Životné a pracovné podmienky v Litve

 
 
3 PRACOVNÉ PODMIENKY
 
 

 

 

1 HĽADANIE PRÁCE

 

1.1 Ako si nájsť prácu

Občania členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci, ktorí chcú pracovať v Litve na pracovnú zmluvu, nepotrebujú pracovné povolenie. Takéto osoby sa môžu zúčastňovať výberových pohovorov a získať zamestnanie za rovnakých podmienok ako občania Litvi. Je však potrebné uviesť, že osoby, ktoré si hľadajú zamestnanie v štátnych službách a v oblasti výkonu práva, alebo iných podobných oblastiach musia byť občanmi Litovskej republiky.

Zamestnávatelia, ktorí hľadajú vhodných zamestnancov, nezamestnaní a zamestnaní, ktorí chcú zmeniť prácu, majú viacero možností. V prvom rade môžu využiť služby Úradov práce, ktoré sú poskytované zdarma. Ďalšia možnosť ako nájsť zamestnancov alebo zamestnávateľa je cez súkromné pracovné agentúry, ktorých služby sú podľa schváleného dohovoru pre uchádzačov o zamestnanie poskytované zdarma. Porušenie predpisov o poskytovaní týchto služieb sa trestá pokutou. V prípade porušenia týchto predpisov je potrebné sa obrátiť na políciu.
Inzeráty s voľnými pracovnými miestami môžete tiež nájsť v národnej a miestnej tlači. Uchádzači o zamestnanie môžu zverejniť svoje vlastné inzeráty v tlači, pričom by mali uviesť vzdelanie, pracovné skúsenosti a typ práce, ktorú hľadajú.
Zverejnenie voľných pracovných miest a životopisov na internete sa stáva čoraz viac populárnejšie. Používané sú aj profesionálne služby personálnych spoločností, ktoré hľadajú, vyberajú a zisťujú potenciál zamestnancov. Personálne oddelenia veľkých spoločností majú vytvorené databázy potenciálnych zamestnancov a preto je možné zasielať životopisy priamo do týchto spoločností. 
ODKAZY:
Úrad práce Litva 
Pracovné portály:
www.itc.lt
www.preile.lt/


1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Ak sa uchádzate o zamestnanie musíte predložiť životopis a sprievodný list, zúčastniť sa výberového konania a pohovoru u zamestnávateľa. Tieto požiadavky neplatia pre osoby, ktoré hľadajú nekvalifikované pracovné miesta, v takom prípade stačí predložiť životopis a zúčastniť sa pohovoru, zvyčajne však postačuje len pohovor.
Životopis je jeden z hlavných dokumentov, ktorým prezentujete seba potenciálnemu zamestnávateľovi. Zamestnávatelia zvyčajne môžu venovať životopisu len málo času a teda je veľmi dôležité napísať životopis správne, jasne a bez gramatických chýb.
V Litve nie sú stanovené žiadne pravidlá pre písanie životopisu. Životopis by však mal obsahovať: osobné údaje, kontaktné údaje, pracovné skúsenosti, vzdelanie, zručnosti a schopnosti, voľno časové aktivity a referencie. Mal by tiež obsahovať kontaktné údaje osôb, ktorých pozitívne referencie by Vám pomohli získať prácu. Popularitu si získava EUROPASS CV - európsky formát životopisu, ktorý nájdete na stránke EUROPASS.

Sprievodný list by mal obsahovať stručný úvod, v ktorom predstavíte seba, nasleduje krátke vysvetlenie prečo máte záujem o prácu v spoločnosti, prečo ste tá pravá osoba na pracovné miesto a návrh Vášho možného príspevku k úspechu firmy. Sprievodný list by mal byť presvedčivý. Vymenujte všetky svoje vlastnosti a zručnosti, ktoré sú vhodné pre miesto, o ktoré sa uchádzate. Nezabudnite Vaše kvality a kompetencie preukázať. Nepíšte opakovane to, čo ste už uviedli v životopise, ale poskytnite o sebe viac informácií, ktoré v CV nie sú uvedené . Motivačný list by nemal byť dlhší ako na jeden list papiera A4.

Pohovor so zamestnávateľom je obojstranný dialóg. Na jednej strane zamestnávateľ overuje, či potenciálny zamestnanec bude vhodný na danú pozíciu a na strane druhej, potenciálny zamestnanec sa snaží rozhodnúť či chce pracovať a rozvíjať svoju kariéru u konkrétneho zamestnávateľa.

 

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY


2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovarov je jeden zo základných kameňov európskeho jednotného trhu. Európska Únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni sektory, ktoré by mohli znamenať vyššie riziko pre občanov Európy - napríklad farmaceutiká alebo stavebné výrobky.
Na väčšinu tovarov (považované za "nižšie riziko") sa vzťahuje „princíp vzájomného uznávania“, čo znamená, že produkty legálne vyrobené v jednom členskom štáte sa môžu voľne pohybovať a predávať vo všetkých ostatných krajinách EÚ.
Obmedzenia voľného pohybu tovaru
Zmluva o EÚ poskytuje členským štátom právo stanoviť obmedzenia pre voľný pohyb tovarov, ak existuje osobitný spoločný záujem ako napríklad ochrana životného prostredia alebo zdravia ľudí. Toto znamená napríklad to, že ak dovoz výrobku považujú vnútroštátne orgány členského štátu za potenciálne ohrozenie verejného zdravia, verejnej morálky alebo verejného poriadku, môžu odmietnuť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.
Aj keď vo všeobecnosti neexistujú obmedzenia pre nákup tovaru v inom členskom štáte, ak sú určené na osobné použitie, existuje množstvo európskych obmedzení pre konkrétne kategórie výrobkov ako sú napr. alkohol a tabak.
Voľný pohyb kapitálu
Európania môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.
Z voľného pohybu peňazí neplynú výhody vďaka zvýšenej efektívnosti len pre finančné trhy, ale aj pre občana EÚ. Každý občan si môže otvoriť bankový účet, nakupovať akcie, investovať alebo kupovať nehnuteľnosti v inom členskom štáte s minimálnym množstvom obmedzení. Navyše podniky v EÚ môžu investovať do iných európskych podnikov, vlastniť ich a riadiť.
V členských štátoch platia pre voľný pohyb kapitálu niektoré výnimky. Väčšina výnimiek sa vzťahuje na dane, finančný dohľad, otázky verejného záujmu, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie.


2.2 Hľadanie ubytovania

V Litve sa môžete ubytovať v hoteli, prenajať si izbu, prenajať si alebo kúpiť  dom alebo byt. Pokiaľ kupujete, alebo prenajímate dom je dôležité náležite sa postarať o všetky zákonom stanovené dokumenty. Môžete využiť tiež služby realitných kancelárií, právnika alebo notára. 
Súkromné kontakty, pomoc priateľov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov je tiež jeden zo spôsobov ako hľadať ubytovanie. 
Informácie o prenájme alebo kúpe nehnuteľnosti nájdete v špecializovaných reklamných novinách, v národných denníkoch alebo miestnej tlači. Tiež si môžete podať vlastný inzerát, v ktorom uvediete o aký druh ubytovania máte záujem.
ODKAZY:
www.aruodas.lt
www.imones.lt
www.ober-haus.lt
www.ntzemelapis.lt
www.domoplius.lt


2.3 Hľadanie školy

Pokiaľ chcete navštevovať vzdelávaciu inštitúciu ( školu) musíte si podať žiadosť . Žiadosť za dieťa, ktoré je mladšie ako 14 rokov podávajú rodičia resp. opatrovník. Dieťa vo veku od 14-16 rokov môže podať žiadosť samé, pokiaľ má písomný súhlas jedného z rodičov (opatrovníka). 
Osoba, ktorá sa chce začať vzdelávať na základnej alebo strednej škole musí k žiadosti priložiť potvrdenie o vzdelaní, pokiaľ chce pokračovať v štúdiu je potrebné priložiť potvrdenie o štúdijných výsledkoch na predchádzajúcej škole. Ak žiadateľ nemôže priložiť uvedené potvrdenia o vzdelaní môže byť prijatý na štúdium až po vedomostnom teste a následnom zaradení do príslušnej vzdelanostnej úrovne.
Osoba, ktorá ukončila základné alebo stredoškolské vzdelanie príp. časť vzdelávacieho programu v inom členskom štáte EÚ má právo si vybrať školu a byť prijatá na štúdium v súlade s bežným postupom. Po prijatí žiadosti od žiaka, ktorý prišiel z inej krajiny a chce pokračovať  v štúdiu bude škola uznávať vzdelávací program žiaka na základe predloženej dokumentácie alebo ak dokumentácia nie je k dispozícii  tak na základe informácií získaných počas pohovoru so žiakom a jeho rodičmi. Ak je potrebné vyrovnanie rozdielov vo vzdelávacích programoch, škola stanoví spôsob, akým študent môže dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí, z ktorých bude preskúšaný. Pred začatím školskej dochádzky v školách poskytujúcich všeobecné vzdelávanie môžete navštevovať vyrovnávacie triedy pokiaľ neovládate litovský jazyk a prišli ste z inej krajiny .


