Životné a pracovné podmienky na Slovensku

 
 
3 PRACOVNÉ PODMIENKY
 
 
5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE


1. HĽADANIE PRÁCE


1.1 Ako si nájsť prácu

Ak máte v pláne zamestnať sa na Slovensku  odporúčame Vám zvoliť si druh práce, o ktorý máte záujem. Pri voľbe vhodnej profesie odporúčame vychádzať z reálnych pracovných pozícií s ktorými náš pracovný trh aktuálnom čase  disponuje a brať do úvahy popri nedostatkových profesiách aj Vaše kvalifikačné a praktické predpoklady. K najžiadanejším odvetviam s väčším počtom voľných pracovných miest na Slovensku  patrí strojárenský priemysel, informačné technológie, odvetvie skladového hospodárstva a zdravotníctvo. Na  Slovensku je stále veľký záujem najmä o rôznych montážnych špecialistov pre automobilový priemysel, o vodičov nákladných aut a kamiónov a o zdravotnícky personál. K nedostatkovým profesiám v zdravotníctve patria najmä všeobecní lekári, zdravotné sestry a zdravotní asistenti.    

K úspešnému presadeniu sa na našom pracovnom trhu budete potrebovať aj rôzne formálne a neformálne odporúčania, ktoré Vám môžu poskytnúť Vaši bývalí zamestnávatelia, prípadne príbuzní, známi a priatelia. Po zvážení týchto faktorov sa odporúča voľba vlastnej stratégie vyhľadávania pracovných miest.

Môžete si vybrať z nasledujúcich možností:

Vyhľadávanie pracovných ponúk na internete patrí v dnešnej dobe k najpoužívanejším spôsobom prístupu k webovým sídlam štátnych i súkromných inštitúcií s ponukami  práce na Slovensku. Niektoré pracovné portály  majú k dispozícii aj svoju cudzojazyčnú verziu s ponukou registrácie  životopisov a  s testovaním  individuálneho potenciálu pre pracovný trh.  

Prehľadávaním inzerátov v printových médiách získate tiež efektívny prístup k širokej palete pracovných ponúk.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny priebežne aktualizujú ponuky voľných pracovných miest na svojich regionálnych pracoviskách, pričom na každom Úrade práce môžete kontaktovať EURES personál, ktorý Vám pomôže s vyhľadávaním  pracovných ponúk. Ak ste nezamestnaný, môžu Vám na Úradoch práce sociálnych vecí a rodiny ponúknuť aj rôzne poradenské služby a možnosťou následnej účasti na rôznych rekvalifikačných kurzoch.

Medzinárodné burzy práce, veľtrhy práce ako i regionálne burzy práce a výberové pohovory  poskytujú  priamy kontakt so zamestnávateľmi s následnou možnosťou zamestnania sa.

S hľadaním práce Vám môžu pomôcť aj sprostredkovatelia zamestnania za úhradu, ktorí sú však za svoje služby oprávnení vyberať administratívne poplatky za určitých podmienok.

Služby agentúr dočasného zamestnávania alebo agentúr podporovaného zamestnávania sú tiež jednou z možností ako si hľadať prácu na Slovensku.

V prípade, že ste si našli vhodnú ponuku bude potrebné zareagovať čo najrýchlejšie a zaslať životopis so sprievodným listom na kontakt uvedený v ponuke práce. Dajte si záležať na tvorbe uvedených dokumentov, nakoľko sa jedná o Váš prvý kontakt s budúcim zamestnávateľom. Životopisy je možné zasielať prostredníctvom e-mailu, poštou alebo doručiť osobne. Jedným z najlepších spôsobov ako si účinne hľadať prácu je aj osobný kontakt so zamestnávateľom na základe predbežnej telefonickej dohody.

Pri aktívnom vyhľadávaní pracovných miest a užitočných informácií o pracovnom trhu Vám budú nápomocné dole uvedené internetové stránky:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Voľné pracovné miesta na Slovensku
Voľné pracovné miesta v krajinách EÚ/EHP
Portály s pracovnými ponukami - www.profesia.sk, praca.sme.sk, www.jobagent.sk, kariera.zoznam.sk, www.careerjet.sk, azu.sk, www.studentservis.sk
Mzdy na Slovensku 
Finančná podpora EÚ pre pracovnú mobilitu Your first EURES job
Finančná podpora EÚ pre pracovnú mobilitu Reactivate

 

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Najčastejším spôsobom žiadosti o pracovné miesto je predloženie (zaslanie) motivačného listu a životopisu (CV). Písomná žiadosť o prijatie do zamestnania  je prvý kontakt s potenciálnym zamestnávateľom. Spolu s priloženým životopisom je Vašou vizitkou a osobnou reklamou, preto jej venujte náležitú pozornosť. Dbajte na formálnu úpravu, kvalitný písomný prejav a bezchybný pravopis. Vyhýbajte sa frázam a konštatovaniam, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.  Žiadosť má byť presvedčivá a jej úlohou je vzbudiť záujem o osobné stretnutie. Žiadosť nemá presahovať 1 hárok formátu A4.

Štruktúra žiadosti 

V záhlaví uveďte svoje kontaktné údaje: meno, priezvisko, titul, adresa bydliska, telefonicky kontakt a e-mailová adresa (uvádzajte formálnu e-mailovú adresu, vytvorenú z mena a priezviska, nie e-mailovú adresu typu [email protected] a pod.). Pod záhlavie napíšte názov a adresu zamestnávateľa, miesto a dátum. Je vhodné uviesť meno osoby, ktorá má výber zamestnancov v kompetencii. Text žiadosti by mal obsahovať: pozíciu, o ktorú sa uchádzate, kde ste sa dozvedeli o pracovnej ponuke, prečo sa o danú pozíciu uchádzate, v stručnosti uveďte pracovné skúsenosti, prípadne vzdelanie, vedomosti a zručnosti, ktoré by potenciálny zamestnávateľ mohol využiť, uveďte dátum možného nástupu do zamestnania. V závere napíšte zdvorilostnú vetu a prejavte záujem o osobný pohovor. Žiadosť vlastnoručne podpíšte. 

Príklad žiadosti

Ján Malý, Hlavná 30,  040 01 Košice, tel. kontakt: 090X 123 456, e-mail: [email protected]

                                                                          
ABC,s.r.o                                                    
Južná trieda 72

040  01 Košice

                                                                                                              Košice 18.06.2018


Žiadosť o prijatie do zamestnania

Na základe vášho inzerátu uverejneného v denníku Korzár dňa 17.06.2018 sa uchádzam o pracovnú pozíciu referenta pre medzinárodný obchod vo Vašej spoločnosti.

Po ukončení vysokoškolského štúdia som pracoval dva roky ako obchodný zástupca v medzinárodnej spoločnosti. Ovládam anglický a nemecký jazyk slovom a písmom. Oba jazyky som v predchádzajúcom zamestnaní aktívne využíval v komunikácii so zahraničnými partnermi. Ovládam prácu s Internetom a bežne používané programy balíky MS Office. Medzi moje prednosti patrí flexibilita, schopnosť pracovať v tíme, komunikatívnosť a prezentačné zručnosti.

Rád prijmem pozvanie na osobný pohovor vo Vami určenom termíne. Za posúdenie mojej žiadosti vopred ďakujem.


S pozdravom


Prílohy:
- Životopis


Užitočné informácie pri tvorbe životopisu a motivačného listu:
Životopis podľa vzoru Europass 
Formáty životopisov v krajinách EÚ/EHP 
Ako napísať dobrý motivačný list 
Vytvorenie životopisu "online"


2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY


2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru v rámci jednotného európskeho trhu je jedným z najväčších úspechov EÚ.  

Ako jednotný trh funguje?

Na väčšinu tovarov sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu voľne pohybovať a predávať vo všetkých ostatných krajinách EÚ. V niektorých citlivých odvetviach ako stavebníctvo a farmaceutický priemysel aj naďalej platia určité obchodné obmedzenia. Členské štáty môžu okrem toho obmedziť voľný pohyb tovaru na domácich trhoch za určitých podmienok, ktoré sa týkajú napríklad ochrany životného prostredia alebo verejného zdravia. Občania EÚ si vo všeobecnosti môžu kúpiť tovary v iných členských štátoch pre vlastnú potrebu. Vo väčšine prípadov neexistujú obmedzenia, čo si občan môže kúpiť a vziať pri cestovaní do iných krajín EÚ. Pri prechode z jedného členského štátu do iného sa už neplatí nijaká daň, pretože daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebná daň tvoria súčasť kúpnej ceny, čo znamená, že iné krajiny nemôžu uplatňovať nárok na ďalšie poplatky. Na niektoré špecifické výrobky ako alkohol a tabak platia určité obmedzenia. Webová stránka Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu poskytuje prehľad o pravidlách vzťahujúcich sa na nákup týchto tovarov v inom členskom štáte EÚ. Osobitné pravidlá platia aj v prípade kúpy motorového vozidla v jednom členskom štáte a jeho osobného užívania v inom členskom štáte.

Voľný pohyb kapitálu

Právne predpisy EÚ umožňujú občanom voľne spravovať a investovať peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Z voľného pohybu peňazí neplynú výhody vďaka zvýšenej efektívnosti len pre finančné trhy, ale aj pre každého občana EÚ. Každý občan si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte s minimálnym množstvom obmedzení. Navyše podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť. V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu niektoré výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje na dane, finančný dohľad, otázky verejného záujmu, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie. 


2.2 Hľadanie ubytovania

Mnoho ľudí na Slovensku žije v súkromných domoch a bytoch. Najčastejším druhom ubytovania v mestách sú byty v súkromnom vlastníctve alebo nájomné byty, ktoré sú porovnateľné s domami v menších mestách a dedinách. Ubytovanie je bežne dostupné na Slovensku, v prípade ak si chcete byt alebo dom kúpiť. Hodnota nehnuteľností v hlavnom meste a univerzitných mestách a v ich prímestských častiach je v porovnaní s ostatnými regiónmi vyššia. Regionálne a lokálne noviny sú veľmi dobrým prostriedkom informácií o možnostiach ubytovania. Existujú však aj súkromné realitné agentúry, ktoré si za svoju činnosť účtujú poplatok.  

Kúpa
Hodnota nehnuteľností sa neraz odvádza od ceny za štvorcový meter. Ak však momentálne nemáte finančnú hotovosť, ak splníte určité podmienky, je možnosť žiadať o pôžičku na kúpu bytu alebo domu, alebo stavbu domu do svojho vlastníctva. Pôžičky na kúpu nehnuteľností poskytujú banky alebo finančné ústavy vo forme hypotekárnych úverov.

Aby ste sa vyhli zbytočným problémom pri kúpe nehnuteľnosti, spolupracujte s katastrálnym úradom a predávajúcim. Rozumné je tiež prizvať k procesu kúpi odborníka. Takého, ktorý má praktické skúsenosti s predajom, s prevodom vlastníckych práv a vyzná sa v kúpnopredajných a iných potrebných zmluvách. Takýmto človekom môže byť skúsený realitný maklér alebo právnik.

