Životné a pracovné podmienky v Estónsku

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

Prvým zdrojom pri hľadaní práce je Fond poistenia v nezamestnanosti (FPN), ktorého kancelárie (úrady) možno nájsť po celom Estónsku. Zamestnávatelia informujú miestne úrady FPN o svojich pracovných ponukách a tie ich zverejňujú na svojej webstránke, informačných paneloch a rôznych pracovných portáloch FPN. Na regionálnych úradoch FPN v krajoch Pärnu, Tartu a Ida-Viru, ako aj v hlavnom meste Tallinn a kraji Harju pôsobia EURES poradcovia, ktorí poskytujú cudzím štátnym príslušníkom informácie o pracovných ponukách, životných a pracovných podmienkach v Estónsku. Poradcovia tiež poskytujú poradenstvo zamestnávateľom, ktorí hľadajú zamestnancov z iných krajín EÚ/EHP. Kontakty na EURES poradcov sú k dispozícii na estónskej stránke EURES a tiež na stránke FPN.

Ako druhý zdroj pracovných ponúk, zamestnávatelia často používajú náborové spoločnosti, ktoré vykonávajú vyhľadávacie, výberové a hodnotiace služby. Kontakty na takéto náborové spoločnosti možno nájsť na internete.

Ponuky pracovných miest sú uverejňované v novinách: Eesti Päevaleht a Äripäev v utorky, v Postimees v pondelky a vo štvrtky a v Eesti Ekspress vo štvrtky.
Najznámejšie internetové databázy sú: CV-Keskus, EE Teökeulutus a stránka verejných služieb – Avaliku teenistuse konkursiveeb. Na väčších univerzitách existujú kariérne servisy na pomoc študentom a absolventom pri hľadaní práce a praktikantských pozícií.

Mnoho estónskych zamestnávateľov hľadá svojich zamestnancov na burzách práce. Najväčšie burzy práce sú „Teeviit“, ktorá sa koná v Talline v decembri a „Intellektiga“, ktorá sa koná v Tartu vo februári. Ďalšie informácie o týchto burzách sú k dispozícii na internete.

Každý rok v septembri Estónsky Fond poistenia v nezamestnanosti usporadúva ,,Töömes“ (veľtrh pracovných príležitostí), na ktorom sú ponúkané pracovné príležitosti estónskym aj zahraničným uchádzačom, informácie o životných a pracovných podmienkach v iných krajinách a ďalšie užitočné informácie.

Estónsky Fond poistenia v nezamestnanosti každoročne organizuje malé burzy v regiónoch, ktoré sprostredkovávajú priamy kontakt zamestnávateľov s uchádzačmi. Prvá on-line burza bola organizovaná v októbri 2014.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Ak sa chcete uchádzať o zamestnanie, je potrebné predložiť zamestnávateľovi svoj životopis (CV) a sprievodný list. Doloženie fotografie nie je povinné. Niekedy sa vyžaduje motivačný list.

Životopis
CV by malo byť vytlačené na bielom papieri vo formáte A4, jednostranne, rovnakým fondom písma, ako napr. Times New Roman, Arial a pod., veľkosť písma 10-12. Odporúča sa, aby CV  nepresahoval 2 strany formátu A4.

CV by malo obsahovať nasledujúce informácie:
•         meno a priezvisko,
•         adresu v štandardnom formáte (ulica, číslo, byt, PSČ, mesto, región),
•         telefónne číslo,
•         e-mailová adresa,
•         vzdelanie (začína sa posledným a v chronologickom poradí sa končí stredným vzdelaním) – uvádza sa obdobie štúdia, názvy škôl, odbornosti, získané kvalifikácie,
•         ďalšie školenia – treba uviesť len tie, ktoré sú podstatné vo vzťahu k žiadanému zamestnaniu,
•         pracovné skúsenosti (začína sa poslednou pozíciou – názov zamestnávateľa, typ činnosti, pracovná pozícia, zodpovednosti v práci),
•         jazykové znalosti,
•         ostatné znalosti (internet, počítačové programy a vodičský preukaz),
•         záľuby (aktivity v ktorých má uchádzač profesionálne zručnosti a trávi nimi voľný čas),
•         odporúčania/referencie (nie sú povinné, ale môžu dať kandidátovi väčšiu dôležitosť),
•         mzdové požiadavky (nemusia byť, ale môžu – ak sa to vyžaduje v pracovnej ponuke).

Väčšie spoločnosti majú svoje vlastné CV formuláre, ktoré musí uchádzač vyplniť. Nájsť ich možno na webových stránkach príslušných spoločností.

Sprievodný list
Sprievodný list by mal obsahovať odpovede na nasledujúce otázky:
·         Aké sú Vaše ciele na novej pozícii?
·         Vymenujte 3-5 svojich pozitívnych vlastností.
·         Ako súvisia Vaše predchádzajúce skúsenosti s pozíciou, o ktorú sa uchádzate?
·         Prečo by ste chceli pracovať pre spoločnosť?
·         Prečo ste najvhodnejším kandidátom?
·         Ako ste sa dozvedeli o pracovnej ponuke?

Motivačný list
Hlavná úloha motivačného listu je odpovedať potenciálnemu zamestnávateľovi na otázku: Prečo by som mal prijať tohto konkrétneho uchádzača? Motivačný list Vám dáva príležitosť zdôrazniť aspekty uvedené vo vašom CV, ktoré považujete za dôležité a ktoré chcete vyzdvihnúť. Motivačný list by nemal byť veľmi dlhý, určite nie viac ako 1 strana A4.

Pracovný pohovor
Na zamestnávateľa zapôsobí, ak si vopred preštudujete informácie o jeho spoločnosti. Čím viac viete o spoločnosti a pracovnej pozícii, tým máte väčšie šance miesto získať. Pripravte si odpovede na otázky, na ktoré sa vás môžu pýtať. Rovnako si pripravte otázky, ktoré by ste chceli položiť. Pred odchodom na pohovor si pripravte doklady, ktoré môžete potrebovať (CV, informácie o spoločnosti a dokumenty potvrdzujúce Vašu kvalifikáciu). Ak sú vaše písomné referencie na inom papieri ako CV, nezabudnite si ich vziať. Niekedy vám môžu dať na pohovore vypracovať buď test všeobecných alebo odborných znalostí, aby zistili, či ste vhodný na danú prácu. Ak je vaša žiadosť úspešná, obyčajne vás informujú telefonicky. Ak je žiadosť neúspešná, budete informovaný písomne, buď elektronicky alebo poštou. Ďalšie informácie súvisiace so žiadosťami sú k dispozícii na stránkach CV Keskus a CV-Online.

2. PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovaru a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu Odstraňovanie národných bariér kvôli slobodnému pohybu tovaru v rámci EÚ je jedným z princípov stanovených v Dohodách EÚ. Od tradičného postoja ochraňovania, krajiny EÚ postupne odstraňovali obmedzenia kvôli formovaniu „spoločného“ alebo jednotného trhu. Toto zameranie na vytvorenie európskeho obchodného priestoru bez hraníc viedlo k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a celkovo urobili z EÚ vedúcu svetovú ekonomiku popri USA a Japonsku.

Aj napriek európskej snahe o zrušenie všetkých vnútorných obchodných bariér, nie všetky odvetvia hospodárstva boli zosúladené. EÚ sa rozhodla regulovať na európskej úrovni odvetvia, ktoré by mohli občanom EÚ priniesť zvýšené riziko – ako farmaceutická alebo stavebná výroba. Väčšina výrobkov (považované za „nižšie riziko“) podlieha uplatneniu tzv. princípu vzájomného uznania, čo znamená, že v podstate každý výrobok legálne vyrobený alebo predaný v jednom z členských štátov môže byť slobodne prevezený a môže sa s ním obchodovať v rámci vnútorného trhu EÚ.

Limity voľného pohybu tovaru
Dohoda o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť limity slobodného pohybu tovaru, ak existuje špecifický verejný záujem ako ochrana životného prostredia, zdravie občanov alebo verejného poriadku, ak sa dá spomenúť aspoň niekoľko. To napríklad znamená, že ak dovážaný výrobok sa zdá príslušným úradom členského štátu potenciálnou hrozbou pre verejné zdravie, verejnú morálku alebo verejný poriadok, môžu zamietnuť alebo obmedziť jeho vstup na svoj trh. Príkladom takých výrobkov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.
Napriek tomu vo všeobecnosti neexistujú obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, ak sú určené na osobnú spotrebu, sú tu série európskych obmedzení na špecifické kategórie výrobkov, ako alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu
Ďalšia podstatná podmienka pre fungovanie vnútorného trhu je slobodný pohyb kapitálu. Je to jedna zo štyroch základných slobôd garantovaná legislatívou EÚ a reprezentuje základy integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v každom členskom štáte EÚ.
Liberalizácia kapitálových trhov znamenala rozhodujúci bod v procese ekonomickej a monetárnej integráciu v EÚ. Bol to prvý krok vedúci k ustanoveniu Európskej ekonomickej a monetárnej únie (EMU) a spoločnej mene, Euro.

Výhody
Princíp slobodného pohybu kapitálu nielen zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci únie, ale prináša aj súbor výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať rozsiahly počet finančných operácií v EÚ bez podstatných obmedzení. Napríklad jednotlivec môže s menšími obmedzeniami:
•       jednoducho otvoriť bankový účet,
•       kúpiť akcie,
•       investovať alebo,
•       kúpiť nehnuteľnosti,
•       v inom členskom štáte.
Spoločnosti môžu investovať, vlastniť a riadiť iné európske podniky.

Výnimky
Určité výnimky z tohto princípu sa uplatňujú aj medzi členskými štátmi a vo vzťahu k tretím krajinám. Vzťahujú sa najmä na zdaňovanie, prísnu kontrolu, hľadisko verejného poriadku, pranie špinavých peňazí a finančné sankcie dohodnuté podľa spoločných zahraničných a bezpečnostných pravidiel EÚ.
Európska komisia pokračuje v práci na súbore pravidiel slobodného trhu pre finančné služby implementáciou nových stratégií pre finančnú integráciu, aby sa ešte uľahčila manipulácia s financiami pre občanov a spoločnosti v rámci EÚ.

2.2 Hľadanie ubytovania

V Estónsku je možné kúpiť si alebo prenajať byt alebo dom. Byty na prenájom môžu byť zariadené alebo nezariadené (častejšie sú zariadené, predovšetkým v prípade bytov). Byt môže byť prenajatý priamo majiteľom alebo cez realitnú kanceláriu. V niektorých prípadoch zamestnávateľ ponúka ubytovanie alebo pomôže s hľadaním. Predovšetkým vo vidieckych oblastiach je ponuka pracovného miesta spojená s ponukou ubytovania – napr. pri náboroch učiteľov do škôl, v prípade poľnohospodárskych pozícií.

Ceny prenájmu a kúpne ceny bytov a domov sú rôzne. Najvyššie ceny nehnuteľností sú v kraji Harju (v hlavnom meste Tallin) a najnižšie sú v malých mestách a vidieckych oblastiach. Ceny nehnuteľností v kraji Harju dosahujú v priemere 2000 – 4000 Eur za meter štvorcový. Ceny za prenájom bytov v kraji Harju (napr. Tallin) sa pohybujú od 350 – 2000 Eur mesačne (v závislosti od lokality, stavu bytu a počtu izieb). K cene nájmu sa spravidla pripočítajú poplatky za energie. Pri prenájme ubytovania sa spravidla vyžaduje mesačné nájomné vopred, depozit a v prípade, že prenajímate prostredníctvom realitnej kancelárie, tak aj poplatok agentúre (obyčajne zodpovedajúci medzi polovičným a celým mesačným nájomným).

Zdroj informácií o ubytovaní:

Noviny
Najväčšie noviny špecializované na inzerciu sú Soov a Kuldne Börs. Obe majú osobitnú sekciu o realitách s informáciami o kúpe a prenájme bytov a sú k dispozícii online. Všetky väčšie denníky mávajú realitné sekcie. Obsahujú užitočné informácie a rady týkajúce sa nehnuteľností a publikujú všeobecný prehľad cien.

Realitné kancelárie
Najefektívnejšou cestou pri hľadaní ubytovania je oslovenie realitného agenta. Táto možnosť je však zároveň aj najdrahšia, kvôli poplatkom ktoré si za sprostredkovanie účtujú realitné kancelárie. Pred začatím spolupráce s agentúrou, hlavne ak ide o väčšiu sumu peňazí, je dobré overiť si danú agentúru.

Internet
Na internete je možné nájsť portály ponúkajúce prehľad realitného trhu, databázy realít a možností kúpy, predaja a prenájmu.

Rôzne skupiny sociálnych médií
Pri hľadaní nehnuteľnosti na prenájom je dobré pripojiť sa k príslušným skupinám sociálnych médií (napríklad ‘Korterite üürimine maaklerita‘ na Facebooku), kde používatelia často nájdu ponuky na prenájom priamo od majiteľov, a to bez platenia provízií agentúre.