2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Implementácia princípu voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov Európy. Znamenalo to  zavedenie série praktických pravidiel na zabezpečenie toho, aby občania mohli cestovať slobodne a ľahko do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom po celej EÚ sa stalo oveľa menej problematické. Európska komisia stanovila sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť registrácie vozidla v hostiteľskej krajine. 
Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti neexistuje spoločný vodičský preukaz platný v celej EÚ/EHP, ale členské štáty vydávajú vodičské preukazy „podľa modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, že vodičské preukazy vydané rôznymi štátmi EÚ sú ľahko uznateľné v iných členských štátoch.  Vo všeobecnosti platí princíp vzájomného uznávania. Vodičský preukaz sa vydáva podľa vnútroštátneho práva, ale mal by obsahovať ustanovenia týkajúce sa Modelu Spoločenstva ako sú základné podmienky pre vydanie vodičského preukazu. Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 nemusia byť vymenené za nové vodičské preukazy podľa modelu Spoločenstva a zostávajú platné do doby uplynutia ich platnosti.
Ak občan EÚ/EHP odíde žiť do iného členského štátu, nie je nevyhnutné  vymeniť vodičský preukaz, hoci viacerí to často robia z praktických dôvodov. Niektoré členské štáty tiež požadujú, aby sa vkladali ďalšie údaje do preukazu z dôvodu naplnenia určitých administratívnych požiadaviek. V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia môže byť nový vodičský preukaz vydaný v členskom štáte bydliska, v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné orgány.
Registrácia Vášho auta v hostiteľskej krajine
V prípade, že odídete žiť do iného členského štátu EÚ/EHP a používate tam svoje auto viac  ako šesť mesiacov, ste povinný zaregistrovať vozidlo na príslušnom úrade a zaplatiť registračnú daň v hostiteľskej krajine. 
Poistenie vozidla
Občania EÚ môžu poistiť svoje vozidlo v inom členskom štáte EÚ, poisťovacia spoločnosť však musí mať oprávnenie od príslušného úradu na vydávanie poistenia. Spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte je oprávnená predať poistku iba ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej Únii bez ohľadu na to, kde k nehode došlo.
Zdanenie pri kúpe automobilu
DPH  na motorové vozidlá sa normálne platí v krajine, kde je motorové vozidlo zakúpené, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré sa uplatňujú, keď sa vozidlo získa v jednom členskom štáte a je plánovaná registrácia v inom členskom štáte nájdete na webovej stránke Vaša Európa - vozidlá alebo Národné kontaktné centrá


2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Cudzinec, ktorý chce získať trvalý alebo prechodný pobyt v Litve sa musí riadiť postupom stanoveným podľa právnych predpisov Litovskej republiky. Cudzinci môžu získať jedno z dvoch druhov povolení na pobyt : povolenie na trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt. 
Povolenie na prechodný pobyt sa vydáva pre cudzinca, ktorý nie je štátnym príslušníkom žiadneho členského štátu EÚ. Cudzinec si musí podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt a predložiť dokumenty konzulárnym orgánom Litovskej republiky v cudzej krajine. Cudzinec, ktorý sa zdržiava v Litovskej republike ich musí predložiť na Migračný úrad v oblasti, v ktorej má cudzinec v úmysle sa zdržiavať. Povolenie sa zvyčajne vydáva na obdobie 1 roka, ale môže byť vydané aj na kratšie časové obdobie.
Žiadosť o povolenie k trvalému pobytu a ďalšie dokumenty musia byť predložené na migračný úrad v oblasti, v ktorej sa cudzinec mieni prihlásiť k miestu svojho bydliska. Povolenie na trvalý pobyt sa vydáva na obdobie 5 rokov. Po uplynutí tohto obdobia je možné vydať nové povolenie. 
Žiadosti o prechodný a trvalý pobyt musia byť preskúmané do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti. 
Cudzinec, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu EÚ sa môže legálne zdržiavať v Litve až po dobu 3 mesiacov od prvého dňa príchodu do krajiny. Štátni príslušníci členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci , ktorí sa zdržiavajú v Litve dlhšie ako 3 mesiace v priebehu polroka musia získať povolenie na pobyt v Litovskej republike. Povolenie môže byť vydané až na obdobie 5 rokov. Štátni príslušníci členských štátov Európskeho združenia voľného obchodu a ich rodinní príslušníci, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb osôb podliehajú rovnakým ustanoveniam  ako štátni príslušníci  členských štátov EÚ a ich rodinní príslušníci.
ODKAZY:
Odbor migrácie Ministerstva vnútra 


2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Litvy sa uistite že máte nasledujúce:

  • platný cestovný pas alebo občiansky preukaz s platnosťou najmenej na ďalších 6 mesiacov
  • životopis najlepšie v litovskom jazyku
  • kópie diplomov, osvedčení s prekladom do litovského jazyka
  • referencie od bývalých zamestnávateľov s prekladom do litovského jazyka
  • Európsky preukaz zdravotného poistenia
  • kópiu sobášneho listu s prekladom do litovského jazyka
  • kópie rodných listov detí s prekladom do litovského jazyka

Pred príchodom do Litvy sa odporúča:

  • ak máte v úmysle opustiť svoju krajinu na dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, mali by ste nahlásiť svoj odchod na migračnom úrade vo vašej krajine
  • mať aspoň základnú znalosť litovského jazyka / porozumenie a komunikácia/
  • mať zabezpečené ubytovanie aspoň na prvé dni po príchode do krajiny /odporúča sa využiť služby hotelov/
  • informovať svojich blízkych o adrese miesta vášho pobytu v Litve
  • pri používaní mobilného telefónu sa uistiť, či ste si objednali službu medzinárodných hovorov / roaming/

Po príchode do Litvy sa odporúča:

  • hľadať si bývanie na dlhšie obdobie
  • ak si hľadáte prácu navštívte najbližší Úrad práce 
  • prihlásiť sa na kurz litovského jazyka
  • informovať svojich blízkych o príchode a neustále s nimi udržiavajte kontakt

 

3 PRACOVNÉ PODMIENKY


3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania - zásadná otázka, ktorá významne ovplyvňuje hospodárstvo a ľudí. Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre spokojnosť európskych pracovníkov. Prispievajú k fyzickej a psychickej pohode Európanov a k hospodárskej výkonnosti EÚ. 
Z humanitárneho hľadiska kvalita pracovného prostredia výrazne ovplyvňuje celkovú prácu a spokojnosť so životom európskych pracovníkov.
Z hospodárskeho hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hnacou silou hospodárskeho rastu a základom konkurencieschopnosti Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti v práci je dôležitým faktorom pre dosahovanie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.
Z tohto dôvodu je pre Európsku úniu mimoriadne dôležité, aby podporovala vytváranie a zachovávanie trvalo udržateľného a príjemného pracovného prostredia - takého prostredia, ktoré prispieva k ochrane zdravia a spokojnosti európskych zamestnancov a vytváraniu rovnováhy medzi časom stráveným v práci a mimo nej.
Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: významný cieľ pre Európsku úniu.
Zabezpečenie vhodných pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia. Podpora členským štátom je poskytovaná prostredníctvom:
- výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločnými aktivitami
- stanovenia minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii.
Kritériá na kvalitu práce a zamestnania
Na účely vytvorenia trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky vhodného pracovného prostredia a teda aj kritérií na kvalitu pracovných podmienok. 
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúrou EÚ, ktorá poskytuje informácie, poradenstvo a odborné poznatky, ako už meno naznačuje, o životných a pracovných podmienkach.
Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií na kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

  • ochranu zdravia a spokojnosť na pracovisku - sú to mimoriadne dôležité kritériá, pretože dobré pracovné podmienky umožňujú predchádzať zdravotným problémom na pracovisku, znížiť vystavenie rizikám a zlepšiť organizáciu práce;
  • zosúladenie pracovného a mimopracovného života - občanom by sa mala poskytnúť príležitosť, aby si našli rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom;
  • rozvoj schopností - kvalitná práca je taká práca, ktorá poskytuje možnosti pre odborné vzdelávanie, zdokonaľovanie a príležitosti na kariérny postup.

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a vytváraniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Európska komisia vykonáva celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iných stratégií vypracovala aj Stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2002-2006. Táto stratégia bola vypracovaná na pomoc vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a MVO. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a potrebu silnej kultúry prevencie. 

Politika Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zameriava na dlhodobé zlepšovanie spokojnosti pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzické, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy vyplývajúce z rozšírenia Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku významne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách. Viac informácií nájdete na stránke Európskej agentúry pre zdravie a bezpečnosť v práci

Zlepšovanie pracovných podmienok stanovením minimálnych spoločných požiadaviek pre všetky krajiny EÚ
Zlepšovanie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí z veľkej časti od ustanovenia spoločných pracovných noriem. V pracovnoprávnych predpisoch a nariadeniach EÚ sa stanovili minimálne požiadavky na trvalo udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú v členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a sú jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.


3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov
Možnosť uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Je preto potrebné, aby sa vypracoval európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v jednotlivých členských štátoch. Jedine takýto systém zabezpečí, aby sa nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií nestalo prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ
Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ praktickému uplatňovaniu tejto zásady často bránia vnútorné požiadavky hostiteľskej krajiny na prístup k určitým povolaniam. 
Na prekonanie týchto rozdielov EÚ ustanovila systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému je rozdiel medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskej krajine právne upravené.

Kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe 
Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k docieleniu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

  • Zlepšenie spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy s cieľom spojiť všetky nástroje pre transparentnosť certifikátov a diplomov do jediného užívateľsky jednoduchého nástroja. Patria k nim napríklad európsky životopis a odborná príprava v systéme Europass.
  • Príprava konkrétnych aktivít v oblasti uznávania a kvality odborného vzdelávania a prípravy.

Prekonávanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v rámci EÚ
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ ešte stále vykazujú značné rozdiely. Túto rozmanitosť ešte viac prehĺbilo posledné rozšírenie EÚ s rôznymi tradíciami vo vzdelávaní. Preto je potrebné ustanoviť spoločné pravidlá garantujúce uznávanie kompetencií.
Na prekonanie tejto rozmanitosti národných kvalifikačných noriem, metód vzdelávania a štruktúr odbornej prípravy Európska komisia predložila rad nástrojov zameraných na zabezpečenie lepšej transparentnosti a uznávania kvalifikácií na akademické i profesionálne účely.

1. Európsky kvalifikačný rámec 
Európsky kvalifikačný rámec je hlavnou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť spojenie medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

2. Národné informačné centrá pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) 
Sieť národných informačných centier pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 z podnetu Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú zásadnú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ. 

3. Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) 
Európsky systém prenosu kreditov je zameraný na uľahčenie uznávania období štúdia v zahraničí. Bol zavedený v roku 1989, jeho funkcia spočíva v popisovaní programu vzdelávania a prideľovaní kreditov jeho komponentom. Je hlavnou súčasťou vysoko uznávaného programu mobility študentov - Erasmus.

4. Europass
Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

  1. životopis,
  2. jazykový pas,
  3. dodatky k osvedčeniu,
  4. dodatky k diplomu a
  5. dokument Europass-Mobility.

Systém Europass umožňuje jasnú a zrozumiteľnú prezentáciu zručností a kvalifikácií v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako miesto prvého kontaktu pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o systéme Europass.