Základnými úkonmi, ktoré je potrebné v súvislosti s kúpou bytu vykonať sú nasledovné:

  • Overenie nehnuteľnosti. V prvom rade je nevyhnutné preveriť, či nehnuteľnosť, alebo byt nie je zaťažená nejakou ťarchou a či predávajúci je skutočne jediným vlastníkom bytu. Prípadne či sú spoluvlastníci naozaj spoluvlastníkmi bytu. Túto informáciu získate z listu vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade.
  • Príprava dokumentov. Ak je všetko v poriadku, pripravte kompletnú dokumentáciu potrebnú na prevod nehnuteľnosti. Najdôležitejším dokumentom je kúpna zmluva.

Podnájom
Okrem kúpy bytu alebo domu, je tu ešte možnosť prenajať si byt alebo dom. Prenájmy celých domov nie sú veľmi bežnou záležitosťou, omnoho častejšia skutočnosť býva prenajať si byt. Možnosti prenajať si byt sú relatívne dobré. Je možné urobiť tak v ktoromkoľvek meste v SR. Informácie o možnostiach prenájmu sú dobre dostupné v inzerátoch novín, na internete, alebo priamo v realitných kanceláriách, ktoré sú zastúpené v každom meste. Realitné kancelárie si však za svoje služby účtujú províziu. Možnosti tohto druhu bývania sú relatívne nákladné. Ceny prenájmov sú najvyššie v hlavnom meste SR Bratislave, v menších mestách sú ceny prijateľnejšie, ich ponuka je však oveľa menšia ako v hlavnom meste. K všetkým cenám treba prirátať aj ceny energií, ktoré si klient platí zväčša sám, preto v niektorých mestách sa tak mesačná platba za byt môže aj zdvojnásobiť. Prenájmy sa zvyknú platiť mesačne, zálohy na niekoľko mesiacov sú však bežné. Samozrejmosťou je podpísanie nájomnej zmluvy.

Ubytovanie na Slovensku
Slovensko
Byty na prenájom
Kúpa nehnuteľnosti
Realitný server


2.3 Hľadanie školy

Výchova a vzdelávanie v materských školách, základných školách, stredných školách, základných umeleckých školách,  jazykových školách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a školských zariadeniach sa uskutočňuje v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na stránke Ministerstva školstva v časti Regionálne školstvo možno nájsť aktuálne informácie o predprimárnom vzdelávaní detí v materských školách, základnom vzdelávaní a výchove v základných školách a základných umeleckých školách, stredoškolskom vzdelávaní a výchove v gymnáziách, stredných odborných školách a konzervatóriách a špeciálnej výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Kompletný zoznam škôl a školských zariadení nájdete na stránke Ministerstva školstva pod záložkou Regionálne školstvo. Zoznam vysokých škôl a univerzít tiež nájdete na stránke Ministerstva školstva pod záložkou Vysoké školstvo. Informácie môžete vo väčších mestách získať aj v mestských informačných centrách.

Informácie o školstve
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Slovenská akademická informačná agentúra
Národný štipendijný program SR
Medzinárodný vyšehradský fond


2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Snaha EÚ čo najviac zjednodušiť svojim občanom cestovanie po členských štátoch viedla k zavedeniu spoločných pravidiel, ktoré upravujú vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia automobilov a registráciu vozidla. Do spolupráce v tejto oblasti sú zapojené aj krajiny EHP, teda aj Nórsko, Island a  Lichtenštajnsko.

Vodičské preukazy
V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz platný v celej oblasti EÚ/EHP. Členské štáty vydávajú vodičské preukazy „podľa modelu Spoločenstva“ s cieľom uľahčiť uznávanie vodičských preukazov vydaných rôznymi krajinami EÚ/EHP. Tieto vodičské preukazy sa vydávajú podľa vnútroštátneho práva, ale sú platné aj v ostatných krajinách EÚ a tiež na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Treba poznamenať, že dočasné vodičské preukazy alebo osvedčenia vydané domovskou krajinou držiteľa však nie sú uznávané v iných členských štátoch. Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu, môže používať platný vodičský preukaz počas celého obdobia jeho platnosti. (Držitelia vodičského preukazu sú však povinní splniť všetky požiadavky týkajúce sa vodičského preukazu v novej krajine, napr. kratšej platnosti alebo lekárskych prehliadok). Po uplynutí platnosti existujúceho vodičského preukazu alebo v prípade straty či krádeže musí držiteľ požiadať o vydanie nového vodičského preukazu v krajine pobytu. 

Registrácia automobilu
Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu EÚ/EHP na kratšie obdobie ako šesť mesiacov, nemusí zaregistrovať vozidlo alebo platiť dane v novej krajine. Vozidlo ostáva zaregistrované v predchádzajúcej krajine pobytu. Ak však vlastník vozidla ostane v novej krajine viac ako šesť mesiacov, je povinný zaregistrovať vozidlo v novej krajine pobytu a zaplatiť registračnú daň v hostiteľskej krajine. Pri registrácii musí majiteľ vozidla predložiť tieto dokumenty: osvedčenie o zhode; poistné krytie; doklad o vlastníctve vozidla; doklad o zaplatení DPH; doklad o technickej spôsobilosti vozidla; doklad o úhrade registračného poplatku a cestnej dane. V niektorých krajinách majú majitelia, ktorí sa prisťahovali z inej krajiny EÚ/EHP, pri registrácii vozidla nárok na oslobodenie od dane v prípade, že spĺňajú príslušné podmienky a dodržia lehoty. Pred odchodom z krajiny by mal občan kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány (pozri odkaz).    

Poistenie vozidla pri presťahovaní sa v rámci EÚ/EHP
Občania EÚ a EHP môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ/EHP, poisťovacia spoločnosť však musí mať buď sídlo v hostiteľskej krajine alebo licenciu na predaj poistení v tejto krajine. Je dôležité overiť si u poisťovateľa, či bude súčasná zmluva o poistení platná v krajine, do ktorej si občan vozidlo sťahuje. Ak občan bude musieť uzatvoriť nové poistenie v inej krajine EÚ/EHP, je potrebné vedieť, že poisťovacie spoločnosti nie sú povinné rešpektovať záznamy o predchádzajúcom bezškodovom priebehu poistenia.

Zdanenie pri kúpe automobilu
Ak sa občan rozhodne pre kúpu motorového vozidla v jednom členskom štáte EÚ/EHP, ale chce ho registrovať v inom členskom štáte, je povinný zaplatiť DPH len v cieľovej krajine. Viac informácií o tejto téme nájdete na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre dane a colnú úniu.

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania EÚ/EHP potrebujú na vstup na územie SR len platný cestovný doklad (pas,  občiansky preukaz alebo identifikačnú kartu). Podmienky vstupu a pobytu cudzincov na území SR upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2012.
Občan Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a občana Švajčiarskej federácie  sa môže zdržiavať na území SR dlhšie ako tri mesiace, ak:

  • je zamestnaný v SR,

  • je samostatne zárobkovo činnou osobou v SR,

  • študuje na základnej, strednej alebo vysokej škole v SR,

  • má dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu a svojich rodinných príslušníkov a zdravotné poistenie v SR,

  • je predpoklad, že sa zamestná,
  • je rodinným príslušníkom občana EÚ/EHP, ktorého sprevádza a ktorý spĺňa predchádzajúce podmienky.

Hlásenie pobytu
Občan EÚ/EHP je povinný do 10 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR ohlásiť začiatok a miesto svojho pobytu na oddelení cudzineckej polície (Alien Police Department), a to v prípade, ak to za neho neurobí ubytovateľ (hotel). Príslušnému policajnému útvaru podľa miesta bydliska treba predložiť potvrdenie o ubytovaní, resp. nahlásiť meno človeka, u ktorého je ubytovaný, s uvedením jeho rodného čísla.

Registrácia pobytu na území Slovenskej republiky
Občan EÚ/EHP, ktorý sa zdržiava na území SR dlhšie ako tri mesiace, je povinný požiadať o registráciu pobytu do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie SR. Žiadosť o bezplatnú registráciu pobytu sa podáva na úradnom tlačive osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície (Alien Police Department) spolu s platným preukazom totožnosti alebo platným cestovným dokladom a dokladom preukazujúcim niektorú zo skutočností uvedených vyššie (pracovná zmluva alebo živnostenské oprávnenie alebo potvrdenie zo školy alebo výpis z bankového účtu a pod.). Policajný útvar vydá v deň podania úplnej žiadosti potvrdenie o registrácii pobytu občana EÚ/EHP, v ktorom uvedie meno, priezvisko a adresu registrovanej osoby a dátum registrácie. Ak občan EÚ/EHP nepredloží doklad o ubytovaní, v potvrdení sa ako adresa uvedie obec, kde sa občan EÚEHP bude zdržiavať na pobyte.
Občan EÚ/EHP môže požiadať o vydanie dokladu o pobyte s platnosťou na 5 rokov (plastová kartička), a to osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície (Alien Police Department) – podľa miesta pobytu v SR . K žiadosti o vydanie dokladu o pobyte je občan EÚ/EHP povinný predložiť platný cestovný doklad alebo platný preukaz totožnosti, 2 fotografie (3 x 3,5 cm) a doklad o zabezpečení ubytovania.

Právo na trvalý pobyt občana Únie
Občan EÚ/EHP má právo na trvalý pobyt, ak sa na území SR zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov. V špecifických prípadoch je možné o trvalý pobyt požiadať i skôr ako po piatich rokoch nepretržitého pobytu.

Právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt občana EÚ/EHP zaniká, ak:

  • písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru

  • bol administratívne vyhostený

  • policajný útvar mu odňal právo na pobyt alebo na trvalý pobyt

  • zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho
  • nadobudol štátne občianstvo SR.

Pre detailnejšie informácie kontaktujte príslušné Oddelenie cudzineckej polície.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí
Ministerstvo vnútra
Ústredný portál verejnej správy
Migračné informačné centrum


2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

  • zabezpečiť si ubytovanie (aspoň dočasné),
  • prineste si so sebou dostatočné finančné prostriedky na obživu do výplaty prvej mzdy,
  • zistite si, aké povolenia (v súvislosti s pobytom a prácou) sa na vás vzťahujú na Slovensku,
  • ak ste sa rozhodli pracovať v inej krajine, zabezpečte si pracovnú zmluvu ešte predtým ako vycestujete,  overte si pracovné podmienky, výšku vyplácanej mzdy, spôsob vyplácania mzdy, platenie povinných odvodov, miesto výkonu práce, druh práce, dĺžku pracovného pomeru a pod.,
  • zistite si, či je potrebné nostrifikovať vašu kvalifikáciu na území štátu, v ktorom chcete vykonávať prácu podľa svojej odbornosti,
  • potrebné doklady:
    • platný cestovný pas / identifikačnú kartu;
    • vodičský preukaz;
    • európsky preukaz zdravotného poistenia;
    • formuláre U1a U2, poprípade ďalšie U formuláre, ktoré sa môžu vzťahovať na vašu situáciu;
    • doklady o dosiahnutom vzdelaní, o pracovnej praxi, najlepšie úradne preložené do slovenského jazyka;
  • profesijný životopis v slovenskom jazyku,
  • niekoľko fotografií pasového formátu,
  • všeobecné znalosti o novej krajine pobytu.

