Životné a pracovné podmienky v Poľsku

Občania členských štátov EÚ a EHP sa môžu zamestnať v Poľsku za rovnakých podmienok ako poľskí občania bez toho, aby museli získať pracovné povolenie.

V Poľsku je možné hľadať prácu samostatne buď zaslaním životopisov a motivačných listov vybraným zamestnávateľom alebo prostredníctvom:

siete EURES (Európske služby zamestnanosti), ktorú koordinuje Európsky orgán práce (ELA) a spája verejné služby zamestnanosti a iné oprávnené organizácie a ktorá je zameraná na podporu mobility zamestnancov v rámci členských štátov EÚ alebo EHP. Každý občan týchto štátov môže využívať služby siete, vrátane sprostredkovania práce v EÚ a poskytovania informácií o pracovných a životných podmienkach v príslušných štátoch. Poľské pracovné inzeráty sú zverejnené na Európskom portáli pracovnej mobility, ktorý obsahuje pracovné inzeráty od všetkých verejných služieb zamestnanosti v členských štátoch EÚ a EHP, ako aj od ostatných členov a partnerov EURES, vrátane tých, ktoré uverejnili poľské okresné úrady práce a dobrovoľnícke pracovné zbory;
Okresných úradov práce (powiatowy urząd pracy), ktoré umiestňujú pracovné inzeráty do centrálnej databázy pracovných ponúk (Centralna Baza Ofert Pracy). Pre prístup ku všetkým pracovným inzerátom okresného úradu práce je potrebné sa na úrade zaregistrovať ako nezamestnaný alebo ako uchádzač o zamestnanie. Po registrácii bude možné získať prístup aj k tým pracovným inzerátom, ku ktorým boli úradu sprístupnené údaje poľských zamestnávateľov, ktorí majú vybrať vhodných kandidátov;
Dobrovoľníckeho zboru práce (Ochotnicze Hufce Pracy), ktorý poskytuje náborové služby najmä pre mládež. Jeho pracovné inzeráty možno nájsť v databáze pracovných miest (Pośrednictwo pracy) a v centrálnej databáze pracovných ponúk;
agentúr práce, ktoré poskytujú služby sprostredkovania zamestnania a sprostredkovania zamestnania, kariérové poradenstvo, personálne poradenstvo a brigády. Aby pracovné agentúry mohli legálne pôsobiť v Poľsku, musia získať osvedčenie, ktoré potvrdzuje, že boli zapísané do Národného registra pracovných agentúr (KRAZ) maršálom provincie sídla agentúry. Pracovné agentúry nesmú od osôb, pre ktoré hľadajú zamestnanie alebo inú platenú prácu alebo ktorým pomáha pri výbere riadneho zamestnania a miesta výkonu práce, účtovať iné poplatky ako poplatok súvisiaci s vyslaním na prácu v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (cestovné náklady vyslanej osoby, náklady na víza, náklady na lekárske vyšetrenie a preklad dokladov). Poplatky sa môžu účtovať za skutočne vynaložené náklady v súvislosti s takýmto poverením, ak sú uvedené v dohode uzavretej s osobou vyslanou na prácu do zahraničia. Zoznam certifikovaných pracovných agentúr je dostupný na webovej stránke (KRAZ). Okrem toho pracovné agentúry zverejňujú na svojich webových stránkach pracovné inzeráty;
prevádzkovateľov oprávnených poskytovať služby sprostredkovania zamestnania bez povinnosti registrácie ako agentúra práce, t. j. zahraniční podnikatelia z členských štátov EÚ a EHP, ktorí sú držiteľmi osvedčenia vydaného v štáte pôvodu a poskytujú služby sprostredkovania zamestnania v Poľsku (okrem brigádnickej činnosti) na základe oznámenia predloženého provinčnému maršálovi (Marszałek Województwa);

Internetové portály prevádzkované subjektmi, ktoré poskytujú služby sprostredkovania zamestnania len uverejňovaním a sprístupňovaním informácií o pracovných inzerátoch online vo forme elektronických dokumentov. Tieto subjekty nie sú povinné registrovať sa ako agentúra práce.

Poľskí zamestnávatelia a pracovné agentúry zverejňujú pracovné inzeráty v tlači, na internete alebo vo svojich priestoroch, ako aj inými komunikačnými prostriedkami, napr. sociálne médiá.

Väčšina denníkov, celoštátnych aj miestnych, má špeciálne rubriky s pracovnými inzerátmi.

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Uchádzači o zamestnanie v Poľsku najprv zamestnávateľovi zasielajú životopis a sprievodný list, na základe čoho môžu byť následne pozvaní na pohovor. Zamestnávateľ, zverejňujúci voľné pracovné miesto v tlači, zvyčajne požaduje životopis obsahujúci nasledovné informácie: osobné informácie (meno, priezvisko, adresa, kontaktné telefónne číslo), informácie o pracovných skúsenostiach (práca akéhokoľvek druhu; prostredníctvom ktorej uchádzač získal skúsenosti relevantné pre nové pracovné miesto), informácie o vzdelaní, odbornej kvalifikácií a dodatočných schopnostiach a zručnostiach. Životopis by mal byť vecný, prehľadný, krátky a písaný v jednoduchom jazyku, bez emocionálnych a hovorových výrazov. V životopise možno uviesť osobné záujmy, hlavne vtedy, ak u zamestnávateľa zvýšia hodnotu uchádzača (napr. sociálne kompetencie) alebo sa vyznačujú osobitosťou (napr. extrémne športy).

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu.

Odstránenie národných prekážok voľného pohybu tovaru v rámci EÚ je jednou zo zásad zakotvených v zmluvách EÚ. Z tradične protekcionistického východiska krajiny EÚ neustále rušia obmedzenia, aby vytvorili „spoločný“ alebo jednotný trh. Tento záväzok vytvoriť európsku obchodnú oblasť bez hraníc viedol k vytvoreniu väčšieho bohatstva a nových pracovných miest a celosvetovo vytvoril EÚ ako svetového obchodného hráča popri Spojených štátoch a Japonsku.

Napriek záväzku Európy prelomiť všetky prekážky vnútorného obchodu nie sú harmonizované všetky odvetvia hospodárstva. Európska únia sa rozhodla regulovať na európskej úrovni sektory, ktoré by mohli predstavovať vyššie riziko pre európskych občanov – ako napríklad farmaceutické výrobky alebo stavebné výrobky. Väčšina výrobkov (považovaných za „nižšie riziko“) podlieha uplatňovaniu takzvanej zásady vzájomného uznávania, čo znamená, že v podstate každý výrobok legálne vyrobený alebo uvedený na trh v jednom z členských štátov sa môže voľne pohybovať a obchodovať v rámci vnútorný trh EÚ.

Obmedzenia voľného pohybu tovaru

Zmluva o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť limity pre voľný pohyb tovaru, ak existuje špecifický spoločný záujem, ako je ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejného poriadku. To napríklad znamená, že ak vnútroštátne orgány členského štátu považujú dovoz výrobku za potenciálnu hrozbu pre verejné zdravie, verejnú morálku alebo verejný poriadok, môžu mu odoprieť alebo obmedziť prístup na svoj trh. Príkladmi takýchto produktov sú geneticky modifikované potraviny alebo určité energetické nápoje.

Aj keď vo všeobecnosti neexistujú žiadne obmedzenia na nákup tovaru v inom členskom štáte, pokiaľ ide o tovar na osobnú spotrebu, existuje séria európskych obmedzení pre špecifické kategórie výrobkov, ako je alkohol a tabak.

Voľný pohyb kapitálu

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Je jednou zo štyroch základných slobôd garantovaných legislatívou EÚ a predstavuje základ integrácie európskych finančných trhov. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Liberalizácia kapitálových trhov znamenala kľúčový bod v procese hospodárskej a menovej integrácie v EÚ. Bol to prvý krok k vytvoreniu našej Európskej hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a spoločnej meny euro.

Výhoda

Princíp voľného pohybu kapitálu nielenže zvyšuje efektivitu finančných trhov v rámci Únie, ale prináša aj rad výhod pre občanov EÚ. Jednotlivci môžu vykonávať veľké množstvo finančných operácií v rámci EÚ bez väčších obmedzení. Môžu napríklad jednotlivci s niekoľkými obmedzeniami ľahko otvoriť bankový účet ,kúpiť akcie, investovať, príp,kúpa nehnuteľnosti v inom členskom štáte. Spoločnosti z EÚ môžu investovať, vlastniť a riadiť iné európske podniky.

Výnimky

Určité výnimky z tejto zásady platia tak v rámci členských štátov, ako aj v tretích krajinách. Týkajú sa najmä zdaňovania, prudenciálneho dohľadu, úvahy o verejnej politike, prania špinavých peňazí a finančných sankcií dohodnutých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

Európska komisia pokračuje v práci na dokončení voľného trhu s finančnými službami implementáciou nových stratégií finančnej integrácie, aby občanom a spoločnostiam ešte viac uľahčila správu peňazí v rámci EÚ.

Väčšina tovarov podlieha zásade resp. princípu vzájomného uznávania čo znamená, že výrobky legálne vyrobené v jednom členskom štáte môžu byť voľne nakupované a predávané vo všetkých ostatných krajinách EÚ. Niektoré obmedzenia v obchodovaní tovarov zostanú v niektorých citlivých odvetviach, ako je stavebníctvo a liečivá.

Okrem toho môžu členské štáty obmedziť voľný pohyb tovaru na svojich domácich trhoch za určitých okolností najmä ako je ochrana životného prostredia alebo verejného zdravia. Občania EÚ sú vo všeobecnosti zatiaľ nakupovať tovar v iných členských štátoch pre svoju osobnú potrebu. Vo väčšine prípadov nie je tam žiadny limit na to , čo človek môže kúpiť a vziať so sebou pri ceste do rôznych krajín EÚ. Žiadna ďalšia daň sa neplatí pri prechode medzi členskými štátmi, pretože daň (DPH ) a pridaná hodnota sú zahrnuté v kúpnej cene, čo znamená, že ostatné krajiny nemôžu nechať žiadne ďalšie povinnosti. Avšak, existujú určité obmedzenia pre špecifické produkty, ako je alkohol a tabak .

2.2 Hľadanie ubytovania

Občania členských štátov EÚ alebo EZVO si môžu byty prenajať alebo nadobudnúť vlastnícke právo na základe zásad, ktoré platia pre poľských občanov – poľské ustanovenia nediskriminujú týchto občanov, pokiaľ ide o ich prístup k bývaniu alebo nástrojom, ktoré podporujú prenájom alebo kúpu.

O prenájom obecného bytu môžu požiadať obyvatelia danej obce, ktorí spĺňajú určité požiadavky (vrátane príjmového kritéria). Tieto byty majú nízke nájomné, ale štandardne ponúkajú nižší štandard.Byty s nájomným nižším ako trhová úroveň stavajú aj iniciatívy sociálneho bývania (poľské, społeczne inicjatywy mieszkaniowe alebo SIM), ktoré pôsobia v cca. 200 miest. Segment sociálneho nájomného bývania uspokojuje bytové potreby priemerne zarábajúcich osôb. Žiadatelia o prenájom takýchto bytov musia spĺňať špecifické príjmové kritériá (v závislosti od lokality bytu a veľkosti domácnosti) a nesmú mať iný byt. Musia tiež zaplatiť príspevok, ktorý sa rovná 30 % hodnoty bytu. Po uplynutí doby prenájmu je príspevok vrátený. Na vytvorenie takýchto bytov môžu iniciatívy sociálneho bývania, obecné spoločnosti a bytové družstvá požiadať o zvýhodnené návratné financovanie dotované zo štátneho rozpočtu.