2.3 Hľadanie školy

V Estónsku začína školská dochádzka po dovŕšení 7. roku (do 1. októbra). Po dovŕšení 6. roku (do 30. apríla) môžu deti začať navštevovať školu na žiadosť rodičov. Dĺžka školského roka je 175 školských dní (35 týždňov), pričom žiaci majú 5 druhov školských prázdnin.

Deti cudzích štátnych občanov a občanov bez štátnej príslušnosti, ktorí bývajú v Estónsku, okrem detí diplomatických zástupcov, musia navštevovať školu. Povinná školská dochádzka môže byť zrušená zo zdravotných dôvodov, ale musí byť nahradená domácim vzdelávaním. Žiadne dieťa nie je ospravedlnené z procesu vzdelávania, ani z dôvodu zdravotného alebo mentálneho postihnutia. V týchto prípadoch je vyučovanie prispôsobené ich špeciálnym potrebám a schopnostiam. V prípade špeciálnych potrieb dieťaťa je možné získať základné vzdelanie v rámci zjednodušeného vzdelávacieho programu.

Žiak musí navštevovať školu kým neukončí povinné školské vzdelávanie (9 tried) alebo nedosiahne vek 17 rokov. Estónsky vzdelávací systém dovoľuje vybrať školu podľa preferovaného vyučovacieho jazyka. Vo všeobecnovzdelávacích školách je vyučovanie poskytované obyčajne v estónskom alebo ruskom jazyku, ale sú tu aj školy, kde sa niektoré predmety vyučujú v anglickom, nemeckom alebo švédskom jazyku. Rodičia dieťaťa, ktoré je povinné navštevovať školu, majú možnosť vybrať ktorúkoľvek školu za predpokladu, že sú k dispozícii voľné miesta. Všetky všeobecnovzdelávacie školy v Estónsku majú svoju spádovú oblasť. Miestne úrady sú povinné poskytnúť miesto v škole pre všetky deti žijúce v danej oblasti. Ťažkosti môžu vzniknúť, ak chcete poslať dieťa do školy v inej spádovej oblasti, ak je v tejto oblasti viac detí, ako môže škola akceptovať (napr. spádovou oblasťou je celé mesto). Dieťa môže navštevovať školu v inej oblasti, ak sú v nej voľné miesta.

Informácie o tom, ako nájsť vhodnú školu sú k dispozícii na internete, v informačných letákoch, na miestnych úradoch a na Ministerstve vzdelávania a výskumu v Estónsku.

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Realizácia zásady voľného pohybu osôb je jedným zo základných kameňov európskej štruktúry, čo znamená zavedenie celého radu praktických pravidiel na zabezpečenie, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie autom v rámci EÚ už nie je také komplikované. Európska komisia ustanovila rad spoločných nariadení, ktorými sa riadi vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia vozidla a možnosť zaregistrovať vaše vozidlo v hostiteľskej krajine.

Váš vodičský preukaz v EÚ
V súčasnosti nie je zavedený spoločný vodičský preukaz, ale členské štáty EÚ zaviedli vodičský preukaz podľa „modelu Spoločenstva“. Tento spoločný model zabezpečuje, aby sa vodičské preukazy vydané v rôznych krajinách EÚ dali ľahko rozpoznať v iných členských štátoch. Zásada vzájomného uznávania sa všeobecne uplatňuje. Vodičský preukaz je vydaný v súlade s vnútroštátnym právom, ale mal by zahŕňať ustanovenia týkajúce sa modelu Spoločenstva, ako napríklad základné podmienky na vydanie vodičského preukazu.

Staré vodičské preukazy vydané pred rokom 1996 sa nemusia zameniť za nový vodičský preukaz podľa modelu Spoločenstva a ostávajú platné, až kým neuplynie ich doba platnosti.
Ak sa občan EÚ usadí v inom členskom štáte, nie je potrebné meniť vodičský preukaz, aj keď to z praktických dôvodov mnohí robia. Navyše niektoré členské štáty vyžadujú, aby na základe určitých administratívnych požiadaviek boli vo vodičskom preukaze uvedené aj ďalšie údaje.

V prípade uplynutia platnosti, straty alebo odcudzenia vodičského preukazu nový vodičský preukaz môže byť vydaný v členskom štáte pobytu v súlade s vnútroštátnymi podmienkami. Občania by sa mali obrátiť na príslušné úrady.

Zaregistrovanie vášho vozidla v hostiteľskej krajine
Ak máte pobyt v inom členskom štáte a používate tam svoje vozidlo viac ako šesť mesiacov, budete musieť vozidlo zaregistrovať na miestnych úradoch a zaplatiť registračný poplatok hostiteľskej krajiny.

Poistenie vozidla
Občania EÚ si môžu dať poistiť svoje vozidlo v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ zvolená poisťovňa je hostiteľským vnútroštátnym orgánom oprávnená vydávať príslušné poistné zmluvy. Poisťovňa zriadená v inom členskom štáte je oprávnená uzatvárať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu iba v prípade, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platiť v celej Únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

Zdaňovanie
Daň z pridanej hodnoty alebo DPH na motorové vozidlá sa obvykle platí v krajine, kde sa vozidlo kupuje, aj keď za určitých podmienok, sa DPH platí v krajine určenia. Viac informácií o pravidlách, ktoré platia pri nadobudnutí vozidla v jednom z členských štátov EÚ a ktoré je určené na registráciu v inom členskom štáte EÚ, sa nachádzajú v odkaze „Daň z motorových vozidiel“.

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Každý občan EÚ má právo pracovať v Estónsku po dobu 3 mesiacov po vstupe do krajiny, alebo ak má povolenie na pobyt (nie je potrebné pracovné povolenie). Rodinní príslušníci občana EÚ môžu pracovať v Estónsku bez pracovného povolenia jedine vtedy, ak majú oprávnenie na pobyt. Získanie povolenia na pobyt v Estónsku je základom pre život v Estónsku. Právo občana EÚ na pobyt v Estónsku môže byť buď dočasné alebo trvalé. Rodinní príslušníci občana EÚ sú oprávnení ostať v Estónsku po dobu 3 mesiacov v prípade, že majú platné cestovné dokumenty. Počas tejto doby môžu požiadať o právo na dočasný pobyt. Na trvalý pobyt majú nárok až po piatich rokoch súvislého pobytu v Estónsku na základe práva na dočasný pobyt.

Aby občan EÚ získal dočasné právo pobytu, musí zaregistrovať svoje miesto pobytu na príslušnom miestnom úrade do troch mesiacov od príchodu do Estónska. Dočasné právo pobytu môže byť vydané najviac na päť rokov. Po piatich rokoch sa dočasné právo pobytu automaticky predĺži o ďalších päť rokov, ak má občan EÚ aj naďalej registrované miesto pobytu v Estónsku a ak dočasné povolenie na pobyt občana EÚ nevypršalo alebo nebolo ukončené. Do jedného mesiaca po získaní dočasného práva pobytu sa musí občan EÚ osobne dostaviť na príslušný Úrad pre občianstvo a migráciu a požiadať o identifikačný preukaz (kartu), ktorý potvrdzuje jeho dočasné právo pobytu. Keď platnosť identifikačnej karty vyprší, musí sa predložiť žiadosť o vydanie novej identifikačnej karty.

Občan EÚ má právo na trvalý pobyt v Estónsku, ak tu žije na základe dočasného práva pobytu päť súvislých rokov. Za súvislý pobyt sa v Estónsku považuje pobyt apoň 183 dní v roku. Novonarodené dieťa občana EÚ, ktorý má trvalý pobyt v Estónsku, má tiež právo na trvalý pobyt. Pre registráciu trvalého pobytu musí občan EÚ osobne navštíviť Úrad pre občianstvo a migráciu alebo poslať žiadosť poštou. Úrad pre občianstvo a migráciu zváži žiadosť a ak osvedčí právo pobytu, vydá príslušnú identifikačná kartu.

Úrad pre občianstvo a migráciu robí rozhodnutia o vydaní identifikačných preukazov alebo zamietnutí žiadostí a o zaregistrovaní alebo nezaregistrovaní trvalého pobytu do jedného mesiaca od doručenia žiadosti alebo odo dňa, keď bol problém odstránený.

Vydávanie povolení na pobyt štátnym príslušníkom tretích krajín a osobám s neurčeným štátnym občianstvom sa riadi cudzineckým zákonom. Za vydávanie povolení na pobyt je zodpovedný Úrad estónskej polície a pohraničnej stráže. Povolenie na pobyt môže byť dočasné alebo dlhodobé.

Cudzinec, ktorý žiada o povolenie na pobyt, je zahrnutý do počtu cudzincov prisťahovaných do Estónska, ktorý nesmie prekročiť 0,1% stáleho počtu obyvateľov Estónska ročne.

2.6 Kontrolný zoznam pred vašim príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Estónska…

• pred príchodom do Estónska si overte na stránke polície a  Úradu pre občianstvo a migráciu vaše právo na pobyt v Estónsku
• kontaktujte EURES poradcov v Estónsku kvôli informáciám o životných a pracovných podmienkach v krajine
• zaistite si ubytovanie
• na stránke Úradu sociálneho zabezpečenia si zistite vaše práva v systéme estónskej sociálnej ochrany
• zaistite si plné poistné krytie, vrátane úrazového a zdravotného poistenia. Ak máte zdravotné poistenie vo vašej krajine, požiadajte o európsky preukaz zdravotného poistenia alebo náhradný certifikát od príslušnej inštitúcie vášho štátu. To vám v Estónsku umožní prístup k nevyhnutnému lekárskemu ošetreniu.

Po príchode do Estónska…

• do troch mesiacov po príchode do Estónska ako občan EÚ, by ste mali zaregistrovať svoje miesto pobytu na miestnom úrade a požiadať Úrad estónskej polície a pohraničnej stráže o ID kartu, ktorá preukazuje vaše právo na pobyt,
• ak začnete pracovať, uzatvorte pracovnú zmluvu, ktorá je čo najpodrobnejšia, uistite sa vo všetkých detailoch,
• za žiadnych okolností by ste nemali nikomu dávať váš pas, iba ak na požiadanie verejným inštitúciám.
• Ak vám boli vaše doklady ukradnuté alebo ste ich z nejakého dôvodu stratili, okamžite informujte políciu a zastupiteľstvo vašej krajiny.

3. PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – dôležitý problém so silným ekonomickým a humanitárnym dopadom
Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre pohodu európskeho pracovníka. Tieto:
·        prispievajú k fyzickému a psychickému blahu Európanov,
·        prispievajú k hospodárskemu výkonu EÚ.

Z humanitárneho hľadiska, kvalita pracovného prostredia má silný vplyv na celkovú pracovnú a životnú spokojnosť európskych pracovníkov.

Z hospodárskeho hľadiska sú vysoko kvalitné pracovné podmienky vedúcou silou hospodárskeho rastu a základom pre súťažnú pozíciu Európskej únie. Vysoká úroveň pracovnej spokojnosti je dôležitým faktorom pre dosiahnutie vysokej produktivity ekonomiky EÚ.

Preto je pre Európsku úniu kľúčovým problémom presadiť vytvorenie a existenciu udržateľného a slušného pracovného prostredia – takého, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi prácou a voľným časom.

Zlepšovanie pracovných podmienok v Európe: dôležitý cieľ pre Európsku úniu
Zabezpečiť priaznivé pracovné podmienky pre európskych občanov je prioritou EÚ. Preto Európska únia pracuje spolu s národnými vládami na zabezpečení slušného a bezpečného pracovného prostredia.
Podpora členských štátov je poskytovaná prostredníctvom:

• výmeny skúseností medzi rôznymi krajinami a prostredníctvom spoločných akcií,
• ustanovení minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť pri práci, aby sa aplikovali v celej Európskej únii.

Kritériá pre kvalitu práce a zamestnanie
Na dosiahnutie udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné znaky priaznivého pracovného prostredia a tým aj kritériá pre kvalitu pracovných podmienok. Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ poskytujúca informácie, poradenstvo a posudky o, ako názov naznačuje, životných a pracovných podmienkach.

Táto agentúra stanovila niektoré kritériá pre kvalitu práce a zamestnania, ktoré zahŕňajú:

• zdravie a pohodu na pracovisku – toto je podstatné kritérium odkedy dobré pracovné podmienky podporujú prevenciu pred zdravotnými problémami na pracovisku, znižovanie vystaveniu rizika a zlepšovanie pracovnej organizácie,
• zladenie pracovného života a voľného času – občanovi by mala byť daná šanca nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a mimo nej,
• rozvoj zručností – kvalitná pozícia je taká, ktorá dáva možnosti pre školenie, zlepšovanie sa a kariérny rast.

Práca Eurofoundu prispieva k plánovaniu a tvorbe lepších životných a pracovných ponúk v Európe.