3.3 Druhy zamestnania

Minimálny vek pracujúcich v Litve je 14 rokov. Deti od 14 do 16 rokov môžu vykonávať len ľahkú prácu, ktorá nemôže ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo vývoj, školskú dochádzku a účasť vo vzdelávacom programe. Deti vo veku od 14 do 16 rokov môžu vykonávať tieto ľahké práce: prácu v zeleninových a ovocných záhradách; zber bylín; starostlivosť o malé domáce zvieratá a domáce vtáky; výsadba, zdvíhanie a zalievanie stromov a kríkov; nemechanizované hrabanie a otáčanie sena; umiestňovanie reklám, novín a plagátov na billboardoch; doručovanie, kuriérske a poštové práce; predaj novín a časopisov; označovanie cien, triedenie a balenie tovaru; ľahká pomocná práca; obliekanie hračiek; čistenie hračiek; triedenie a balenie bielizne; prestieranie, za predpokladu, že existuje písomný súhlas jedného z rodičov alebo iného zákonného zástupcu dieťaťa, lekárske osvedčenie od lekára dieťaťa potvrdzujúce vhodnosť dieťaťa na konkrétnu prácu a ak sa má práca vykonávať počas školského roka, písomný súhlas školy.
Osoby mladšie ako 18 rokov nemôžu vykonávať prácu :
1. ktorá je pre nich  príliš fyzicky a psychicky náročná
2. pri ktorej by boli vystavené toxickým , karcinogénnym, mutagénym a iným negatívnym vplyvom ovplyvňujúcim zdravie zamestnanca
3. pri ktorej by boli vystavené ionizujúcemu žiareniu alebo ďalším faktorom ohrozujúcim zdravie
4. pri ktorej je zvýšené riziko úrazov alebo chorôb z povolania; taktiež na vykonávanie ktorej nemajú dostatok pracovných skúseností a obozretnosti 
Osoby mladšie ako 18 rokov nemôžu mať viac ako jedno zamestnanie v tom istom čase ak celkový pracovný čas presahuje pracovnú dobu stanovenú v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 
Druhy pracovných zmlúv môžu byť:
1. na dobu neurčitú
2. na dobu určitú 
3. pracovná zmluva na základe projektu
4. pracovná zmluva na zdieľanie pracoviska
5. pracovná zmluva s viacerými zamestnávateľmi
6. dočasná pracovná zmluva
7. učňovská pracovná zmluva
8. sezónna pracovná zmluva
Pracovná zmluva je zvyčajne uzatváraná na dobu neurčitú.
Pracovná zmluva na dobu určitú 
Môže byť uzatvorená na určité obdobie, alebo na obdobie trvania určitej práce. Trvanie pracovnej zmluvy na dobu určitú alebo po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv pre tú istú prácu je 2 roky ( okrem prípadov, keď je zamestnanec prijatý na dočasnú prácu na miesto dočasne neprítomného zamestnanca) a 5 rokov pre rôzne práce.
Pracovná zmluva na základe projektu
Pracovná zmluva založená na základe projektu znamená pracovnú zmluvu na dobu určitú, počas ktorej sa zamestnanec zaväzuje, že bude pracovať na dosiahnutí výsledku projektu v stanovenom pracovnom čase na alebo mimo miesta zamestnania a zamestnávateľ sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú výšku náhrady za túto prácu.
Pracovná zmluva na zdieľanie pracovného miesta
Dvaja zamestnanci sa môžu dohodnúť so zamestnávateľom na zdieľaní jedného pracovného miesta bez prekročenia maximálneho pracovného času štandardne stanoveného pre jedného zamestnanca. Pracovný čas zamestnancov je stanovený a menený dohodou samotných zamestnancov.
Pracovná zmluva s viacerými zamestnávateľmi
Pracovná zmluva, ktorá sa má uzavrieť so zamestnancom môže špecifikovať dvoch alebo viacerých zamestnávateľov namiesto jedného pre tú istú prácu. Ak pracovný čas zamestnanca nie je pridelený každému zamestnávateľovi osobitne, zamestnanec vykonáva úlohy viacerých zamestnávateľov súčasne.
Dočasná pracovná zmluva
Dočasná pracovná zmluva znamená dohodu medzi dočasným agentúrnym zamestnancom a agentúrou dočasného zamestnávania, podľa ktorej sa dočasný agentúrny zamestnanec zaväzuje pracovať určitý čas pre užívateľského zamestnávateľa. Agentúra dočasného zamestnávania sa zaväzuje  platiť za túto prácu. Maximálna doba trvania dočasnej pracovnej zmluvy je 3 roky.
Učňovská pracovná zmluva
Učňovská pracovná zmluva sa uzatvára, keď je prijatá osoba, ktorá sa snaží získať kvalifikáciu alebo kompetencie nevyhnutné pre profesiu formou učňovskej odbornej prípravy. Učňovská pracovná zmluva je na dobu určitú a maximálna dĺžka trvania je 6 mesiacov, okrem prípadov keď formálna alebo neformálna zmluva o odbornej príprave definuje dlhšie trvanie odbornej prípravy.
Sezónna pracovná zmluva
Uzatvára sa na dobu, počas ktorej sa vykonávajú sezónne práce. Sú to práce, ktoré v dôsledku klimatických a prírodných podmienok nemožno vykonávať po celý rok a preto sú vykonávané len v určitých obdobiach (sezónach), nie na obdobie dlhšie ako 8 mesiacov (za obdobie 12 mesiacov) a sú uvedené v zozname sezónnych prác. 
Zamestnávateľ, ktorý chce zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny musí kontaktovať miestny Úrad práce (v oblasti kde je zapísaná jeho firma) a nahlásiť voľné pracovné miesto. Žiadosť zamestnávateľa o vydanie povolenia na zamestnanie pre cudzinca bude posudzovaná v prípade, že zamestnávateľ nahlásil voľné pracovné miesto na Úrade práce minimálne mesiac pred podaním žiadosti o vydanie povolenia.
Viac informácií o podmienkach zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín v Litve je možné nájsť na webovej stránke Úradu práce.
ODKAZY: 
Inšpektorát práce


3.4 Pracovné zmluvy

Individuálne a tiež kolektívne pracovné vzťahy sú dôležité v systéme pracovných vzťahov. Hoci individuálne pracovné vzťahy sú v Litve populárnejšie, narastá záujem o kolektívne pracovné vzťahy. 
Každá práca v podniku, inštitúcii alebo organizácii vykonávaná fyzickou osobou na základe zmluvy so zamestnávateľom alebo ním oprávnenou osobou musí byť založená na formálnej pracovnej zmluve. Toto sa nevzťahuje na práce, ktoré sú vykonávané na základe zmluvy o dielo chránené autorskými právami.
V každej pracovnej zmluve sa zmluvné strany dohodnú na základných podmienkach zmluvy ako sú : miesto výkonu práce a náplň práce, t.j. profesia, špecializácia, kvalifikácia a špecifické úlohy. Pre určité typy pracovnej zmluvy, zákonník práce a kolektívna dohoda môže stanoviť ďalšie záväzné podmienky, na ktorých sa strany musia dohodnúť (trvanie zmluvy, povaha sezónnej práce).
Každá pracovná zmluva musí mať dohodnuté podmienky ohodnotenia práce zamestnanca ako sú systém odmeňovania, výška mzdy, platobné postupy a pod. Ak to pracovná legislatíva a kolektívna zmluva nezakazujú, strany sa môžu dohodnúť na ďalších pracovných podmienkach ( skúšobná doba, súbeh zamestnaní). 
Pracovná zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme podľa štandardného formátu v dvoch vyhotoveniach. Jedna podpísaná zmluva je určená pre zamestnávateľa, druhá pre zamestnanca. Za správne uzatvorenie zmluvy je zodpovedný zamestnávateľ. Akonáhle pracovná zmluva dosiahne termín dokedy bola uzavretá, zamestnávateľ alebo zamestnanec má právo ju ukončiť. Ak ani jedna zo zmluvných strán tak neurobí, začne sa považovať pracovná zmluva za pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. 
Pri uzatváraní pracovnej zmluvy sa zmluvné strany môžu dohodnúť na skúšobnej lehote, ktorej podmienky musia byť stanovené v pracovnej zmluve. Skúšobná lehota nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace. V prípadoch ustanovených zákonom je možná dlhšia skúšobná doba, ak je to nevyhnutné na posúdenie vhodnosti práce pre zamestnanca, hoci nemôže byť dlhšia ako 6 mesiacov.
Ak zamestnávateľ vidí, že výkonnosť zamestnanca počas skúšobnej doby nie je uspokojujúca, môže prepustiť zamestnanca pred uplynutím skúšobnej doby tri dni vopred písomným oznámením bez nároku na odstupné. Zamestnávateľ môže rozviazať pracovnú zmluvu so zamestnancom na základe dvojmesačnej výpovednej lehoty v písomnej forme. 
Zamestnávateľ môže zmeniť podmienky vyplácania mzdy bez písomného súhlasu zamestnanca len ak sa jedná o mzdy určitej kategórie zamestnancov, alebo mzdy v určitom priemyselnom odvetví alebo spoločnosti, ktoré sú zmenené zákonom, rozhodnutím vlády alebo kolektívnou zmluvou. Zmeny v platových podmienkach s cieľom zníženia mzdy nemôžu byť vykonané bez písomného súhlasu zamestnanca.


3.5 Špeciálne kategórie

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí, osoby staršie ako 50 rokov (ktoré sú registrované v Službách zamestnanosti) môžu podliehať rôznym privilégiám ako vrátenie mzdy alebo časti mzdy alebo náhrada nákladov zamestnávateľa na vytvorenie pracovného miesta.
Pracovná zmluva so zamestnankyňou, ktorá je tehotná môže byť ukončená počas jej tehotenstva a do dovŕšenia 4 mesiacov veku dieťaťa dohodou strán, z iniciatívy zamestnankyne. 
Pracovná zmluva nemôže byť ukončená z iniciatívy zamestnávateľa so zamestnancami starajúcimi sa o dieťa do 3 rokov veku, ak nie je pochybenie na strane zamestnanca.
Pracovné zmluvy so zamestnancami, ktorí sú na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke nemôžu byť ukončené podľa uváženia zamestnávateľa.
Prepustenie z iniciatívy zamestnávateľa pri absencii zavinenia na strane zamestnanca  alebo podľa uváženia zamestnávateľa prepustenie zamestnanca povolaného na výkon povinnej vojenskej služby alebo služby národnej obrany je zakázané.
Keď sa zamestnanci domnievajú, že ich práva boli porušené, môžu sa odvolať na Komisiu pre pracovné spory. 