Hneď po príchode na Slovensko:

  • ak ste občan EÚ, do 10 pracovných dní nahláste miestnemu policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu (ak sa ubytujete v ubytovacom zariadení, túto povinnosť má ubytovateľ), štátni príslušníci tretích krajín majú nahlasovaniu povinnosť do troch dní,
  • ak máte v úmysle sa na území Slovenska zdržiavať trvalo, prihláste sa na trvalý pobyt na policajnom útvare podľa miesta trvalého pobytu – potrebujete k tomu cestovný doklad a doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania,
  • požiadajte policajný útvar o vydanie dokladu o trvalom pobyte,
  • v prípade, že ste nezamestnaný a chcete si hľadať prácu, môžete sa zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta pobytu (nie je to povinné),
  • pokiaľ si prenášate dávku v nezamestnanosti, zaevidujte sa do 7 dní na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a predložte formulár U2 príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.


3. PRACOVNÉ PODMIENKY


3.1 Stručný opis pracovných podmienok v Európe 

Snahou EÚ je zlepšovanie pracovných podmienok v Európe. EÚ spolupracuje s národnými vládami s cieľom zaistiť občanom prácu v príjemnom a bezpečnom prostredí. EÚ podporuje členské štáty prostredníctvom:

  • výmeny skúseností a prípravy spoločných aktivít;
  • stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia.

Zlepšovanie kvality pracovného života
V záujme zlepšovania spokojnosti a bezpečnosti pracovníkov v EÚ je dôležité určiť, čo robí pracovné prostredie priaznivým a stanoviť kritériá pre kvalitné pracovné podmienky. Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je agentúra EÚ so sídlom v Dubline a jej úlohou je poskytovať informácie, poradenstvo a odbornú pomoc v tejto oblasti.

Agentúra stanovila niekoľko kritérií pre kvalitu zamestnania a práce, ktoré zahŕňajú:

  • zdravie a spokojnosť na pracovisku – dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom, znižujú riziko úrazov a zlepšujú efektívnosť práce;
  • zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania EÚ by mali dostať možnosť na vyváženie pracovného a mimopracovného života;
  • rozvoj zručností – kvalitné zamestnanie je zamestnanie s možnosťami na odbornú prípravu, rozvoj a kariérny postup.

Sociálny dialóg
EÚ úzko spolupracuje so sociálnymi partnermi – vrátane podnikových organizácií a odborových zväzov – v otázkach zamestnanosti a postupov súvisiacich s výkonom práce. Na sociálnom dialógu sa zúčastňujú obidve strany odvetvia s cieľom uzavrieť dohody, ktoré môžu mať významný vplyv na európskeho pracovníka. Niektoré medziodvetvové dohody uzavreté v rámci sociálneho dialógu sa stali základom právnych predpisov EÚ a zahŕňajú zmeny podmienok v súvislosti s rodičovskou dovolenkou, prácou na kratší pracovný čas a zmluvami na dobu určitú. Niekedy sociálni partneri uzatvoria tzv. autonómne dohody, ktoré upravujú napr. prácu z domu, stres v práci, obťažovanie a násilie na pracovisku. Sociálny dialóg prebieha aj v rôznych priemyselných odvetviach, kde boli vytvorené výbory pre oblasť bankovníctva, chemického priemyslu, poisťovníctva, telekomunikácií a oceliarstva. Viac informácií nájdete na webovej stránke Európskej komisie venovanej sociálnemu dialógu. Medzi organizácie zapojené do medzi sektorového sociálneho dialógu patria: Európska konfederácia odborových zväzov a Businesseurope.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Podľa predpisov EÚ sú zamestnávatelia povinní zaručiť zamestnancom bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. To znamená, že zamestnávateľ musí vypracovať politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorých súčasťou je hodnotenie rizík, školenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konzultácie s pracovníkmi, postupy v prípade poskytnutia prvej pomoci, vzniku požiaru a nutnosti evakuácie. Od zamestnancov sa očakáva, že budú dodržiavať pokyny v oblasti bezpečnosti a  ochrany zdravia pri práci a oznamovať akékoľvek možné nebezpečenstvá. Viac informácií o zásadách, ktoré sú základom rámca EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia, a ich vplyvoch na jednotlivcov a podniky nájdete na webovej stránke Európskej komisie. Množstvo užitočných informácií o tejto téme ponúka podnikom aj zamestnancom Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Stanovenie minimálnych požiadaviek
Zlepšovanie pracovných podmienok v členských štátoch vo veľkej miere závisí od stanovenia spoločných pracovných noriem. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovujú minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie, ktoré v súčasnosti uplatňujú všetky členské štáty. Predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú na pracovné podmienky, zahŕňajú množstvo otázok vrátane pracovného času, zamestnania dočasných pracovníkov, práv zamestnancov so zmluvami na kratší pracovný čas a ochranu zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú. Cieľom právnych predpisov v týchto oblastiach je vždy zaistiť vysokú úroveň zamestnanosti a zároveň dodržiavať práva občanov na pracovisku. Napríklad smernica EÚ zaručuje, aby podmienky zamestnávania zamestnanca na kratší pracovný čas boli porovnateľné s právami kolegov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zamestnávatelia nemôžu zaobchádzať so zamestnancami so zmluvou na dobu určitú nepriaznivejšie ako so stálymi zamestnancami.


3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Získanie uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy sťažujú zamestnancom aj inštitúciám primerané posúdenie kvalifikácií. Základnou zásadou platnou pre všetkých občanov EÚ by mala byť možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti však odlišné vnútroštátne požiadavky bránia prístupu k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine. Na prekonanie týchto rozdielov stanovila EÚ systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré v hostiteľskej krajine nepodliehajú právnej regulácii.
Európska komisia stanovila súbor nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečenie lepšej transparentnosti a lepšie uznávanie kvalifikácií tak na akademické, ako aj profesionálne účely:

  • Európsky kvalifikačný rámec (EQF) Hlavným cieľom európskeho kvalifikačného rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami kvalifikácie s cieľom zjednodušiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia tak budú môcť využiť EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií získaných v rôznych krajinách.  Jednotlivé krajiny si budú môcť porovnať systémy kvalifikácie s EQF – a od  roku 2012 budú všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.  
  • Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) Sieť národných informačných stredísk pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
  • Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob na získanie akademického titulu.
  • Europass Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopisu (Curriculum Vitae); jazykového pasu; dodatkov k osvedčeniu; dodatkov k diplomu a dokumentu Europass-mobility. Systém Europass umožňuje jasne a lepšie pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru.

Databáza Európskej komisie obsahujúca regulované povolania zahŕňa zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch, krajinách EHP a vo Švajčiarsku s možnosťou vyhľadávania a kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.


3.3 Druhy zamestnania

Väčšina pracovných zmlúv v SR je uzatvorená na dobu neurčitú. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na  dva  roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:

    • zastupovania zamestnanca počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie,

    • vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,

    • vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),

    • vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.  

Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa uvedie v pracovnej zmluve. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad tri roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého zamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

Delené pracovné miesto

Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto.

Domácka práca a telepráca

Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje týmto zákonom, ale s určitými odchýlkami. Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci a telepráci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

Zamestnanec vykonávajúci duchovenskú činnosť

Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa nevzťahujú ustanovenia o pracovnom čase a o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch.

Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa

Zamestnávateľ môže so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, najskôr v deň, keď žiak dovŕši 15 rokov veku, uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej bude záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru, a záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom. Skúšobnú dobu v tomto prípade nemožno dohodnúť. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii, ktorú žiak získa absolvovaním učebného odboru alebo študijného odboru. Zmluva o budúcej pracovnej zmluve sa uzatvára so súhlasom zákonného zástupcu, inak je neplatná. Súčasťou zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je záväzok žiaka strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, že po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitú dobu, najviac tri roky, alebo zamestnávateľ môže požadovať od neho úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore.


3.4 Pracovné zmluvy

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovná zmluva, ktorá je základnou zmluvou v rámci pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, musí byť uzatvorená na základe Zákonníka práce.  Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.  Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie  dobu výkonu práce v cudzine,  menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,  ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách a  prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Platnú pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru (deň nástupu do práce). Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na dobu určitú nebol dohodnutý písomne.   Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.  Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto. Dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí byť písomná, inak je neplatná.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.  Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Zmeny pracovnej zmluvy
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Zákonník práce


3.5 Špeciálne kategórie

Zamestnávanie žien

Ženy majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako muži ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Pracovnoprávne vzťahy sa spravujú Zákonníkom práce, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnankyni výpoveď v ochrannej dobe ako aj v dobe, keď je tehotná, keď je na materskej dovolenke alebo keď je na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Zoznam prác zakázaných tehotným ženám a taktiež ženám po pôrode upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Zamestnávateľ je povinný dočasne upraviť pracovné podmienky zamestnanca tak, aby boli akékoľvek škodlivé faktory práce vylúčené. Zamestnávateľ, ktorý zaraďuje zamestnancov do jednotlivých zmien, je povinný prihliadať na potreby tehotných žien.

Zamestnávanie mladistvých

Mladistvý zamestnanec je zamestnanec mladší ako 18 rokov. Fyzická osoba, ktorá nedovŕšila 15 rokov veku môže výnimočne vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť, jej ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. Na uzatvorenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu mladistvého. Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov. Zákonník práce ďalej upravuje zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých, ako aj práce, ktoré sú mladistvým zamestnancom zakázané.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Občan so zdravotným postihnutím na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu. Občania so zdravotným postihnutím môžu nájsť pracovné uplatnenie prostredníctvom zamestnávateľov, ktorí zo zákona majú povinnosť zamestnávať určité percento zdravotne postihnutých zamestnancov alebo ak to neurobia, prispievať finančne na tento účel. Môžu pracovať prostredníctvom agentúr podporovaného zamestnania alebo v chránených dielňach či chránených pracoviskách. Tie poskytujú získanie odborných zručností aj pre zamestnancov, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie. Na zriadenie a zachovanie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska štát poskytuje príspevok. Podľa § 158 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie; utvárať podmienky, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mal možnosť pracovného uplatnenia; zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.


3.6 Samostatná zárobková činnosť

Podnikanie upravuje zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom. Ak chcete začať podnikať, nápomocnou je  stránka Úradného portálu verejnej správy a Ministerstva vnútra SR (časť živnostenské podnikanie). 

Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené zákonom. Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú vek 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť. Pri vybavení živnosti je  potrebné vybrať si predmet podnikania. Živnostenský zákon rozlišuje remeselné, viazané a voľné živnosti. Podľa druhu živnosti je potrebné zistiť, aká odborná spôsobilosť je ako  podmienka prevádzkovania živnosti stanovená.  Pri ohlásení živnosti je potrebné predložiť na jednotné kontaktné miesto (ďalej JKM) na Okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania preukaz totožnosti, preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia, doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť ak sa vyžadujú a výpis z registra trestov ak fyzická osoba nie je občanom SR. JKM spolu s ohlásením živnosti prihlási podnikateľa-fyzickú osobu do zdravotnej poisťovne, u správcu dane a do obchodného registra (ak sa vyžaduje).