Nájomníci nových bytov a revitalizovaných bytov (vybudovaných v rámci spolupráce investorov s obcami) môžu žiadať o príspevky na nájomné. Príspevky sa budú poskytovať osobám, ktoré spĺňajú určité požiadavky týkajúce sa okrem iného príjmu, majetku alebo užívania bytu. Výška príspevku bude závisieť od počtu osôb v domácnosti a bude špecifická pre región (t. j. bude závisieť od nákladov na výstavbu bytu v konkrétnej lokalite). Výber nájomníkov bude v kompetencii obce. Kritériá stanovené obcou (napr. príjem, počet detí, zdravotné postihnutie, ekonomická migrácia) sa použijú na zostavenie zoznamu nájomníkov, s ktorými investor uzavrie nájomné zmluvy, za predpokladu, že nájomcovia preukážu dôveryhodnosť nájomného (t. j. schopnosť platiť nájomné pravidelne).

Od 9. februára 2022 je kritériom príjmu 2 265 PLN (488 EUR) v jednočlennej domácnosti a 1 698,76 PLN (366 EUR) vo viacčlennej domácnosti. Novým riešením dostupným v Poľsku na nájdenie bytovej jednotky sú sociálne nájomné agentúry (poľské, społeczne agencje najmu, alebo SAN). V tomto modeli sociálna nájomná agentúra (subjekt spolupracujúci s obcou na základe zmluvy) prenajíma byty od súkromných vlastníkov a následne ich prenajíma osobám, ktoré spĺňajú ekonomické alebo sociálne kritériá ustanovené v príslušnom uznesení obecného zastupiteľstva. Záujemca o byt sa obráti na obec, kde sa preveruje splnenie kritérií, a ak sú splnené, je odkázaný na sociálnu požičovňu na výber bytu.

Kúpa alebo prenájom bytu

V Poľsku by mala byť kúpa akejkoľvek nehnuteľnosti potvrdená dohodou uzavretou pred notárom vo forme notárskej zápisnice.

Nájomnú zmluvu možno uzavrieť na dobu určitú alebo neurčitú. Zákon o ochrane práv nájomníkov, obecných bytových prostriedkoch ao zmene a doplnení Občianskeho zákonníka obsahuje katalóg príčin ukončenia nájomnej zmluvy. Prenajímateľ môže vypovedať nájomnú zmluvu, ak je nájomca v omeškaní s platením nájomného aspoň tri úplné obdobia splatnosti, ak nájomca prenajal, dal do prenájmu alebo bezodplatne previedol byt (alebo jeho časť) do užívania. potrebný písomný súhlas prenajímateľa, alebo ak nájomca závažným spôsobom porušil domový poriadok. Oznámenie o ukončení by malo byť vyhotovené písomne a malo by sa v ňom uviesť dôvod ukončenia. Prenajímateľ môže vypovedať nájomnú zmluvu s výpovednou lehotou 1 mesiac s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca.

Nájomnú zmluvu podpísanú na dobu neurčitú môže nájomca vypovedať kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu (alebo bez uvedenia dôvodu) doručením výpovede prenajímateľovi.

Pred podpisom zmluvy môže prenajímateľ požadovať od nájomcu zloženie zábezpeky. Kaucia slúži na zabezpečenie prípadných nárokov súvisiacich s užívaním bytu nad rámec bežného opotrebenia, ako aj splatných súm podľa nájomnej zmluvy (záloha nesmie presiahnuť ekvivalent dvanástich mesačných nájmov). Kaucia je vrátená do jedného mesiaca odo dňa vypratania bytu alebo nadobudnutia jeho vlastníctva nájomcom po odpočítaní prípadných pohľadávok voči prenajímateľovi z nájomnej zmluvy.

Ceny za byty a náklady na prenájom

V Poľsku sa ceny bytov[1] líšia v závislosti od lokality a typu trhu s bývaním. Byty, ktoré sa dajú kúpiť na primárnom trhu, sú bežne dostupné v štandarde, ktorý si vyžaduje konečnú úpravu. Veľký je aj sekundárny trh s bytmi v rôznych štandardoch a lokalitách. Transakčné ceny bytov na primárnom trhu v šiestich veľkých mestách v Poľsku vzrástli v roku 2022 o 17,2 % v porovnaní s rokom 2021.

Cena prenájmu sa v jednotlivých mestách líši a závisí aj od štandardu a výmery bytu. Najvyššie nájomné je vo Varšave a ďalších veľkých mestách.

Nájomné za rovnakú kategóriu bytov sa výrazne líši v závislosti od vzdialenosti od centier miest. Vyššie uvedené sadzby nezahŕňajú náklady na energie (napr. plyn, elektrina, kúrenie alebo voda), ktoré bežne nie sú zahrnuté v nájomnom.

Pri kúpe alebo prenájme bytu v Poľsku možno využiť ponuky, ktoré možno nájsť v tlači, na internete a prostredníctvom súkromných realitných agentúr.

Výška za zaplatenie prenájmu závisí od veľkosti dotknutného mestského centra a štandardu a tiež aj od rozlohy bývania. Najdrahšie ubytovanie je vo Waršawe a v iných veľkých mestách. Najmenšie obydlia sú relatívne najdrahšie. Poplatky za plyn, elektrinu, kúrenie a vodu nie sú zvyčajne zahrnuté do ceny za prenájom.

V prípade nových domov, cena závisí od lokality, od štandardov výstavby, od veľkosti obydlia.

2.3 Hľadanie školy

Právo na starostlivosť a vzdelanie vo verejných vzdelávacích zariadeniach

Ministerstvo školstva a vedy vedie Register škôl a školských zariadení, ktorý je elektronicky dostupný na jeho webovej stránke. Informácie o školách a školských zariadeniach možno získať aj na školských úradoch (kuratorium oświaty), ktoré vedú zoznamy verejných a neverejných škôl a školských zariadení, nad ktorými majú pedagogický dozor, ako aj na úradoch samosprávy, ktoré vedú registre neštátnych škôl. -verejné školy a vzdelávacie zariadenia.

Prijímanie do základných škôl je založené na takzvanom „zónovom“ systéme (rejonizacja), čo znamená, že deťom je zabezpečené miesto v základnej škole v oblasti, alebo zóne ich bydliska. Informácie o týchto zónach možno nájsť v Registri škôl a školských zariadení, ako aj na jednotlivých školách a odboroch školstva obecných/mestských/mestských úradov (urząd gminy/miasta/dzielnicy) príslušných podľa miesta bydliska. Povinnosť plniť povinnú školskú dochádzku si dieťa môže splniť aj v škole mimo jeho pásma, ak má škola voľné miesta.

Nie sú zriadené zóny pre integrované alebo špeciálne školy, vrátane škôl pôsobiacich v rámci špeciálnych zariadení, bilingválnych škôl, škôl pre národnostné a etnické menšiny a komunity s regionálnym jazykom, športových a atletických majstrovských škôl a umeleckých škôl. Základné školy, vrátane integrovaných základných škôl, škôl s bilingválnymi triedami, športových a atletických majstrovských tried, sú riadené obcami (gmina), zatiaľ čo štátne a integrované stredné školy, bilingválne školy, športové a atletické majstrovské školy a špeciálne školy a zariadenia (strediská vzdelávania mládeže , strediská socioterapie mládeže, špeciálne školské a vzdelávacie strediská, špeciálnopedagogické strediská, revalidačné a vzdelávacie strediská) sú riadené okresmi (powiat). Občania členských štátov EÚ a EZVO, ktorí nehovoria po poľsky alebo ktorých ovládanie poľského jazyka nestačí na učenie sa v tomto jazyku, majú právo na ďalšie bezplatné hodiny poľštiny a doplnkové kompenzačné hodiny v rámci svojich školských predmetov, ako aj na pomoc poskytovanú rodený hovorca poľštiny zamestnaný v škole ako asistent učiteľa. Školy, v ktorých je aspoň 7 žiakov z danej krajiny, môžu organizovať hodiny v jazyku a kultúre krajiny pôvodu týchto žiakov. Môžu využívať aj psychologickú a pedagogickú pomoc, ktorú organizuje riaditeľ daného školského zariadenia primerane zisteným vývinovým a výchovno-vzdelávacím potrebám týchto osôb, ako aj ich individuálnym fyzickým a duševným schopnostiam a faktorom prostredia, ktoré ovplyvňujú ich správanie v prostredí, v ktorom sa nachádzajú.

Informácie o školnom

Verejné materské školy poskytujú deťom občanov EÚ a členských štátov EZVO bezplatné vzdelávanie a starostlivosť v lehotách určených príslušným orgánom (nie kratších ako 5 hodín denne) za rovnakých podmienok, aké sa poskytujú deťom poľských občanov . To znamená, že každé dieťa má garantovaných minimálne 5 hodín bezplatného predškolského vzdelávania denne.

Rodičia detí vo veku od 3 do 5 rokov uhrádzajú za predškolské vzdelávanie svojich detí úhradu nad rámec času výchovy a starostlivosti ustanoveného obcou (ktorý nie je kratší ako 5 hodín denne) a stravu. Poplatok za každú hodinu presahujúcu časový limit nesmie byť vyšší ako 1 PLN (0,22 EUR). Obecná rada môže stanoviť požiadavky na čiastočné alebo úplné oslobodenie od tohto poplatku. Rodičia detí vo veku 6 rokov (a starších), ktorí navštevujú 12-mesačnú predškolskú prípravu, sú oslobodení od poplatkov za predškolské vzdelávanie v štátnych materských školách, predškolských triedach na verejných základných školách a iných formách verejného predškolského vzdelávania – platia len za stravu.

Deti občanov EÚ a členských štátov EZVO majú prístup k bezplatnému vzdelávaniu na verejných školách všetkých typov až do veku 18 rokov alebo do ukončenia školy, ktorú začali pred dovŕšením 18. roku veku (napr. stredná všeobecná škola).

Vzdelávanie na verejných školách pre dospelých, na verejných vyšších nevysokých školách, verejných umeleckých školách, verejných zariadeniach a verejných vysokých školách pre pracovníkov sociálnych služieb, ako aj celoživotné vzdelávanie vo forme kurzov odbornej kvalifikácie pre občanov členských štátov EÚ a EZVO s právo na pobyt alebo právo na trvalý pobyt sa poskytujú za podmienok, ktoré sa vzťahujú na poľských občanov.

Doklady potrebné na zápis dieťaťa do školy alebo škôlky

Deti občanov EÚ a členských štátov EZVO sú prijímané do verejných materských škôl a prvého ročníka verejných základných škôl (v závislosti od miesta bydliska v Poľsku) za rovnakých podmienok a podľa rovnakého postupu ako poľské deti.

Základnými dokumentmi sú tu žiadosť o prijatie dieťaťa do materskej školy alebo žiadosť o zápis dieťaťa do základnej školy, ktorú je možné vyplniť osobitným formulárom alebo elektronicky. Niektoré mestá používajú elektronické systémy pri zápise detí do materských škôl alebo do prvého ročníka základných škôl – podrobné informácie poskytujú školy alebo odbory školstva miestnych samospráv, obecné úrady, mestské úrady alebo úrady mestských častí v mieste bydliska v Poľsku.