3.6 Samostatná zárobková činnosť

Tí, ktorí sa snažia založiť vlastný podnik, môžu získať bezplatné poradenstvo od verejných orgánov. Napríklad Štátny daňový inšpektorát poskytuje poradenstvo o daňových otázkach. Úrad práce môže poskytnúť informácie o podpore pre zriadenie prvého pracoviska, atď. Veľa miest má navyše podnikateľské informačné centrá, ktoré môžu byť kontaktované s otázkami financovania, zamestnanosti a založenia spoločnosti.
Všetky dôležité informácie poskytuje aj verejná inštitúcia Versli Lietuva [Enterprise Lithuania]. Je to agentúra zriadená ministerstvom hospodárstva na podporu podnikania, udržateľného a moderného rozvoja podnikania, ekosystému začínajúcich podnikov a exportu v Litve. Webová stránka www.verslilietuva.lt poskytuje informácie od hľadania nápadov po povinné podmienky pre založenie firmy.
ODKAZY:
www.kaunomtp.lt
www.technopolis.lt
www.fimtp.lt
www.lvpa.lt
www.smtp.lt
www.kmtp.lt


3.7 Platové podmienky

Odmena za prácu zahŕňa základnú mzdu a všetky ďalšie príjmy, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo zamestnancovi za vykonanú prácu. Muži a ženy dostávajú rovnaký plat za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Na základe návrhu rady tripartity vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu a minimálnu mesačnú mzdu. Na návrh rady tripartity môže vláda stanoviť rozdielne minimálne hodinové mzdy a minimálne mesačné mzdy v jednotlivých odvetviach hospodárstva, regiónoch a kategóriách zamestnancov. Minimálna hodinová a minimálna mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako stanovená minimálna mzda. tanovená vládou. V kolektívnych zmluvách môže byť stanovená vyššia minimálna mzda ako je stanovená vládou. Práca počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov, pokiaľ nie je uvedená v pracovnom poriadku je platená najmenej ako dvojnásobok času, alebo je kompenzovaná zamestnancovi dňom voľna v príslušnom mesiaci , alebo pridaním dňa dovolenky za kalendárny rok. Práca počas štátnych sviatkov, ktorá je súčasťou pracovného poriadku je odmeňovaná najmenej dvojitou sadzbou mzdy zamestnanca.
Súčasná verzia Zákonníka práce ustanovuje, že mzdy sú platené v Litve  dvakrát mesačne. Ak o to zamestnanec požiada písomne, zamestnávateľ môže vyplatiť mzdu raz mesačne. Najčastejšie sú výplaty platené na bankový účet zamestnanca. Výplatné pásky nie sú povinné.


3.8 Pracovná doba

Štandardný týždenný pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne, pokiaľ nie je podľa pracovného práva ustanovený skrátený pracovný čas, alebo ak sa strany nedohodli na skrátenom pracovnom úväzku. Maximálny pracovný čas zahŕňajúc nadčasy ale s výnimkou práce na základe dohody o ďalšej práci nesmie prekročiť 48 hodín počas každého 7 - dňového obdobia. Pracovný čas zahŕňajúc nadčasy a prácu na základe dohody o ďalšej práci nesmie presiahnuť 12 hodín, okrem obeda, počas pracovného dňa (zmeny) a 60 hodín počas každého 7-dňového obdobia. Počet pracovných dní nesmie presiahnuť 6 počas 7 po sebe nasledujúcich dní.
Ak zamestnanci vykonávajú prácu v službe (aktívna služba), dĺžka pracovného dňa (smena) nesmie presiahnuť 24 hodín, ale nemôže presiahnuť  štandardný pracovný čas zamestnanca počas maximálne vykazovaného obdobia 3 mesiacov. Ak zamestnanec musí byť na mieste určenom zamestnávateľom a musí byť pripravený vykonávať svoju prácu keď je to potrebné  (pracovná pohotovosť), môže pracovný čas (zmena) trvať najviac 24 hodín, ale nesmie prekročiť štandardný pracovný čas zamestnanca počas maximálne vykazovaného obdobia 2 mesiacov. Zamestnanec musí mať možnosť stravovania a odpočinku v aktívnej aj pohotovostnej službe.
Vláda Litovskej republiky stanovuje skrátený štandardný pracovný čas a platobné postupy pre osoby, ktorých práca vyžaduje väčší psychický alebo emocionálny stres a uvádza tieto pracovné miesta, profesie a pozície a stanovuje skrátený štandardný pracovný čas pre zamestnancov pracujúcich v pracovnom prostredí, kde pri hodnotení rizika sa zistilo, že úrovne faktorov škodlivých pre zdravie prekračujú povolené úrovne (množstvá) podľa právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nie je možné znížiť množstvá v pracovnom prostredí technickými alebo inými opatreniami na úrovne, ktoré nie sú škodlivé pre zdravie. 
„Nadčasy“ znamenajú čas, keď zamestnanec skutočne pracuje nad rámec celkovej dĺžky pracovného času pracovného dňa (smeny) alebo vykazovaného obdobia, ktoré sú pre neho stanovené podľa štruktúry pracovného času. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas iba so súhlasom zamestnanca, s výnimkou výnimočných prípadov, ak:
1. sa vykonáva neočakávaná práca potrebná pre verejnosť alebo sa snaží zabrániť katastrofám, nebezpečenstvám, nehodám alebo potenciálnym katastrofám alebo odstrániť ich okamžité následky;
2. je potrebné dokončiť prácu alebo odstrániť poruchu spôsobujúcu prerušenie práce veľkého počtu zamestnancov alebo poškodenie materiálov, výrobkov alebo zariadení;
3. je to ustanovené v dohode o kolektívnom vyjednávaní.
Maximálny počet nadčasových hodín je 180 za rok. V dohode o kolektívnom vyjednávaní sa môže dohodnúť viac nadčasov.


3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

Ročná dovolenka
Zamestnancom sa poskytuje ročná dovolenka najmenej 20 pracovných dní (pre tých, ktorí pracujú 5 pracovných dní v týždni) alebo najmenej 24 pracovných dní (pre tých, ktorí pracujú 6 pracovných dní v týždni). Dovolenka sa počíta v pracovných dňoch. Dni pracovného voľna sa nezahŕňajú do dovolenky. Pracovné zmluvy, dohody o kolektívnom vyjednávaní a ustanovenia pracovného práva môžu stanoviť dlhšie doby dovolenky.
Postup pri poskytovaní ročnej dovolenky
Ročná dovolenka sa poskytuje najmenej raz počas pracovného roka. Dĺžka aspoň jednej časti ročnej dovolenky nesmie byť kratšia ako 10 pracovných dní alebo kratšia ako 12 pracovných dní (pre tých ktorí pracujú 6 pracovných dní týždenne). Za prvý celý rok práce sa ročná dovolenka obvykle poskytuje najmenej pre polovicu počtu pracovných dní za rok zamestnania.
Všetkým zamestnancom je zaručený priemerný zárobok za ich ročnú dovolenku (príspevok na dovolenku). Príspevky na dovolenku sa vyplácajú najneskôr v posledný pracovný deň pred začiatkom ročnej dovolenky.
Tehotenstvo a pôrod (materská dovolenka)
Ženy majú nárok na materskú dovolenku 70 kalendárnych dní počas tehotenstva pred pôrodom a 56 kalendárnych dní po pôrode (70 kalendárnych dní v prípade komplikovaného pôrodu, pôrodu dvojičiek a viac detí). Materská dovolenka sa vypočíta na základe kumulovaných nárokov a poskytuje sa ako celok bez ohľadu na dni dovolenky pred narodením. Zamestnancom určeným ako opatrovníci novonarodených detí sa poskytuje voľno počas obdobia, ktoré začína dňom zaradenia do poručníctva do obdobia kým dieťa nedosiahne vek 70 dní.
Otcovská dovolenka
Po narodení dieťaťa sa zamestnancom poskytuje nepretržitá otcovská dovolenka v trvaní tridsiatich kalendárnych dní. Táto dovolenka sa poskytuje kedykoľvek od dátumu narodenia dieťaťa do 3 mesiacov veku dieťaťa, v prípade komplikovaného pôrodu, pôrodu dvojčiat alebo viac detí od dátumu narodenia dieťaťa do 6 mesiacov veku dieťaťa.
Rodičovská dovolenka
Podľa výberu rodiny sa matke (adoptívnej matke), otcovi (adoptívnemu otcovi), starej matke, starému otcovi alebo inému príbuznému, ktorý aktuálne vychováva dieťa alebo zamestnancovi, ktorý bol určený ako opatrovník dieťaťa priznáva rodičovská dovolenka do troch rokov veku dieťaťa. Dovolenka sa môže čerpať naraz alebo po častiach. Zamestnanci, ktorí majú nárok na túto dovolenku, ju môžu čerpať striedavo.
Štátne sviatky:
Firmy, úrady a organizácie sú zatvorené v Litve v nasledujúce štátne sviatky:
1. január Nový rok
16. február Vznik Litovskej republiky
11. marec Obnovenie nezávislosti
Veľkonočná nedeľa a pondelok
1. máj Sviatok práce
Prvá májová nedeľa Deň matiek
Prvá júnová nedeľa Deň otcov
24. jún Svätý Ján
6. júl Výročie korunovácie kráľa Mindaugasa ( Deň štátnosti)
15. august Nanebovzatie Panny Márie
1. november Sviatok všetkých svätých
24. december Vianoce
25. december Vianoce
26. december Vianoce