Ohlásiť živnosť je možné aj elektronicky prostredníctvom elektronických služieb Ústredného portálu verejnej správy.  Poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení je 5 € na každú voľnú živnosť a 15 € na každú remeselnú alebo viazanú živnosť, za výpis zo živnostenského registra je poplatok 3 € formou kolku alebo priamej platby. Pre začínajúceho živnostníka sa výška odvodov do Sociálnej poisťovne stanovuje po podaní prvého daňového priznania v závislosti od výšky príjmov. Do doby stanovenia výšky odvodov si živnostník môže platiť odvody do Sociálnej poisťovne dobrovoľne. Od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny môže uchádzač o zamestnanie po splnení podmienok dostať príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť.

Sociálna poisťovňa
Právny a informačný portál
Obchodný register
Živnostenský register
Slovenská živnostenská komora
Slovenský živnostenský zväz
Elektronické ohlásenie živnosti
Generálna prokuratúra SR (žiadosti o výpis z registra trestov)
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (list vlastníctva)
Finančná správa
Všeobecná zdravotná poisťovňa
Slovak Business Agency
SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu
Ministerstvo vnútra SR (živnostenské podnikanie)
ÚPSVaR – príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť


3.7 Platové podmienky

V Slovenskej republike je minimálna mzda ustanovená zákonom a vykonávacím nariadením vlády. Jej suma sa odvádza od výšky priemernej mzdy zamestnancov za predchádzajúci rok pomocou koeficientu, o ktorom vyjednávajú zástupcovia zamestnávateľských zväzov, odborových zväzov a vlády. V kolektívnych zmluvách uzatváraných na úrovni odvetví (kolektívne zmluvy vyššieho stupňa) i na podnikovej úrovni medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov sa môže dohodnúť vyššia minimálna mzda.

Výška minimálnej mzdy od 1. januára 2019 je 520 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a 2,989€ za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Ak odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnanec má nárok na mzdu podľa podmienok odmeňovania dohodnutých v pracovnej zmluve. V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Zákonníkom práce je nad rámec uvedených nárokov garantovaná aj osobitná peňažná kompenzácia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za prácu v noci a za prácu v pracovnom prostredí, ktoré je objektívnym orgánom na ochranu zdravia uznané za zdraviu škodlivé. Kompenzácie sa poskytujú formou zvýhodnení ku mzde. Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad v písomnej forme sa poskytne, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Zamestnancom zráža  daň mesačne zamestnávateľ. 19 % daň z príjmu je do výšky 3021,36€ (36 256€ ročne) základu dane, 25 % daň z príjmu je nad 3021,36€ základu dane. Po skončení kalendárneho roka je zamestnanec povinný vysporiadať svoju daňovú povinnosť na dani z príjmu. Buď požiada svojho zamestnávateľa o to, aby mu vykonal ročné zúčtovanie dane (ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti), alebo má povinnosť podať daňové priznanie sám.

Povinnosť odvádzať poistné zo mzdy zamestnanca má zamestnávateľ. Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na  sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ poukazuje mzdu zamestnancom na účet v banke, tak, aby určená suma mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch.


3.8 Pracovná doba

Zákonom stanovený pracovný čas v Slovenskej republike je najviac 40 hodín týždenne. V závislosti od typu prevádzky normálna pracovná doba sa pohybuje v rozpätí od 37 a 1/2 hodiny týždenne do 40 hodín. Zamestnanci zvyčajne pracujú 5 dni v týždni. Prestávka v práci, v trvaní 30 minút, sa spravidla nezapočítava do pracovného času a získate ju, ak pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín. Iná úprava určeného týždenného pracovného času môže byť dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve. Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, nepretržitý odpočinok v týždni a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas. Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Ak sa však zamestnanec so zamestnávateľom dohodnú na čerpaní náhradného voľna nepatrí mu mzdové zvýhodnenie. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Osobitné pravidlá sa uplatňujú pri mladistvých, tehotných ženách, ženách a mužoch starajúcich sa o deti a zamestnancoch so zmenenou pracovnou schopnosťou.


3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Zamestnancovi na Slovensku vzniká nárok na tieto druhy dovolenky:
Dovolenka za kalendárny rok   - nárok  na dovolenku za  kalendárny rok si u zamestnávateľa môžete uplatniť keď odpracujete aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku. V prípade, že u zamestnávateľa nepracujete celý rok (ale aspoň 60 dní) máte nárok na pomernú časť dovolenky. Pomerná časť za každý celý kalendárny mesiac sa vypočíta ako jedna dvanástina celoročnej dovolenky. 

Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Na dovolenku dlhšiu, než je základná výmera majú nárok pedagogickí zamestnanci podľa osobitného predpisu a to v rozsahu najmenej 8 týždňov.

Dovolenka pri pružnom pracovnom čase – za deň dovolenky sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval 5 dní v týždni.

Dovolenka za odpracované dni - v  prípade, že neodpracujete u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní patrí Vám  dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Dodatková dovolenka – patria sem druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Zamestnanec, ktorý vykonáva celý kalendárny rok takéto práce, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať a to prednostne, nie je možné za jej nevyčerpanie poskytnúť náhradu mzdy.

Krátenie dovolenky – zamestnancovi, ktorý odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zmeškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zmeškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak nepracoval z dôvodov, ktoré stanovuje Zákonník práce (§109).  Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

Materská dovolenka – trvá 34 týždňov, (37 týždňov, ak sa jedná o osamelú matku alebo 43 týždňov ak matka porodila súčasne dve a viac detí), Žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa , najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Rodičovská dovolenka – Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa môže žena aj muž požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič požiada, (spravidla však najmenej na jeden mesiac)najviac však do 3 rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do 6 rokov veku dieťaťa.

Pracovné voľno s náhradou mzdy na zvyšovanie kvalifikácie – sa poskytne len ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie. Pracovné voľno s náhradou mzdy môže byť poskytnuté ešte z týchto dôvodov:

  • vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení,

  • sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia, sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, na vyšetrenie,

  • narodenie dieťaťa zamestnancovi,

  • úmrtie rodinného príslušníka,

  • vlastná svadba,

  • iné vážne dôvody.

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 25 a 26 decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou:

  • maloobchodného predaja na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,

  • predaj a výdaj liekov v lekárňach,

  • predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,

  • predaj cestovných lístkov,

  • predaj suvenírov,

  • predaj kvetov 8. 5., 1. 9.

  • predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. 11.

Štátne sviatky: 1.1., 5.7., 29.8., 1.9., 17. 11

Dni pracovného pokoja okrem nedieľ: 6.1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1.5., 8.5., 15.9., 1.11., 24.12., 25.12., 26.12.

Za sviatky a dni pracovného pokoja zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.


3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer možno skončiť

  1. dohodou,

  2. výpoveďou,

  3. okamžitým skončením,

  4. skončením v skúšobnej dobe.

Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, pričom výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpovedná doba je najmenej 1 mesiac. Zákonník práce upravuje prípady kedy môže byť výpovedná doba dlhšia.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, alebo ak mu  zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, alebo je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým

  1. sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt,
  2. nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
  3. uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky,
  4. uplynula doba, na ktorú bolo udelené povolenie na zamestnanie,
  5. bolo odňaté povolenie na zamestnanie. 

Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

V súvislosti s ukončením pracovného pomeru existujú tieto druhy odchodu do dôchodku:

  1. starobný dôchodok
  2. predčasný starobný dôchodok
  3. invalidný dôchodok.

Starobný dôchodok je najčastejšie priznávaným dôchodkom, na ktorý má poistenec nárok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je od 1.1.2018 ustanovený na 62 rokov a 139 dní veku poistenca.
Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka určená občanovi, ktorý sa rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok (u poistenca, ktorý nie je sporiteľ v II. dôchodkovom pilieri), respektíve 0,6-násobok (u poistenca, ktorý je sporiteľ v II. dôchodkovom pilieri) sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu; od 1.7.2019 je suma životného minima 210,20 EUR. 
Invalidný dôchodok je samostatná dávka dôchodkového zabezpečenia hmotne zabezpečujúca občana, ktorý sa stal invalidným.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 

Sociálna poisťovňa


3.11 Zastupovanie pracovníkov

S cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, odborovej organizácii patrí právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie a zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi patrí právo na prerokovanie a na informácie. Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje Zákonník práce. Úlohou odborov na Slovensku je chrániť, obhajovať a presadzovať zamestnanecké práva a ďalšie záujmy a potreby odborárov, ktoré vznikajú pri vykonávaní ich zamestnania. Odborové zväzy sú združené do Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a sú organizované podľa jednotlivých rezortov. Je na každom zamestnancovi, či vstúpi do odborových zväzov, avšak podmienky, ktoré sa dojednajú v kolektívnej zmluve platia pre všetkých zamestnancov v organizácii.

Konfederácia odborových zväzov SR


3.12 Pracovné spory – štrajky

Právo na štrajk patrí medzi základné práva a slobody občanov. Toto právo občanom garantujú nielen základné legislatívne normy Slovenskej republiky ale aj medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Z vnútroštátnych právnych noriem Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) ako základný zákon štátu v čl. 37 ods. 4 zaručuje právo na štrajk za podmienok ustanovených zákonom s tým, že toto právo neprislúcha sudcom, prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníkom a zamestnancom hasičských a záchranných zborov. Právo na štrajk je upravené zákonom len v prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy. Štrajk v ostatných prípadoch žiaden zákon neupravuje, ani nezakazuje.

Kolektívne spory vznikajú z dôvodu stretu záujmov zamestnávateľa a odborového orgánu . Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní môžu vzniknúť dva druhy kolektívnych sporov:

  • spor o uzavretie kolektívnej zmluvy,

  • spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy.

Spory medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov riešia sprostredkovatelia a rozhodcovia.

Sprostredkovateľ

Spor o uzavretie kolektívnej zmluvy riešia zmluvné strany najskôr pred sprostredkovateľom. Ak sa spor nevyrieši úspešne, zmluvné strany môžu po vzájomnej dohode požiadať o rozhodnutie v spore rozhodcu alebo:

  • odborová organizácia môže vyhlásiť štrajk (§ 17 zákon o kolektívnom vyjednávaní),

  • zamestnávateľ môže vyhlásiť výluku (§ 27 zákona o kolektívnom vyjednávaní).

Rozhodca

Po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom majú zmluvné strany možnosť požiadať o vyriešenie sporu rozhodcu, na tomto riešení sa však musia dohodnúť. Ak sa rozhodnú pre riešenie sporu prostredníctvom rozhodcu, môžu sa spoločne dohodnúť aj na osobe rozhodcu. Ak sa na konkrétnej osobe nedohodnú, môžu požiadať o určenie rozhodcu ministerstvo, ktoré ho vyberie zo zoznamu rozhodcov. (§ 10a ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní). Ak sa po neúspešnom riešení sporu pred sprostredkovateľom sporné strany nedohodnú na pokračovaní riešenia sporu pred rozhodcom, nemôže sa toto konanie pred rozhodcom začať. Spor možno riešiť len cestou štrajku alebo výluky.

Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami. Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil; zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku. Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať, za predpokladu, že na hlasovaní sa zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo všetkých zamestnancov. Zamestnancovi nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku.

Právo na štrajk priznáva aj Listina základných práv a slobôd ( Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) v čl. 27.

Zákon 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní


3.13 Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava - zlepšujú vaše vyhliadky na získanie práce. Pojem odborné vzdelávanie a príprava sa vzťahuje na praktické aktivity a kurzy týkajúce sa konkrétneho povolania alebo zamestnania, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborné vzdelávanie je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a na zlepšenie vyhliadok na získanie práce. Preto je mimoriadne dôležité, aby systémy odbornej prípravy v Európe zodpovedali potrebám občanov a trhu práce a uľahčovali prístup k zamestnaniu.
Odborné vzdelávanie a príprava sú základnou súčasťou politiky EÚ od samého počiatku existencie Európskeho spoločenstva. Sú základným prvkom aj tzv. Lisabonskej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na premenu Európy na najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu vedomostne orientovanú spoločnosť sveta“. V roku 2002 Európska rada túto základnú úlohu opätovne potvrdila a stanovila aj ďalšiu ambicióznu úlohu - docieliť do roku 2010, aby európske vzdelávanie a odborná príprava boli celosvetovo uznávané - podporovaním prvotriednych iniciatív, a najmä posilňovaním spolupráce v oblasti odbornej prípravy.

Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odbornej prípravy
Vo svojom úsilí na podporu atmosféry spolupráce pri rozvoji systémov odborného vzdelávania v Európe Európska únia využíva množstvo nástrojov a realizuje celý rad programov a iniciatív.

1. Socrates 
Socrates podporuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má niekoľko foriem: 

  1. mobilita (pohyb v rámci Európy), 
  2. organizovanie spoločných projektov, 
  3. vytváranie európskych sietí (rozširovanie myšlienok a dobrej praxe), 
  4. vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz. 

Program Socrates v praxi ponúka záujemcom granty na štúdium, výučbu, stáž alebo účasť na kurze odbornej prípravy v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím inštitúciám pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene poznatkov. Pomáha združeniam a MVO pri organizácií aktivít týkajúcich sa tém, ktoré súvisia so vzdelávaním a pod.

2. Leonardo da Vinci 

Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci, ktorý bol prijatý v roku 1994, je realizácia politiky EÚ v oblasti odborného vzdelávania. Je jedným z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje finančné prostriedky verejným a súkromným organizáciám aktívnym v oblasti odborného vzdelávania. Program Leonardo poskytuje podporu okrem iného aj na stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne, neformálne a mimoformálne - a trvá od predškolského obdobia až do dôchodku. Je určené na to, aby sa ľuďom poskytla možnosť rozvíjať a udržiavať ich hlavné spôsobilosti počas celého života, ako aj na to, aby sa umožnilo občanom voľne sa pohybovať medzi zamestnaniami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je aj základným prvkom už uvedenej Lisabonskej stratégie, pretože je nevyhnutné pre rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe. 

Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Na realizáciu celoživotného vzdelávania v Európe si Európska komisia stanovila za cieľ vytvoriť Európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študujúcich i trhu práce, aby sa vzdelávanie stalo dostupnejšie a následne, aby sa vytvárali partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi služieb v oblasti vzdelávania a občianskou spoločnosťou.
Základom tejto iniciatívy EÚ je zámer poskytnúť základné zručnosti - posilnením poradenstva a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania, vrátane formálneho vzdelávania, neformálneho a mimoformálneho odborného vzdelávania.

Grundtvig
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Socrates a zameriava sa predovšetkým na skvalitnenie odborného vzdelávania dospelých. Jeho cieľom je aj podporovať výmeny a spoluprácu, ktorá napomáha vytvárať príležitosti a zlepšuje prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre občanov EÚ.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom umožniť spoluprácu a výmenu v oblasti odbornej prípravy EÚ zriadila špecializované orgány, ktoré pracujú v oblasti ODBORNEJ PRÍPRAVY.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Nachádza sa v Solúne, Grécko, vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a poskytuje svoje odborné poznatky rôznym európskym partnerom, ako napríklad príslušným výskumným inštitúciám, univerzitám alebo školiacim zariadeniam.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie bola zriadená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej úlohou je podporovať partnerské krajiny (z iných krajín ako EÚ) pri modernizácii a rozvoji ich systémov odbornej prípravy.


4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY


4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Prehľad životných podmienok v Európe
Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ 
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom Európskej únie je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo. 

Zamestnanosť v Európe

Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patria k nim Európske služby zamestnanosti (EURES) a budúci program PROGRESS (2007-2013). Tento program nahradí všetky súčasné programy Spoločenstva a rozpočtové riadky v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začlenenia a ochrany, pracovných podmienok, rodovej rovnosti a antidiskriminácie.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovplyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysoko kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci Európskej únie požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb. 
Európska komisia vypracovala koordinovaný prístup k zdravotnej politike, zaviedla do praxe rad iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity národných verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté do zdravotných programov a stratégií EÚ. 
Súčasný program verejného zdravia EÚ pracuje na zlepšovaní schopnosti EÚ reagovať na cezhraničné ohrozenia zdravia a na skvalitňovaní informácií a poznatkov o najnovších trendoch v sektore verejného zdravia. Bola navrhnutá nová stratégia v oblasti ochrany zdravia a ochrany spotrebiteľa, ktorá ďalej zdôrazňuje potreby na zlepšovanie zdravotnej bezpečnosti občanov a šírenie zdravotníckych informácií.

Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z deviatich krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980.
V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala na študentské výmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív EÚ.
Skúsenosti zhromaždené za štvrťstoročie sa skonsolidovali a rozvinuli do programu Socrates, ktorý pokrýva všetky oblasti vzdelávania pre všetky vekové kategórie a kvalifikácie.
Aby sa umožnilo zavádzanie európskych štúdií na univerzity, Komisia podporuje aj projekt Jeana Monneta, ktorý ponúka dotácie na zriadenie katedier Jeana Monneta, stálych kurzov, modulov v oblasti európskeho práva, európskeho hospodárstva, politických štúdií európskej konštrukcie a histórie európskej integrácie. Projekt podporuje aj vytváranie centier výnimočnej kvality Jeana Monneta.

Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejší a lacnejší pohyb osôb a tovaru.
Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť. Dopravný sektor vytvára 10 % bohatstva EÚ, vyjadrené ako hrubý domáci produkt (HDP), čo sa rovná okolo jednému biliónu eúr za rok. Poskytuje aj viac ako desať miliónov pracovných miest.

Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
V súčasnosti podpísalo Schengenskú dohodu v plnom rozsahu trinásť členských štátov EÚ: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko a Švédsko. Dánsko podpísalo dohodu, ale môže si vybrať, či bude alebo nebude uplatňovať akékoľvek nové rozhodnutie prijaté na základe dohody. Island, Nórsko a Švajčiarsko, ktoré nie sú členmi EÚ, tiež podpísali dohodu, ale Švajčiarsko ešte tieto predpisy neuplatňuje.

Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi.
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania a zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.

Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava. 
Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu, po právnej aj technickej stránke, cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru. 
Obrovská finančná pomoc smeruje do transeurópskych projektov, ako napríklad železničné spojenie z Lyonu na poľské hranice s Ukrajinou, z Berlína do Palerma, z Paríža do Bratislavy a z Varšavy do Helsiniek. Nové medzinárodné vysoko rýchlostné železničné spojenia sa pripravujú na trati Paríž-Brusel-Kolín-Amsterdam a cez juhozápadnú Európu z Lisabonu do Bordeaux.


4.2 Politický, administratívny a právny systém

Slovenská republika je demokratickou parlamentnou republikou. Na čele štátu stojí prezident republiky, ktorý je volený v priamych všeobecných voľbách na obdobie päť rokov. Najvyšším zákonodarným a ústavodarným orgánom je Národná rada Slovenskej republiky. Je to jednokomorový parlament a tvorí ho 150 poslancov.  Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním na funkčné obdobie štyroch rokov. V súčasnom parlamente majú zastúpenie tieto politické strany: SMER-SD (Smer – sociálna demokracia), SaS (Sloboda a Solidarita) OĽaNO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti), SNS (Slovenská národná strana), Ľudová strana Naše Slovensko, SME Rodina, a Most – Híd. Výkonnú moc predstavuje vláda Slovenskej republiky. Vládu menuje prezident na základe výsledkov parlamentných volieb a parlament schvaľuje jej programové vyhlásenie. Predsedom vlády sa väčšinou stáva predseda najsilnejšej koaličnej strany. Vláda pozostáva z predsedu vlády, a  ministrov, z ktorých štyria sú jej podpredsedovia.

Základným zákonom štátu je Ústava Slovenskej republiky. Ústava určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov.

Justičný systém v Slovenskej republike tvoria všeobecné súdy, ústavný súd a generálna prokuratúra. Všeobecné súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo je v Slovenskej republike dvojstupňové. Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy. Krajský súd rozhoduje ako odvolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky nikdy ako najvyšší orgán súdnej moci nekoná v prvom stupni.

Všeobecné súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, skúmajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Prokuratúra je samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom. Vo všeobecnosti prokuratúra dozerá na zákonnosť. Úlohou polície je plniť úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti.

Z administratívneho hľadiska je Slovenská republika rozdelená na 8 vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) a 79 okresov.  Na Slovensku sa nachádza 2933 obcí a z toho má 138 štatút mesta. Obce a mestá majú vlastnú samosprávu, ktorú reprezentujú obecné a mestské zastupiteľstvá. Na čele obce stojí starosta, na čele mesta primátor. Zastupiteľstvá, starostovia a primátori sú volení priamo občanmi v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.  V každej obci a v meste sa nachádza obecný, resp. mestský úrad.


4.3 Príjmy a dane

V Slovenskej republike je problematika daní upravovaná samostatnými právnymi normami. Daňové povinnosti sa vzťahujú na každého daňovníka.

Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy iba zo závislej činnosti, z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy, alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, alebo kombináciu týchto príjmov.

Dane platené v SR:

  1. Priame dane:
  • daň z príjmov:
    •  príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania)       
    • príjmy z podnikania
    • príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti
    • príjmy z prenájmu nehnuteľností
    • príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
    • príjmy z kapitálového majetku
    • ostatné príjmy
  1. Nepriame dane:
  • daň z pridanej hodnoty (DPH)
  • spotrebná daň – alkoholické nápoje
  • spotrebná daň – elektrina, uhlie a zemný plyn
  • spotrebná daň – minerálny olej
  • spotrebná daň – tabakové výrobky
  1. Miestne dane:
  • daň z nehnuteľností: daň z pozemkov, daň zo stavieb, daň z bytov,
  • daň za psa
  • daň za užívanie verejného priestranstva
  • daň za ubytovanie
  • daň za predajné automaty
  • daň za nevýherné hracie prístroje
  • daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
  • daň z motorových vozidiel

Obec ukladá aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z príjmov fyzických a právnických osôb upravuje zákon 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Príjmy zo závislej činnosti (zamestnania)

Zamestnanec, ktorý v roku 2018 poberal zdaniteľný príjem len zo závislej činnosti a v termíne do 15. februára 2019 nepožiada svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, alebo ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredloží v termíne do 15. februára 2019 potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A v prípade, že jeho celkový ročný úhrn týchto zdaniteľných príjmov je vyšší ako 1 915,01eura. Podkladom na vyplnenie daňového priznania typu A je tlačivo Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o zrazených preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa, ktoré je zamestnávateľ povinný doručiť zamestnancovi najneskôr do 11. marca 2019. Toto tlačivo je zároveň povinnou prílohou tohto daňového priznania.