Do vyšších ročníkov verejných základných škôl alebo všetkých ročníkov verejných stredných škôl sa deti zapisujú na základe:

vysvedčenie alebo iný doklad, ktorý potvrdzuje, že dieťa ukončilo školu alebo ukončilo príslušný stupeň vzdelania v zahraničí,
vysvedčenie, potvrdenie alebo iný doklad vydaný školou v zahraničí, ktorý potvrdzuje školské vzdelanie v zahraničí a uvádza stupeň alebo stupeň vzdelania, ktorý dieťa ukončilo, a doklad potvrdzujúci súčet rokov školského vzdelávania dieťaťa,
v prípade uchádzania sa o prijatie do verejných športových škôl, majstrovských atletických škôl, bilingválnych škôl, ako aj športových tried, majstrovských atletických tried, bilingválnych tried na verejne dostupných školách musia byť splnené určité dodatočné kritériá.

Zoznamy verejných a neverejných škôl a školských zariadení sú zverejnené na webových stránkach Ministerstva školstva

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

Uplatňovanie zásady voľného pohybu osôb, ktoré je jedným zo základných kameňov našej európskej výstavby, znamenalo zavedenie série praktických pravidiel, ktoré zabezpečia, aby občania mohli slobodne a jednoducho cestovať do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Cestovanie po EÚ autom sa stalo oveľa menej problematické. Európska komisia stanovila sériu spoločných nariadení upravujúcich vzájomné uznávanie vodičských preukazov, platnosť poistenia auta a možnosť registrácie auta v hostiteľskej krajine.

Vodičské preukazy

EÚ zaviedla harmonizovaný model preukazu a ďalšie minimálne požiadavky na získanie preukazu. To by malo pomôcť udržať nebezpečných vodičov mimo európskych ciest – kdekoľvek absolvujú vodičské skúšky.

Od 19. januára 2013 majú všetky vodičské preukazy vydané krajinami EÚ rovnaký vzhľad. Licencie sú vytlačené na kúsku plastu, ktorý má veľkosť a tvar kreditnej karty.

Zaviedli sa harmonizované administratívne doby platnosti dokladu o vodičskom preukaze, ktoré sa pohybujú od 10 do 15 rokov pre motocykle a osobné automobily. Úradom to umožňuje pravidelne aktualizovať doklad o vodičskom preukaze o nové bezpečnostné prvky, ktoré sťažia jeho falšovanie alebo manipuláciu – takže nekvalifikovaní alebo zakázaní vodiči budú ťažšie oklamať úrady vo svojej vlastnej krajine alebo inde v EÚ.

Nový európsky vodičský preukaz tiež chráni zraniteľných účastníkov cestnej premávky zavedením progresívneho prístupu pre motocykle a iné dvojkolesové vozidlá. Systém „progresívneho prístupu“ znamená, že jazdci budú potrebovať skúsenosti s menej výkonným bicyklom, kým prejdú na väčšie stroje. Mopedy budú tiež tvoriť samostatnú kategóriu s názvom AM.

O licenciu musíte požiadať v krajine, kde zvyčajne alebo pravidelne bývate. Vo všeobecnosti je to krajina, v ktorej žijete aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku z dôvodu osobných alebo pracovných väzieb.

Ak máte osobné/pracovné väzby v 2 alebo viacerých krajinách EÚ, miesto vášho obvyklého pobytu je miesto, kde máte osobné väzby, pokiaľ sa pravidelne vraciate. Túto poslednú podmienku nemusíte spĺňať, ak žijete v krajine EÚ, aby ste mohli vykonávať určitú úlohu počas určitého obdobia.

Ak sa presťahujete do inej krajiny EÚ, aby ste študovali na vysokej alebo univerzite, miesto vášho obvyklého pobytu sa nemení. Môžete však požiadať o vodičský preukaz vo svojej hostiteľskej krajine, ak preukážete, že ste tam študovali aspoň 6 mesiacov.

Zaregistrovanie vozidla

ak sa natrvalo presťahujete do inej krajiny EÚ a vezmete si so sebou auto, mali by ste si svoje auto zaregistrovať a platiť dane súvisiace s automobilom vo vašej novej krajine.
neexistujú žiadne spoločné pravidlá EÚ týkajúce sa registrácie vozidiel a súvisiacich daní. Niektoré krajiny majú pravidlá oslobodenia od dane pre registráciu vozidla pri trvalom presune auta z jednej krajiny do druhej.
ak chcete využiť oslobodenie od dane, musíte skontrolovať príslušné termíny a podmienky v krajine, do ktorej sa chcete presťahovať.

Zdaňovanie

Daň z pridanej hodnoty alebo DPH z motorových vozidiel sa zvyčajne platí v krajine, kde sa auto kúpi, hoci za určitých podmienok sa DPH platí v krajine určenia.

Poistenie auta v EÚ/EEA

Občania EÚ si môžu poistiť svoje auto v ktorejkoľvek krajine EÚ, pokiaľ má vybraná poisťovňa od hostiteľského vnútroštátneho orgánu na vydávanie príslušných poistných zmlúv. Spoločnosť so sídlom v inom štáte je oprávnená zabezpečiť občiansku poistku na povinnú právnu zodpovednosť, ak sú splnené určité podmienky. Poistenie bude platné v celej únii bez ohľadu na to, kde sa nehoda stane.

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

Občania členských štátov EÚ alebo EZVO môžu vstúpiť na územie Poľska na základe platného cestovného dokladu alebo iného dokladu, ktorý potvrdzuje ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Rodinní príslušníci občana členského štátu EÚ alebo EZVO, ktorí nie sú občanmi príslušného členského štátu EÚ alebo EZVO, môžu vstúpiť na územie Poľska na základe platného cestovného dokladu a víz, ak sa to vyžaduje. Žiadosti o víza sa podávajú konzulovi Poľskej republiky alebo vedúcemu pohraničnej stráže na hranici.

Za rodinných príslušníkov občanov EÚ alebo členských štátov EZVO sa považujú: ich manželia, ich priami “potomkovia” alebo ich manžela (potomkovia v priamom rade: deti) vo veku do 21 rokov alebo sú nezaopatrenými osobami občana alebo jeho manžela, ich priami „predkovia“ alebo ich manžela (predkovia v priamom rade: otec, matka), ktorí sú závislými osobami občana alebo jeho manžela/manželky, priamy „predok“ maloletého občana EÚ (priamy predok: otec, matka), ktorý má tohto maloletého občana EÚ v skutočnej starostlivosti a od ktorého je tento maloletý občan EÚ závislý. Priamy predok maloletého občana EÚ (priamy predok: otec, matka), ktorý má tohto maloletého občana EÚ v skutočnej starostlivosti a na ktorom je tento maloletý občan EÚ závislý,

Občanom EÚ alebo členského štátu EZVO alebo ich rodinným príslušníkom, ktorí nie sú občanmi EÚ, môže byť zamietnutý vstup na územie Poľska, ak: figurujú na zozname cudzincov, ktorí nechcú zostať na území Poľska ,je to potrebné z dôvodov obrany alebo bezpečnosti štátu alebo ochrany verejnej bezpečnosti a poriadku ,nemajú doklad oprávňujúci vstúpiť na územie Poľska, pokiaľ nepreukážu iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že majú nárok na voľný pohyb osôb, si to vyžadujú hľadiská verejného zdravia.

Registrácia

Občania členských štátov EÚ alebo EZVO a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi týchto štátov, sú povinní prihlásiť sa v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu dlhšie ako 3 mesiace najneskôr do 30 dní po príchode na miesto.

Prihlásenie na trvalý pobyt a prechodný pobyt v trvaní viac ako 3 mesiace sa vykonáva písomne, v listinnej podobe, na tlačive s vlastnoručným podpisom, na obecnom úrade príslušnom podľa umiestnenia nehnuteľnosti, v ktorej tento občan býva, po predložení k nahliadnutiu. , platný cestovný doklad alebo iný doklad potvrdzujúci totožnosť a štátne občianstvo. Rodinný príslušník občana EÚ predloží okrem platného cestovného dokladu aj platný pobytový preukaz rodinného príslušníka, a ak to nie je možné, predloží iný doklad potvrdzujúci, že je rodinným príslušníkom občan EÚ. Pri registrácii je potrebné na prihláške predložiť potvrdenie o pobyte v mieste bydliska vyhotovené vlastníkom alebo inou osobou s právnym titulom k tomuto miestu a k nahliadnutiu doklad potvrdzujúci tento právny titul k tomuto miestu. miesto, napr. občianskoprávnu zmluvu alebo výpis z katastra nehnuteľností a hypoték.

Registráciu je možné vykonať osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Okrem toho sa cudzinec s dôveryhodným profilom (eGo) môže zaregistrovať písomne, v elektronickej forme, prostredníctvom formulára s kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo dôveryhodným podpisom. Registrácia je bezplatná. Pri registrácii bude pridelené aj číslo PESEL.

Pobyt v Poľsku do 3 mesiacov – žiadna povinnosť registrácie

Občania členských štátov EÚ alebo EZVO a ich rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi týchto štátov, môžu zostať v Poľsku až 3 mesiace bez toho, aby museli svoj pobyt nahlásiť. Pri pobyte v Poľsku sú títo občania povinní mať platný cestovný doklad alebo iný platný doklad, ktorý potvrdzuje ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Rodinní príslušníci, ktorí nie sú občanmi EÚ alebo členského štátu EZVO, sú povinní mať platný cestovný doklad a vízum, ak sa vyžaduje.

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

Pred príchodom do Poľska:

Dozviete sa o životných a pracovných podmienkach v Poľsku, ako aj o situácii na poľskom trhu práce. Príslušné informácie nájdete v tejto brožúre, ako aj na Európskom portáli pracovnej mobility EURES a na poľskej webovej stránke EURES. Skontrolujte, či je vaša odborná kvalifikácia uznávaná v Poľsku.

Začnite si hľadať prácu a získajte nejaké informácie o zamestnávateľoch, u ktorých sa chcete uchádzať po príchode do Poľska. Môžete použiť databázu pracovných ponúk EÚ na Európskom portáli pracovnej mobility EURES, ktorý obsahuje pracovné inzeráty z Poľska. Môžete tiež využiť služby poradcu EURES vo vašej krajine alebo kontaktovať poľských pracovníkov EURES, najlepšie z regiónu, kde si hľadáte prácu, čo vám umožní získať informácie o trhu práce, pracovných ponukách a pracovné a životné podmienky v Poľsku. Keď si nájdete prácu, zoznámte sa s ponúkanými pracovnými podmienkami a uistite sa, že spĺňajú vaše očakávania.
Získajte európsky preukaz zdravotného poistenia, pretože zaručuje prístup k službám zdravotnej starostlivosti v prípade úrazu alebo choroby; kúpiť úrazové poistenie alebo súkromné zdravotné poistenie (voliteľne).
Pripravte si súbor dokumentov vrátane vášho platného dokladu totožnosti, vášho rodného listu, všetkých zmlúv alebo korešpondencie so zamestnávateľom, dokladov o vašom predchádzajúcom zamestnaní a vzdelaní, kurzov, dodatočných kvalifikácií a vysvedčení v poľštine.
Pripravte si dostatočné finančné prostriedky, aby ste sa uživili až do prvého výplatného dňa. Osoby prekračujúce štátnu hranicu sú povinné colným orgánom alebo orgánom pohraničnej stráže písomne deklarovať dovoz a vývoz devízového zlata alebo platiny do zahraničia bez ohľadu na množstvo, ako aj tuzemských alebo zahraničných zákonné platidlá, ak sa ich hodnota rovná alebo prevyšuje celkový ekvivalent 10 tisíc EUR, s výnimkou cestujúcich prekračujúcich vnútorné hranice s inými členskými štátmi patriacimi do schengenského priestoru.
Ak ste zamestnanec vyslaný do Poľska, uistite sa, že váš zamestnávateľ predložil orgánom cieľového štátu vyhlásenie, v ktorom okrem iného obsahuje informácie o vašom pracovisku, dobe poverenia a kontaktné údaje.