Zdravie a bezpečnosť pri práci
Európska komisia podnikla širokú škálu aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Popri iných rozvinula Spoločnú stratégiu pre zdravie a bezpečnosť pri práci na obdobie 2007 – 2012. Táto stratégia bola stanovená s pomocou národných orgánov, sociálnych partnerov a NGOs. Zameriava sa na podporu medzinárodnej spolupráce a nutnosť silnej kultúry prevencie.
Politika únie o zdraví a bezpečnosti pri práci sa zameriava na dlhotrvajúce zlepšovanie pohody pracovníkov v EÚ. Berie do úvahy fyzikálne, morálne a sociálne dimenzie pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré prinieslo rozšírenie Európskej únie o krajiny zo strednej a východnej Európy. Zavedenie štandardov EÚ pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku veľmi prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto štátoch.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ
Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ veľmi závisí na ustanovení spoločných pracovných štandardov. Pracovné právo a nariadenia EÚ stanovili minimálne požiadavky pre udržateľné pracovné prostredie a v súčasnosti sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšovanie týchto štandardov posilnilo práva pracovníkov a je to jedným z hlavných výsledkov sociálnej politiky EÚ.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Získanie uznania kvalifikácií a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní, či začať pracovať v inej krajine EÚ. Žiaľ, rôzne systémy vzdelávania a odbornej prípravy sťažujú zamestnancom aj inštitúciám primerané posúdenie kvalifikácií.

Uznávanie odborných kvalifikácií
Základnou zásadou platnou pre všetkých občanov EÚ by mala byť možnosť vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. V skutočnosti však odlišné vnútroštátne požiadavky bránia prístupu k určitým povolaniam v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov stanovila EÚ systém na uznávanie odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišuje medzi podmienkami, ktoré platia pre regulované povolania (povolania, pre ktoré sa podľa zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré v hostiteľskej krajine nepodliehajú právnej regulácii.

• Európska komisia stanovila súbor nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečenie lepšej transparentnosti a lepšie uznávanie kvalifikácií tak na akademické, ako aj profesionálne účely:
• Európsky kvalifikačný rámec (EQF) Hlavným cieľom európskeho kvalifikačného rámca je vytvoriť prepojenie medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami kvalifikácie s cieľom zjednodušiť uznávanie diplomov. Jednotlivci a zamestnávatelia tak budú môcť využiť EQF na lepšie pochopenie a porovnanie kvalifikácií získaných v rôznych krajinách. Jednotlivé krajiny si budú môcť porovnať systémy kvalifikácie s EQF – a od roku 2012 budú všetky nové kvalifikácie obsahovať odkaz na úroveň EQF.
• Národné informačné strediská pre uznávanie dokladov o vzdelaní (NARIC) Sieť národných informačných stredísk pre uznávanie dokladov o vzdelaní bola zriadená v roku 1984 na podnet Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo o akademickom uznávaní období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru. NARIC zohrávajú dôležitú úlohu v procese uznávania kvalifikácií.
• Európsky systém prenosu kreditov (ECTS) Cieľom tohto systému je uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Umožňuje prenos vzdelávania medzi rôznymi vzdelávacími inštitúciami a ponúka flexibilný spôsob na získanie akademického titulu.
• Europass Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti profesionálnych zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov: životopisu (Curriculum Vitae); jazykového pasu; dodatkov k osvedčeniu; dodatkov k diplomu a dokumentu Europass-mobility. Systém Europass umožňuje jasne a lepšie pochopiť zručnosti a kvalifikácie v rôznych častiach Európy. Národné strediská Europass boli zriadené v každej krajine EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru.

Databáza Európskej komisie obsahujúca regulované povolania zahŕňa zoznam regulovaných povolaní v členských štátoch, krajinách EHP a vo Švajčiarsku s možnosťou vyhľadávania a kontaktné miesta a informácie o príslušných orgánoch.

3.3 Druhy zamestnania

Zamestnancom v Estónsku môže byť osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a je plne alebo obmedzene spôsobilá na právne úkony.
Zákon o verejných službách upravuje vzťah štátnych a samosprávnych orgánov pri poskytovaní verejných služieb. Podľa tohto zákona, zamestnancom štátnych alebo samosprávnych orgánov v Estónsku sa môže stať osoba, ktorá má estónsku štátnu príslušnosť, spôsobilosť na právne úkony, dovŕšila 18 rokov, má minimálne stredoškolské vzdelanie, znalosť estónčiny a ďalšie znalosti na úrovni vyžadovanej zákonom. Len osoby staršie ako 21 rokov môžu byť nominované na vyššie pozície v štátnej správe či samospráve. Občania EU, ktorí spĺňajú potrebné kritériá, môžu byť tiež nominovaní na takéto pozície. Ak príslušná inštitúcia koná na základe verejnej moci a chráni verejné záujmy, kandidát musí mať estónsku štátnu príslušnosť.

Právny rámec o cudzincoch pracujúcich na území Estónska tvorí cudzinecký zákon. Občania cudzích štátov a osoby bez občianstva, ktoré trvalo žijú v Estónsku majú tie isté pracovné práva ako občania Estónska.

Zamestnávateľom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba spôsobilá na právne úkony. Pracovné zmluvy sú väčšinou písomné a podpisované zamestnancami. Pracovné zmluvy sa nemusia uzatvoriť, ak ide o prácu, ktorá nemá dlhšie trvanie ako 2 týždne. Pracovná zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Predpokladá sa, že pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Zmluva na dobu určitú sa uzatvára na prácu dočasného charakteru, väčšinou kvôli dočasnému zvýšeniu objemu práce alebo na prácu sezónneho charakteru. Zmluva na dobu určitú môže byť všeobecne uzatvorená na dobu maximálne piatich rokov.

Sezónna práca je činnosť závislá od sezóny uvedenej v nariadení vlády republiky podľa cudzineckého zákona: rybolov a akvakultúra; lesníctvo a ťažba dreva; rastlinná a živočíšna výroba, poľovníctvo a súvisiace služby; ubytovacie služby; činnosti v oblasti stravovania a nápojov; výroba potravinárskych výrobkov; výroba nealkoholických nápojov.

• Občania EÚ a EZVO sa nemusia registrovať na sezónnu prácu. Môžu pracovať v Estónsku bez registrácie dočasného práva na pobyt až na 3 mesiace za rovnakých podmienok ako estónski štátni príslušníci.
• Štátni príslušníci tretích krajín , ktorí sa dočasne zdržiavajú v Estónsku (napr. na základe víza alebo bezvízového režimu), môžu počas 15-mesačného obdobia pracovať maximálne 12 mesiacov a v prípade sezónnych prác maximálne 9 mesiacov počas 12-mesačného obdobia. Na umožnenie takejto práce musí zamestnávateľ zaregistrovať krátkodobé zamestnanie cudzinca na Úrade polície a pohraničnej stráže a cudzinec musí mať právny základ na pobyt v Estónsku. Zamestnávateľ musí s cudzincom pred registráciou uzavrieť pracovnú zmluvu na dobu určitú alebo mu dať záväznú ponuku zamestnania. Podrobné informácie a dokumenty potrebné na prihlásenie zamestnanca nájdete na stránke Polície a pohraničnej stráže.

Ďalšie informácie o práci a pracovných podmienkach sú dostupné na webových stránkach Inšpektorátu práce a na stránkach Pracovného života.

3.4 Pracovné zmluvy

Zamestnanec pracuje pre svojho zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ mu za to vypláca mzdu.

 Ak podpisujete pracovnú zmluvu so zamestnávateľom, uistite sa, že obsahuje tieto body:

• informácie o oboch stranách ( meno, osobné údaje, registračné číslo, pobyt alebo sídlo),
• dátum podpisu pracovnej zmluvy a dátum začatia práce,
• v prípade pracovného pomeru na dobu určitú, dobu trvania pracovnej zmluvy,
• oficiálny názov práce,
• miesto alebo región, kde bude práca vykonávaná,
• popis povinností zamestnanca,
• mzdové podmienky,
• zamestnanecké výhody,
• pracovná doba,
• dĺžka dovolenky,
• stanovenie zmluvných podmienok pre prípad predčasného ukončenia pracovného pomeru,
• pravidlá pracovného poriadku vydaného zamestnávateľom,
• odkaz na kolektívnu zmluvu, pokiaľ sa vzťahuje na zamestnanca.

Ak má zamestnanec pracovať v inej krajine viac ako mesiac, zamestnávateľ je povinný zamestnanca informovať o: dĺžke zamestnania v inej krajine; mene, v ktorej mu bude vyplácaná mzda; ďalších odmenách a výhodách spojených s prácou v zahraničí; a podmienkach príchodu zamestnanca zo zahraničia.

Pracovná zmluva je vyhotovená v dvoch kópiách, z ktorej jednu obdrží zamestnanec a druhú zamestnávateľ. Ústna pracovná zmluva môže byť uzavretá iba pri zamestnaní kratšom ako dva týždne. Všetci zamestnanci, vrátane mladistvých, vstupujú do pracovného pomeru so zamestnávateľom alebo splnomocneným zástupcom zamestnávateľa osobne. Pracovná zmluva je považovaná za uzavretú, keď ju obe strany zmluvu podpísali, alebo zamestnanec začal pracovať.

Dodatky k pracovnej zmluve musia byť v písomnej podobe a podpísané tak zamestnancom ako zamestnávateľom. Ak by došlo k sporu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, obe strany majú právo obrátiť sa na radu pre riešenie sporov v pracovnom procese alebo na súdy.

Viac informácií o podmienkach pracovnej zmluvy (napríklad dĺžka skúšobnej doby, povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, pozastavenie pracovnej zmluvy alebo podmienky skončenia zmluvy) nájdete na Inšpektoráte práce a na portáli Pracovného života.

3.5 Špeciálne kategórie

Niektoré výhody a špecifiká plynú zamestnancom patriacim do špeciálnych kategórií, napr.: mladiství, ženy, zdravotne postihnutí. Určité pravidlá sa vzťahujú na cudzincov pracujúcich na území Estónska.

Špecifiká vzťahujúce sa na ženy
Ženy majú v Estónsku výhody: pokiaľ pracujú a zároveň čakajú dieťa, vychovávajú dieťa do 3 rokov, vychovávajú postihnuté dieťa. Ženy spadajúce do tejto kategórie môžu byť vyslané na pracovnú cestu iba s ich súhlasom. Tehotné ženy, ženy starajúce sa o postihnuté dieťa alebo dieťa do 16 rokov veku, nesmú byť preložené do inej lokality. Zamestnávateľ nesmie ukončiť pracovný pomer s tehotnou ženou, ženou na tehotenskej, materskej, rodičovskej (aj v prípade adoptívneho dieťaťa) dovolenke; jedine ak je to z dôvodu ukončenia činnosti zamestnávateľa (jeho spoločnosti) alebo zamestnávateľovho bankrotu. Nie je dovolené zamestnať ženy na vykonávanie ťažkých prác, ktoré by mohli spôsobiť zdravotné ťažkosti a taktiež na vykonávanie prác v podzemí. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vhodné pracovné podmienky pre tehotné a kojace ženy. Pre takéto ženy musí zamestnávateľ zabezpečiť vhodné podmienky pre oddych počas pracovnej doby. Tehotné ženy majú právo na požiadavku dočasného zľahčenia pracovných podmienok alebo na dočasné premiestnenie na inú pozíciu na základe odporúčania lekára. Zamestnávateľ je povinný pustiť tehotnú ženu na predpôrodné vyšetrenia predpísané lekárom, pričom doba potrebná na absolvovanie vyšetrení sa považuje za pracovný čas. Prácu nadčas je zakázané vyžadovať od tehotných žien alebo žien na tehotenskej či materskej dovolenke.

Pracovné špecifiká vzťahujúce sa na maloletých
Zamestnávateľ nesmie zamestnať neplnoletých alebo vyžadovať od nich prácu, ktorá je nad úrovňou ich psychických a fyzických možností; pravdepodobne škodí ich morálnemu rozvoju; je riskantná a je predpoklad nehody spôsobenej nedostatkom skúseností a praxe neplnoletých; škodí sociálnemu rozvoju neplnoletých a ohrozuje ich vzdelanie; predstavuje hazard so zdravím pre neplnoletých. Pre uzatvorenie pracovnej zmluvy s neplnoletým je potrebný písomný súhlas jeho zákonného zástupcu. Pre uzatvorenie pracovnej zmluvy so 7 -14 ročným musí mať zamestnávateľ písomný súhlas inšpektora práce v mieste podnikania (a zákonného zástupcu). Neplnoletí majú v pracovných vzťahoch a sporoch rovnaké práva ako dospelí, majú výhody stanovené zákonom a kolektívnou zmluvou. Maloletí pracovníci, ktorí stále navštevujú povinnú školskú dochádzku, môžu pracovať len počas školských prázdnin alebo ako kreatívci v kultúrnych, športových alebo obchodných aktivitách a za podmienky, že práca neohrozuje ich zdravie, bezpečnosť, rozvoj a morálku a nezabraňuje v návšteve školy. Neplnoletí majú tiež skrátenú pracovnú dobu. Zamestnávateľ je povinný pre neplnoletých zabezpečiť vhodné pracovné podmienky. Estónsky fond poistenia v nezamestnanosti v rámci služby „Moje prvé zamestnanie“ vypláca mzdu zamestnávateľom mladých ľudí vo veku od 16 do 29 rokov a prepláca náklady na školenie. Fond poistenia v nezamestnanosti vypláca zamestnávateľom mladých ľudí vo veku od 13 do 16 rokov osobitnú dotáciu na zamestnanie pre maloletých jednotlivcov.