3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Skončenie pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody
Každá zo zmluvných strán môže navrhnúť druhej zmluvnej strane ukončenie pracovnej zmluvy. Návrh na ukončenie pracovnej zmluvy sa musí predložiť písomne. Stanovujú sa v ňom podmienky ukončenia pracovnej zmluvy (kedy pracovný pomer končí, odstupné, postup pri nevyčerpanej dovolenke, postup pri vyrovnaní atď.). Ak druhá strana pracovnej zmluvy s návrhom súhlasí, musí písomne ​​vyjadriť svoj súhlas. Ak zmluvná strana neodpovie na návrh do piatich pracovných dní, je to považované, že návrh na ukončenie pracovnej zmluvy bol zamietnutý.
Skončenie pracovného pomeru z iniciatívy zamestnanca bez platného dôvodu
Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a pracovnú zmluvu na dobu určitú uzatvorenú na dobu dlhšiu ako 1 mesiac možno ukončiť písomným vyhlásením zamestnanca na základe oznámenia zamestnávateľovi najmenej 20 kalendárnych dní vopred. 
Skončenie pracovného pomeru z iniciatívy zamestnanca z platných dôvodov
Pracovnú zmluvu je možné ukončiť písomným vyhlásením zamestnanca doručeným zamestnávateľovi najmenej 5 kalendárnych dní vopred v týchto prípadoch:
• zamestnanec je nečinný nie z dôvodu svojej vlastnej viny dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní, alebo ak tento čas v posledných 12 mesiacoch predstavuje viac ako 45 dní;
• zamestnancovi nebola vyplatená plná odmena za prácu (mesačná mzda) viac ako 2 mesiace za sebou alebo ak zamestnávateľ neplní viac ako 2 mesiace za sebou povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení pracovného práva upravujúceho bezpečnosť a zdravie zamestnancov;
• zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo postihnutia alebo z dôvodu, že doma sa stará o člena rodiny (dieťa (adoptované dieťa), otca (adoptívneho otca), matku (adoptívnu matku), manžela alebo manželku), pre ktorú sa v súlade s postupom ustanoveným v právnych predpisoch ustanovuje osobitná potreba stálej starostlivosti alebo osobitná potreba stálej prítomnosti (asistencia);
• zamestnanec s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú dosiahol zákonný vek nároku na starobný dôchodok a pri práci pre tohto zamestnávateľa získal nárok na plný starobný dôchodok
Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa bez zavinenia zo strany zamestnanca
Zamestnávateľ má právo vypovedať pracovnú zmluvu na dobu neurčitú alebo na dobu určitú skôr z týchto dôvodov:
1. práca vykonávaná zamestnancom sa stáva pre zamestnávateľa nadbytočnou z dôvodu zmien v organizácii práce alebo z iných dôvodov súvisiacich s činnosťou zamestnávateľa;
2. zamestnanec nedosahuje dohodnutý výkon;
3. zamestnanec odmieta pracovať podľa zmenených alebo doplnených podmienok pracovnej zmluvy alebo podľa zmeneného typu pracovného času alebo miesta výkonu práce;
4. zamestnanec nesúhlasí s pokračovaním pracovného pomeru v prípade prevodu podniku alebo jeho časti;
5. súd alebo kompetentná pracovná inštitúcia rozhodne o ukončení podnikania
Skončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnávateľa z dôvodu zavinenia zamestnanca
Zamestnávateľ má právo vypovedať pracovnú zmluvu bez výpovednej lehoty a bez odstupného, ​​ak zamestnanec svojím zavinením alebo nečinnosťou poruší povinnosti stanovené pracovnoprávnymi predpismi alebo pracovnou zmluvou.
Oznámenie o ukončení pracovnej zmluvy sa podáva písomne. V oznámení o ukončení pracovnej zmluvy je uvedený dôvod ukončenia pracovnej zmluvy a právne ustanovenie, ktoré špecifikuje dôvody na ukončenie pracovnej zmluvy, ako aj deň skončenia pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ má právo, so súhlasom zamestnanca, kedykoľvek pred uplynutím výpovednej lehoty rozhodnúť o ukončení pracovnej zmluvy a odložiť deň, v ktorom končí pracovný pomer, na posledný deň výpovednej lehoty a neumožňuje zamestnancovi pracovať počas výpovednej doby, ale platí odmenu za prácu splatnú zamestnancovi za celú výpovednú dobu.
Obmedzenia týkajúce sa ukončenia pracovnej zmluvy
Pracovnú zmluvu s tehotnou zamestnankyňou možno ukončiť počas tehotenstva a dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 4 mesiacov na základe dohody strán, z iniciatívy zamestnanca, z iniciatívy zamestnanca počas skúšobnej doby, bez vôle strán a po uplynutí pracovnej zmluvy na dobu určitú na konci jej trvania.
Pracovnú zmluvu nemožno vypovedať so zamestnancami starajúcimi sa o dieťa (tiež osvojené dieťa) do 3 rokov, ak nedôjde k zavineniu zo strany zamestnanca. Pracovné zmluvy so zamestnancami, ktorí sú tehotní a na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke sa nemôžu ukončiť podľa uváženia zamestnávateľa. 
Prepúšťanie z podnetu zamestnávateľa v prípade, že nie je vina na strane zamestnanca alebo na základe vlastného uváženia zamestnávateľa ak je zamestnanec vyzvaný na výkon povinnej vojenskej služby alebo služby národnej obrany, je zakázané.
Podmienky pre požiadanie o starobný dôchodok
Starobný dôchodok sa priznáva, keď osoba dosiahla zákonný dôchodkový vek a platila príspevky na sociálne dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov. Dôchodkový vek sa od roku 2012 zvyšuje každý rok, do roku 2026 to bude 65 rokov pre mužov aj pre ženy. V roku 2018 je dôchodkový vek 62 rokov a 4 mesiace pre ženy a 63 rokov a 8 mesiacov pre mužov.
Predčasný starobný dôchodok môžu poberať osoby, ktoré nemajú viac ako 5 rokov pred dosiahnutím veku nároku na riadny starobný dôchodok a majú potrebnú dĺžku pre nárok na starobný dôchodok, nedostávajú žiadne ďalšie pravidelné príjmy, nie sú zamestnaní a nedostávajú žiadne iné zárobky súvisiace s prácou (na základe pracovnej zmluvy, z dôvodu členstva alebo služby, z nezávislých činností, z poľnohospodárskych činností, zo zahraničia). 


3.11 Zastupovanie pracovníkov

Za zástupcov zamestnancov sa považujú odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo splnomocnenec zamestnancov.

Odborové organizácie zastupujú svojich členov v prípadoch ustanovených zákonníkom práce a inými zákonmi. Kolektívne vyjednávanie, uzatváranie dohôd o kolektívnom vyjednávaní a iniciácia kolektívnych pracovných sporov sú výhradným právom odborových zväzov.

Výbor zamestnancov a zástupca zamestnancov sú nezávislé orgány zastupujúce zamestnancov. V niektorých prípadoch a v súlade s postupom ustanoveným Zákonníkom práce zastupujú všetkých zamestnancov v dohodách so zamestnávateľom a sociálnymi partnermi a na úrovni pracoviska. Informujú, konzultujú a využívajú iné postupy účasti, v ktorých sú zamestnanci a ich zástupcovia zapojení do rozhodovacích procesov zamestnávateľa. Výbor zamestnancov sa musí vytvoriť z iniciatívy zamestnávateľa, ak je priemerný počet zamestnancov zamestnávateľa dvadsať a viac, s výnimkou prípadu, keď má pracovisko aktívny odborový zväz, v ktorom viac ako 1/3 všetkých zamestnancov zamestnávateľa sú členovia. Ak je priemerný počet zamestnancov zamestnávateľa nižší ako dvadsať, práva na zastupovanie zamestnancov môže vykonávať zástupca zamestnancov zvolený na valnom zhromaždení zamestnancov na obdobie 3 rokov.


3.12 Pracovné spory – štrajky

Individuálne pracovné spory skúmajú komisie pre pracovné spory alebo súdy. Komisie pre pracovné spory sú stále a pôsobia podľa územného členenia Štátneho inšpektorátu práce. Komisia pre pracovné spory sa skladá z troch členov: predseda komisie pre pracovné spory a zástupcovia odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov, ktorí sa majú vymenovať na základe rozhodnutia riadiacich orgánov odborových zväzov a organizácií zamestnávateľov pôsobiacich podľa územného členenia Štátneho inšpektorátu práce. Zamestnanec môže predložiť vec komisii pre pracovné spory do 3 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel alebo mal vedieť o porušení svojich práv. Lehota na predloženie sa môže zmeniť rozhodnutím komisie pre pracovné spory.
Odvolanie proti rozhodnutiu Komisie pracovných sporov
Ak strany sporu nesúhlasia s rozhodnutím Komisie pre pracovné spory, majú právo do jedného mesiaca od rozhodnutia Komisie pre pracovné spory podať žalobu na súde v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku Litovskej republiky.
Spory týkajúce sa pracovnej zmluvy. Ak zamestnanec nesúhlasí s odvolaním z funkcie na základe iniciatívy zamestnávateľa alebo jeho prepustením, môže vec predložiť súdu v lehote jedného mesiaca od prijatia príslušného dokumentu. Ak je zamestnanec prepustený bez platného dôvodu alebo v rozpore s postupom ustanoveným v zákone, orgán, ktorý rozhoduje o pracovných sporoch, prijme rozhodnutie o uznaní prepustenia za nezákonné a vráti zamestnanca do predchádzajúceho zamestnania a poskytne mu priemernú mzdu za obdobie nedobrovoľnej doby nečinnosti odo dňa prepustenia do dňa, keď sa vyhovie rozhodnutiu, ale nie viac ako jeden rok, spolu s utrpenou majetkovou a nemajetkovou ujmou.
Štrajky
Právo prijať rozhodnutie o vyhlásení štrajku má odborová organizácia alebo ich organizácia podľa postupu stanoveného v ich predpisoch. Na vyhlásenie štrajku na úrovni zamestnávateľa sa musí získať súhlas aspoň jednej štvrtiny členov odborov v súlade s postupom stanoveným v stanovách. Na vyhlásenie štrajku na úrovni odvetvia (výroba, služby, odborníci) musí byť rozhodnutie zastupujúceho orgánu prijaté v súlade s postupom stanoveným v stanovách. Zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov a jej jednotliví členovia musia byť písomne ​​upovedomení o začatí budúceho výstražného štrajku najneskôr 3 pracovné dni vopred a pri skutočnom štrajku najneskôr 5 pracovných dní vopred zaslaním rozhodnutia odborovej organizácie alebo jej organizácie vyhlásiť štrajk. V spoločnostiach alebo pobočkách, ktoré poskytujú núdzové (životne dôležité) služby pre verejnosť, musí byť zamestnávateľ alebo organizácia zamestnávateľov a jej jednotliví členovia  písomne ​​informovaní o začiatku budúceho výstražného alebo skutočného štrajku najneskôr 10 pracovných dní vopred zaslaním rozhodnutia odborového zväzu alebo ich organizácie o vyhlásení štrajku.


