí štátni príslušníci). Registrácia registrovaného partnerstva sa musí vykonať v Národnom registri Islandu.

Osoby v registrovanom partnerstve majú čiastočne rovnaké práva ako manželia. Platí to najmä pre sociálne práva, ako sú sociálne zabezpečenie, daňové záležitosti a sociálne služby samospráv. Registrované partnerstvo  však nezaručuje vzájomné dedičstvo zo zákona, robí tak iba zákonné manželstvo.


4.10. Doprava

Mnohé letecké spoločnosti lietajú na a z Islandu; počet letov sa v posledných rokoch zvýšil z dôvodu zvýšeného počtu turistov. Existuje jedna islandská letecká spoločnosť Icelandair, ktorá lieta do krajiny a z nej. Letisko Kelfavík je jedným z hlavných medzinárodných letísk v krajine a nachádza sa 40 minút jazdy od Reykjavíku. Ďalšie letiská sa nachádzajú v Akureyri a Egilsstaðir. So zvýšenou konkurenciou sa lety stali lacnejšími a je možné nájsť celkom lacné letenky.

V rámci krajiny ľudia používajú buď lietadlo alebo auto. V krajine nie sú žiadne železničné trate. Cestná sieť na Islande je menej rozvinutá ako vo väčšine ostatných európskych krajín,  s jednopruhovými mostmi na diaľnici 1 a nespevnené cesty sú bežné. Spoplatnené cesty sa v krajine vo všeobecnosti nevyskytujú, s výnimkou tunela Vaðlaheiðargöng v blízkosti Akureyi.

Pravidelné letecké služby sú dostupné z niektorých miest v krajine, ale vnútroštátne lety sú drahé. Po celej krajine premávajú pravidelné autobusové linky. V oblasti hlavného mesta a v Akureyri funguje mestská hromadná doprava.


5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE


Vaše práva sociálneho zabezpečenia na Islande 



Aktualizácia: 7.11.2019