Osoby so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ je pre osoby so zdravotným postihnutím povinný zabezpečiť vhodné pracovné i mimopracovné podmienky. Osoby so zdravotným postihnutím sú oprávnení poberať sociálne dávky a štátnu pomoc. Estónsky fond poistenia v nezamestnanosti tiež poskytuje rôzne služby, ktoré majú uľahčiť proces zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím a prácu, ktorú vykonávajú.

Imigranti a obyvatelia tretích krajín
Aby mohli cudzinci pracovať v Estónsku, musia mať povolenie na pobyt. Samostatné pracovné povolenia neboli v Estónsku vydané od 1. septembra 2013. Cudzinci, ktorí majú dočasný pobyt v Estónsku ( napríklad na základe víz), môžu v Estónsku pracovať ak právo na prácu je dané zákonom alebo medzinárodnou dohodou alebo ak zamestnávateľ predbežne nahlási krátkodobé zamestnanie na Úrade estónskej polície a pohraničnej stráže. Krátkodobé zamestnanie je možné evidovať až 365 dní v 455-dňovom období. Evidencia krátkodobého zamestnania je možná na dlhšie obdobie, ak ide o zamestnanie učiteľa alebo člena pedagogického zboru, zamestnanie vo výskume alebo zamestnanie ako špecialista najvyššej úrovne alebo v podniku. Krátkodobé zamestnanie na sezónne práce je možné evidovať až 270 dní v roku.

Ak je príjemca medzinárodnej ochrany zamestnaný v Estónsku, zamestnávateľ môže požiadať o platovú pomoc v rámci programu „Moje prvé zamestnanie v Estónsku“, ako aj o náhradu výdavkov spojených so získaním kvalifikácie, školením v estónskom jazyku, odborným prekladom služieb a pracovného mentorstva. Viac informácií nájdete v Estónskom fonde poistenia pre prípad nezamestnanosti.

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Akákoľvek osoba, ktorá predáva tovar alebo služby vo svojom mene, kde predaj tovaru a poskytnutie služieb je jeho stála aktivita, môže byť v Estónsku samostatne zárobkovo činnou osobou. Neplnoletý (minimálne však 15 ročný) môže byť SZČO, ak má súhlas rodičov.
Samostatne zárobkovo činné osoby musia požiadať o zápis do obchodného registra ešte pred začatím podnikania. SZČO už nie sú registrovaní v registri daňovníkov spravovaného Daňovým a colným úradom. Sú dva spôsoby zápisu do obchodného registra: elektronicky podpísaná žiadosť prostredníctvom Registračného portálu firiem alebo notársky overená žiadosť.  Je niekoľko zákonov, ktoré regulujú živnostníkov v Estónsku, ako napríklad Obchodný zákonník, Zákonník práce a Daňový zákon.
Ďalšie informácie o živnosti sú dostupné na Enterprise Estonia, Ministerstve spravodlivosti a Daňovom a colnom úrade. Príslušné zákony sú sprístupnené v Centre registrov a informačných systémov. Užitočné informácie môžete získať aj v Centre informácií pre podnikateľov.

3.7 Platové podmienky

Minimálna mzda v Estónsku je pevne stanovená vládou a od 1. januára 2021 je minimálna hodinová mzda 3,86 EUR a minimálna mesačná mzda je 654 EUR. Je zakázané vyplácať nižšiu mzdu, ako je minimálna. Ak niekto začne pracovať, hrubá mzda a podmienky jej zvyšovania musia byť dohodnuté so zamestnávateľom. Spravidla je základná mzda schválená, ale niektoré spoločnosti ponúkajú príplatky založené na pracovných výsledkoch. Ak v pracovnej zmluve nebola dohodnutá výška platu, mzda sa vypočíta na základe platových podmienok uvedených v kolektívnej zmluve. Podmienky vyplácania mzdy môžu byť zmenené len na základe dohody zúčastnených strán. Verejný sektor používa systém platových taríf s doplnkovými možnosťami príplatkov.

Mzda sa vypláca väčšinou raz mesačne (ak nie je dohodnutý kratší čas) a peniaze sa vyplácajú prevodom na bankový účet zamestnanca, pokiaľ sa obe strany nedohodli inak. Všeobecne platí, že spoločnosti vydávajú elektronickú výplatnú pásku so mzdou, ktorá obsahuje podrobnosti o základnom plate, akýchkoľvek ďalších odmeňovaniach, bonusoch, ďalších platbách a odpočítaných daniach. Ak ide o skúšobnú dobu, môže byť počas nej vyplácaná nižšia mzda. Zo mzdy sa zrážajú dane z príjmu, odvody do fondu nezamestnanosti a pre isté osoby aj príspevky do dôchodkových fondov rovnako, ako povinné dôchodkové odvody platené osobami narodenými v roku 1983 a neskôr. Viac informácií o výške odmien je možné získať zo štatistík Estónska, o platobných opatreniach na Inšpektoráte práce, o odvodoch zo mzdy na Daňovom a colnom úrade, o dôchodkoch v Dôchodkovom centre.

3.8 Pracovná doba

Štandardný pracovný čas je 8 hodín denne, 40 hodín týždenne. Sobota a nedeľa sú dňami pracovného voľna. Ak sa z dôvodu nepretržitej prevádzky alebo nutnosti poskytovať verejné služby v sobotu a nedeľu pracuje, nasledujúce pracovné dni je zaručené voľno.

Skrátený pracovný čas je možný v nasledujúcich prípadoch:

• 2 hodiny denne ale maximálne 12 hodín týždenne počas školského roka ale mimo školských hodín/3 hodiny denne ale maximálne 15 hodín týždenne počas školských prázdnin pre zamestnancov, ktorí majú 7 – 12 rokov,
• 2 hodiny denne ale maximálne 12 hodín týždenne počas školského roka ale mimo školských hodín/7 hodín denne ale maximálne 35 hodín týzdenne počas školských prázdnin pre zamestnancov, ktorí majú 13 – 14 rokov alebo podliehajú povinnej školskej dochádzke,
• 8 hodín denne ale maximálne 40 hodín týždenne pre zamestnancov, ktorí majú 15 rokov a už nepodliehajú povinnej školskej dochádzke,
• maximálne 7 hodín denne ale maximálne 35 hodín týždenne pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v podzemí, či práce ohrozujúce zdravie,
• maximálne 7 hodín denne ale maximálne 35 hodín týždenne pre učiteľov a vychovávateľov pracujúcich v školách a iných školských zariadeniach.

Nadčasy
Pracovný čas spolu s nadčasmi nesmie presiahnuť 48 hodín týždenne v priebehu štvormesačného obdobia. V oblastiach ako zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, turizmus môže byť toto obdobie predĺžené (v kolektívnej zmluve) na maximálne 12 mesiacov.

Práca v noci
Noc je čas medzi 22.00 a 6.00. Zamestnanec, ktorý pracuje najmenej 3 hodiny z denného pracovného času alebo najmenej tretinu ročného pracovného času v noci (nočný pracovník) a ktorého zdravie môže byť ohrozené nebezpečným pracovným prostredím alebo charakterom práce, môže pracovať 8 hodín počas 24 hodín. Toto obmedzenie neplatí pre zdravotný personál, pokiaľ práca neohrozuje ich zdravie a bezpečnosť.
Od neplnoletých zamestnancov, navštevujúcich povinnú školskú dochádzku, od tehotných žien a iných zamestnancov, ktorí nesmú pracovať v noci na základe lekárskeho posudku sa nesmie vyžadovať nočná práca. V ich prípade je práca na čiastočný úväzok v noci (22.00-24.00) dovolená len v niektorých výnimočných prípadoch, pod dohľadom dospelého zamestnanca, alebo ak neplnoletý vykonáva ľahkú prácu v oblasti kultúry, umenia alebo reklamy. Osoba navštevujúca povinnú školskú dochádzku nesmie pracovať tesne pred začiatkom školského vyučovania.
Osoba, ktorá vychováva dieťa mladšie ako 12 rokov alebo postihnuté dieťa alebo osoba, ktorá sa stará o osobu úplne invalidnú, môže pracovať počas noci len ak s tým sama súhlasí.
Skrátenie pracovného dňa o tri hodiny v pracovných dňoch pred Novým rokom, výročím Estónskej republiky, Dňom víťazstva a Štedrým večerom je pre zamestnávateľov povinné.

Viac informácií o pracovnom čase je možné získať na Inšpektoráte práce. Pracovný čas upravuje zákon o pracovných zmluvách.

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, materská dovolenka, atď.)

Všetky druhy dovoleniek upravuje Zákon o pracovných zmluvách. Dovolenka v závislosti na povahe práce a pracovných podmienkach môže byť ročná dovolenka, predĺžená dovolenka, dodatočná dovolenka a rodičovská dovolenka. Ročná dovolenka, dodatočná dovolenka a dodatočná dovolenka na starostlivosť o dieťa sa poskytuje v súlade s pracovnou zmluvou a v prípade štátnych zamestnancov závisí od počtu odpracovaných rokov. Jeden odpracovaný rok sa začína v deň, keď osoba začne pracovať u zamestnávateľa a pokračuje do toho istého dňa nasledujúceho roka. Dĺžka ročnej dovolenky je vypočítaná na základe počtu pracovných dní, okrem národných a štátnych sviatkov. Trvanie ročnej dovolenky je 28 kalendárnych dní; na predĺženú ročnú dovolenku majú nárok: maloletí – 35 kalendárnych dní;  osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok za prácu a dôchodcovia – 35 kalendárnych dní; štátni zamestnanci a vládni úradníci – 35 kalendárnych dní; akademickí a výskumní pracovníci – 56 kalendárnych dní. Zamestnanci majú právo na dodatočnú dovolenku ak pracujú v podzemí, alebo ak práca, ktorú vykonávajú ohrozuje ich zdravie.

Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi neplatené  voľno na výkon štátnych skúšok na vyššej strednej škole, alebo prijímacích skúšok na odbornú vzdelávaciu inštitúciu alebo univerzitu. Zamestnanci majú právo na študijnú dovolenku 30 kalendárnych dní  na základe predloženia potvrdenia vzdelávacej inštitúcie. Počas tejto dovolenky je 20 dní vyplácaná priemerná mzda a 10 dní minimálna mzda.

Ak zamestnanci pracovali najmenej šesť mesiacov počas ich prvého roka zamestnania, sú oprávnení čerpať pomernú časť dovolenky podľa odpracovaných mesiacov. Na základe dohody oboch strán sa môže čerpať celá dovolenka počas prvého roka zamestnania (bez ohľadu na dĺžku odpracovaného času). Na základe dohody strán majú zamestnanci právo aj na neplatenú dovolenku.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi plat počas ročnej aj dodatočnej dovolenky. Plat za dovolenku musí byť vyplatený v plnej sume najneskôr v predposledný pracovný deň pred nástupom na dovolenku.

O dovolenku zamestnanec musí zamestnávateľa požiadať. Plán dovoleniek na celý kalendárny rok sa obyčajne pripravuje počas januára, ale na základe dohody so zamestnávateľom sa dovolenka môže čerpať aj v inom čase, ako bola naplánovaná. Zamestnávateľ má právo odmietnuť rozdelenie ročnej dovolenky na obdobia kratšie ako 7 dní. Nevyužitá dovolenka je prenesená do nasledujúceho roka. Po skončení trvania pracovného pomeru musí zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi finančnú kompenzáciu nevyčerpanej dovolenky, na ktorú zamestnancovi nárok nevypršal. Vypršanie ročnej dovolenky je prerušené v prípade: tehotenstva, materskej a rodičovskej dovolenky, nutnosti obrany štátu (vojenské a iné služby).

Štátne sviatky v Estónsku:

• január – Nový rok,
• 24. február – Deň nezávislosti,
• Veľkonočné sviatky,
• máj – Májový deň,
• 23. jún – Deň víťazstva,
• 24. jún – Deň letného slnovratu,
• 20. august – Deň obnovenia nezávislosti,
• Svätodušné sviatky,
• 24., 25., 26. december – Vianoce.