3.13 Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava zahŕňa praktické činnosti a kurzy súvisiace so špecifickým zamestnaním alebo povolaním a jeho cieľom je príprava účastníkov vzdelávania na budúcu kariéru. Odborná príprava znamená pre mnohých nevyhnutnú cestu k dosiahnutiu profesionálneho uznania a k zlepšeniu vyhliadok na získanie dobrého pracovného miesta.
Iniciatívy EÚ na podporu spolupráce v oblasti odborného vzdelávania
Európska únia vo svojom úsilí o podporu prístupu založeného na spolupráci pri vývoji systémov odbornej prípravy v Európe využíva rôzne nástroje a implementuje širokú škálu programov a iniciatív.
1. Socrates
Sokrates obhajuje európsku spoluprácu vo všetkých oblastiach vzdelávania. Táto spolupráca má rôzne formy:
1. mobilita (pohyb v rámci Európy),
2. organizovanie spoločných projektov,
3. zriaďovanie európskych sietí (šírenie nápadov a osvedčených postupov), a
4. vykonávanie štúdií a porovnávacích analýz.
V praxi Socrates ponúka ľuďom granty na štúdium, vyučovanie, stáž alebo absolvovanie školiaceho kurzu v inej krajine. Poskytuje podporu vzdelávacím zariadeniam pri organizovaní vzdelávacích projektov a výmene skúseností. Pomáha združeniam a mimovládnym organizáciám pri organizovaní aktivít týkajúcich sa vzdelávacích tém atď.
Leonardo da Vinci
Hlavným cieľom programu Leonardo da Vinci prijatého v roku 1994 je vykonávanie politiky EÚ v oblasti odbornej prípravy. Je to jeden z hlavných nástrojov na podporu nadnárodnej mobility v Európe a poskytuje financovanie verejným a súkromným organizáciám pôsobiacim v oblasti odbornej prípravy. Program Leonardo okrem iného podporuje aj stáže a výmenné projekty, študijné návštevy a nadnárodné siete.
Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania - formálne a neformálne - a ktorý trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Účelom je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať si kľúčové zručnosti počas celého života, ako aj umožniť občanom voľný pohyb medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je tiež kľúčovým prvkom už spomínanej lisabonskej stratégie, pretože má zásadný význam pre sebarozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.
Európsky priestor celoživotného vzdelávania
Aby sa celoživotné vzdelávanie stalo skutočnosťou v Európe, Európska komisia si stanovila za cieľ vytvoriť európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb študentov a trhu práce s cieľom sprístupniť vzdelávanie a následne vytvoriť partnerstvá medzi verejnou správou, poskytovateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou.
Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytovať základné zručnosti - posilňovaním poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznávaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho vzdelávania a neformálneho vzdelávania.
Grundtvig je jednou z aktivít vzdelávacieho programu EÚ Sokrates a zameriava sa predovšetkým na zvyšovanie kvality odborného vzdelávania dospelých. Usiluje sa tiež podporovať výmeny a spoluprácu, ktoré občanom EÚ uľahčujú príležitosti a prístup k celoživotnému vzdelávaniu.
Organizácie EÚ propagujúce odborné vzdelávanie v Európe
S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odborného vzdelávania zriadila EÚ špecializované orgány, ktoré pôsobia v oblasti odborného vzdelávania.
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) bolo založené v roku 1975 ako špecializovaná EÚ agentúra pre podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú univerzity, výskumné inštitúcie a vzdelávacie zariadenia.
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

ODKAZY:
ETF - Európska nadácia pre odborné vzdelávanie 
CEDEFOP - Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania

 

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY


4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života - na čele programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od celého radu faktorov, ako napríklad kvalita zdravotníckych služieb, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo kvalitné dopravné zariadenia, uvádzané len ako ukážka niektorých aspektov, ktoré ovlyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať nové výzvy súčasnej Európy, ako napríklad sociálne vylúčené osoby alebo starnúce obyvateľstvo.
Zamestnanosť v Európe
Zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe je pre EK hlavnou prioritou. S vyhliadkou na vyriešenie problému nezamestnanosti a zvýšenie mobility medzi zamestnaniami a regiónmi sa pripravuje a realizuje množstvo iniciatív na úrovni EÚ na podporu európskej stratégie zamestnanosti. 
Zdravie a zdravotná starostlivosť v EÚ
Zdravie má neoceniteľnú hodnotu, ovlyvňuje každodenný život ľudí a je preto dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je nevyhnutné pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ majú stále väčšie nároky, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a poskytovanie vysokokvalitných služieb zdravotnej starostlivosti. Pri cestovaní v rámci EÚ požadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskemu ošetreniu. Zdravotné politiky EÚ sa zameriavajú na riešenie týchto potrieb. 
Vzdelávanie v EÚ
Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a je veľmi rôznorodé. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli zriadiť informačnú sieť na lepšie porozumenie vzdelávacích politík a systémov v Európskom spoločenstve pozostávajúcom vtedy z 9 krajín. Toto odrážalo zásadu, že špecifický charakter systému vzdelávania v každom jednotlivom členskom štáte je potrebné plne rešpektovať, pričom je potrebné zlepšovať koordináciu vzájomného pôsobenia medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a systémami zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, oficiálne začala svoju činnosť v roku 1980. V roku 1986 sa spustením programu Erasmus pozornosť odklonila od informačných výmen a zamerala sa na študentské vyýmeny, ktoré sa pokladajú za jednu z najúspešnejších iniciatív v EÚ.
Doprava v EÚ
Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď nadobudla platnosť Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ zameriavala na odstraňovanie cezhraničných prekážok medzi členskými štátmi a tak umožnila rýchlejší, účinnejši a lacnejší pohyb osôb a tovaru. Táto zásada je úzko spojená s ústredným cieľom EÚ vytvoriť dynamickú ekonomiku a súdržnú spoločnosť.
Schengenský priestor
Schengenský dohovor nadobudol účinnosť v marci 1995, zrušil hraničné kontroly v priestore signatárskych štátov a vytvoril jednotné vonkajšie hranice, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.
Letecká doprava
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave prinieslo nižšie cestovné a širší výber prepravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ vytvorila aj súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s leteckými cestujúcimi. 
Práva leteckých cestujúcich
Ako letecký cestujúci máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezervácie, poškodenie batožiny, meškania, zrušenia letov, odmietnutie nástupu do lietadla, odškodnenie v prípade nehody alebo problémy s organizovanými dovolenkami. Tieto práva sa uplatňujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo územia EÚ, keď sú prevádzkované leteckou spoločnosťou EÚ.
Železničná doprava
Európsky železničný dopravný systém je charakteristický množstvom prekážok interoperability národných sietí. Rozdielne šírky rozchodov, rôzne systémy dodávok elektrického prúdu a veľké rozdiely v organizácii systémov riadenia železničnej dopravy spôsobujú výrazné meškanie na hraničných prechodoch a tým aj dodatočné náklady. Železničná doprava sa tak v posledných rokoch stala menej konkurencieschopnou ako napríklad cestná doprava. Na vyriešenie existujúcich problémov Európske spoločenstvo v rámci svojej spoločnej dopravnej politiky prijalo právne predpisy na prípravu cesty pre postupné vytváranie integrovaného železničného priestoru.

ODKAZY:
Práva cestujúcich v leteckej doprave
Práva cestujúcich v železničnej doprave


4.2 Politický, administratívny a právny systém

Litovská republika je parlamentná demokratická republika. Štát riadi parlament (Seimas), prezident, vláda a súdy. Právomoci vládnych orgánov sú obmedzené ústavou a vládne orgány musia slúžiť ľuďom.
Litovský parlament, známy ako Seimas, je legislatívna moc, ktorú tvorí 141 členov, ktorí sú volení priamo a tajne na štvorročné obdobie. Parlament sa považuje za zvolený ak je zvolených najmenej 3/5 členov. Prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu zvoláva prezident najneskôr do 15 dní po voľbách. Členovia parlamentu sú volení na obdobie 4 rokov. Štruktúra a rokovací poriadok parlamentu sú stanovené v jeho stanovách. Parlament prejednáva, schvaľuje a vydáva zákony, schvaľuje alebo odvoláva predsedu vládu navrhnutého prezidentom, kontroluje činnosť vlády, schvaľuje štátny rozpočet a dohliada na jeho čerpanie, určuje  národné dane, vyhlasuje komunálne voľby, ratifikuje medzinárodné zmluvy uzatvorené Litovskou republikou. Na preskúmanie návrhov zákonov parlament zriaďuje výbory, menej závažné otázky sú preskúmané (stálymi a ad hoc) komisiami. Práva a povinnosti členov parlamentu sú definované v štatúte parlamentu.
Prezident Litovskej republiky je volený všeobecným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Prezident navrhuje kandidáta na funkciu premiéra na schválenie parlamentu. Prezident nesmie byť zvolený na viac ako dve funkčné obdobia za sebou.
Ústava ustanovuje, že v Litve je spravodlivosť vykonávaná výlučne súdmi. Sudcovia a súdy konajú nezávisle. Sudcovia, ktorí rozhodujú o veci sú viazaní platnými právnymi predpismi. Súdy sú v Litovskej republike členené na všeobecné súdy (Najvyšší súd, Odvolací súd, Krajské a Okresné súdy) a špecializované správne súdy (Najvyšší správny súd a Regionálne správne súdy).
Polícia je administratívna inštitúcia zodpovedná za právo a poriadok v krajine. Polícia má dve odvetvia: administratívne, zodpovedné za verejný poriadok a právne, zodpovedné za dodržiavanie zákona.

ODKAZY:
Snem Litovskej republiky 
Prezident Litovskej republiky 
Politické strany 
Vláda Litovskej republiky 
Najvyšší súd 


4.3 Príjmy a dane

Litovská vláda stanovuje minimálnu hodinovú mzdu na 3,39 € a minimálnu mesačnú mzdu na 555 €. Hodinová mzda alebo mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna hodinová mzda alebo minimálna mesačná mzda stanovená vládou.
Minimálna mesačná mzda zamestnanca sa môže vyplácať iba za manuálnu prácu.
Priemerná mesačná mzda pred zdanením v 3. štvrťroku 2018 bola 935,7 EUR.
V Litve musia dane platiť iba osoby s trvalým pobytom; osoby, ktoré tu nemajú trvalý pobyt platia dane v prípadoch ustanovených zákonom.
Od roku 2019 sa stanovili takmer všetky dane odpočítateľné z hrubých miezd, t.j. od roku 2019 sa odpočítavajú z dohodnutej mzdy tieto " dane zamestnancov":
o 20% alebo 27% daň z príjmu fyzických osôb;
o 19,50% sadzby sociálneho poistenia;
o 1,8% - 3% príspevky na dôchodkové sporenie (ak si ich vyberie zamestnanec);
• k dohodnutej mzde sa pripočítajú tieto dane „zamestnávateľa“:
o 1,45% sadzby sociálneho poistenia;
o 0,32% garančný fond a príspevky na dlhodobú nezamestnanosť.
Príjmy od zamestnávateľov, v pracovnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, podliehajú 15% dani z príjmu. Daň z príjmu zo mzdy je počítaná a platená do rozpočtu zamestnávateľmi.
ODKAZY:
Register zákonov


4.4 Životné náklady

Hoci základné výdavky na jedlo, bývanie a dopravu v Litve sú najnižšie z pobaltských štátov, tvoria takmer polovicu priemerného príjmu domácnosti. 4 - členná rodina vo Vilniuse  minie priemerne za stravu, dopravu a bývanie 518,13 € za mesiac. Okolo 44% čistého príjmu občanov Litvy  (čo je v prípade 4 - člennej rodiny okolo 1188 €) ide na základné výdavky. Výdavky na potraviny pre 4 - člennú rodinu na mesiac v Litve sú 288,50 €. Informácie z Eurostatu ukazujú, že väčšina obyvateľov pobaltských štátov žije v domoch, ktoré im patria. Percento týchto ľudí je v Litve 85%. 4 - členná rodina žijúca v staršom byte (70 m2) minie priemerne 201,20 € na ubytovanie za mesiac vo Vilniuse. V súčasnosti je kúpa nehnuteľnosti s hypotékou  lacnejšia možnosť ako prenájom bytu. Avšak prekážkou pre väčšinu ľudí je počiatočná akontácia, ktorá v prípade starej budovy môže byť viac ako 25% z celkových nákladov.
ODKAZY:
Štatistický úrad 


4.5 Ubytovanie

V Litve sa môžete ubytovať v hoteli, prenajatom dome, byte, alebo kúpiť byt alebo dom. Pri kúpe alebo prenájme domu je dôležité mať všetky právne dokumenty v poriadku. Pre pomoc sa môžete obrátiť na realitnú kanceláriu alebo právnika ( notára ). Cesty hľadania ubytovania sú tiež osobné kontakty, pomoc priateľov, kolegov, známych, príbuzných alebo obchodných partnerov. Prípadne môžete zverejniť svoj vlastný osobný inzerát o tom, aký typ ubytovania hľadáte.
Ceny nájomného sú rôzne. Záleží od mesta, lokality, stavu opráv budovy ( či sa byt sa nachádza v starej budove, zrekonštruovanej budove alebo novej budove), stavu opráv bytu (či bol byt prerábaný), počtu izieb, dostupnosti parkovania. 