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

Kvalita práce a zamestnania – životne dôležitá otázka so silným hospodárskym a humanitárnym vplyvom

Dobré pracovné podmienky sú dôležité pre blahobyt európskych pracovníkov. Oni prispievať k fyzickému a psychickému blahu Európanov a prispievať k hospodárskej výkonnosti EÚ.

Z humanitárneho hľadiska má kvalita pracovného prostredia silný vplyv na celkovú pracovnú a životnú spokojnosť európskych pracovníkov.

Z ekonomického hľadiska sú kvalitné pracovné podmienky hybnou silou ekonomického rastu a základom konkurenčného postavenia Európskej únie. Vysoká miera spokojnosti s prácou je dôležitým faktorom na dosiahnutie vysokej produktivity hospodárstva EÚ.

Pre Európsku úniu je preto kľúčovou otázkou podporovať vytváranie a udržiavanie udržateľného a príjemného pracovného prostredia – prostredia, ktoré podporuje zdravie a pohodu európskych zamestnancov a vytvára dobrú rovnováhu medzi pracovným a mimopracovným časom.

Zlepšenie pracovných podmienok v Európe – dôležitý cieľ Európskej únie

Zabezpečenie priaznivých pracovných podmienok pre európskych občanov je pre EÚ prioritou. Európska únia preto spolupracuje s národnými vládami na zabezpečení príjemného a bezpečného pracovného prostredia.

Podpora členským štátom sa poskytuje prostredníctvom:

výmena skúseností medzi rôznymi krajinami a spoločné akcie
stanovenie minimálnych požiadaviek na pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sa majú uplatňovať v celej Európskej únii

Kritériá kvality práce a zamestnania

Na dosiahnutie trvalo udržateľných pracovných podmienok je dôležité určiť hlavné charakteristiky priaznivého pracovného prostredia a tým aj kritériá kvality pracovných podmienok.

Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline je agentúra EÚ, ktorá poskytuje informácie, rady a odborné znalosti o životných a pracovných podmienkach, ako už názov napovedá. Táto agentúra stanovila niekoľko kritérií kvality práce a zamestnania, medzi ktoré patria:

zdravie a pohoda na pracovisku – ide o zásadné kritérium, pretože dobré pracovné podmienky predpokladajú predchádzanie zdravotným problémom na pracovisku, znižovanie vystavenia riziku a zlepšovanie organizácie práce
zosúladenie pracovného a mimopracovného života – občania by mali dostať možnosť nájsť rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom
rozvoj zručností – kvalitná práca je taká, ktorá dáva možnosti vzdelávania, zlepšovania a kariérnych príležitostí

Práca nadácie Eurofound prispieva k plánovaniu a navrhovaniu lepších životných a pracovných podmienok v Európe.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Európska komisia podnikla celý rad aktivít na podporu zdravého pracovného prostredia v členských štátoch EÚ. Okrem iného vypracovala stratégiu Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na obdobie rokov 2021 – 2027. Táto stratégia bola vytvorená s pomocou vnútroštátnych orgánov, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií. Zaoberá sa meniacimi sa potrebami v oblasti ochrany pracovníkov, ktoré prináša digitálny a zelený prechod, nové formy práce a pandémia COVID-19. Rámec sa zároveň bude naďalej zaoberať tradičnými rizikami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako sú riziká pracovných úrazov alebo vystavenie nebezpečným chemikáliám.

Cieľom politiky Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci je dlhodobé zlepšovanie životných podmienok pracovníkov EÚ. Zohľadňuje fyzický, morálny a sociálny rozmer pracovných podmienok, ako aj nové výzvy, ktoré prináša rozšírenie Európskej únie o krajiny strednej a východnej Európy. Zavedenie noriem EÚ pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku výrazne prispelo k zlepšeniu situácie pracovníkov v týchto krajinách.

Zlepšenie pracovných podmienok stanovením minimálnych požiadaviek spoločných pre všetky krajiny EÚ

Zlepšenie životných a pracovných podmienok v členských štátoch EÚ závisí vo veľkej miere od zavedenia spoločných pracovných noriem. Pracovné zákony a predpisy EÚ stanovili minimálne požiadavky na udržateľné pracovné prostredie a teraz sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie týchto noriem posilnilo práva pracovníkov a je jedným z hlavných úspechov sociálnej politiky EÚ.

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako kľúčového doplnku voľného pohybu pracovníkov

Možnosť získať uznanie kvalifikácie a kompetencií môže zohrávať zásadnú úlohu pri rozhodovaní o zamestnaní v inej krajine EÚ. Preto je potrebné vytvoriť európsky systém, ktorý zaručí vzájomné uznávanie odborných kompetencií v rôznych členských štátoch. Len takýto systém zabezpečí, že nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií sa nestane prekážkou mobility pracovníkov v rámci EÚ.

Hlavné zásady uznávania odborných kvalifikácií v EÚ

Základnou zásadou je, že každý občan EÚ by mal mať možnosť slobodne vykonávať svoje povolanie v ktoromkoľvek členskom štáte. Žiaľ, praktickému vykonávaniu tejto zásady často bránia vnútroštátne požiadavky na prístup k určitým profesiám v hostiteľskej krajine.

Na prekonanie týchto rozdielov vytvorila EÚ systém uznávania odborných kvalifikácií. V rámci tohto systému sa rozlišujú regulované povolania (povolania, pre ktoré sa zo zákona vyžaduje určitá kvalifikácia) a povolania, ktoré nie sú v hostiteľskom členskom štáte právne regulované.

Kroky k transparentnosti kvalifikácií v Európe

Európska únia podnikla dôležité kroky smerom k dosiahnutiu transparentnosti kvalifikácií v Európe:

Zvýšená spolupráca v odbornom vzdelávaní a príprave so zámerom spojiť všetky nástroje na transparentnosť osvedčení a diplomov do jedného, užívateľsky jednoduchého nástroja. Patrí sem napríklad Európsky životopis alebo Europass Trainings.

Rozvoj konkrétnych akcií v oblasti uznávania a kvality v odbornom vzdelávaní a príprave.

Význam transparentnosti a vzájomného uznávania diplomov ako nevyhnutnej súčasti voľného pohybu pracovníkov.

Prekračovanie rozdielov v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v celej EÚ

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch EÚ stále vykazujú značné rozdiely. Posledné rozšírenia EÚ s rôznymi vzdelávacími tradíciami túto rozmanitosť ešte zvýšili. To si vyžaduje vytvorenie spoločných pravidiel na zaručenie uznávania kompetencií.

S cieľom prekonať túto rôznorodosť národných kvalifikačných štandardov, vzdelávacích metód a školiacich štruktúr Európska komisia predložila sériu nástrojov, ktorých cieľom je zabezpečiť lepšiu transparentnosť a uznávanie kvalifikácií na akademické aj profesionálne účely.

Európsky kvalifikačný rámec

Európsky kvalifikačný rámec je kľúčovou prioritou Európskej komisie v procese uznávania odborných kompetencií. Hlavným cieľom rámca je vytvoriť prepojenia medzi rôznymi národnými kvalifikačnými systémami a zaručiť hladký prenos a uznávanie diplomov.

Národné informačné centrá akademického uznávania (NARIC)

Sieť národných informačných centier pre akademické uznávanie bola založená v roku 1984 z iniciatívy Európskej komisie. NARIC poskytujú poradenstvo v oblasti akademického uznávania období štúdia v zahraničí. Nachádzajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, NARIC zohrávajú kľúčovú úlohu v procese uznávania kvalifikácií v EÚ.

Európsky systém prenosu kreditov (ECTS)

Európsky systém prenosu kreditov má za cieľ uľahčiť uznávanie období štúdia v zahraničí. Zavedený v roku 1989, funguje tak, že popisuje vzdelávací program a priraďuje kredity k jeho komponentom. Ide o kľúčový doplnok k vysoko uznávanému programu študentskej mobility Erasmus.

Europass

Europass je nástroj na zabezpečenie transparentnosti odborných zručností. Pozostáva z piatich štandardizovaných dokumentov:

životopis (Curriculum Vitae),
editor sprievodných listov,
dodatky k certifikátom,
dodatky k diplomu a dokument Europass-mobilita.

Vďaka systému Europass sú zručnosti a kvalifikácie jasne a ľahko zrozumiteľné v rôznych častiach Európy. V každej krajine Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru boli zriadené národné centrá Europass ako primárne kontaktné miesta pre ľudí, ktorí hľadajú informácie o systéme Europass.

3.3 Druhy zamestnania

Pracovná zmluva je hlavnou formou zamestnania v Poľsku. Voľba pracovnej zmluvy ako základu pracovného pomeru patrí príslušným stranám (zamestnávateľovi a zamestnancovi). Ak platné predpisy nevyžadujú inak, pracovný pomer môže vzniknúť aj na základe inej ako pracovnej zmluvy.

Medzi neštandardné formy „zamestnania“ patria: občianskoprávne zmluvy, napr. mandátna zmluva (umowa zlecenie) a zmluva na určitú úlohu (umowa o dzieło). V súlade so zásadou zmluvnej slobody, ktorá sa dodržiava v poľskom práve, si strany môžu slobodne vybrať základ, na ktorom sa má práca vykonávať (buď pracovná zmluva alebo občianskoprávna zmluva). Treba poznamenať, že mandátne zmluvy a účelové zmluvy sú upravené v Občianskom zákonníku a ustanovenia Zákonníka práce sa na ne spravidla nevzťahujú;

dočasnú prácu, pri ktorej je fyzická osoba zamestnaná agentúrou dočasného zamestnávania na základe pracovnej zmluvy len na vykonávanie práce na dobu určitú pre iného podnikateľa a pod dohľadom iného podnikateľa, t. j. prenajímajúceho zamestnávateľa (dočasné pracovné zmluvy sa vzťahujú na sezónne, periodické a ad hoc práce). , alebo práca, ktorú personál najímajúceho zamestnávateľa nemôže včas dokončiť, alebo práca vykonávaná ako náhrada za neprítomného zamestnanca prenajímajúceho zamestnávateľa). Môže sa vykonávať na základe občianskoprávnej zmluvy; teleworking, t. j. prácu, ktorú možno pravidelne vykonávať mimo pracoviska s využitím prostriedkov elektronickej komunikácie. Práca môže byť vykonávaná formou teleworkingu od samého začiatku zamestnania alebo môže byť zavedená počas trvania zamestnania. Obe možnosti teleworkingu sú dobrovoľné. Ustanovenia o práci na diaľku poskytujú pracovníkom na diaľku záruky, pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie v dôsledku začatia práce na diaľku alebo odmietnutia vykonávať prácu na diaľku. Teleworking sa vykonáva na základe pracovnej zmluvy.

3.4 Pracovné zmluvy

V pracovnej zmluve (umowa o pracę) sú uvedené zmluvné strany, druh zmluvy, dátum podpisu, podmienky práce a odmena, najmä: druh práce, miesto výkonu práce, odmena za daný druh práce s uvedením zložiek odmeny, pracovného času a termínu nástupu do práce.