Rodičovská dovolenka
Na základe potvrdenia o materskej dovolenke má žena nárok na materskú dovolenku v trvaní 100 kalendárnych dní. Otec má právo na otcovskú dovolenku v rozsahu 30 kalendárnych dní v jednej časti alebo v niekoľkých častiach v období od 30 dní pred predpokladaným dňom pôrodu dieťaťa, ktorý určí lekár alebo pôrodná asistentka, do dňa keď dieťa dosiahne tri roky.
Osvojiteľovi dieťaťa mladšieho ako 10 rokov, ktorý nie je potomkom osvojiteľa a ktorého osvojiteľ nie je nevlastným rodičom, je ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o osvojení osvojiteľská dovolenka v trvaní 70 kalendárnych dní.
Matke alebo otcovi sa poskytuje rodičovská dovolenka na ich žiadosť na účely starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku.
Po skončení poberania materského je na rozhodnutí matky a otca, kto z nich bude naďalej poberať rodičovský príspevok. Táto dávka sa nazýva zdieľaný rodičovský príspevok. Zdieľaný rodičovský príspevok je možné odňať do 475 dní. Ak matka pred narodením dieťaťa nemala pracovnoprávny vzťah podliehajúci odvodu sociálnej dane, a teda mala nárok len na 30 dní materskej dovolenky, dĺžka deleného rodičovského príspevku je 515 dní.
Ak je jeden z rodičov na rodičovskej dovolenke po dovŕšení 30 dní veku dieťaťa, má tento rodič nárok na zdieľaný rodičovský príspevok.
Okrem toho môžu rodičia súčasne poberať zdieľaný rodičovský príspevok v rozsahu až 60 dní. Od celkovej doby vyplácania rodičovského príspevku sa odpočíta počet súčasne čerpaných dní.
Rozhodujúcim obdobím pre rodičovský príspevok je 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich 9 úplným mesiacom pred narodením dieťaťa.
Pre čerpanie otcovskej dovolenky nie je podstatné, či je otec dieťaťa nezamestnaný, štátny zamestnanec, zamestnanec alebo v inom právnom vzťahu. Nezáleží ani na tom, či je otec dieťaťa ženatý s matkou alebo nie.

Rodič, ktorý je v pracovnom pomere, poberá detskú dovolenku v rozsahu 10 pracovných dní na každé dieťa do 14 rokov. Nárok na detskú dovolenku má každý rodič samostatne a na dieťa – každý rodič má 10 dní detskej dovolenky na dieťa (t. j. rodičia majú spolu 20 dní), kým dieťa nedovŕši 14 rokov veku. Všetky dni dovolenky dieťaťa sa rozkladajú na obdobie do dovŕšenia 14 rokov veku dieťaťa. Čerpanie detskej dovolenky neskracuje ročnú dovolenku. Prídavok na dieťa sa vypláca podľa podobných princípov ako rodičovský príspevok v závislosti od predchádzajúceho príjmu, ale jeho náhrada nie je 100 %, ale 50 %.
V roku, v ktorom dieťa dovŕši štrnásť rokov veku, sa detská dovolenka poskytuje bez ohľadu na to, či dátum narodenia dieťaťa spadá pred alebo po materskej dovolenke.

Rodičovi, opatrovníkovi alebo opatrovateľovi, ktorý vychováva dieťa mladšie ako 14 rokov, je zamestnávateľ povinný na žiadosť zamestnanca poskytnúť ďalšie neplatené voľno na starostlivosť o dieťa. Rodičovi, opatrovníkovi alebo opatrovateľovi, ktorý vychováva zdravotne postihnuté dieťa mladšie ako 18 rokov, je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj ďalšie neplatené voľno na starostlivosť o dieťa (do 10 dní).

Ďalšie informácie o dovolenke sú dostupné na Inšpektoráte práce a možno ich nájsť v zákone o pracovnej zmluve.

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer môže byť ukončený: odstúpením od zmluvy, dohodou oboch strán, uplynutím doby na ktorú bol uzavretý, smrťou zamestnanca alebo zamestnávateľa (ak je živnostník). Pri odstúpení od pracovnej zmluvy, vzniká nárok na odškodnenie. Zamestnávateľ aj zamestnanec sú povinní dopredu písomne oznámiť ukončenie pracovného pomeru.

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer tak, že pred vypršaním platnosti pracovnej zmluvy to písomne oznámi zamestnancovi. Výpovedná doba závisí na dobe trvania pracovného pomeru:

• do 1 roka vrátane skúšobnej doby: 15 kalendárnych dní
• 1-5 rokov: 30 kalendárnych dní
• 5-10 rokov: 60 kalendárnych dní
• viac ako 10 rokov: 90 kalendárnych dní

Odlišné doby môžu byť uvedené v kolektívnej zmluve. Ak chce zamestnanec ukončiť pracovný pomer, musí to zamestnávateľovi písomne oznámiť minimálne 30 dní vopred. Len vo výnimočných prípadoch to nie je nutné oznámiť vopred. Počas skúšobnej doby majú obidve strany právo zrušiť pracovný pomer, a to oznámením druhej strane 15 dní vopred.

Obmedzenia odstúpenia od zmluvy
Zamestnávateľ nemôže ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že: zamestnankyňa je tehotná, alebo má nárok na tehotenskú alebo materskú dovolenku, zamestnanec má neodkladné rodinné povinnosti, zamestnanec si nemôže krátkodobo plniť svoje pracovné povinnosti zo zdravotných dôvodov, zamestnanec zastupuje ostatných zamestnancov podľa zákona, zamestnanec, ktorý pracuje na plný úväzok nechce pokračovať v práci na skrátený úväzok, alebo zamestnanec, ktorý pracuje na skrátený úväzok nechce pokračovať v práci na plný úväzok, zamestnanec koná vojenskú alebo obdobnú službu.

Pracovná zmluva môže byť zrušená vyhlásením o odstúpení od zmluvy a musí byť potvrdená písomne. Zamestnávatelia musia uviesť dôvod odstúpenia od zmluvy, zamestnanci musia uviesť dôvody v prípade odstúpenia za výnimočných okolností.
Ak zamestnávateľ zruší pracovnú zmluvu za výnimočných okolností, musí zamestnancovi poskytnúť primerané voľno, aby si mohol hľadať prácu počas výpovednej lehoty.

Pri výpovedi z dôvodu znižovania stavov, zamestnávateľ musí poskytnúť náhradu mzdy vo výške mesačného platu; plus, podľa dĺžky odpracovaného času, vyplatiť jeden alebo dva mesačné platy.

Ak zamestnanec odstúpi od pracovnej zmluvy z dôvodu hrubého porušenia zmluvy zo strany zamestnávateľa, ten je zamestnancovi povinný vyplatiť odškodné vo výške troch mesačných platov. Súd alebo Komisia pre pracovné spory môže zmeniť výšku odškodného podľa okolností zrušenia pracovného pomeru a záujmov zúčastnených strán.

Ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer na dobu určitú z finančných dôvodov (bankrot), je povinný nahradiť mzdu zamestnancovi vo výške platov za mesiace, ktoré by mal ešte odrobiť podľa zmluvy.

Rovnako je možné ukončiť pracovný pomer z dôvodu odchodu do dôchodku.

Estónsky systém dôchodkového sporenia:

• 1. pilier – štátny,
• 2. pilier – povinný dôchodkový ,
• 3. pilier – doplnkový (nepovinný) dôchodkový.

1. pilier – je tvorený v rámci národnej (sociálnej) poisťovne, založený na princípe solidarity, kde dnešní daňoví poplatníci odvádzajú príspevky na uhrádzanie dôchodkov súčasným penzistom. V tomto prípade existujú dva typy štátnych dôchodkov: dôchodky na základe príspevkov z práce (starobný dôchodok, invalidný dôchodok a pozostalostný dôchodok) a minimálny alebo národný dôchodok. Od 1. januára 2017 majú osoby nárok na starobný dôchodok po dovŕšení 65 rokov. Prechodné obdobie bolo stanovené pre osoby narodené v rokoch 1954 až 1960, ktorých dôchodkový vek sa bude zvyšovať postupne o 3 mesiace za každý ďalší rok narodenia a do roku 2026 dosiahne 65 rokov. Starobný dôchodok je založený na príspevkoch na zamestnanie, počet odpracovaných rokov a príspevky na dôchodkové poistenie.

Typy starobného dôchodku sú predčasný starobný, odložený a starobný dôchodok za výhodných podmienok.

Národný dôchodok je minimálny dôchodok, ktorý sa poskytuje osobám, ktoré nemajú nárok na dôchodok na základe pracovných príspevkov. Národné dôchodky sa poskytujú osobám, ktorým chýba povinný počet pracovných rokov na poberanie starobného dôchodku a ktoré pobývali v Estónsku na základe povolenia na trvalý pobyt, povolenia na prechodný pobyt alebo práva na prechodný pobyt najmenej päť rokov bezprostredne pred nárokom na ich dôchodok. Národný dôchodok je stanovený na 225,18 EUR mesačne.

Od 1. januára 2013 sa k starobnému dôchodku, dôchodku pre prípad práceneschopnosti a pozostalostnému dôchodku počíta aj doplnkový dôchodok na výchovu dieťaťa. Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke Dôchodkového centra (zahŕňajúca rodičovský dôchodok).

2. pilier – povinný dôchodkový pilier je založený na odvodoch zamestnancov v podobe 2% z ich hrubej mzdy, pričom štát im prispieva 4% z 33%-ných sociálnych odvodov vypočítaných z hrubej mzdy zamestnancov.

3. pilier – systém doplnkového dôchodkového poistenia je dobrovoľný, súkromný a umožňuje prispievateľom usporiť si viac na dôchodok aby si udržali svoju životnú úroveň v starobe.

Ak sa chcete dozvedieť viac o veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, kontaktujte Inšpektorát práce alebo svojho právnika. Ďalšie informácie ohľadom dôchodkov nájdete na stránkach Rady pre sociálne poistenie, Ministerstva sociálnych vecí Estónska a Dôchodkového centra.

3.11 Zastupovanie pracovníkov

Odbory alebo zastúpenie zamestnancov v Estónsku sú nezávislé a dobrovoľné združenia, založené aby zastupovali a chránili zamestnanosť, odborné, ekonomické a sociálne práva a záujmy zamestnancov.
Všetky osoby majú právo zakladať odborové organizácie voľne, bez predchádzajúceho povolenia a nutnosti stať sa súčasťou odborového zväzu.  Príslušníci ozbrojených síl, ktorí sú v aktívnom služobnom pomere v obranných silách nesmú založiť odbory alebo do nich vstúpiť.
Zamestnanec má právo vstúpiť do odborov na jeho pracovisku alebo do akejkoľvek inej organizácie. Zamestnanec má právo konať ako volený zástupca odborov. V Estónsku patrí do odborov odhadom 10-15% pracovníkov. V prípade ďalších informácii kontaktujte Konfederáciu odborových zväzov.

3. 12. Pracovné spory – štrajky

V Estónsku sú štrajky výnimočné a dostávajú malú podporu. Hlavnými organizátormi štrajkov sú väčšie odborové organizácie a hlavným dôvodom bývajú platové podmienky. Legislatíva považuje štrajky za verejné zhromaždenia. Organizátor štrajku musí písomne informovať o svojom zámere druhú stranu, vyjednávača a miestne úrady najmenej 2 týždne vopred.
Je zakázané organizovať verejné zhromaždenia, ktoré sú zamerané proti nezávislosti a suverenite Estónskej republiky alebo sa snažia o násilné zmeny súčasného verejného poriadku, zasadzujú sa o porušenie územnej celistvosti republiky, podnecujú národnostnú, rasovú, náboženskú alebo politickú nenávisť, násilie a diskrimináciu medzi sociálnymi skupinami, podnecujú porušovanie verejného poriadku, sú morálne škodlivé.
Organizátor štrajku musí štrajk písomne oznámiť mestskej alebo obecnej samospráve v administratívnej oblasti, kde sa má štrajk konať, a to najmenej sedem dní vopred,  alebo orgánom štátnej správy, ak sa zhromaždenie koná na území niekoľkých regiónov. Účastníci verejného zhromaždenia sú povinní konať mierumilovne a postupovať podľa pokynov organizátorov, polície a zdravotníckeho personálu.
Nový zákon o riešení pracovných sporov platí od 1. januára 2018. Stanovuje riešenie pracovných sporov na Rade pre pracovné spory. Pri riešení akýchkoľvek pracovných sporov začatých pred účinnosťou vyššie uvedeného zákona by sa mal najskôr uplatniť zákon o riešení individuálnych pracovných sporov, ktorý platil predtým.

3.13 Odborná príprava

Odborné vzdelávanie a príprava zahŕňa praktické činnosti a kurzy súvisiace so špecifickým zamestnaním alebo povolaním a jeho cieľom je príprava účastníkov vzdelávania na budúcu kariéru. Odborná príprava znamená pre mnohých nevyhnutnú cestu k dosiahnutiu profesionálneho uznania a k zlepšeniu vyhliadok na získanie dobrého pracovného miesta.

Iniciatívy EÚ na podporu v oblasti odbornej prípravy
Na podporu prístupu založenom na spolupráci k rozvoju systému odbornej prípravy v Európe využíva EÚ rôzne nástroje a iniciatívy, mnohé z nich tvoria súčasť programu celoživotného vzdelávania.
Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania a trvá od predškolského veku až po obdobie po odchode do dôchodku. Jeho úlohou je umožniť ľuďom rozvíjať a udržiavať kľúčové kompetencie počas celého života, ako aj posilniť ich mobilitu medzi jednotlivými zamestnaniami, regiónmi a krajinami.