Vo Vilniuse prenájom 1 - izbového bytu stojí  priemerne 240 € za mesiac, 2 - izbového bytu okolo 420 € za mesiac a 3 - izbového bytu okolo 550 - 620 € za mesiac. V Kaunase prenájom 1 - izbového bytu stojí priemerne 200 € za mesiac, 2 - izbového bytu okolo 300 € za mesiac a 3 - izbového bytu priemerne 390 € za mesiac. Zodpovedajúce priemerné ceny pre Klaipedu sú 160 €, 315 € a 400 €. Toto sú priemerné ceny za prenájom bytov ako boli zverejnené na Aruodas (portál) a môžu kolísať v závislosti od lokality, vybavenia, veku stavby a ďalších parametrov. 
ODKAZY:
Predaj a kúpa nehnuteľností 
Banky
www.lb.lt    www.swedbank.lt   www.luminor.lt


4.6 Zdravotníctvo

Zákon o zdravotnom poistení v Litve definuje druhy zdravotného poistenia a reguluje systém povinného zdravotného poistenia, základné princípy doplnkového (dobrovoľného) zdravotného poistenia.  

Nasledujúce osoby sú kryté povinným zdravotným poistením:
- osoby, ktoré si platia povinné zdravotné poistenie sami alebo je za nich platené zdravotné poistenie podľa zákona. Od 1. januára 2016 všetci platcovia dane musia platiť povinné zdravotné poistenie výhradne na účet SODRA (Štátny fond sociálneho zabezpečenia patriaci pod Ministerstvo sociálneho zabezpečenia a práce)
- osoby, ktoré sú poistené štátom z verejných prostriedkov (osoby registrované na Úrade práce, ženy na materskej dovolenke, jeden z rodičov starajúci sa o dieťa do 8 rokov veku, jeden z rodičov starajúci sa o dve a viac detí do plnoletosti, dôchodcovia, osoby do 18 rokov, študenti denného štúdia, osoby, ktoré dostávajú od štátu sociálne dávky a iné osoby uvedené v odseku 6 (4) zákona o zdravotnom poistení v Litve

Čo je platené z povinného zdravotného poistenia?

V súlade s postupom ustanoveným Ministerstvom zdravotníctva jednotlivci, ktorí sú krytí povinným zdravotným  poistením majú nárok bezplatne na nasledovné zdravotnícke služby v zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú podpísanú dohodu  s miestnymi zdravotnými poisťovňami:
- zdravotná starostlivosť poskytovaná lekármi primárnej zdravotnej starostlivosti (rodinní lekári), lekármi špecialistami a lôžkovými zdravotníckymi zariadeniami
- rehabilitačná medicína, preventívna medicína, ostatné služby klasifikované ako osobná zdravotná starostlivosť

Osoby kryté povinným zdravotným poistením majú takisto garantované kompenzácie výdavkov na:
- protetické náhrady končatín, kĺby a orgány, náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú zahrnuté do zoznamu hradených liekov a hradených zdravotníckych pomôcok, náklady na ortopedické pomôcky zahrnuté v príslušnom zozname

Čo by ste mali vedieť predtým ako si podáte žiadosť do zdravotníckeho zariadenia?

Osoby kryté povinným zdravotným poistením si môžu vybrať zariadenie primárnej zdravotnej starostlivosti a lekára. Aby ste získali bezplatné zdravotné služby mali by ste požiadať najskôr vlastné zariadenie zdravotnej starostlivosti a rodinného lekára. Ak žiadate o bezplatné zdravotné služby špecialistu alebo lôžkové zdravotnícke zariadenie mali by ste predložiť odporúčanie od rodinného lekára. Toto neplatí pre pacientov, ktorí vyhľadali pohotovostnú lekársku službu alebo dermatovenerológa.

Poistencom sú uhrádzané náklady na lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú predpísané v rámci ambulantnej starostlivosti. Náklady na lieky vypočíta Ministerstvo zdravotníctva podľa podľa postupu stanoveného vládou alebo inou inštitúciou poverenou vládou. Neexistujú úplne bezpečné lieky, niektoré môžu spôsobiť mierne vedľajšie účinky a iné vážnejšie vedľajšie účinky. Lieky sú dvojaké - na predpis a bez predpisu. Lieky na predpis sú striktne na predpis lekára a lieky bez predpisu môžete kúpiť voľne. Lieky sú predávané v lekárňach. 
Číslo pre tiesňové volania v Litve je 112.
ODKAZY:
Národný fond zdravotného poistenia
Lekárne 


4.7 Systém vzdelávania

Zariadenia predškolského vzdelávania prijímajú deti do veku 6 rokov (alebo vo výnimočných prípadoch vo veku 5 rokov).

Vlastník vzdelávacej inštitúcie (obec, štát alebo súkromná osoba) určuje prijímací postup zápisu a priority. Rodičia (alebo opatrovníci), ktorí chcú zapísať svoje deti do určitej vzdelávacej inštitúcie musia podať žiadosť  manažérovi inštitúcie alebo obci, ak sa prijímajú centrálne v obci.

Keď je dieťa akceptované, podpíšu rodičia a vzdelávacia inštitúcia zmluvu a vzdelávacia inštitúcia stanoví vzdelávací program, jeho trvanie a ostatné náležitosti, ktoré sú dôležité pre rodinu a inštitúciu. Keď dieťa prechádza z predškolskej skupiny do predprimárnej skupiny podpisuje sa nová zmluva.

Predškolské vzdelávanie sleduje predškolský vzdelávací program vypracovaný tímom ľudí vo vzdelávacej inštitúcii. Pred vypracovaním vzdelávacieho programu manažéri a učitelia skúmajú potreby detí a ich rodín a berú ich do úvahy, takisto sledujú kritériá pre predškolské vzdelávacie programy  schválené Ministerstvom pre školstvo a vedu.

Predškolské vzdelávacie skupiny môžu byť zriadené na školách všeobecného vzdelávania, jasliach, materských školách, univerzálnych viacúčelových školách a ostatných inštitúciách ktorých priestory sú vhodné pre  predškolské vzdelávanie detí a spĺňajú hygienické štandardy. Skupiny môžu byť tvorené deťmi rovnakého veku alebo rozdielneho veku.

Predprimárne vzdelávanie je povinné. Účelom predškolského vzdelávania je zabezpečiť čo najlepšie rozvíjanie dieťaťa s prihliadnutím na jeho jedinečné osobnostné a vzdelávacie potreby a pomôcť dieťaťu pripraviť sa na úspešné učenie sa v škole. Predškolské vzdelávanie sa riadi programom predškolskej výchovy schváleným ministrom školstva a vedy. 

Keď je dieťa prijaté do predškolskej skupiny, rodičia (alebo opatrovníci) a vzdelávacia inštitúcia podpíšu zmluvu, v ktorej sa ustanovuje program, podľa ktorého bude dieťa vzdelávané, začiatok a koniec programu a ďalšie informácie (napr. prázdninové obdobia, dohody o jedle, atď.). Program predprimárneho vzdelávania implementuje predprimárny učiteľ.  

Pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami je program predprimárneho vzdelávania prispôsobený predprimárnym učiteľom spolu so špecialistami na podporu učenia a rodičmi (alebo opatrovníkmi). V takýchto prípadoch pracuje so skupinou učiteľ predprimárnej výchovy aj asistent v triede. 

Program predprimárnej výchovy trvá minimálne 640 hodín. Podľa vzdelávacích potrieb miestnych detí a rodín môže vlastník skupiny predškolského vzdelávania zorganizovať aj dlhšie skupiny predškolskej výchovy, napr. 6 hodín, 8 hodín, 10 hodín atď.
Skupiny predškolského vzdelávania sa môžu zriadiť v jasliach, škôlkach, školách všeobecného vzdelávania (nižšie stredné, vyššie stredné, gymnáziá), viacúčelových školských centrách, univerzálnych viacúčelových centrách a iných inštitúciách, ktoré spĺňajú hygienické štandardy.

Všeobecné vzdelávanie sa skladá z primárneho vzdelávania (4 roky), nižšie stredné vzdelávanie (6 rokov) a vyššie stredné vzdelávanie (2 roky). Podľa programu primárneho vzdelávania, dieťa vstúpi do základného školstva v kalendárnom roku, v ktorom dosiahne vek 7 rokov. Ak rodičia chcú a dieťa je pripravené pre základné vzdelávanie, môže začať chodiť do školy o rok skôr. Prvá časť nižšieho stredného vzdelávania trvá 4 roky (vo veku 5-8 rokov) a druhá časť trvá dva roky ( vo veku 9-10 rokov). Pre dokončenie nižšieho stredného vzdelania môže pokračovať dieťa v štúdiu vo vyššom stredoškolskom vzdelávacom programe alebo programe odbornej prípravy alebo v kombinovanom odbornom a vyššom stredoškolskom vzdelávacom programe. Vyššie stredné vzdelávanie trvá dva roky. Program sa skladá z povinných a voliteľných predmetov, ale je možné zvoliť aj niektoré moduly odbornej prípravy. Vyššie stredoškolské vzdelanie končí povinnou skúškou z litovského jazyka a literatúry a jedného ďalšieho predmetu podľa vlastného výberu.

