Rakúsko – rodinné prídavky

Rodinné prídavky – všeobecné informácie o prídavku na dieťa v Rakúsku (Familienbeihilfe)

Podmienky na priznanie nároku na rodinné prídavky v Rakúsku upravuje zákon o rodinných vyrovnávajúcich príspevkoch – Familienlastenausgleichgesetz 1967. Ak však ide o deti, ktorých pobyt a stredisko životných záujmov je na Slovensku, ale ktorých rodičia sa zdržiavajú v Rakúsku za účelom zamestnania, alebo ktorí vykonávajú iný druh zárobkovej činnosti, napr. na základe živnosti prihlásenej v Rakúsku, nárok na priznanie rodinných dávok sa v takom prípade posudzuje podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004. V akej konkrétnej výške poskytuje Rakúsko rodinné prídavky uvádzame v prehľadnej tabuľke nižšie.

Rodinné prídavky v Rakúsku a ich výška v roku 2024

Nariadenie o prispôsobení rodinných prídavkov a daňových bonusov – Anpassungsverordnung

Od roku 2024 Rakúsko zvýšilo rodinné prídavky o 9,7 percenta (valorizácia). Podrobnejšie informácie k téme Rakúsko – rodinné prídavky nájdete na stránke finanz.at, vrátane kalkulačky pomocou ktorou si jednoducho vypočítate ich výšku.

Nárok na rodinné dávky

Osoba má nárok na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte. To znamená ako keby mali bydliská v príslušnom členskom štáte. Výnimka: Dôchodca má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu príslušného pre jeho dôchodok. Nové NARIADENIE RADY (ES) č. 883/2004 určuje právne predpisy ktorého štátu sa na osobu vzťahujú a na základe príslušnosti k právnym predpisom, ktorý štát prizná nárok na rodinné dávky.

Určenie prednosti

1. V prípade vzniku nároku na rodinné dávky v dvoch a viacerých členských štátoch sa určí poradie prednosti. To znamená v akom rozsahu bude ten ktorý štát rodinné dávky vyplácať.

Poradie prednosti sa určuje podľa:

• nároku na základe buď živnostenskej alebo závislej činnosti
• nároku vznikajúcom na základe poberania dôchodku
• nároku vznikajúcom na základe bydliska

1. v prípade vzniku nároku na rodinné dávky na základe buď živnostenskej alebo závislej činnosti je smerodajné bydlisko dieťaťa a to za predpokladu, ak je niektorá z činnosti vykonávaná v štáte bydliska dieťaťa. V prípade, že sa nedá na základe bydliska dieťaťa určiť poradie prednosti (dieťa nemá bydlisko v ani jednom z príslušných štátov), každý dotknutý členský štát vypočíta výšku dávok s prihliadnutím na deti, ktoré nemajú bydlisko na jeho území. V tomto prípade príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú najvyššie dávky, vyplatí tieto dávky v ich plnej výške a príslušná inštitúcia druhého členského štátu jej nahradí polovicu tejto sumy, maximálne však do hornej hranice sumy stanovenej právnymi predpismi tohto druhého členského štátu.
2. v prípade vzniku nároku, ktorý existuje na základe poberania dôchodkov, je smerodajné miesto bydliska detí. Ak nie je bydlisko dieťaťa v ani jednom z členských štátov, kde vznikol nárok na dôchodok, určuje sa poradie prednosti podľa dĺžky poistnej doby poberateľa dôchodku.
3. v prípade vzniku nároku na rodinné dávky na základe bydliska, je smerodajné bydlisko dieťaťa.

Nárok na rodinné dávky v dvoch členských štátoch

2. V prípade súbehu nárokov na rodinné dávky v dvoch členských štátoch sa určí podľa odseku 1. prednostné právo štátu, ktorý bude rodinné dávky vyplácať. A to až do výšky, podľa zákonov platných v danom členskom štáte. Druhý členský štát poskytne v prípade potreby rozdielový doplatok v sume, ktorá prevyšuje sumu vyplácanú v prvom členskom štáte. Rozdielový doplatok sa nemusí poskytovať na deti s bydliskom v inom členskom štáte, ak nárok na rodinné dávky je založený iba na bydlisku.

3. Ak sa žiadosť predloží členskému štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, ale nie na základe prednostného práva, táto inštitúcia podstúpi žiadosť inštitúcií v členskom štáte s prednostným právom a informuje osobu o tejto skutočnosti. Inštitúcia, ktorej sa uplatňujú právne predpisy, ale nie na základe prednosti, poskytne v prípade potreby rozdielový doplatok.

• v prípade určenia predností poberania rodinných dávok podľa ods. 1 písm. a. a b., pozastaví členský štát, v ktorom boli predtým poberané rodinné dávky, ich vyplácanie a to ku koncu mesiaca, počas ktorého vznikol nárok na dávky v inom členskom štáte. Druhý členský štát vypláca dávky v plnej výške podľa vnútroštátnych zákonov
• po priznaní nároku na rodinné dávky v niektorom z členských štátov, sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy daného členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte.

Príspevok na dieťa sa poskytuje deťom od 18 rokov veku a viac, iba v takom prípade, ak ukončia odborné vzdelávanie. Napríklad učňovská škola, stredná škola alebo univerzita. Prídavok na dieťa sa vypláca až do dosiahnutia 24. roku veku dieťaťa.

Daňový bonus pre samoživiteľov detí a rodín (Alleinverdienerabsetzbetrag und Alleinerzieherabsetzbetrag)

Daňový bonus pre osamelého rodiča/osamelého rodiča je všeobecne dostupný, ak nárok na daňový bonus na dieťa podľa § 33 ods. 3 EStG 1988 trvá dlhšie ako šesť mesiacov. Od druhého dieťaťa sú zrážky postupne.

Suma 255 EUR platí aj na každé ďalšie dieťa.

Ak máte nízky príjem a máte nárok na daňový bonus pre osamelého alebo osamelého rodiča, tieto sumy môžete vyplatiť.

Zdroj: Finanzamt