Možnosti financovania zahŕňajú množstvo aktivít vrátane výmenných pobytov, študijných stáží a vytvárania sietí. K dispozícii je množstvo rôznych projektov pre študentov, ich školiteľov a učiteľov.

Kľúčové čiastkové programy:

• Erasmus. Erasmus je považovaný za vlajkovú loď EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Každoročne program Erasmus umožňuje približne 200 000 študentom študovať a pracovať v zahraničí. Okrem toho sa v rámci neho financuje spolupráca medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.
• Leonardo da Vinci. Okrem pomoci jednotlivcom pri získavaní nových zručností sa tento program zameriava aj na pomoc organizáciám z oblasti odborného vzdelávania a prípravy pri spolupráci s partnermi z EÚ, vďaka ktorej si môžu vymieňať najlepšie postupy. V rámci programu Leonardo da Vinci sa financuje množstvo rôznych praktických projektov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, v rámci ktorých umožňuje jednotlivcom odbornú prípravu v zahraničí prostredníctvom rozsiahlych iniciatív, ktoré posilňujú spoluprácu a vytváranie sietí po celej Európe.
• Grundtvig. Program Grundtvig resp. YES EURPE sa zameriava na podporu potrieb v oblasti vyučovania a vzdelávania pre tých, ktorí navštevujú kurzy pre vzdelávanie dospelých. Program sa zameriava na formálne, neformálne a informálne vzdelávanie.

Organizácie EÚ na podporu odborného vzdelávania
Na zlepšenie spolupráce a výmeny najlepších postupov zriadila EÚ tieto dve agentúry:

• Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP), ktoré bolo založené v roku 1975 na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. Sídli v gréckom Solúne a vykonáva výskum a analýzy týkajúce sa odbornej prípravy a šíri svoje odborné znalosti medzi európskych partnerov, ako sú univerzity, výskumné inštitúcie a vzdelávacie zariadenia.
• Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) bola založená v roku 1995 a úzko spolupracuje s CEDEFOP. Jej poslaním je podporovať partnerské krajiny mimo EÚ v modernizácii a rozvoji ich systémov odborného vzdelávania.

4. ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – hlavná priorita programu sociálnej politiky EÚ
Priaznivé životné podmienky závisia od viacerých faktorov, ako je kvalitná zdravotná starostlivosť, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy, kvalitná dopravná infraštruktúra a množstvo iných faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú každodenný život a prácu občanov. Cieľom EÚ je zlepšovať kvalitu života vo všetkých členských štátoch a zohľadňovať výzvy, ktorým čelí súčasná Európa, akými sú sociálne vylúčenie a starnutie populácie.

Zamestnanosť v Európe
Kľúčovou prioritou EÚ je zlepšovanie pracovných príležitostí v Európe. EÚ a členské štáty prijali európsku stratégiu zamestnanosti, ktorej cieľom je vytvorenie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, boj s nezamestnanosťou a zvýšenie mobility. Európska stratégia zamestnanosti poskytuje rámec pre koordináciu politík zamestnanosti jednotlivých členských štátov a výmenu informácií.

Zlepšovanie perspektívy každého Európana v oblasti zamestnania je takisto ústredným bodom desaťročnej stratégie EÚ pre hospodársky rast – Európa 2020, ktorá má počas nasledujúceho desaťročia zabezpečiť hospodársky rast. Základným cieľom je do konca desaťročia zaistiť 75% mieru zamestnanosti občanov EÚ vo veku 20 – 64 rokov.

Zdravie a zdravotná starostlivosť v Európskej únii
Zdravie a dostupnosť vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sú dôležitými prioritami všetkých Európanov. Väčšina občanov očakáva rýchly a jednoduchý prístup k zdravotnej starostlivosti aj pri cestovaní v rámci EÚ.

Politiky EÚ v oblasti zdravia reagujú na tieto potreby. Európska komisia vytvorila koordinovaný prístup k politike v oblasti zdravia a zaviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú aktivity vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné postupy a ciele EÚ sú zakotvené v programoch a stratégiách EÚ v oblasti zdravia.

Vzdelávanie a odborná príprava v EÚ
Členské štáty majú na starosti vlastné systémy vzdelávania a odbornej prípravy. EÚ však pridáva hodnotu koordinovaním aktivít, ktoré môžu pomôcť naplneniu spoločných cieľov a poskytnúť občanom EÚ väčšie možnosti na celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu.
Na účely realizácie tohto cieľa spolupracuje EÚ s vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami v oblasti vzdelávania v záujme zlepšovania politík a výmeny najlepších postupov. Okrem toho EÚ riadi celý rad programov financovania v oblasti vzdelávania odbornej prípravy.

Schengenský priestor
Schengenský priestor vznikol v marci 1995. Zrušil hraničné kontroly v rámci územia signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, na ktorej musia prebiehať kontroly podľa spoločných pravidiel.
Do roku 2012 podpísalo Schengenskú dohodu 25 európskych krajín. Z nich 22 patrí k členským štátom EÚ: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Okrem nich patria do schengenského priestoru aj Island, Nórsko a Švajčiarsko. Do schengenského priestoru nepatrí Spojené kráľovstvo a Írsko.

Doprava v EÚ
Dopravná politika EÚ sa sústreďuje na odstránenie prekážok medzi členskými štátmi, čo umožňuje rýchlejší a lacnejších pohyb občanov a tovarov cez hranice. Cieľom je poskytnúť čisté, bezpečné a efektívne cestovanie v rámci Európy a zároveň posilniť vnútorný trh pre voľný pohyb tovarov a osôb. EÚ je tiež zástancom práv cestujúcich.

Letecká doprava a práva cestujúcich
Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo pre cestujúcich zníženie cestovných nákladov a väčší výber prepravcov a služieb. EÚ vytvorila aj súbor práv na spravodlivé zaobchádzanie s cestujúcimi.
V prípade problémov s letmi, ktoré odchádzajú z krajiny EÚ alebo prichádzajú do krajiny EÚ, a sú realizované prepravcom zaregistrovaným v EÚ (alebo na Islande, v Nórsku alebo vo Švajčiarsku) cestujúci disponujú súborom práv stanovených EÚ a môžu mať nárok na náhradu výdavkov alebo odškodnenie.
V prípade odoprenia nástupu do lietadla, veľkého meškania letu (viac ako 5 hodín), zrušenia letu alebo nadmerných rezervácií má cestujúci právo na výber medzi presmerovaním do miesta konečného určenia a vrátením sumy letenky. V prípade výberu vrátenia sumy letenky sa cestujúci vzdáva práva na ďalšie cestovanie, pomoc alebo presmerovanie zabezpečené leteckou spoločnosťou.
Letecká spoločnosť je povinná vždy informovať cestujúcich o ich právach a o dôvode odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo veľkého meškania (viac ako 2 hodiny). V závislosti od vzdialenosti a dĺžky meškania má cestujúci nárok na občerstvenie, stravu, komunikáciu (napr. bezplatný telefonický hovor) a ubytovanie cez noc.
V závislosti od dĺžky letu má cestujúci v prípade odoprenia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo v prípade príletu do miesta konečného určenia s meškaním viac ako 3 hodiny nárok na náhradu vo výške od 250 do 600 EUR.

Železničná doprava a práva cestujúcich
V prípade meškania alebo zrušenia vášho vlakového spojenia môže vzniknúť cestujúcim nárok na náhradu a majú právo na primerané informácie o meškaní.
V prípade ohlásenia meškania trvajúceho viac ako 1 hodinu (v porovnaní s časom uvedeným na cestovnom lístku) môžu cestujúci:

• zrušiť cestu a požiadať o okamžitú náhradu plnej ceny lístka (alebo časti cesty, ktorá nebola uskutočnená). O náhradu časti cesty, ktorá už bola uskutočnená, môžu cestujúci požiadať, ak v dôsledku meškania cesta nespĺňa účel;
• požiadať železničnú spoločnosť o presmerovanie do miesta konečného určenia čo najskôr alebo v neskoršom termíne podľa výberu cestujúceho;
• napriek meškaniu pokračovať v ceste podľa pôvodného plánu.

Ak sa rozhodnete pokračovať v ceste, máte nárok na náhradu. Ak meškanie trvá 1 až 2 hodiny, máte nárok na náhradu vo výške 25 % z ceny lístka. Ak meškanie trvá viac ako 2 hodiny, máte nárok náhradu na 50 % z ceny lístka. Náhrada musí byť vyplatená do jedného mesiaca od predloženia žiadosti.

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Estónsko je nezávislou a suverénnou demokratickou republikou, kde najvyššia moc patrí ľudu. Všetka legislatíva a zákony krajiny sú v súlade s jej Ústavou. Všeobecne uznávané zásady a pravidlá medzinárodného práva tvoria neoddeliteľnú súčasť estónskeho právneho systému. Legislatíva je schvaľovaná Parlamentom Estónska – Riigikogu – väčšinou hlasov. Hlavou štátu je prezident republiky, ktorý je volený na obdobie piatich rokov. Výkonnú moc zabezpečuje vláda republiky, ktorá sa skladá z predsedu vlády a ministrov. Prezident republiky uvádza zákony do platnosti.

Všetky miestne problémy sú riešené a riadené územnými samosprávnymi celkami, obcami a mestami, ktoré konajú nezávisle na základe zákona. V Estónsku spravodlivosť vykonávajú súdy. Estónsky súdny systém sa skladá z troch úrovní. Okresné súdy a správne súdy sú súdy prvého stupňa a obvodné súdy sú súdy druhého stupňa (odvolacie súdy). Obvodný súd preskúma rozsudok súdu prvého stupňa formou odvolacieho konania. Treťou súdnou inštanciou je Najvyšší súd. Najvyšší súd preskúmava súdne rozhodnutia prostredníctvom kasačného konania. Najvyšší súd je tiež ústavným súdom. Každá osoba, ktorej ústavné práva a slobody boli porušené, má právo obrátiť sa na ministra spravodlivosti.

Úlohou polície je zabezpečiť bezpečnosť a verejný poriadok. Aktivity polície sú pod dohľadom Úradu estónskej polície a pohraničnej stráže. Telefónne číslo na políciu je 112.

Základnú právnu pomoc poskytuje množstvo neziskových (mimovládnych) organizácií, ktorých činnosť je podporovaná miestnymi samosprávami, univerzitami a štátnou správou. Pri zložitejších právnych situáciách by ste mali kontaktovať právnika (právnickú firmu), notára alebo súdneho vykonávateľa.

Estónsky fond poistenia v nezamestnanosti je právnická osoba pôsobiaca v súlade so stanovami fondu nezamestnanosti zriadeného nariadením vlády republiky.  Fond poskytuje služby zamestnanosti a vypláca dávky v nezamestnanosti. Svoje úrady (kancelárie) má v každom väčšom meste, kde je to nevyhnutné, aj v niektorých menších mestách.

4.3 Príjmy a dane

Priemerná hrubá mesačná mzda v Estónsku v 3. štvrťroku 2021 predstavovala 1 553 EUR. Najvyššie mzdy boli vyplácané v informačnom a komunikačnom sektore a najnižšie v sektore ubytovania a stravovania.

Priemerná hrubá mesačná mzda:
·        v informačnom a komunikačnom sektore: 2 878 €
·        v oblasti finančných a poisťovacích činností: 2 539 €
·        v odvetví elektriny a dodávok zemného plynu: 2 007 €
·        v ťažobnom priemysle: 1 847 €
·        v sektore verejnej správy a národnej obrany: 1 868 €
·        v odborných, vedeckých a technických činnostiach: 1 814 €
·        v stavebníctve: 1 501 €
·        v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti: 1 710 €
·        v odvetviach ako je zásobovanie vodou, kanalizácia, nakladanie s odpadmi a inými znečisteniami: 1 513 €
·        v odvetví dopravy a skladovania: 1 466 €
·        vo výrobnom sektore: 1 462 €
·        vo veľkoobchode a maloobchode: 1 338 €
·        v poľnohospodárstve, lesníctve a v odvetví rybolovu: 1 263 €
·        v oblasti nehnuteľností : 1 133 €
·        v oblasti umenia, zábavy a voľného času: 1 293 €
·        v oblasti vzdelávania: 1 360 €
·        v hoteloch a v stravovacom sektore: 976 €
·        v ostatných odvetviach služieb: 1 260 €

Daňový systém Estónska pozostáva zo štátnych daní, ktoré sú ustanovené príslušnými daňovými zákonmi, a miestnych daní ukladaných vidieckymi samosprávami alebo mestskými úradmi v ich administratívnych oblastiach podľa zákona. Štátne dane v Estónsku: daň z príjmu, sociálne poistenie, daň z pozemkov, daň z hazardných hier, daň z pridanej hodnoty, clá, spotrebné dane, daň z ťažkých nákladných vozidiel, poistenie v prípade nezamestnanosti a príspevok do povinného dôchodkového pilieru.