Ak zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa z dôvodu jeho zániku bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie v prípade, že jeho celkový ročný úhrn zdaniteľných príjmov v roku 2018 je vyšší ako 1 915,01eura.

Ak mal zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti aj ďalšie príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Ak úhrn príjmov zamestnanca neprekročil 1 915,01 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie. Toto priznanie však môže podať dobrovoľne. V priznaní si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej sume 3 830,02 eura a vyčísli preplatok na dani, ktorým sú preddavky na daň zrazené zamestnávateľom v priebehu roka 2018.

Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), ak zákon o dani z príjmov neurčuje inú lehotu (napr. daňovník oznámi daňovému úradu predĺženie lehoty na podanie daňového priznania).

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2018 sa podáva v lehote do 1. apríla 2019.

Daňovníkovi - zamestnancovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie (jeho zdaniteľné príjmy presiahli sumu 1 915,01eura) po uplynutí roka 2017 v lehote do 1. apríla 2019, sa na základe oznámenia podaného do tejto lehoty predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace t.j. do 1. júla 2019.

Ak súčasťou príjmov daňovníka - zamestnanca sú aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, sa lehota na podanie daňového priznania na základe oznámenia podaného do 1..4.2019 predlžuje najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t.j. do.30.09.2019

Daňové zvýhodnenia

Preukazovanie nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus

Zamestnanec k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania priloží potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti od iných zamestnávateľov (ak mal v zdaňovacom období viac zamestnávateľov), podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov, priloží doklady preukazujúce nárok na uplatnenie daňového bonusu za rok 2018, doklady o zaplatení povinného poistného a príspevkov, ak si ich zamestnanec uplatňuje, posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku, ak je zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, alebo obdobného dôchodku zo zahraničia ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu 3 830,02eura.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane

Zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu (z tzv. aktívne vykonávanej práce), a to v závislosti od vykázaného základu dane. Ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 19 948 eur, nezdaniteľná časť je:

  • 3 830,02eura.

Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 19 948 eur, nezdaniteľná časť je:

  • rozdiel medzi sumou 8, 817,01a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela)

Zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, že manžel/ka žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

  • starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti
  • v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie
  • bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
  • považuje za občana so zdravotným postihnutím
  • považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím

Ak sú splnené uvedené podmienky iba jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si daňovník znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku zodpovedajúcu 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období roku 2018 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 35 268,06 eura, nezdaniteľná časť základu dane je:

  • 3 830,02 eura, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem
  • rozdiel medzi sumou 3 830,02a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 830,02 eura
  • nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 3 830,02 eura

Ak je základ dane daňovníka v zdaňovacom období roku 2018 vyšší ako 35 268,06 eura, nezdaniteľná časť základu dane je:

  • rozdiel medzi sumou 12 647,032 63,4-násobok platného životného minima, ktoré k 1.1.2018 predstavuje sumu 199,48) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule
  • rozdiel medzi sumou 12,647,032a jednej štvrtiny základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a okrem príslušných štátnych sociálnych dávok, znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bola povinná platiť.

Uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa - ak daňovník – zamestnanec poberal v zdaňovacom období 2018 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 2 880 eur alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 2 880 eur a vykázal základ dane (čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti), môže si na toto vyživované dieťa po splnení stanovených podmienok uplatniť daňový bonus v ročnej výške 258,72eura (12 x 21,56) resp. vo výške za počet mesiacov, v ktorých sa považovalo dieťa za vyživované (nezaopatrené).     

Podmienky pre jeho uplatnenie:

  • ide o dieťa, ktoré vyživuje vo svojej domácnosti - vlastné, osvojené, manželky, v náhradnej starostlivosti, ktoré sa (podľa zákona o prídavku na dieťa) považuje za nezaopatrené, pričom nemôže sa jednať o dieťa družky,
  • dosiahnutie ustanovenej výšky zdaniteľného príjmu a
  • doloženie príslušného dokladu, ktorým je rodný list dieťaťa príp. potvrdenie o návšteve školy na príslušné školské roky, ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole.                                     

Uplatnenie zamestnaneckej prémie Nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie za zdaňovacie obdobie 2018 má daňovník len v prípade splnenia základných podmienok:

  • zamestnanec musí za rok 2018 dosiahnuť zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti len zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu (aj príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je zamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu a zdaniteľné príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde,
  • dosiahnuté príjmy musia byť za prácu vykonávanú len na území SR,
  • dosiahnuté posudzované  príjmy musia byť v úhrnnej výške aspoň 6-násobok minimálnej mzdy (2 880 eur),
  • vypočítaná suma je kladné číslo.

Nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie nevzniká tomu zamestnancovi, ktorý súčasne poberal aj iné príjmy (viď zákon)

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 2 880eur a nižšej ako 5 760 eur, vzhľadom na mechanizmus výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevznká, Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 5 760 eur, potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2018 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Uplatnenie dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier)

Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane možno uplatniť len v prípade podania dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobia rokov 2013 až 2016. Túto nezdaniteľnú časť základu dane už nemožno uplatniť počnúc zdaňovacím obdobím roku 2017.

Zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)

Môže sa uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z ich úhrnu v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac 180 eur za rok. Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky:

  • príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
  • daňovník  nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.

Zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou

Od 1.1.2018 bola zavedená nová nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa  osobitného predpisu (§ 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Túto nezdaniteľnú časť základu dane bude možné uplatniť prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2018.
Nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, si môže uplatniť daňovník v úhrne najviac do výšky 50 eur, pričom za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa na účely zákona o dani z príjmov považuje u tohto daňovníka za vyživované podľa § 33 zákona o dani z príjmov, a to v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok, za každého z nich.
Ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a Zákonníka práce (t.j. ak si zamestnanec uplatnil na tieto výdavky príspevok na rekreáciu u zamestnávateľa), alebo postup podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov (t.j. ak si daňovník výdavky vynaložené na kúpeľnú starostlivosť uplatnil do daňových výdavkov pri príjme podľa § 6 ods. 1 a2 ako výdavky na rekráciu).

Daňový bonus na zaplatené úroky

Daňový bonus na zaplatené úroky sa vzťahuje iba na úroky pri úveroch na bývanie podľa § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento daňový bonus na zaplatené úroky sa môže prvýkrát uplatniť za zdaňovacie obdobie 2018.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 eur na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorou je byt alebo rodinný dom.

Daňový bonus na zaplatené úroky sa môže uplatniť zo zmluvy o úvere uzatvorenej po 31.12.2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 1.1.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na daňový bonus na zaplatené úroky prvýkrát vznikne daňovníkovi až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý poslednýkrát vznikol daňovníkovi nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

Daňovník má nárok na daňový bonus na zaplatené úroky z úveru, ak splní tieto podmienky:

  • ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie má najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov,
  • jeho priemerný mesačný príjem dosiahnutý za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie, nepresiahol 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Daňovým bonusom na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 eur za rok.

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka.

Platenie preddavkov na daň

Preddavky na daň platí v priebehu preddavkového obdobia daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Bežne teda trvá od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka. Výnimky oslobodené od platenia preddavkov na daň stanovuje zákon.

Daň z príjmov fyzických osôb:

Sadzba dane je:

  • 19 % z tej časti základu dane (zníženého o nezdaniteľné časti a daňovú stratu), ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima
  • 25 % z tej časti základu dane (zníženého o nezdaniteľné časti a daňovú stratu), ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (nad 36 256,37Eur)

5 % z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov, ktorých príjmy sú zdaňované naviac aj osobitnou sadzbou, ktorým tieto príjmy plynú podľa zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov.

Ďalšie špecifické sadzby stanovuje zákon.

Daň z príjmov právnických osôb:

Sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie obdobie. Sadzba dane z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 zákona o dani z príjmov je 35%.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) upravuje zákon 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

  • základná sadzba DPH – 20 %
  • znížená sadzba DPH – 10 % - lieky, medicínske potreby, knihy, vybrané druhy potravín

PRÍJMY

Minimálna mzda sa určuje na základe príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta.

Minimálna mzda je pre rok 2019 stanovená na 520 Eur/mes., ktorá je určená pre 1.stupeň náročnosti vykonávanej práce. Spolu je charakterizovaných 6 stupňov, do ktorých sú rozdelené vykonávané pozície podľa náročnosti. Pre každý stupeň existuje osobitná minimálna mzda. Na 2. stupni je minimálna mzda 624 Eur, na 3. stupni 728,- Eur, na 4. stupni 832,- Eur, na 5. stupni 936,- Eur a na 6. stupni 1 040 Eur.

Výpočet čistej mzdy:

Z hrubej mesačnej mzdy zamestnanca sa odrátavajú odvody na:

Zdravotné poistenie –  4%

Nemocenské poistenie – 1,4%

Starobné poistenie –   4%

Invalidné poistenie –    3%

Poistenie v nezamestnanosti –  1%

Odvody spolu:  13,4%

Hrubá mzda – odvody = mesačný základ dane

Z mesačného základu dane sa odráta nezdaniteľná časť základu dane (ak si uplatňuje). Z výslednej sumy sa vypočíta daň, ktorá je vo výške 19% resp. 25%

Následne:

Mesačný základ dane – (daň - daňový bonus) = čistá mesačná mzda

Priemerné mesačné mzdy v národnom hospodárstve za 4.Q 2018  podľa vybraných odvetví:

Priemysel

1207€

Poľnohospodárstvo

774,- €

Stavebníctvo

756€

Veľkoobchod a maloobchod

1 005€

Ubytovacie a stravovacie služby

657€

Informácie a komunikácia

1975€

Doprava, skladovanie

1094€

 


4.4 Životné náklady

Výška životných nákladov sa mení v závislosti od regiónov a zvyšovania cien potravín, spotrebnej energie a výdavkov na každodennú potrebu.

Peňažné mesačné výdavky domácností podľa účelu použitia v percentuálnom vyjadrení: bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá 20,2%, potraviny, nealkoholické a alkoholické nápoje 25,4%, telekomunikácie 5,5%, zdravotníctvo 3,4 %, doprava 13,12, %, rekreácie a kultúra 7,0%, hotely, kaviarne, reštaurácie 5,8%, vzdelávanie 0,8%,  odievanie a obuv 5,5%.

Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných výrobkov v SR: chlieb tmavý – 1,44 EUR, rožok biely obyčajný 40 g – 0,07 EUR, čerstvé maslo 125 g –1,30EUR, múka pšeničná  polohrubá výberová 1 kg – 0,47 EUR, cukor kryštálový 1 kg – 0,73 EUR, pasterizované mlieko 1 l – 0,68 EUR, jedlý olej 1,71 EUR, ryža lúpaná 1 kg – 1,43 EUR, zemiaky konzumné 1 kg – 0,87 EUR, pivo 12%  fľaškové 0,5 l – 0,70 EUR, Cigarety MARLBORO – King Size – 4,00EUR, prací prostriedok 1 kg –2,94EUR, benzín natural 98 okt -1,5091 EUR, nafta 1,244EUR.


4.5 Ubytovanie 

Krátkodobé ubytovanie je možné nájsť v hoteloch, v penziónoch, ubytovniach a kempingoch a rekreačných chatách, ale možno ho nájsť aj v súkromných domoch ponúkajúcich prenájom.

Dlhodobé ubytovanie je možné buď prenájmom nehnuteľnosti, alebo kúpou nehnuteľnosti.

Pri kúpe nehnuteľnosti kupujúci nadobúda vlastníctvo na základe rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností.

S bývaním sa spájajú viaceré fixné a variabilné platby. Ide o platenie tepla, elektrickej energie, vodného a stočného, poistenia nehnuteľnosti, koncesionárskych poplatkov, poplatkov za odvoz odpadu, prípadne nájomného a členských poplatkov bytovým družstvám a bytovým správcovským spoločnostiam.

Poplatky za služby súvisiace s bývaním sú závislé:

  • od rôznych typov obydlí (rodinný dom, byt v novostavbe, starší byt),
  • od ich obytnej plochy, ale aj od lokality v ktorej sa nachádzajú /veľkomesto, mesto, vidiek/

Orientačné ceny prenájmu a kúpy nehnuteľnosti:

  • Bratislava hotelová izba 1 posteľ/1noc 40 EUR až 200EUR
  • Bratislava prenájom l izbový byt/ mesiac 390 EUR až 700 EUR
  • Bratislava prenájom l izba v spoločnom byte 150 EUR až 380 EUR
  • Bratislava kúpa 1 izbového bytu 95 000EUR až 150 000 EUR
  • Bratislava kúpa rodinného domu 260 000 EUR– 2 000 000 EUR
  • Košice, Žilina, Nitra, Poprad, Zvolen, Banská Bystrica kúpa 1 izbového bytu  103 000 až 150 000 EUR.
  • Ubytovanie, prenájom a kúpa nehnuteľností v menších mestách a na vidieku je v porovnaní s Bratislavou lacnejšia.

Priemerné ceny nehnuteľností podľa krajov v € za m2 v 1.Q.2019

  • Bratislavský kraj: 2053
  • Trnavský: 1124
  • Nitriansky: 878
  • Trenčiansky: 895
  • Žilinský: 1046
  • Banskobystrický: 809
  • Prešovský: 977
  • Košický: 1035  

Priemerná cena bývania rástla na začiatku roka 2019, avšak dynamika rastu sa zmiernila.

V 1. štvrťroku 2019 vzrástla priemerná cena bytov v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 2,0% a priemerná cena domov o 2,1%. Na medziročnej báze sa rast priemernej ceny bývania mierne spomalil (zo 7,6% na 7%), hlavne kvôli spomaleniu rastov cien bývania v Bratislavskom kraji a Trnavskom kraji. V Košickom kraji sa prehĺbil medziročný pokles priemernej ceny bývania.

Aktuálny vývoj priemernej ceny bývania v rámci celého Slovenska je v rastovej fáze, ale je v relatívnom súlade s vývojom výkonnosti ekonomiky a príjmovej situácie domácností. Priemerná cena bývania vzrástla v 1. štvrťroku 2019 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 31 EUR/m2 na 1494 EUR/m2. Znamená to rast oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 2,1% a na medziročnej báze o 7 %.

Na začiatku roku 2019 vzrástla priemerná cena domov o 24 EUR/m2 na 1195 EUR/m2, pri rastúcej priemernej cene štandardných rodinných domov, kým priemerná cena priestranných rodinných víl poklesla. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku vzrástla priemerná cena rodinných domov o 2,1%. Medziročný rast priemernej ceny štandardných rodinných domov aj priemernej ceny menej obchodovaných priestrannejších rodinných víl na začiatku roka 2019 spomalil. Výraznejší príspevok k medziročnému rastu priemernej ceny bývania má v posledných rokoch medziročný rast priemernej ceny bytov.

Priemerná cena bývania vo väčšine krajov (okrem Košického kraja) v 1. štvrťroku 2019 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom rástla.

Na medziročnej báze najviac vzrástla priemerná cena bývania v Nitrianskom kraji (o 27%) a najmenej v Banskobystrickom kraji (o 5,1 %). Medziročný pokles v Košickom kraji predstavoval 3,6 %.

V dôsledku obmedzenej ponuky hlavne cenovo dostupnejších bytov možno aj v nasledujúcich štvrťrokoch očakávať ďalší rast priemernej ceny bývania.

V prípade, ak sa rozhodnete kúpiť nehnuteľnosť, vždy sa radšej poraďte s právnikom alebo sa obráťte na realitnú kanceláriu. Vyhnete sa tak zbytočným rizikám.

Každá zmluva, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti (kúpa alebo predaj), ale aj zmluva o prenájme musí mať v zmysle Občianskeho zákonníka písomnú formu.


4.6 Zdravotníctvo

Zdravotný systém podlieha pod Ministerstvo zdravotníctva. Zdravotnú starostlivosť poskytujú štátne, súkromné a neštátne zdravotnícke zariadenia. Prvotné vyšetrenie poskytujú všeobecní praktickí lekári pre deti či pre dospelých. Každý si môže slobodne vybrať svojho lekára, ktorý mu bude poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť a zároveň vystavovať odporučenie na odborné vyšetrenie k odbornému lekárovi. Po ordinačných hodinách Vášho obvodného lekára a tiež počas víkendov môžete využiť ambulantnú pohotovostnú službu. Zoznam miest s ambulantnou pohotovostnou službou nájdete na stránke zdravotníckých zariadení . Poplatok je 2,- Eur Pacient ho neplatí, ak príde na ošetrenie bezprostredne po úraze (netýka sa to prípadov, ak úraz vznikol v dôsledku užitia alkoholu, drog alebo lieku, užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom) alebo ak bol následne prijatý do ústavnej starostlivosti. Ambulantné pohotovosti sú takmer v každom okresnom meste v pracovných dňoch od 16:00 do 22:00 a v dňoch pracovného pokoja od 7:00 do 22:00.  Ak ambulantná pohotovostná služba nie je otvorená, príjmu Vás na ústavnej pohotovostnej službe v rámci ktorejkoľvek nemocnice. Poplatok na urgentnom príjme je 10 eur. Pacient ho platí v prípade, ak u neho nepôjde o akútny stav a dôjde tak k zneužitiu služby.

Lieky na lekársky predpis ako aj na voľný predaj získate v lekárňach, ktorých je v SR dostatok a sú dobre vybavené. Lekárne sú obvykle otvorené v pracovných dňoch od 7:30 do 17:00 hod., cez víkend a počas sviatkov je zabezpečená lekáreň s pohotovostnou službou.

V zmysle zákona o zdravotnom poistení je povinný platiť poistné zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ a štát. Zo zdravotného poistenia sa uhrádza väčšia časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Určité lieky a zdravotné úkony si musíte zaplatiť v plnej výške sami. Pacienti platia za lekárske úkony poplatky podľa vopred stanovených taríf. Zdravotné poistenie nie vždy pokrýva celkové náklady na kúpu napr. dioptrických okuliarov, niektorých druhov liekov, či na ošetrenie u zubného lekára.

Zamestnanca je pri vzniku pracovného pomeru povinný prihlásiť do 8 dní zamestnávateľ, rovnako aj pri ukončení pracovného pomeru. Ostatné zmeny platiteľa zdravotného poistenia má povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni poistenec, kde rovnako platí oznamovacia povinnosť 8 dní. Ak vykonávate na území SR samostatne zárobkovú činnosť alebo ste osobou, ktorá nie je zamestnancom, SZČO alebo poistencom, za ktorého platí poistné štát a je povinne verejne zdravotne poistená, máte povinnosť prihlásiť sa ako poistenec do zdravotnej poisťovne do 8 dní odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia a odhlásiť sa v rovnakej lehote.

Zoznam zdravotných poisťovní nájdete na internete. Každý zamestnanec musí byť zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni, kde mu pridelia číslo a preukaz poistenca, ktorým sa preukazuje pri návšteve u lekára. Zdravotná poisťovňa je povinná doručiť poistencovi preukaz poistenca do 30 dní odo dňa potvrdenia prihlášky.

Pokiaľ ste slovenským poistencom z titulu výkonu pracovnej činnosti na území SR a bývate na území iného členského štátu EÚ  požiadajte svoju pobočku zdravotnej poisťovne v SR o vystavenie formuláru S1 bývalý formulár E 106. Tento formulár predložte zdravotnej poisťovni v mieste svojho bydliska, kde sa zaregistrujete. Na základe formuláru S1 (E 106) máte nárok na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu slovenskou zdravotnou poisťovňou poskytnutú v mieste bydliska. Tento nárok sa vzťahuje aj na vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov.

155 - tiesňové volanie na pohotovosť
112 - hasičská a záchranná služba (najvhodnejšia pre cudzincov kvôli cudzojazyčnej komunikácii)

Ministerstvo zdravotníctva SR
zoznam zdravotníckych zariadení (zoznam miest s pohotovostnou službou)
všeobecne o zdraví
Národný portál zdravia
Zdravotné poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, DôveraUnion 


4.7 Systém vzdelávania

Povinná školská dochádzka  určená školským systémom na Slovensku trvá 10 rokov. Začína spravidla začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6 rokov. Trvá od 6. do 16. roku.

Základné druhy škôl: materské školy (3-6 roční), základné školy (6-15 roční), stredné školy (15-19 roční), vysoké školy, univerzity (od 19 rokov). Tieto školy môžu byť podľa zriadovateľskej pôsobnosti štátne, súkromné alebo cirkevné, pričom získané vzdelanie je rovnocenné.

Materská škola (3-6 rokov veku dieťaťa) dáva deťom základy vedomostí a zručností. Učia sa v nej  základné poznatky v závislosti od veku, učia sa kresliť, recitovať, spievať, poznávať prírodu, farby a veci okolo seba. V predškolskom veku (5 - 6 ročné deti) sa učia napríklad rozoznávať geometrické tvary, mesiace v roku, názvy dní, osvojujú si hygienické návyky,  deti sa pripravujú na vstup do základnej školy.