Programy odborného vzdelávania sú navrhnuté tak, aby umožňovali osobám rôzneho veku a úrovne vzdelania získať kvalifikáciu alebo zručnosti potrebné na vykonávanie zákonom regulovanej práce alebo profesie. Programy počiatočnej odbornej prípravy vedú k získaniu základnej profesijnej kvalifikácie, zatiaľ čo nadväzujúci program odborného vzdelávania dopĺňa existujúcu kvalifikáciu alebo pomáhajú  pri získavaní dodatočných kvalifikácií. Odborné školy tiež umožňujú jednotlivcom získať nižšie alebo vyššie stredoškolské vzdelanie. Základná odborná príprava je financovaná zo štátneho rozpočtu a je k dispozícii osobám, ktoré dosiahli vek  aspoň 14 rokov. Najlepší absolventi škôl odborného vzdelávania alebo absolventi, ktorí majú nejaké pracovné skúsenosti podľa ich odborných kvalifikácií dostanú prídavné body, ktoré využijú pri štúdiu na inštitúciách vyššieho vzdelávania. 

Štúdium na litovských vysokých školách môže byť vykonávané v rámci študijných programov, ktoré udeľujú tituly alebo v rámci programov, ktoré nevedú k získaniu titulu. Študijné programy, ktoré udeľujú titul  spadajú do dvoch kategórií: tie, ktoré ponúkajú vysoké školy a tie, ktoré ponúkajú univerzity . Vysokoškolské štúdium tvoria tri úrovne: bakalársky stupeň, magisterský stupeň, doktorandské štúdium. Odborné bakalárske študijné programy sú ponúkané vysokými školami a bakalárske študijné programy sú ponúkané univerzitami . Vysokoškolské štúdium 2. stupňa môže byť poskytované len na univerzitách, zatiaľ čo programy tretieho stupňa vysokoškolského štúdia sú ponúkané univerzitami alebo univerzitami v spolupráci s výskumnou inštitúciou. Študenti litovských vysokých škôl buď platia školné  sami alebo dostávajú štipendium. Štipendiá v programoch 1. stupňa  sú poskytované študentom podľa ich výsledkov v záverečných skúškach, vzdelávaní, podľa iných výsledkov a špeciálnych schopností.

Vzdelávanie pre dospelých je poskytované každej osobe staršej ako 18 rokov, ktorá má záujem. Ak osoba nemá dokončené stredné vzdelanie  môže si dokončiť štúdium na strednej škole pre dospelých, vo vzdelávacích centrách alebo na školách všeobecného vzdelávania s triedami pre dospelých. 

Osoba, ktorá má zahraničný diplom a/alebo osvedčenie o odbornom vzdelaní vydané v zahraničí a želá si študovať alebo pracovať v Litve môže potrebovať požiadať o uznanie dokladov o vzdelaní orgány zodpovedné za uznávanie zahraničných diplomov a kvalifikácií v Litve. Odborná kvalifikácia môže byť uznaná len vtedy, ak sa jedná o regulovanú profesiu v Litve.  O akademické uznanie zahraničného vysokoškolského diplomu by ste mali požiadať Centrum pre posúdenie vysokoškolského vzdelania. 

Informácie o možnostiach vzdelávania v Litve poskytuje systém informácií, konzultácií a poradenstva (AIKOS). AIKOS pomáha užívateľom (žiakom, študentom, zamestnancom a ostatným zainteresovaným stranám) plánovať štúdium alebo odbornú kariéru poskytovaním informácií o profesiách, kvalifikáciách, študijných a vzdelávacích programoch, vzdelávacích inštitúciách, pravidlách prijímania, vzdelávacích licenciách, Europass certifikáte, štatistikách o voľných pracovných miestach, atď.

ODKAZY:
Ministerstvo školstva a vedy 
Databáza ministerstva školstva a vedy
Centrum rozvoja vzdelávania
Vzdelávanie dospelých 
Predškolské vzdelávanie 


4.8 Kultúrny a spoločenský život

Litva je rovinatá zelená krajina, ktorá si zachovala veľkú časť svojej prírodnej krásy - lesy, jazerá a rieky. Má tiež jedinečné morské pobrežie, ktoré tvoria nielen piesočnaté pláže ale aj Kurský výbežok, ktorý oddeľuje Kurskú lagúnu od Baltského mora.

Divadlo je jedným z prioritných umení v Litve.  Počiatky litovského divadla siahajú späť do starých čias. Divadelné predstavenia zvykli byť v stodolách, hospodárskych usadlostiach a dokonca aj v kostoloch. Záľuba v symbolizme a divadle zostala nažive dodnes. Litva sa môže pochváliť veľkým radom vynikajúcich režisérov, hercov a profesionálnych i amatérskych divadelných skupín, ktoré stále pritiahnu veľké publikum nielen v Litve, ale aj v iných krajinách. Litovské divadlo si získalo medzinárodné uznanie, služby svojich talentovaných režisérov sú často vyhľadávané hlavnými divadlami vo svete.

Litva má rôzne národné slávnosti po celý rok. Fašiangový utorok je deň, kedy sa hovorí zbohom zime a víta sa návrat jari . Čoskoro potom, Kaziukas veľtrh v rannom marci vyplní otvorené trhovisko, námestie a ulice ponúkajú nekonečnú škálu ručne vyrobeného tovaru od miestnych remeselníkov, vrátane výrobkov z dreva, keramiky a ľanu. Kvetná nedeľa sa pozná podľa tradičných kytíc ( tzv. " Verbos " ), vyrobené z farebných sušených kvetov a bylín. Noc sv. Jána pripadá na 24. júna najkratšiu noc v roku . Hudobný festival sa koná každé štyri roky vo Vilniuse na začiatku júla. 394 festivalov sa koná v Litve .
ODKAZY:
Litovské noviny 
www.delfi.lt
www.tv3.lt
www.alfa.lt

Pošta 
Mobilný telefónny operátor


4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Obecné úrady registrujú narodenie, úmrtie, sobáše, rozvody, adopcie detí, priznanie a zistenie otcovstva a materstva, zmenu mena, zmenu národnostnej príslušnosti a zmenu pohlavia. Konzulárne úrady republiky Litva sú oprávnené registrovať narodenie, manželstvá a úmrtie litovských obyvateľov. V mestách, ktoré nemajú miestny úrad, majú predstavení právo registrácie úmrtí.

Narodenie dieťaťa musí byť v priebehu troch mesiacov od dátumu narodenia dieťaťa nahlásené. Pri mŕtvych narodených deťoch musí nahlásenie prebehnúť do troch dní od narodenia dieťaťa. V prípade nájdeného novorodenca musí byť dieťa nahlásené do troch dní od jeho nájdenia. Pri mŕtvonarodenom dieťati je potrebné správu o dieťati s lekárskym nálezom nahlásiť na matričnom úrade. K prihláseniu narodeného dieťaťa musí byť predložená lekárska správa o novorodencovi, sobášny list, identifikačné doklady rodičov (v prípade, že ide o slobodnú matku – identifikačný doklad matky). V deň prihlásenia novorodenca bude vystavený aj rodný list.

Snúbenci osobne vypisujú písomnú žiadosť pred uzavretím manželstva. V Litve sa môžu sobášiť plnoleté osoby rôzneho pohlavia. K žiadosti, ktorú vyplňujú snúbenci pred uzavretím manželstva sa prikladajú ďalšie dokumenty ako rodný list, identifikačné doklady prípadne povolenie na pobyt v Litve. Cudzinci musia pri podávaní žiadosti predložiť písomnosti z príslušných úradov vo svojej vlasti, z ktorých vyplýva, že nie sú žiadne prekážky v uzavretí manželstva. Tieto písomnosti musia byť preložené do litovčiny. Snúbenci dokladajú k žiadosti na uzavretie manželstva rodné listy, identifikačné doklady, sobášny alebo úmrtný list v prípade, že sa nejedná o prvé manželstvo.
Rozvody sú registrované na matričných úradoch v miestach sídla súdu, kde bol vydaný rozsudok o rozvode. Nová skutočnosť sa zaznamená do identifikačných údajov dotknutých osôb.

Úmrtie sa registruje na matričnom úrade bydliska zosnulého alebo samospráve, na základe úmrtného listu. Po registrácii smrti obyvateľa Litvy, ktorý má svoje trvalé bydlisko v Litve, sa vystavuje tiež potvrdenie, ktoré sa stáva súčasťou žiadosti o vyplatenie „ pohrebného“. Súčasťou tejto žiadosti je úmrtný list .
ODKAZY:
Litovská samospráva 


4.10 Doprava

Vďaka svojej geografickej polohe je Litva tranzitnou krajinou, ako aj tranzitným koridorom zo severu na juh. Medzinárodné letisko Vilnius je dobre vybavené lietadlami a pre odbavovania pasažierov.Litva je tiež tranzitnou krajinou v železničnej doprave. Najpoužívanejšími dopravnými prostriedkami v turizme sú automobily – existuje 50 dialničných trás, ktoré spájajú Litvu s ostatnými európskymi krajinami. 

Geografická poloha Litvy tiež znamená, že pretína 2 paneurópske dopravné koridory: Koridor I Tallin - Riga - Kaunas - Waršava bežiaci zo severu na juh a jeho trasa I A Šiauliai - Kaliningrad - Gdansk a trasa IXB Kyjev  - Minsk -Vilnius - Kaunas - Klaipeda a IX D Kaunas - Kaliningrad Koridor - u IX bežiaceho z východu na západ. V najväčších mestách Litvy je dobre rozvinutá verejná sieť autobusovej dopravy. Vo Vilniuse a Kaunase sú aj trolejbusové linky. Verejné dopravné prostriedky premávajú v čase približne od piatej hodiny rannej do dvadsiatej tretej hodiny nočnej. 

Litovské vodné cesty zahŕňajú prístav Klaipeda a vnútrozemskú vodnú cestu pozdĺž rieky Nemunas až po Klaipedu a lagúnu Curonian. Medzinárodné cestovné poriadky trajektov je možné nájsť na internete.

Litva má štyri medzinárodné letiská: Vilnius, Kaunas, Palanga a Šiauliai. Nasledujúce letecké spoločnosti majú lety do Litvy: Finnair, Air Baltic, Lufthansa, LOT Polish Airlines, Austrian Airlines, Estonian Air, SAS, Aviavilsa, Brussels Airlines, Czech Airlines, Donbassaero Airlines, Norwegian Air Shuttle, Skyways Express AB, Star Airlines, UTair, Yamal Airlines a Ryanair.
ODKAZY:
letisko Vilnius
letisko Kaunas 
letisko Palanga 
Litovské železnice 
Prístav Klaipeda 


5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezbečenia v Litve

Aktualizované: 31.05.2019