Miestne dane: daň z predaja, daň z lode, daň z reklamy, cestná a pouličná daň, daň z motorových vozidiel, daň za zviera, daň zo zábavy a poplatky za parkovanie.

Dane a odvody zamestnancov: daň z príjmu, sociálne poistenie, poistenie v nezamestnanosti, príspevok do povinného dôchodkového piliera.

Daň z príjmu
Prvá vec, ktorú by si ľudia mali zistiť pred príchodom do Estónska je, či Estónsko má platné bilaterálne daňové dohody s ich domovskou krajinou. Ak áno a pobyt v Estónsku je kratší ako 183 dní v 12-mesačnom období a je platený zamestnávateľom, ktorý nemá v Estónsku organizačnú zložku; potom dane z príjmov platí zamestnanec vo svojej krajine pôvodu a Estónsko nemá žiadne dôvody pre zdanenie. Avšak, ak nie je jedna z vyššie uvedených podmienok splnená, Estónsko má právo na zdanenie príjmov. Ak neexistuje žiadna bilaterálna dohoda o zdaňovaní medzi krajinami a zahraničný pracovník je v Estónsku menej ako 183 dní v 12-mesačnom období a je platený spoločnosťou, ktorá pôsobí a má stálu organizačnú zložku registrovaná v Estónsku, Estónsko má právo na zdanenie príjmov získaných v Estónsku. Ak je pobyt v Estónsku dlhší ako 183 dní v 12-mesačnom období, daná osoba sa podľa estónskeho zákona stane rezidentom Estónska pre účel zdanenia a je povinná priznať všetky príjmy získané počas daňového roka (príjmy z Estónska a zahraničia).

Sadzba dane z príjmu fyzických osôb v roku 2021 je 20%. Od 1. januára 2018 sú všetky príjmy oslobodené od dane do výšky 6 000 EUR ročne, alebo 500 EUR mesačne. Presná výška príjmu oslobodeného od dane závisí od výšky zdaneného príjmu jednotlivca. Ak je celkový mesačný príjem (mzdy, odmeny, príjmy z prenájmu, dividendy atď.) nižší ako 1 200 EUR, potom je príjem oslobodený od dane z celkovej sumy 500 EUR. Pokiaľ príjem presahuje 2 100 EUR mesačne, nie je jeho časť oslobodená od dane. Ak je príjem medzi 1 201 EUR a 2 099 EUR, príjem vyňatý z dane odpočítaný z príjmu sa exponenciálne zníži z 500 EUR na 0 EUR.
Fyzická osoba, ktorá má bydlisko v tuzemsku, je povinná podať na regionálnom daňovom úrade daňového a colného úradu daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uvedie príjmy dosiahnuté v priebehu zdaňovacieho obdobia, a to najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia. Elektronická služba poskytovaná Daňovým a colným úradom vám umožňuje podať daňové priznanie každý rok od 15. februára po skončení príslušného daňového roka. Nerezidenti sú povinní podať daňové priznanie k dani z príjmov Daňovému a colnému úradu, v ktorom uvedú všetky zdaniteľné príjmy počas kalendárneho roka, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Ak nerezidenti prevádzajú (predávajú) nehnuteľný majetok alebo budovu alebo byt ako hnuteľný majetok, musia do jedného mesiaca od uskutočnenia transakcie podať daňové priznanie k dani z príjmu. Priznania k dani z príjmov sa podávajú regionálnej kancelárii Daňového a colného úradu.

Sociálne poistenie
Sociálne poistenie tvorí finančnú povinnosť, ktorá je uložená na daňových poplatníkov a zahŕňa dôchodkové poistenie a štátne zdravotné poistenie. Sociálne poistenie je platené zamestnávateľmi, SZČO a štátom (za osoby stanovené v zákone o sociálnom poistení). Sadzba sociálneho poistenia v Estónsku je 33% zo zdaniteľného príjmu – 20% je odvádzaných do štátneho dôchodkového fondu a 13% je odvádzaných do fondu zdravotného poistenia.

Poistenie v nezamestnanosti
Poistenie v nezamestnanosti je povinné pre tých, ktorí pracujú, a jeho cieľom je vyplácať dávky poistencom v prípade nezamestnanosti, hromadného prepúšťania a platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Nároky sú financované z prostriedkov získaných z platieb poistného v nezamestnanosti. V roku 2021 príspevok zamestnanca na poistenie v nezamestnanosti je 1,6% z platu a odmien. Príspevok zamestnávateľa na poistenie je 0,8% z platu zamestnanca. Výška príspevku poistného v nezamestnanosti je stanovená dozornou radou Fondu poistenia v nezamestnanosti.
Osoby, ktoré sú oslobodené od platenia poistného v nezamestnanosti sú: pracovníci, ktorí dosiahli vek na starobný dôchodok; pracovníci, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok; podnikateľské subjekty s právnou subjektivitou; samostatne zárobkovo činné osoby; členovia Riigikogu, prezident republiky, členovia vlády, členovia rád miestnych samospráv, hlavný auditor, právny kancelár a sudcovia.

Príspevky do povinných dôchodkových fondov
Ľudia platiaci príspevky do dôchodkových fondov sa delia na tých, ktorí vstúpili do pilieru povinne a tých, ktorí vstúpili dobrovoľne. Sadzba do povinného dôchodkového fondu je 2% zdanených príjmov. Povinnosť platiť príspevky vzniká 1. januárom roka nasledujúceho po roku, v ktorom osoba dosiahne vek 18 rokov – to platí pre ľudí, pre ktorých vstup do dôchodkového systému je povinný. Osoby, ktorí sa narodili pred 1. januárom 1983 majú právo a povinnosť zaplatiť príspevok v prípade, že sa rozhodli dobrovoľne požiadať o vstup do dôchodkového systému. Príspevky sú zrážané všetkými zamestnávateľmi pôsobiacimi v Estónsku.

4.4 Životné náklady

V porovnaní s inými štátmi EÚ, Estónsko je dosť drahá krajina. Ceny sú odlišné v mestách a na vidieku. Najdrahšie je hlavné mesto Tallin. Podľa výsledkov Inštitútu pre ekonomický výskum, náklady na nákupný kôš základných potravín v roku 2021 boli 106,80 EUR/osobu. Mesačné výdavky na plyn, elektrinu a vodu v dvojizbovom byte sú v priemere 120 EUR; samozrejme, v hlavnom meste sú výdavky podstatne vyššie. Ceny potravín sa mierne líši podľa krajov.

Priemerné maloobchodné ceny mliečnych výrobkov v obchodoch (december 2021):
kyslá smotana 20%, 1kg: 2,28 EUR
mlieko, 1 liter: 0,70 EUR
kefír (zakýsané mlieko), 1 liter: 0,86 EUR
maslo, 1kg: 9,82 EUR
syr, 1 kg: 8,59 EUR

Priemerné maloobchodné ceny zeleniny v štandardných obchodoch (december 2021):
zemiaky, 1kg: 0,86 EUR
mrkva, 1kg: 1,00 EUR
uhorky (miestne), 1kg: 4,72 EUR
paradajky, 1 kg: 2,39 EUR

Priemerné maloobchodné ceny ovocia v bežných obchodoch (december 2021):
jablká (miestne), 1 kg: 2,69 EUR

Priemerné ceny mäsových výrobkov (december 2021):
bravčové, 1kg: 6,57 EUR
hovädzie mäso, 1 kg: 11,25 EUR
mleté mäso (hovädzia-bravčová zmes), 1kg: 5,34 EUR
kuracie, 1kg: 2,72 EUR
vajcia, 10ks: 1,76 EUR

Priemerné maloobchodné ceny čerstvých rýb (december 2021):
filet zo pstruha 1kg: 14,90 EUR
filet z lososa 1kg: 14,70 EUR

Priemerné ceny obilných produktov a olejov (december 2021):
chlieb, 1kg: 2,00 EUR
biele pečivo, 1kg: 1,81 EUR

Voľný čas:
lístok do kina: 3 EUR – 9 EUR
obed – 3 chody v bežnej reštaurácii: 25 – 30 EUR na osobu
ceny pohonných hmôt sa líšia v závislosti od spoločností, ktorým čerpacia stanica patrí, priemerná cena za liter benzínu 95 (február 2021): 1,60 EUR

Viac informácií o príjmoch a cenách v Estónsku možno nájsť na internetovej stránke Estónskeho štatistického úradu a Estónskeho inštitútu pre ekonomický výskum a spoločnosti pre prieskum trhu TNS Emor.

4.5 Ubytovanie

V Estónsku je možné si kúpiť alebo prenajať byt či dom. V každom prípade v cene sú zohľadnené aj náklady 4 hlavných kategórií:

• náklady na dom, vrátane správy nehnuteľností
• náklady na údržbu
• stavebné náklady a náklady na opravu
• náklady na elektrickú energiu

Ak máte ubytovanie v prenájme, vo všeobecnosti platíte nájomné prenajímateľovi spolu s ostatnými nákladmi na ubytovanie (energie) – kúrenie, voda, plyn, kanalizácia a pod.. Merané náklady sa sledujú pomocou meračov. Ak je ubytovanie vybavené kúrením na drevo, je potrebné pripočítať cenu dreveného paliva. Ak je prenajaté obydlie v bytovom dome spravovanom správcovskou spoločnosťou alebo v ktorom je vrátnik alebo dozorca, náklady na správu majetku sa pripočítajú k účtu za energie. V zime sú zväčša náklady na energiu väčšie ako v lete. Internet, káblová televízia a poplatky za telefón sú dodatočné náklady elektrickej energie. Tieto náklady si nájomca určuje sám podľa vlastného rozhodnutia.

V každom meste sa nájomné líši v závislosti od veľkosti nehnuteľnosti, od úrovne vybavenia objektu alebo od umiestnenia a celkového stavu objektu. Pri prenájme obydlia by ste mali pamätať na to, že sa spravidla vyžaduje kaucia (obvykle vo výške jedného alebo dvoch mesiacov vopred) a mesačné nájomné vopred. V prípade že si vyhľadáte prenájom prostredníctvom realitnej kancelárie, zaplatíte maklérovi poplatok vo výške jednej polovice až plného mesačného nájmu.
Keď si prenajímate dom alebo byt, uistite sa, že podpisujete písomnú nájomnú zmluvu ktorá podrobne opisuje stav nehnuteľnosti a jej areálu (napr. zariadenie nehnuteľnosti, zoznam vybavenia interiéru, a pod.), ďalej že zmluva stanovuje podmienky pre platenie nájomného, dobu trvania nájmu a nariadenia pre jeho predĺženie, že obsahuje výpovednú lehotu na ukončenie nájmu (vo väčšine prípadov jeden mesiac) a iné ďalšie relevantné aspekty. Všeobecne platí že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu minimálne jeden rok.
Zvyčajne prenajímateľ predpokladá, že nájomca nebude mať v byte či dome domáce zvieratká a nebude vykonávať zásadné zmeny. Takže v prípade že chcete mať domáce zvieratko alebo chcete vykonávať zásadné zmeny v objekte, je potrebný súhlas prenajímateľa a to ešte pred podpisom zmluvy aby sa mohli k zmluve doložiť príslušné ustanovenia týkajúce sa prenájmu. Renovácia nehnuteľnosti je väčšinou riešená dohodou medzi nájomcom a prenajímateľom odpočítaním nákladov na renováciu z mesačného nájomného ktoré platí nájomca.

4.6 Zdravotníctvo

Zdravotné poistenie je povinné. Podľa zákona o nemocenskom poistení na zdravotné poistenie majú nárok: osoby s trvalým pobytom a osoby žijúce v Estónsku na základe povolenia na dočasný pobyt alebo povolenia na pobyt, ktoré sú platcami sociálneho poistenia. Všetky osoby mladšie ako 19 rokov majú zaručené zdravotné poistenie, bez ohľadu na to, či sú ich rodičia zamestnaní alebo nezamestnaní. Osoby, ktoré nie sú oficiálne zamestnané, nemajú nárok na zdravotné poistenie ako zamestnanci.

Estónsky systém zdravotnej starostlivosti je založený na rodinných lekároch, čo znamená, že rodinný lekár je vašim prvým kontaktným miestom, ak ochoriete. Rodinný lekár poskytuje všeobecnú zdravotnú starostlivosť a poradenstvo v oblasti preventívnych opatrení proti chorobám, úrazom a otravám. Ak je to potrebné, rodinný lekár vás odporučí k špecialistovi alebo do nemocnice. Odporúča sa nájsť si rodinného lekára v blízkosti Vášho bydliska. Rodinní lekári nemajú presne stanovenú spádovú oblasť a je potrebné písomne požiadať lekára o zaradenie do jeho evidencie. Ak sedem dní po podaní žiadosti lekár neodmietol Vašu žiadosť, ste zaradení do jeho zoznamu od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podaní žiadosti. Ak nie ste so svojim lekárom spokojní, môžete prejsť k inému. Môžete si vyhľadať meno svojho rodinného lekára v rámci e-služby v on-line bankových systémoch estónskych bánk, prostredníctvom e-služieb občanom portálu alebo telefonicky na čísle zákazníckeho servisu Estónskeho fondu zdravotného poistenia (+372 669 6630).
Informácie o rodinných lekároch nájdete v sociálnych a zdravotníckych zariadeniach vo vašom kraji, regionálnych pobočkách Estónskeho fondu zdravotného poistenia alebo na webovej stránke fondu.