Základná škola pripravuje žiakov na ďalšie štúdium a prax. Spravidla má 9 ročníkov, je rozdelená na prvý a druhý stupeň. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla 1. až 4. ročník, druhý stupeň 5. až 9. ročník. Prechod z prvého stupňa na druhý nie je podmienený prijímacími skúškami, žiak po úspešnom absolvovaní štvrtého ročníka pokračuje v štúdiu. Inou možnosťou je prestup na gymnázium, ktoré poskytuje osemročné štúdium. Prestup na gymnázium je podmienený prijímacími skúškami a vyhovujúcim prospechom na prvom stupni základnej školy.

Vzdelávanie na prvom stupni je odlišné od vzdelávania na druhom stupni. Kým na prvom stupni väčšinu vyučovacích predmetov učí jeden učiteľ, na druhom stupni učí každý vyučovací predmet iný učiteľ.

Na prvom stupni majú žiaci najmenej štyri a najviac šesť  vyučovacích hodín, priemerne trvá vyučovanie do pol jednej popoludní. Žiaci na druhom stupni majú päť až šesť vyučovacích hodín a vyučovanie končia medzi jednou až pol druhou hodinou popoludní. Jedna vyučovacia hodina má trvanie 45 minút, medzi každou vyučovacou hodinou sú krátke prestávky. 

Na základných školách môžu menšie deti tráviť čas po vyučovaní v školských kluboch.

Okrem toho ponúka školstvo aj možnosť navštevovať základné umelecké školy, kam môžu deti chodiť dobrovoľne mimo riadneho vyučovania. 

Stredné školy. Po ukončení 9. ročníka základnej školy pokračuje žiak v povinnej 10 ročnej školskej dochádzke na zvolenej strednej škole, do ktorej bol na základe rozhodnutia príslušného školského systému prijatý. Školstvo na Slovensku rozoznáva niekoľko typov stredných škôl.

Stredné odborné školy: Na stredných odborných školách a spojených stredných školách, ktoré poskytujú učňovské odbory, trvá štúdium dva roky (obmedzené množstvo odborov), tri alebo štyri roky. Trojročné štúdium pre jednotlivé odbory je ukončené záverečnou skúškou, po ktorej študent dostane výučný list, a môže pokračovať v dvojročnom nadstavbovom štúdiu za účelom dosiahnutia maturitnej skúšky. Absolvovaním maturitnej skúšky je dosiahnuté úplné stredoškolské vzdelanie. Štúdium, ktoré trvá štyri roky, je ukončené maturitnou skúškou. 

Stredné školy a gymnáziá: Stredné školy poskytujú štúdium v trvaní štyri alebo päť rokov. Na Slovensku existujú stredné školy elektrotechnické, geodetické, hotelové, konzervatóriá, priemyselné, zdravotnícke, obchodné akadémie, športové, umelecké, poľnohospodárske, drevárske, farmaceutické, chemické, pedagogické a iné. Gymnáziá na Slovensku poskytujú štúdium v trvaní štyroch rokov (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 9. ročníka základnej školy), alebo osemročné štúdium (ak sa žiak hlási na gymnázium po ukončení 4. ročníka).

Štúdium je ukončené maturitnou skúškou, ktorá má písomnú a ústnu časť.  

Vyučovanie trvá priemerne 6 – 7 vyučovacích hodín, vyučovacia hodina trvá 45 minút, medzi každou hodinou je krátka prestávka.

Stredné školy organizujú aj nadstavbové a pomaturitné štúdium, v ktorom sa študujúci zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a dopĺňajú a prehlbujú dosiahnuté vzdelanie.

Vysoké školy pripravujú kvalifikovaných odborníkov s vysokoškolským vzdelaním pre oblasť vedeckej, hospodárskej, sociálnej a umeleckej činnosti. Školský systém umožňuje študovať na vysokých školách a univerzitách absolventom strednej školy s maturitou alebo gymnázia, v súčasnosti je na Slovensku 20 verejných vysokých škôl, 12 súkromných vysokých škôl a 3 štátne vysoké školy. Štúdium je zabezpečované v rámci študijných programov v troch stupňoch, ukončuje sa obhajobou záverečnej práce a vykonaním štátnej skúšky. Prvý stupeň je bakalársky (3-4 roky), druhý stupeň je magisterský, inžiniersky alebo doktorský (4-6 rokov vrátane 1. stupňa) a tretí stupeň je doktorandský (3-4 roky).

Ministerstvo školstva v SR 


4.8 Kultúrny a spoločenský život

Slovenský spoločenský a kultúrny život je veľmi bohatý a rozmanitý. Je ovplyvnený rôznymi tradíciami a zvyklosťami, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie a pretrvávajú až do dnešnej doby. 
Spoločensko-kultúrne podujatia a rôzne akcie sa uskutočňujú v každom meste i na dedinách. Ľudia sa tu stretávajú, aby sa pobavili, stretli známe tváre, porozprávali sa a samozrejme kultúrne vyžili. Informácie o spoločensko-kultúrnych podujatiach či rôznych akciách môžete získať na internete, v novinách, v miestnych televíziách alebo aj v kultúrnom stredisku.
Súčasťou športového vyžitia sú výlety do prírody, ktorá obklopuje mestá, mestečká a dediny. Medzi najznámejšie športové aktivity môžeme zaradiť futbal, cyklo turistiku, vodné športy a v poslednom čase aj golf. Lyžovanie je populárne hlavne v zime.


4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Narodenie
Narodenie dieťaťa sa nahlasuje na príslušný matričný úrad podľa miesta narodenia do troch pracovných dní odo dňa pôrodu. Matrika zapíše dieťa do knihy narodení, vystaví rodný list a žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa a hlásenia o narodení dieťaťa. 
Praktická rada – Prvý originál rodného listu sa vydáva bezplatne, za duplikát sa platí 1,50 €.

Povinnosti po narodení dieťaťa

Dôležité skutočnosti, ktoré je nutné vybaviť po narodení dieťaťa:

  • vybavenie rodného listu na príslušnom matričnom úrade,
  • výber zdravotnej poisťovne a prihlásenie dieťaťa,
  • prihlásenie dieťaťa k pediatrovi s prepúšťajúcou správou z pôrodnice,
  • prihlásenie dieťaťa k trvalému pobytu v ohlasovni pobytu,
  • zaslanie rodného listu na Sociálnu poisťovňu,
  • podanie žiadostí o možné peňažné príspevky poskytované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a dávky poskytované Sociálnou poisťovňou,
  • vybavenie cestovného dokladu dieťaťa.

Viac informácií nájdete v článku: Čo robiť po narodení dieťaťa a na čo majú rodičia nárok

Manželstvo
Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako zväzok muža a ženy, jeho hlavným účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavená na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti.

Civilná i cirkevná forma uzavretia manželstva majú v našom právnom poriadku od 1. júla 1992 rovnaké postavenie, po právnej stránke majú rovnakú váhu a dôležitosť a zákon o rodine pre nich stanovuje rovnakého podmienky.

Žiadosť o uzavretie manželstva podávajú osobne obaja partneri na matričnom úrade, kde má jeden z partnerov trvalý pobyt. Snúbenci predkladajú na matričný úrad rodné listy, platný občiansky preukaz a v prípade predchádzajúceho manželstva aj doklad o jeho zániku. Na žiadosť snúbencov môže príslušný matričný úrad povoliť uzatvorenie manželstva pred iným matričným úradom. Ak sa jedná o cirkevný sobáš, žiadosť o uzavretie manželstva podávajú snúbenci na matričnom úrade, kde sídli farský úrad, bez ohľadu na trvalý pobyt snúbencov. Po uzavretí manželstva vystaví matrika sobášny list a vykoná zápis do knihy manželstiev. Slovensko nemá legislatívu vzťahujúcu sa k registrovanému partnerstvu.

Úmrtie
Úmrtie je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému matričnému úradu lekár, ktorý vykonal obhliadku mŕtveho tela. Ďalšie údaje, ktoré sa zapisujú do knihy úmrtí, poskytne matričnému úradu osoba, ktorá vybavuje pohreb, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa dozvedela o úmrtí, a to aj prostredníctvom matričného úradu v mieste jej trvalého pobytu.

Praktická rada – Niektoré pohrebné služby, ktoré zabezpečujú pohreby, vybavia za vás na požiadanie aj zápis do knihy úmrtí na matrike a vydanie úmrtného listu.


4.10 Doprava

Oblasť dopravy na Slovensku podlieha pod Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Dopravný systém je tvorený štyrmi základnými druhmi dopravy: 

Železničná doprava (dĺžka železničných tratí 3 623 km). 
 
Cestná doprava (dĺžka ciest a diaľnic 18 040 km). Dĺžka diaľničnej siete v prevádzke je v súčasnosti 419 km a 234 km rýchlostných ciest. Jazda po diaľnici je spoplatnená, diaľničnú známku zakúpite na hraničných priechodoch, čerpacích staniciach, na poštách alebo v novinových stánkoch. Od 1.1.2010 je povinnosť platenia mýta pre vozidlá nad 3,5 t celkovej hmotnosti na diaľniciach, rýchlostných cestách a vybraných úsekoch ciest I. triedy. Mestská hromadná doprava je zabezpečovaná autobusovou, električkovou a trolejbusovou dopravou, cestovné lístky zakúpite priamo v dopravnom prostriedku, v novinovom stánku alebo prostredníctvom automatu. 
 
Letecká doprava - 5 medzinárodných letísk z nepretržitou prevádzkovou dobou: Bratislava, Košice, Poprad-Tatry, Sliač, Žilina a 3 medzinárodné letiská s obmedzenou prevádzkovou dobou: Piešťany, Prievidza, Nitra. V rámci Schengenského priestoru sú registrované letiská: Bratislava, Košice, Poprad-Tatry. Pasažieri môžu využiť aj najbližšie letiská vo Viedni (60 km od Bratislavy), v Budapešti (220 km od Bratislavy, 260 km od Košíc) a v Prahe (350 km od Bratislavy). 
 
Vodná doprava, dĺžka splavnených tokov Dunaja, Moravy, Váhu a Bodrogu, je cca 256 km.. Hlavnou dopravnou tepnou je rieka Dunaj, možno po nej cestovať až do Budapešti, Viedne ap. Dva najväčšie prístavy sú v Bratislave a v Komárne
 
Univerzálne poštové služby v tuzemskom a medzinárodnom styku zabezpečuje sieť Slovenská pošta.
Najväčším poskytovateľom telekomunikačných služieb sú Slovak Telekom a mobilní operátori Orange, T-mobile, Telefónica O2.
 
Na Slovensku sa jazdí vpravo. Najvyššia povolená rýchlosť je 50 km/h v obci, 90 km/h mimo obce a 130 km/h na diaľniciach a rýchlostných cestách. Kontakty na auto požičovne ako aj taxislužby nájdete v Zlatých stránkach.

Odkazy:
Celoštátny informačný systém o cestovnýh poriadkoch
Stránky a mestskej a regionálnej dopravy
Slovenská pošta  
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky  
Železnice Slovenskej republiky  
Autobusová dopravná spoločnosť Slovak Lines
Združenie cestných dopravcov Slovenskej republiky - Diaľničné známky
Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava
Informácie o mýtnom systéme
Národná diaľničná spoločnosť


5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Sociálne zabezpečenie a poistenie v SR

 

 Aktualizované: 10/2019