Pracovnú zmluvu možno uzavrieť s osobou staršou ako 18 rokov. Pracovné zmluvy možno uzatvárať aj s mladými pracovníkmi vo veku 15-18 rokov. Spravidla je však zakázané zamestnávať osoby mladšie ako 15 rokov.
Pracovná zmluva môže byť uzatvorená na skúšobnú dobu, na neurčitý čas alebo na určitú dobu.
Pracovná zmluva na skúšobnú dobu (umowa o pracę na okres próbny), nepresahujúca 3 mesiace, sa uzatvára za účelom preverenia kvalifikácie pracovníka a možnosti jeho zamestnania na výkon konkrétneho druhu práce. Zmluvu na skúšobnú dobu možno s tým istým pracovníkom obnoviť, ak má pracovník vykonávať iný druh práce alebo (ak má pracovník vykonávať rovnaký druh práce) po uplynutí 3 rokov odo dňa, keď bola skončená alebo ukončená pracovná zmluva.

Obdobie pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú (umowa o pracę na czas określony) a celková doba zamestnania na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú podpísanej medzi tými istými účastníkmi pracovného pomeru nesmie presiahnuť 33 mesiacov a celkový počet takýchto zmlúv nesmie presiahnuť tri. Ak doba trvania pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy (zmluv) presiahne 33 mesiacov alebo ak počet zmlúv na určitú dobu presiahne tri, považuje sa – od nasledujúceho dňa po uplynutí tejto doby alebo odo dňa 4. pracovná zmluva na dobu určitú – že pracovník je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú (umowa o pracę na czas nieokreślony).

Vyššie uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na pracovné zmluvy na dobu určitú uzatvorené s cieľom nahradiť iného zamestnanca počas jeho ospravedlnenej neprítomnosti v práci, na výkon ad hoc alebo sezónnej práce, na výkon práce počas funkčného obdobia a pri zamestnávateľ uvedie na svojej strane objektívne dôvody na podpísanie tohto typu zmluvy za predpokladu, že tieto zmluvy sú podpísané na uspokojenie skutočného dočasného dopytu po pracovnej sile a sú potrebné vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých sa pracovná zmluva uzatvára. To platí aj v prípade, ak dôjde k predĺženiu pracovného pomeru na dobu určitú do dňa pôrodu (ktorý by sa inak skončil uplynutím tretieho mesiaca tehotenstva).

V rámci pracovnoprávneho vzťahu môže byť pracovník zamestnaný aj na základe menovania (powołanie), voľby (wybór), menovania (mianowanie) alebo kooperatívnej pracovnej zmluvy (spółdzielcza umowa o pracę).

Pracovná zmluva sa uzatvára písomne, v opačnom prípade je zamestnávateľ povinný pred prijatím zamestnanca do práce písomne potvrdiť zamestnancovi dohodnuté podmienky týkajúce sa druhu a ustanovení zmluvy.

Zmeny pracovnej zmluvy musia mať písomnú formu a možno ich vykonať buď:

po vzájomnej dohode zmluvných strán – v takom prípade zamestnávateľ a pracovník vyjadria svoj súhlas so zmenou zmluvných podmienok a určí deň, od ktorého zmeny nadobudnú platnosť, príp.
zamestnávateľ prostredníctvom oznámenia o zmene pracovných a/alebo odmeňovacích podmienok.

Oznámenie o zmene sa považuje za účinné, ak zamestnávateľ zamestnancovi písomne navrhne nové podmienky. Oznámenie by malo obsahovať pokyn týkajúci sa práva pracovníka prijať alebo odmietnuť nové podmienky. Ak k takémuto pokynu nedôjde, pracovník má čas do konca výpovednej doby na predloženie vyhlásenia, že odmieta prijať navrhované podmienky.

Ak pracovník dostane oznámenie o zmene jeho pracovných podmienok a/alebo podmienok odmeňovania, môže:

urobiť vyhlásenie, že súhlasí s navrhovanými podmienkami; nové podmienky potom nadobudnú účinnosť uplynutím výpovednej doby,
pred uplynutím polovice výpovednej lehoty predložiť vyhlásenie, že odmieta prijať navrhnuté podmienky; potom sa pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby,
nepredloží žiadne vyhlásenie, ktoré by bolo rovnocenné s jeho prijatím nových podmienok; nové podmienky potom nadobudnú účinnosť uplynutím výpovednej doby.

Z dôvodu potreby implementácie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii do poľského právneho poriadku do 2. augusta 2022 bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Je pripravený zákon – Zákonník práce a niektoré ďalšie zákony, ktoré okrem iného zavádzajú zmeny v rozsahu uzatvárania zmlúv o pracovnom pomere na skúšobnú dobu.

3.5 Špeciálne kategórie

Mladí pracovníci

Osoby vo veku od 15 do 18 rokov (mladí pracovníci) sú zamestnávaní na základe samostatných pracovných zmlúv uzatvorených na účely odborného výcviku alebo výkonu ľahkých prác. Je zakázané zamestnávať osoby mladšie ako 15 rokov. Zákonník práce však stanovuje výnimky z tohto pravidla.

Ako uvádza Zákonník práce, deti do 15 rokov môžu vykonávať prácu alebo vykonávať inú platenú činnosť výlučne pre kultúrny, umelecký, športový alebo reklamný subjekt, a to len s predchádzajúcim súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa. zástupcu alebo opatrovníka a po získaní povolenia od príslušného inšpektora práce.

Zamestnávanie mladých pracovníkov podlieha určitým obmedzeniam pracovného času (napr. nesmú pracovať v noci alebo nadčasy). Taktiež je zakázané zamestnávať mladých pracovníkov na vykonávanie zakázaných druhov prác uvedených v platných národných predpisoch.

Tehotné ženy a matky

Ženy pri práci podliehajú osobitnej ochrane v súvislosti s tehotenstvom a materstvom:

zamestnávateľ nesmie skončiť pracovný pomer počas tehotenstva alebo materskej dovolenky;
zmluva na dobu určitú alebo zmluva na skúšobnú dobu dlhšiu ako jeden mesiac, ktorá by inak bola ukončená po uplynutí tretieho mesiaca tehotenstva, musí byť predĺžená do dňa pôrodu;
tehotná pracovníčka nesmie byť zamestnaná nadčas alebo v noci. Bez jej súhlasu nesmie byť vyslaná na miesto mimo svojho trvalého pracoviska alebo byť zamestnaná v nesúvislom systéme hodín;
dojčiaca pracovníčka má právo na dve 30-minútové prestávky v práci, ktoré sa započítavajú do jej pracovného času a pracovníčka dojčiaca viac ako jedno dieťa má právo na dve 45-minútové prestávky. Ak je pracovný čas dojčiacej pracovníčky kratší ako 6 hodín denne, má právo na jednu prestávku na dojčenie. Dojčiaca pracovníčka nemá nárok na prestávku na dojčenie, ak jej denný pracovný čas je kratší ako 4 hodiny;

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť tehotnej pracovníčke dovolenku na lekárske vyšetrenia odporúčané lekárom v súvislosti s tehotenstvom, ak takéto vyšetrenia nemožno vykonať mimo pracovného času. Neprítomnosť v práci z dôvodu takýchto testov sa započítava do plateného pracovného času pracovníka;

tehotné alebo dojčiace pracovníčky nesmú vykonávať namáhavé, nebezpečné alebo škodlivé práce uvedené v platných predpisoch.

Osoby so zdravotným postihnutím

V Poľsku je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím regulované zákonom. Osoby so zdravotným postihnutím nesmú pracovať dlhšie ako 8 hodín denne a 40 hodín týždenne. Osoba s ťažkým alebo stredne ťažkým stupňom zdravotného postihnutia môže pracovať až 7 hodín denne a 35 hodín týždenne. Osoba so zdravotným postihnutím nesmie byť zamestnaná nočnou prácou a prácou nadčas. Neplatia tieto pravidlá:

osobám zamestnaným ako ochranka a ak s tým na žiadosť zamestnanej osoby súhlasí lekár vykonávajúci zdravotnú prehliadku pracovníkov, alebo ak nie je taký lekár, lekár, ktorý sa o osobu stará.

Uplatňovanie týchto pravidiel pracovného času nesmie ovplyvniť výšku pevnej mesačnej odmeny.

Zdravotne postihnutá osoba má právo na prestávku v práci kvôli telesným cvičeniam alebo odpočinku. Prestávka je 15 minút a je zahrnutá do pracovného času osoby.

Osoba s ťažkým alebo stredne ťažkým stupňom zdravotného postihnutia má právo na dodatočnú ročnú dovolenku v trvaní 10 pracovných dní počas kalendárneho roka. Takáto osoba získa právo na svoju prvú dodatočnú ročnú dovolenku po odpracovaní jedného roka od zaradenia medzi osoby s ťažkým alebo stredne ťažkým stupňom zdravotného postihnutia. Nárok na uvedenú dodatkovú dovolenku nemá osoba, ktorá má nárok na dovolenku za kalendárny rok nad 26 pracovných dní alebo má nárok na dodatkovú dovolenku podľa osobitných predpisov.

Ak je dodatková dovolenka podľa osobitných predpisov kratšia ako 10 pracovných dní, nahrádza sa dodatkovou dovolenkou v trvaní 10 dní podľa zákona o pracovnej a sociálnej rehabilitácii a zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím.

Osoba s ťažkým alebo stredne ťažkým stupňom zdravotného postihnutia má právo na platené voľno: na dobu najviac 21 pracovných dní na účasť na rekondičnej dovolenke, najviac však raz za rok; podrobiť sa osobitným lekárskym vyšetreniam, liečebnému alebo rehabilitačnému ošetreniu, ako aj zaobstarať si ortopedickú pomôcku alebo si ju dať opraviť, ak tieto činnosti nemožno vykonávať mimo pracovného času.

Odmena za uvedené pracovné voľno sa vypočítava ako peňažný ekvivalent za ročnú dovolenku.

Osoba s ťažkým alebo stredne ťažkým stupňom zdravotného postihnutia môže byť zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nezabezpečuje chránené pracovné podmienky, ak zamestnávateľ prispôsobí pracovné miesto potrebám tejto osoby (úprava podlieha kontrole Národného inšpektorátu práce) alebo zamestnáva túto osobu ako teleworkera.

Ak chcete získať informácie o pomoci pri presadzovaní práv v súvislosti s ich zamestnaním a pracovnými podmienkami, osoby so zdravotným postihnutím by sa mali obrátiť na Národný inšpektorát práce (Państwowa Inspekcja Pracy), t. j. orgán zriadený na kontrolu a dohľad nad dodržiavaním pracovného práva, a na pracovné súdy.

3.6 Samostatná zárobková činnosť

Všeobecné informácie

Každý má slobodu vykonávať, vykonávať a ukončiť obchodné aktivity v Poľsku na základe rovnakých práv av súlade so zákonom. Sloboda hospodárskej činnosti môže byť obmedzená len podľa platných právnych predpisov a výlučne z dôvodu dôležitého verejného záujmu.

Počnúc rokom 2018 do definície ekonomickej činnosti nie sú zahrnuté činnosti vykonávané fyzickou osobou, ktorej príjem z týchto činností v ktoromkoľvek mesiaci nepresiahne 50 % minimálnej mzdy a ktorá v posledných 60 mesiacoch nevykonávala žiadnu evidovanú činnosť.