Pohotovosť
Jednotné tiesňové číslo 112. Pohotovosť poskytuje primárnu lekársku starostlivosť každej osobe, ktorá sa nachádza na území Estónska bez ohľadu na jej národnosť alebo občianstvo. Existuje národná rodinná lekárska linka 1220 (+372 634 6630 pre telefonovanie zo zahraničia), na ktorej môžete získať informácie v prípade nejakých zdravotných problémov. Prvých 5 minút telefonovania na túto linku je zdarma, potom je hovor spoplatňovaný podľa platných taríf.
Lieky si môžete zakúpiť v lekárni. Informácie o dotovaných liekoch, zdravotnej starostlivosti a zdravotnom poistení vám poskytne váš lekár alebo Estónsky fond zdravotného poistenia.

4.7. Systém vzdelávania

Vzdelávací systém v Estónsku pozostáva zo štyroch úrovní: predškolské, základné, stredné a vysokoškolské vzdelanie.
Vzdelávacie inštitúcie poskytujú tieto formy štúdia: denné, večerné, čiastočné a plné štúdium, dištančné vzdelávanie, externé štúdium, domáce štúdium a individuálne štúdium.
Dieťa je povinné chodiť do školy ak dosiahne vek 7 rokov 1. októbra daného roka. Škola je povinná až do doby, keď dieťa ukončí základné vzdelanie alebo dosiahne vek 17 rokov.
Domáce vzdelávanie sa považuje za plnú náhradu povinnej školskej dochádzky. Deti cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí majú bydlisko v Estónsku, s výnimkou detí predstaviteľov cudzích štátov, sú tiež povinné plniť povinnú školskú dochádzku.
Jazyk výučby vo väčšine základných a stredných škôl je estónsky, ale existujú tu aj základné a stredné školy, ktoré vyučujú v ruštine. Jazyk výučby na vysokých školách, odborných inštitúciách vyššieho vzdelávania a odborných vzdelávacích inštitúciách je estónsky. Pôsobí tu niekoľko univerzít, ktoré vyučujú v angličtine.

Predškolské inštitúcie
 •  jasle – pre deti do troch rokov,
 •  materské školy – pre deti do veku siedmich rokov,
 •  materské školy pre deti so špeciálnymi potrebami – do veku siedmich rokov.

Rodičia sa môžu rozhodnúť, ktorú inštitúciu poskytujúcu starostlivosť o dieťa ich dieťa bude navštevovať (ak sú voľné miesta v danom preferovanom zariadení).

Základné vzdelanie
Základné vzdelanie poskytujú základné školy, ktoré sú obvykle spojené s vyššími strednými školami. Základná škola poskytuje študentom príležitosť na získanie základného vzdelania. Základné školy majú ročníky 1-9.

Stredoškolské vzdelanie
Stredoškolské vzdelávanie je rozdelené na stredné všeobecné vzdelávanie a odborné vzdelávanie. Stredné všeobecné vzdelávanie poskytujú stredné školy (keskkool alebo gümnaasium). Vyššie stredné školy začínajú 10. ročníkom a končia 12. ročníkom. Získanie všeobecného vzdelávania dáva predpoklady pokračovať v štúdiu vyššieho alebo odborného vzdelávania. Stredoškolské odborné vzdelanie možno získať po ukončení základného alebo všeobecného stredného vzdelávania a umožňuje začať pracovať vo zvolenom povolaní, alebo pokračovať v štúdiu a získavaní vyššej kvalifikácie.

Vysokoškolské vzdelanie
Vysokoškolské vzdelávanie je rozdelené na odborné vyššie vzdelávanie a akademické vzdelávanie. Odborné vyššie vzdelávania je poskytované odbornými vyššími školami a vysokoškolské vzdelanie poskytujú univerzity. Vysoké školy sú štátne, verejné alebo súkromné. Štúdium na štátnych školách je spravidla bezplatné. Súkromné školy vyberajú školné.
Sú tri úrovne vysokoškolského vzdelávania: bakalárske, magisterské a doktorandské.

Bližšie informácie o vzdelávacom systéme v Estónsku môžete nájsť na webových stránkach Ministerstva školstva a výskumu.

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Kultúrny a spoločenský život v Estónsku je veľmi pestrý a má dlhoročnú tradíciu. Divadlo, hudba, film, výtvarné umenie, atď. sú súčasťou kultúrneho života. V lete sa konajú open-air vystúpenia a koncerty, trhy, mestské dni. Množstvo kultúrnych akcií sa stalo tradíciou a sú známe aj mimo Estónska, ako napr. Viljandi Folk Music Festival, ktorý sa koná každoročne koncom júla. Je tu mnoho rôznych múzeí a divadiel. Každé väčšie mesto má svoje kino, kde sa premietajú medzinárodné aj estónske filmy. Môžete navštíviť rôzne kaviarne a reštaurácie, ktoré ponúkajú lahôdky z kuchýň takmer každej časti sveta. Vo väčších mestách sú k dispozícii rôzne nočné kluby.
Tí, ktorí radi trávia čas v prírode si môžu vyskúšať turistiku, lov alebo rybolov. Lov si vyžaduje povolenie, rybolov v určitých prípadoch. V Estónsku je veľa turistických a rekreačných stredísk, ako aj turistické farmy ponúkajúce ubytovanie a voľnočasové aktivity. Môžete sa tu venovať jazde na koni, cyklistike, plávaniu, pešej turistike, plavbe na člne, kanoe a jazde na kajaku. V Estónsku je veľa prírodných rezervácií, ktoré ponúkajú náučné, turistické trasy a chodníky, rekreačné miesta, stanové táboriská. Na historických miestach a v prírodných oblastiach sú k dispozícií skúsení sprievodcovia.

Viac informácií nájdete na miestnych úradoch v turisticko-informačných centrách, novinách a na internete.

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

Manželstvo
Ak sa chcete v Estónsku zosobášiť, musíte mať minimálne 18 rokov. Manželstvo môže byť uzatvorené medzi mužom a ženou. Maloletí vo veku 15-18 sa môžu zosobášiť len s písomným súhlasom svojich rodičov alebo zákonného zástupcu. Je dôležité, aby obaja rodičia maloletých dali súhlas k sobášu, aj keď sú rozvedení alebo žijú oddelene. Od 1.6.2010 môžu sobášiť, okrem príslušných úradníkov a kňazov, aj notári. Aby sa mohol pár zosobášiť, budúci manželia musia na matrike predložiť svoju žiadosť o uzavretie manželstva, identifikačné doklady a ak nejde o prvý sobáš, tak aj doklad o rozvode, doklad o úmrtí alebo anulovaní predchádzajúceho manželstva.
Občania iného štátu musia predložiť potvrdenie, že neexistujú žiadne prekážky na uzavretie manželstva. Je potrebné zaplatiť príslušný poplatok štátu. Manželstvo môže byť uzatvorené nie skôr ako 1 mesiac a nie neskôr ako 3 mesiace po podaní žiadosti. Manželom je vydané elektronické potvrdenie a na požiadanie aj papierový dokument.
Cudzinec bez povolenia na pobyt v Estónsku musí predložiť potvrdenie, že neexistujú prekážky uzatvorenia manželstva vydané v jeho/jej krajine pobytu. Toto potvrdenie musí byť legalizované alebo opatrené apostilou. Ak má cudzinec povolenie na pobyt, nepotrebuje predložiť žiadne dodatočné dokumenty. Pokiaľ krajina, ktorá vydala vyššie uvedené potvrdenie, je zmluvnou krajinou Haagskeho dohovoru o zrušení požiadavky overovania cudzích verejných listín, potvrdenie musí byť overené apostilou. Ak bola medzi Estónskom a príslušnou krajinou uzatvorená dohoda o vzájomnej právnej pomoci, nie je potrebné žiadne ďalšie overovanie certifikátu. Certifikát (potvrdenie) musí byť preložené do estónčiny a notársky overené. Pre podrobnejšie informácie sa obráťte na Ministerstvo zahraničných vecí.
Ak vaše manželstvo bolo uzavreté v cudzine, musí byť zlegalizované v Estónsku. Sobášny list vydaný cudzím štátom musí byť legalizovaný alebo opatrený apostilou a následne zaregistrovaný na estónskej matrike. Ďalšie informácie o postupoch pri uzatváraní manželstva sú k dispozícii na miestnych matrikách.

Rozvod
Manželstvo sa zruší na príslušnej inštitúcii v mieste pobytu manželov, ak neexistujú žiadne spory týkajúce sa detí, rozdelenia spoločného majetku alebo výživného. Manželia sú povinní predložiť spoločnú písomnú žiadosť o rozvod na miestnej matrike osobne. Ak existujú nejaké spory manželov (o dieťa, o majetok, o výživné), o rozvode manželstva rozhodne súd. V takýchto prípadoch je potrebné podať žalobu súdnou cestou.

Narodenie
Do 1 mesiaca po narodení dieťaťa musia rodičia poslať žiadosť na štatistický úrad. Úrad vydá rodný list. V prípade potreby je žiadateľovi vydané aj tlačivo potrebné k žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa. Pri registrácii dieťaťa sa za trvalé bydlisko uvádza adresa matky. Pri narodení registrovanom v zahraničí je potrebné štatistickému úradu predložiť dokumenty, ktoré sú preložené, overené alebo opatrené apostilou. Dieťa nie je druhý krát registrované estónskym úradom.

Smrť
Úmrtie osoby sa ohlasuje na príslušnej matrike podľa posledného miesta bydliska alebo miesta jeho úmrtia. Úmrtie sa musí ohlásiť do 3 dní od smrti alebo nájdenia zosnulého. Smrť ohlasuje rodinný príslušník zosnulého; osoba, ktorá s ním žila; policajný dôstojník alebo iná úradne oprávnená osoba.

Pre viac informácií sa obráťte na miestnu matriku alebo Ministerstvo vnútra.

4.10 Doprava

Cestovať môžete autobusom, vlakom, loďou, lietadlom, autom alebo taxíkom. Každé väčšie mesto má verejnú autobusovú dopravu, rovnako ako prímestské spojenie (autobusmi, vlakmi), ktoré spája mestá s okolitými vidieckymi oblasťami. Cestovné poriadky autobusov a vlakov sú prístupné na staniciach, zastávkach alebo na internete. V hlavnom meste Tallinn môžete cestovať aj električkou a trolejbusom. Ceny cestovného sa líšia v závislosti od mesta. Lístok na verejnú dopravu si môžete zakúpiť v papierovom alebo elektronickom formáte.
V septembri 2012 bol zavedený vo verejnej doprave v Tallinne systém e-ticket a elektronická karta. Táto karta nahradila predchádzajúci systém papierových cestovných lístkov a umožňuje užívateľom verejnej dopravy kúpiť si všetky druhy cestovných lístkov v elektronickej podobe. Lístok je možné kúpiť aj u šoféra. Karty verejnej dopravy sú zameniteľné v Tallinne, kraji Harju, Tartu, Tartu, Saare, Hiiu, Jõgeva, Kohtla-Järve, Lääne-Viru, Põlva, Pärnu, Valga a na diaľkových linkách GoBus. , bez ohľadu na miesto nákupu (okrem kariet s dizajnom Tartu, ktoré nie je možné použiť v Kohtla-Järve).

Cestovné lístky si môžete zakúpiť na web stránke www.tallinn.ee/en/pilet/how-buy-ticket, alebo overiť stav na Vašej karte a uskutočniť potrebné operácie. Lístky si môžete zakúpiť na internete prostredníctvom internetbankingu, mobilom alebo v hotovosti v stánkoch a u šoféra. V prípade medzimestských spojov je možné zakúpiť si lístky v autobuse, na stanici, alebo, v niektorých prípadoch, cez internet.

Taxi spoločnosti fungujú vo väčších mestách. Okrem taxi služieb si môžete prenajať aj automobil. Pravidelne premávajú trajekty a lode na najväčšie estónske ostrovy a lety do Saaremaa a Hiiumaa (v zime aj do Kihnu a Ruhnu). Rozpis letov je možné nájsť na letiskách, autobusových staniciach a internete. Cestovné poriadky pre lode a trajekty sú k dispozícii v prístavoch, na väčších autobusových staniciach a tiež na internete. Letisko Tallinn poskytuje informácie o medzinárodných letoch. Aerolinky tiež prevádzkujú lety do Tallinu a Helsínk z letiska Tartu.

5. SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Estónsku