Poľské právo poskytuje katalóg dostupných foriem hospodárskej činnosti, od hospodárskych činností vykonávaných fyzickými osobami (aj v rámci občianskych partnerstiev) až po obchodné spoločnosti a kapitálové spoločnosti. Faktory, ktoré určujú konečné rozhodnutie o forme vykonávanej hospodárskej činnosti, zahŕňajú požiadavky na počiatočný kapitál, rozsah hmotnej zodpovednosti za vykonávanú hospodársku činnosť a formality súvisiace s registráciou činnosti.

Podnikateľ – fyzická osoba – môže začať ekonomickú činnosť dňom podania žiadosti o zápis do Centrálnej evidencie a informácií o podnikaní (Centralna Ewidencja i Informacja o Działalności Gospodarczej, CEIDG), a ak ide o obchodné spoločnosti alebo imanie spoločnosti – dňom, keď získal zápis do registra podnikateľov Národného súdneho registra (Krajowy Rejestr Sądowy, KRS). Kapitálová spoločnosť v organizácii môže vykonávať hospodársku činnosť pred zápisom do registra podnikateľov.

Občania iných štátov ako členských štátov EÚ, ak chcú v Poľsku vykonávať a vykonávať hospodársku činnosť za rovnakých podmienok ako poľskí občania, musia spĺňať požiadavky uvedené v zákone o zásadách účasti zahraničných podnikateľov a iných zahraničných osôb. v ekonomických transakciách na území Poľskej republiky. Občania takýchto krajín musia mať napr. povolenie na trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt na účel výkonu ekonomickej činnosti, udelené z dôvodu pokračovania v už vykonávanej ekonomickej činnosti na základe záznamu v CEIDG alebo platnej poľskej karty.

Zástupca alebo splnomocnenec môže byť vymenovaný, aby zastupoval alebo pomáhal pri výkone hospodárskej činnosti. Zástupcom môže byť fyzická osoba, ale aj právnická osoba, napríklad učtáreň pôsobiaca vo forme obchodnej spoločnosti. Rozsah oprávnení zástupcu závisí od typu udeleného splnomocnenia. Splnomocnenec má širšie právomoci, ktoré zahŕňajú všetky činnosti súvisiace s výkonom hospodárskej činnosti. Splnomocnenec je osobitným zástupcom podnikateľa, ktorého práva upravuje Občiansky zákonník. Činnosť splnomocnenca nenahrádza ani neobmedzuje žiadnu osobnú činnosť v spoločnosti. Právomoci splnomocnenca však nemožno meniť – nemožno ich obmedziť s účinnosťou voči tretím stranám. Podnikateľ registrovaný v CEIDG má možnosť zverejniť v registri údaje o svojom zástupcovi alebo splnomocnencovi a subjekty zapísané v Národnom súdnom registri môžu zverejniť údaje o svojom splnomocnencovi.

Osoby, ktoré majú v úmysle začať ekonomickú činnosť, ako aj aktívni podnikatelia môžu požiadať o podporu Poľskú agentúru pre rozvoj podnikania, ako aj subjekty patriace do skupiny Poľského rozvojového fondu.

Individuálna ekonomická činnosť

Najpopulárnejšou formou vykonávania hospodárskej činnosti je prevádzka na základe zápisu do CEIDG.

Na vykonávanie takejto činnosti je potrebné podať žiadosť o zápis do CEIDG odoslaním elektronického formulára, ktorý je dostupný na webovej stránke CEIDG. Žiadosť musí obsahovať kvalifikovaný elektronický podpis, dôveryhodný podpis alebo osobný podpis.

Žiadosť možno podať na ktorýkoľvek Obecný úrad (urząd gminy) osobne alebo zaslať doporučenou poštou (v takom prípade musí byť podpísaná žiadateľom a potvrdená notárom). Zápis CEIDG sa vykoná najneskôr v pracovný deň nasledujúci po dátume predloženia.

Súčasťou žiadosti je vyhlásenie o absencii zákazov výkonu hospodárskej činnosti, ktoré boli žiadateľovi vynesené, ako aj o absencii zákazov výkonu určitého povolania a zákazu vykonávať činnosti súvisiace s výchovou, zaobchádzaním, vyučovaním alebo starostlivosťou oň. maloletí. Taktiež je potrebné predložiť vyhlásenie, že žiadateľ má právny titul ku každej nehnuteľnosti, ktorej adresa je zapísaná v CEIDG (podnikateľ registrovaný v CEIDG musí mať právny titul na všetky nehnuteľnosti podliehajúce zápisu do CEIDG). Uvedené vyhlásenia podliehajú trestnej zodpovednosti za podanie nepravdivých vyhlásení.

Žiadosť o zápis do CEIDG je zároveň žiadosťou o pridelenie čísla REGON (register podnikateľských subjektov národného hospodárstva), žiadosťou o pridelenie čísla NIP (daňové identifikačné číslo) a vyhlásením o zvolenom forma zdanenia.

Ak je žiadateľ platiteľom poistného, môže k nemu pripojiť prihlášku na sociálne a zdravotné poistenie alebo zdravotné poistenie, prihlášku na zdravotné poistenie svojho rodinného príslušníka, prihlášku na zmenu údajov uvedených v uvedených prihláškach, a žiadosť o odhlásenie z uvedených poistení.

CEIDG zasiela údaje príslušnému daňovému úradu uvedenému žiadateľom, príslušnému štatistickému úradu a Sociálnej poisťovni alebo Poľnohospodárskemu fondu sociálneho poistenia.

Zadanie do CEIDG je bezplatné.

Výtlačok webovej stránky CEIDG slúži ako potvrdenie o zápise do CEDG.

Orgány verejnej správy nesmú od podnikateľov požadovať predloženie, prevod alebo priloženie vstupných certifikátov CEIDG. Číslo NIP slúži ako identifikačné číslo podnikateľov pri obchodovaní. Web CEIDG umožňuje užívateľom vyhľadať podnikateľa – fyzickú osobu a získať potrebné informácie o jeho ekonomickej činnosti.

Podnikatelia môžu pozastaviť svoju ekonomickú činnosť. Počas doby prerušenia nesmú podnikatelia vykonávať žiadnu hospodársku činnosť, vytvárať bežné príjmy z nepoľnohospodárskej hospodárskej činnosti, s výnimkou prípadov ustanovených zákonom, ani zamestnávať pracovníkov.

Občianskoprávne partnerstvá

Občianskoprávna obchodná spoločnosť je forma vykonávania hospodárskej činnosti, ktorá vzniká uzavretím dohody najmenej dvoch osôb, ktoré sa nazývajú spoločníci. Občianskoprávna spoločnosť nemá právnu subjektivitu a nie je podnikateľom, ale všetci spoločníci v nej musia mať postavenie podnikateľa a sú povinní samostatne evidovať svoju ekonomickú činnosť v príslušnom registri. Na založenie občianskoprávneho partnerstva nie je potrebný žiadny počiatočný ani zakladajúci kapitál. Všetci akcionári sú spoločne a nerozdielne zodpovední za záväzky spoločnosti.

Obchodné spoločnosti

Obchodné spoločnosti zahŕňajú obchodné spoločnosti a kapitálové spoločnosti.

Existujú nasledujúce typy partnerstiev:

registrované partnerstvo – základná forma partnerstva. Pre tento typ partnerstiev je charakteristický rozsah zodpovednosti spoločníkov. Nesú subsidiárnu a neobmedzenú zodpovednosť za záväzky spoločnosti. Každý zo spoločníkov má právo zastupovať svoje spoločenstvo;
profesijné partnerstvo – určené na výkon slobodných povolaní, ako sú uvedené v Zákonníku obchodných spoločností. Ako partneri v takomto partnerstve môžu vystupovať osoby vykonávajúce tieto profesie: právnik, farmaceut, architekt, stavebný inžinier, certifikovaný účtovník, poisťovací maklér, daňový poradca, obchodník s cennými papiermi, investičný poradca, účtovník, praktický lekár, zubár, veterinár, notár, zdravotná sestra , pôrodná asistentka, právny poradca, patentový zástupca, odhadca majetku a súdny prekladateľ. Ustanovenia o profesijných partnerstvách upravujú otázky zodpovednosti – spoločníci neručia za záväzky partnerstva, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom slobodného povolania ostatným spoločníkom v partnerstve, ani za záväzky združenia vyplývajúce z konania alebo opomenutia osôb v pracovnom pomere. spoločnosťou na základe pracovnej zmluvy alebo iného právneho vzťahu, ktorí boli pri poskytovaní služieb súvisiacich s podnikaním spoločnosti riadení iným spoločníkom. Každý spoločník má právo zastupovať svoje spoločenstvo samostatne. Zmluva o profesionálnom partnerstve môže ustanoviť poverenie správnej rady vybavovaním záležitostí týkajúcich sa partnerstva a zastupovaním partnerstva;
komanditná spoločnosť – určená pre fyzické aj právnické osoby. Minimálne jeden zo spoločníkov – komplementár – ručí za záväzky spoločnosti neobmedzene, pričom ručenie ostatných spoločníkov – komanditistov – je obmedzené konkrétnou sumou, t. j. zodpovednosťou komanditistu. Komanditnú spoločnosť zastupujú komplementári, ktorým nebolo zo zákona alebo právoplatného rozhodnutia súdu zakázané zastupovať spoločnosť;
komanditná spoločnosť – určená na vykonávanie hospodárskej činnosti vo veľkom rozsahu. Ustanovenia stanovujú povinnosť splatiť minimálne základné imanie vo výške 50 000 PLN (cca 10 775 EUR). Aspoň jeden spoločník ručí voči veriteľom za záväzky spoločnosti neobmedzene (komplementár) a aspoň jeden spoločník vystupuje ako akcionár. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Komanditnú spoločnosť zastupujú komplementári, ale akcionár ju môže zastupovať ako splnomocnenec.

Medzi kapitálové spoločnosti patria spoločnosti ako:

spoločnosť s ručením obmedzeným (sp. z o.o.) – ktorá je právnickou osobou. Spoločnosť s ručením obmedzeným môžu založiť fyzické aj právnické osoby. Takáto spoločnosť ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom bez obmedzenia. Predpokladom je splatenie minimálneho základného imania vo výške 5 000 PLN (cca 1 077 EUR). Spoločníci ručia spravidla do výšky základného imania. Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším riadiacim orgánom. Spoločnosť s ručením obmedzeným zastupuje predstavenstvo (aspoň jeden člen) v súlade s podmienkami uvedenými v stanovách. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať aj dozornú radu alebo výbor pre audit alebo oboje.
akciová spoločnosť (S.A.) – ktorá je právnickou osobou. Akciovú spoločnosť môžu založiť fyzické aj právnické osoby. Predpokladom je splatenie minimálneho základného imania vo výške 100 000 PLN (cca 21 551 EUR). Spoločnosť ručí za svoje záväzky spravidla do výšky základného imania. Valné zhromaždenie akcionárov je najvyšším riadiacim orgánom. Akciovú spoločnosť zastupuje predstavenstvo (ktoré má aspoň jedného člena) v súlade s podmienkami uvedenými v stanovách spoločnosti. Akciová spoločnosť musí mať dozornú radu.

Jednoduchá spoločnosť na akcie (PSA) – je právnickou osobou. Spoločnosť bola vytvorená hlavne pre začínajúcich podnikateľov. Základné imanie požadované pri založení spoločnosti môže byť 1 PLN. Najdôležitejším orgánom jednoduchej akciovej spoločnosti je valné zhromaždenie. Skladá sa zo spoločníkov, a ak je spoločnosť jednočlenná, zhromaždenie bude zložené len zo zakladateľa. Ústredným orgánom spoločnosti je predstavenstvo, ktoré v sebe spája prvky predstavenstva a dozornej rady. Jednoduchšia je aj správa finančných prostriedkov spoločnosti – žiadne „zmrazené“ základné imanie.

Pobočky a zastúpenia zahraničných podnikateľov:

Zahraniční podnikatelia môžu podnikať v Poľsku ako súčasť pobočiek a zastúpení.
Odštepný závod je v zmysle platných právnych predpisov samostatná organizačná zložka podniku, ktorá pôsobí mimo jeho sídla alebo hlavného miesta činnosti.
Pobočka zahraničného podnikateľa musí byť registrovaná v Národnom súdnom registri.

Činnosť zastúpenia môže zahŕňať len reklamu a propagáciu zahraničného podnikateľa (okrem hospodárskej činnosti). Zastúpenie musí byť zapísané do registra zastúpení zahraničných podnikateľov, ktorý vedie minister hospodárskeho rozvoja a techniky.

3.7 Platové podmienky

Minimálna odmena za prácu

Pravidlá a postupy na určenie výšky minimálnej odmeny za prácu (mzdy) a minimálnej hodinovej sadzby pre konkrétne občianskoprávne zmluvy upravuje legislatíva. O výške uvedených mzdových záruk sa rokuje v rámci Rady pre sociálny dialóg na ročnej báze.

V roku 2022 je minimálna hrubá mesačná mzda pracovníkov (t. j. osôb zamestnaných v pracovnom pomere) 3 010 PLN (cca 648 EUR). Z tejto sumy sa okrem iného odpočítavajú príspevky na sociálne zabezpečenie a preddavky na daň z príjmu fyzických osôb. Suma sa vzťahuje na osobu, ktorá je zamestnaná na plný úväzok a v prípade zamestnancov na kratší pracovný čas sa primerane znižuje. Od 1. januára 2023 bude minimálna odmena 3 490 PLN v hrubom (asi 752 EUR), od 1. júla 2023 – 3 600 PLN v hrubom (asi 775 EUR).

Vo výške minimálnej odmeny za prácu sú zahrnuté všetky zložky odmeny, ktoré sa považujú za mzdové náklady, okrem odmien za prácu nadčas, jubilejných odmien, odstupného vyplácaného pri odchode do dôchodku, príplatkov za nočnú prácu a výsluhového príspevku. Nezahŕňa platby zo zisku alebo bilančného prebytku ani dodatočné ročné odmeny vo verejnom sektore. Ak je odmena pracovníka nižšia ako platná minimálna odmena za prácu v danom mesiaci z dôvodu výplatných termínov niektorých zložiek odmeny alebo rozvrhu pracovného času, má pracovník právo na náhradu mzdy, ktorá sa mu vypláca spolu s odmenou.

Odmeny

Systém odmeňovania sa líši od zamestnávateľa k zamestnávateľovi. Podmienky odmeňovania a poskytovania iných výhod súvisiacich s prácou sú stanovené takto:

kolektívne zmluvy (na podnikovej alebo nadpodnikovej úrovni – uzatvárané zamestnávateľmi, v ktorých prevádzkarňach pôsobia odbory),pravidlá odmeňovania (v prípade zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najmenej 50 pracovníkov, nemajú uzatvorené kolektívne zmluvy, alebo zamestnávajú 20 až 50 pracovníkov, ak o stanovenie takýchto pravidiel požiada príslušná odborová organizácia), alebo pracovné zmluvy.

Odmena za prácu by mala byť koncipovaná tak, aby zodpovedala druhu vykonávanej práce a požadovanej kvalifikácii a mala by zohľadňovať objem a kvalitu vykonanej práce. Odmena je splatná za vykonanú prácu. Za obdobie, počas ktorého sa práca nevykonáva, zostáva pracovníkovi zachovaný nárok na odmenu len vtedy, ak je to ustanovené v ustanoveniach pracovného práva. Na ochranu odmeny za prácu obsahuje poľský zákonník práce ustanovenie, ktoré hovorí, že pracovník sa nemôže vzdať svojho práva na odmenu alebo ju previesť na inú osobu.

Zamestnávatelia sú povinní vyhotoviť a viesť o každom pracovníkovi osobitne osobný záznam (zoznam), v ktorom je uvedená výška vyplácanej odmeny za prácu a iných benefitov súvisiacich s prácou. Ak o to pracovník požiada, zamestnávateľ je povinný sprístupniť doklady, na základe ktorých bola odmena vypočítaná.

Odmena sa vypláca v hotovosti. Odmenu je možné vyplácať aj inou ako peňažnou formou, ale len vtedy, ak takú formu umožňujú ustanovenia pracovného práva alebo kolektívnej zmluvy. Odmena za prácu musí byť vyplatená najmenej raz mesačne a k vopred stanovenému termínu, najneskôr však do 10 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Odmena sa spravidla prevádza na bankový účet pracovníka. Ak chce pracovník dostávať odmenu v hotovosti priamo do svojich rúk, bude musieť zamestnávateľa o takúto formu výplaty písomne alebo elektronicky požiadať.

Zamestnanci, ktorí poberajú príjem zo zamestnania, podliehajú povinnému sociálnemu poisteniu. Zamestnávatelia sú povinní vypočítať odvody z odmeny pracovníka a odviesť ich do Sociálnej poisťovne (ZUS). Príspevok na starobný dôchodok vo výške 19,52 % platí pracovník a zamestnávateľ rovnakým dielom, príspevok na invalidný dôchodok vo výške 8 % platí pracovník (1,5 %) a zamestnávateľ (6,5 %). Odvod na nemocenské poistenie vo výške 2,45 % platí zamestnanec, úrazové poistenie platí zamestnávateľ (od 0,67 % do 3,33 %). Príspevky do Fondu práce (Fundusz Pracy) (2,45 %), Fondu zaručených zamestnaneckých výhod (Fundusz Gwarantowanych Świadczeń Pracowniczych) (0,10 %) a Fondu solidarity (Fundusz Solidarnościowy) (0,15 %) platí zamestnávateľ.

Ročný vymeriavací základ na starobné a invalidné dôchodkové poistenie nesmie presiahnuť ekvivalent tridsaťnásobku predpokladanej priemernej mesačnej mzdy. Aj pracujúce osoby sú povinne nemocensky poistené. Zdravotné odvody sa platia vo výške 9 % z vymeriavacieho základu.

Záležitosti súvisiace s vyplácaním odmien podľa občianskoprávnych zmlúv upravujú predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka a závisia od typu zmluvy. Na zabezpečenie minimálnej odmeny platia ustanovenia zákona o minimálnej odmene za prácu. Osoba, ktorá pracuje na základe mandátnej zmluvy (umowa zlecenie) alebo pracovnej zmluvy (umowa o świadczenie usług), na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o mandátoch, má nárok na odmenu vo výške najmenej minimálnej hodinovej sadzby za každú hodinu práce. V roku 2022 je minimálna hodinová sadzba pre konkrétne občianskoprávne zmluvy 19,17 PLN (cca 4,13 EUR) za každú hodinu práce alebo poskytovania služieb. Minimálna hodinová sadzba sa každoročne indexuje a rastie rovnakým tempom ako výška minimálnej odmeny za prácu vyplácanej pracovníkom. Minimálna hodinová sadzba nie je dostupná osobám, ktoré samostatne rozhodujú o čase a mieste vykonania objednávky alebo poskytnutia služby; majú nárok len na províznu odmenu. Minimálna hodinová sadzba sa navyše nevzťahuje na konkrétne zákazky na opatrovateľskú službu, napr. zmluvy uzatvorené za účelom prevádzkovania rodinného domu, dohody o starostlivosti o dieťa v náhradnej starostlivosti alebo o opatrovanie skupiny osôb počas ciest, ktoré trvajú dlhšie ako jeden deň.

Priemerný príjem

V prvom štvrťroku 2022 bola priemerná mesačná hrubá odmena 6 235,22 PLN v hrubom (cca 1 343 EUR). V júni 2022 bola priemerná hrubá mesačná odmena v podnikovom sektore 6 554,87 brutto (cca 1 413 eur).

3.8 Pracovná doba

V Poľsku nesmie pracovný čas presiahnuť 8 hodín denne a v priemere 40 hodín v priemernom päťdňovom pracovnom týždni. Pracovný čas sa počíta za referenčné zúčtovacie obdobie do 4 mesiacov. Ak to odôvodňujú objektívne alebo technické dôvody týkajúce sa organizácie práce, môže sa zúčtovacia lehota predĺžiť až na 12 mesiacov, musí to však byť v súlade so všeobecnými pravidlami ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Zúčtovaciu lehotu možno predĺžiť na základe kolektívnej zmluvy alebo po prerokovaní s príslušnými odborovými organizáciami. Ak nie je možné dohodnúť obsah takejto dohody so všetkými odborovými organizáciami, zamestnávateľ ju dohodne buď s reprezentatívnymi odborovými organizáciami, z ktorých každá musí mať najmenej 5 % zamestnancov zamestnaných u tohto zamestnávateľa, alebo dohodou s zástupcovia zamestnancov menovaní v súlade s postupom platným u tohto zamestnávateľa. Týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nesmie v predpokladanom zúčtovacom období presiahnuť v priemere 48 hodín.

Je tiež možné využiť flexibilný pracovný čas, ktorý zahŕňa rôzne začiatočné hodiny alebo časové úseky, počas ktorých môžu pracovníci nastúpiť do práce. Denný pracovný čas sa môže v určitých systémoch pracovného času predĺžiť.

Všetci pracovníci majú nárok na nepretržitý denný odpočinok v trvaní najmenej 11 hodín a nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní najmenej 35 hodín alebo v určitých prípadoch najmenej 24 hodín.

Ak je denný pracovný čas 6 hodín a viac, pracovník má právo na 15-minútovú prestávku v práci; takáto prestávka sa započítava do pracovného času pracovníka. Zamestnávateľ môže zaviesť jednu prestávku v trvaní najviac 60 minút na jedlo alebo osobné záležitosti, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času.

Práca v nedeľu a vo sviatok je povolená v situáciách taxatívne vymenovaných v Zákonníku práce, napr. pri práci na zmeny, v doprave a pri práci, ktorá je potrebná vzhľadom na jej spoločenskú užitočnosť a každodenné potreby obyvateľstva.

Obchod a živnostenské činnosti v obchodných prevádzkach v nedeľu a pripadajú na sviatok určitým obmedzeniam. V roku 2020 a nasledujúcich rokoch bude 7 obchodných nedieľ ročne – posledná nedeľa v januári, apríli, júni a auguste, dve po sebe nasledujúce nedele pred Vianocami a nedeľa pred Veľkou nocou. V určitých prípadoch ustanovených zákonom o vykonávaní činností súvisiacich s obchodom povolená každú nedeľu. Týka sa to napr. čerpacie stanice, lekárne a kvetinárstva.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojim zamestnancom, ktorí pracujú v nedeľu a vo sviatok, ďalší voľný deň. Takíto pracovníci by mali mať voľnú nedeľu aspoň raz za 4 týždne. Nočná práca trvá 8 hodín v čase od 21:00 do 7:00 hod. Pracovník, ktorý vykonáva nočnú prácu, má právo na ďalšiu odmenu za každú hodinu nočnej práce.

Práca nadčas je výkon práce nad rámec štandardného pracovného času, ako aj výkon práce v predĺženom dennom pracovnom čase, ak je potrebné vykonať záchrannú akciu na ochranu života alebo zdravia ľudí, ochranu majetku alebo prírodného prostredia, riešenie porúch alebo splnenie osobitného predpisu. potreby zamestnávateľa. Rozsah práce nadčas vykonaný podľa špecifických potrieb zamestnávateľa nesmie presiahnuť 150 hodín v kalendárnom roku. Práca nadčas je kompenzovaná príplatkami k platu alebo platené voľno.

Na občianskoprávne zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom čase. Ďalej, keďže túto otázku neupravujú ani ustanovenia Občianskeho zákonníka, musia si dohodnúť účastníkov pracovnej zmluvy. Je však potrebné zistiť počet hodín dokončených objednávok alebo vybaviť služby na základe zmluvy, ktorá stanovuje minimálnu hodinovú sadzbu za tieto činnosti.

3.9 Dovolenka (ročná, rodičovská, atď.)

Právo na dovolenku

Pracovníci majú právo na nepretržitú platenú ročnú dovolenku. Pracovníci sa nesmú vzdať svojho práva na dovolenku. Zdokumentované doby zamestnania u zahraničných zamestnávateľov ukončené občanmi členských štátov EÚ alebo EZVO sa započítavajú do doby zamestnania pre zamestnanecké výhody v Poľsku.

Existujú tieto typy dovoleniek: ročná dovolenka (urlop wypoczynkowy), materská dovolenka (urlop macierzyński), dovolenka podľa podmienok materskej dovolenky (urlop na warunkach urlopu macierzyńskiego), otcovská dovolenka (urlop ojcowski), dovolenka na starostlivosť o dieťa (urlop wychowawczy), voľno na odbornú prípravu (urlop szkoleniowy), rodičovská dovolenka (urlop rodzicielski) a neplatené voľno (urlop bezpłatny).

Ročná dovolenka

Pracovníci získajú právo na svoju prvú ročnú dovolenku (ekvivalent 1/12 ročnej dovolenky dostupnej po odpracovaní jedného roka práce) po dokončení jedného mesiaca práce. Nárok na ďalšiu ročnú dovolenku vzniká s každým nasledujúcim odpracovaným kalendárnym rokom. Výška ročnej dovolenky sa rovná 20 dňom – v prípade pracovníkov, ktorí sú zamestnaní menej ako 10 rokov, a 26 dňom – v prípade pracovníkov, ktorí sú zamestnaní najmenej 10 rokov. Do doby zamestnania, ktorá je základom pre výpočet výmery dovolenky za rok, sa započítava aj obdobie stredoškolského vzdelávania. V rámci dovolenky za kalendárny rok môžu zamestnávatelia poskytnúť dovolenku na požiadanie (najviac 4 dni v kalendárnom roku) v dňoch určených pracovníkom. Výška ročnej dovolenky pre pracovníkov, ktorí sú zamestnaní na čiastočný úväzok, sa vypočítava úmerne k pracovnému času pracovníka.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dovolenku v kalendárnom roku, v ktorom mu vzniklo príslušné právo. Ročné dovolenky po lehote splatnosti by sa mali vyčerpať do konca tretieho štvrťroka nasledujúceho kalendárneho roka. Ak sa pri skončení pracovnej zmluvy nevyčerpá ročná dovolenka, zamestnanec má právo na peňažný ekvivalent. Na žiadosť pracovníka možno dovolenku za kalendárny rok rozdeliť na časti, z ktorých aspoň jedna časť by mala trvať najmenej 14 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Za čas svojej ročnej dovolenky má pracovník právo na odmenu, ktorú by dostal, keby pracoval.

Rozlišuje sa niekoľko typov dovoleniek: dovolenka v roku, materská a rodičovská dovolenka a vzdelávanie zamestnancov.

Neplatená dovolenka

Neplatené voľno sa poskytuje na základe písomnej žiadosti pracovníka (do dovolenky sa nezapočítava doba zamestnania, ktorá je základom pre zamestnanecké výhody). Bez ohľadu na vyššie uvedené môže zamestnávateľ na základe písomného súhlasu zamestnanca poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na účely výkonu práce pre iného zamestnávateľa počas doby uvedenej v príslušnej dohode medzi zamestnávateľmi (obdobie tohto voľna sa započítava do doba zamestnania, ktorá je základom pre zamestnanecké výhody u súčasného zamestnávateľa).

Materská dovolenka

Pracovníčky majú právo na materskú dovolenku v trvaní 20 týždňov v prípade pôrodu jedného dieťaťa, 31 týždňov v prípade pôrodu dvoch detí jedným pôrodom, 33 týždňov v prípade pôrodu troch detí naraz. pôrodu, 35 týždňov v prípade narodenia štyroch detí jedným pôrodom a 37 týždňov, ak sa narodí päť a viac detí jedným pôrodom.Pracovníčky, ktoré si zobrali dieťa do výchovy a podali opatrovníckemu súdu návrh na začatie konania o osvojení alebo zobrali dieťa na výchovu do pestúnskej rodiny (okrem profesionálnych pestúnskych rodín), majú právo na dovolenku za podmienok materskej odísť. Výmera dovolenky je rovnaká, ako je uvedené vyššie, závisí však od počtu súčasne osvojených / prevzatých detí na výchovu a možno ju čerpať do dovŕšenia 7 rokov veku dieťaťa alebo 10 rokov v prípade, že dieťa, ktorému bola odložená povinnosť školskej dochádzky.

Materské sa vypláca za obdobie materskej dovolenky alebo dovolenky za podmienok materskej dovolenky.

Rodičovská dovolenka

Okamžite po čerpaní materskej dovolenky má pracovníčka právo na rodičovskú dovolenku v trvaní až 32 týždňov pri narodení jedného dieťaťa a až 34 týždňov pri narodení dvoch resp. viac detí v jednom pôrode.

Nárok na rodičovskú dovolenku majú aj pracovníčky, ktoré zobrali dieťa do výchovy a podali návrh na opatrovnícky súd na začatie konania o osvojení alebo zobrali dieťa na výchovu do pestúnskej rodiny (okrem profesionálnych pestúnskych rodín). Výška dovolenky je rovnaká, ako je uvedené vyššie, ale mení sa podľa počtu súčasne adoptovaných/odobraných detí na výchovu. Nárok na rodičovskú dovolenku potom vzniká čerpaním dovolenky v podmienkach materskej dovolenky alebo čerpaním materskej dávky v období, ktoré zodpovedá dovolenke v podmienkach materskej dovolenky.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje na písomnú žiadosť pracovníčky. Rodičovskú dovolenku možno čerpať ihneď po čerpaní materskej dovolenky, a to naraz alebo najviac na 4 časti. Je možné čerpať aj 16 týždňov otcovskej dovolenky v období, ktoré bezprostredne nenadväzuje na predchádzajúcu časť čerpanej dovolenky. Túto možnosť je možné využiť podľa uváženia rodičov, ale počet častí rodičovskej dovolenky poskytnutej v tomto režime znižuje počet častí splatnej rodičovskej dovolenky.

Žiadna časť rodičovskej dovolenky nesmie byť kratšia ako 8 týždňov. Dovolenku možno vyčerpať do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 6 rokov veku.

Pre zamestnávateľa, ktorý túto dovolenku poskytuje, je možné rodičovskú dovolenku spojiť s prácou (na polovičný úväzok). V takom prípade sa výmera rodičovskej dovolenky primerane predlžuje – maximálne na 64 alebo 68 týždňov.

Okrem toho si rodičia môžu počas dovolenky vymieňať rodičovskú dovolenku a materské, ak je jeden z rodičov pracujúci a druhý je nemocensky poistený v rámci iného systému, napr. je samostatne zárobkovo činná osoba.

Za obdobie rodičovskej dovolenky sa vypláca rodičovský príspevok.

Otcovská dovolenka

Pracujúci otcovia majú právo na poskytnutie otcovskej dovolenky. Tento druh dovolenky možno poskytnúť otcom, ale len do veku 24 mesiacov dieťaťa. Môže sa poskytnúť aj pracujúcemu otcovi, ktorý si osvojil dieťa. V tomto prípade ho môže užívať do uplynutia 24 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o osvojení, najneskôr však do dovŕšenia 7 rokov veku dieťaťa, resp. 10 rokov, ak ide o dieťa, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o odklade povinnosti školskej dochádzky. Rodičovská dovolenka sa rovná 2 týždňom a možno ju rozdeliť na dve časti, pričom každú je možné čerpať kedykoľvek. Materské sa vypláca za obdobie otcovskej dovolenky.

Opatrovateľská dovolenka

Výmera rodičovskej dovolenky je najviac 36 mesiacov, najdlhšie však do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 6 rokov veku. Aby si pracovník mohol čerpať dovolenku, musí mať aspoň 6-mesačnú pracovnú históriu. Zamestnaným matkám alebo otcom možno poskytnúť rodičovskú dovolenku. Opatrovateľská dovolenka sa poskytuje na písomnú žiadosť pracovníka a môže byť rozdelená najviac na 5 častí. Počas rodičovskej dovolenky si pracovníci nezachovajú právo na odmenu (dovolenka sa spravidla nevypláca) a nemajú nárok na žiadne dávky, ale sú krytí dôchodkovým a zdravotným poistením, ktoré platí zamestnávateľ.

Tréningové voľno

Pracovníkovi, ktorý si zvyšuje kvalifikáciu, možno poskytnúť pracovné voľno na podnet zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnávateľa v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Výmera dovolenky je nasledovná: 6 dní – pre pracovníkov, ktorí absolvujú externé skúšky; 6 dní – pre pracovníkov, ktorí robia maturitu; 6 dní – pre pracovníkov, ktorí absolvujú skúšku na potvrdenie kvalifikácie v profesii alebo odbornú skúšku; 21 dní v poslednom roku štúdia – na napísanie diplomovej práce a prípravu a vykonanie diplomovej skúšky. Pracovník si zachováva svoje právo na odmenu počas celého obdobia svojej dovolenky na vzdelávanie.

Štátne sviatky

V Poľsku sú štátnymi sviatkami nedele a nasledujúce sviatky: 1. januára, 6. januára, prvý deň Veľkej noci, druhý deň Veľkej noci, 1. mája, 3. mája, Turíc, Božieho tela, 15. augusta, 1. novembra, 11. novembra, 25. decembra a 26. decembra.

Dni pracovného voľna

Existuje množstvo životných udalostí, kedy môžu pracovníci dostať voľno v práci. Medzi najčastejšie prípady patrí pracovná neschopnosť pre chorobu, lekárske prehliadky, nevyhnutnosť starostlivosti o dieťa, ale aj osobné či rodinné udalosti ako sú sobáše a pohreby.

Ak sa pracovné voľno poskytne pracovníkovi z dôvodu napr. svadba pracovníka, narodenie jeho dieťaťa alebo pohreb jeho manžela, dieťaťa, otca, matky, nevlastného otca alebo nevlastnej matky, potom má pracovník právo na 2 dni pracovného voľna. Ak je pracovné voľno z dôvodu svadby jeho dieťaťa alebo úmrtia a pohrebu jeho sestry, brata, svokry, svokra, starej mamy, starého otca alebo osoby závislej od pracovníka resp. v jeho priamej starostlivosti, potom má pracovník právo na 1 deň pracovného voľna. Počas pracovného voľna z vyššie uvedených dôvodov má pracovník právo na rovnakú odmenu, akú by dostal, keby pracoval.

Pracovník, ktorý vychováva aspoň 1 dieťa vo veku do 14 rokov, má právo na pracovné voľno v rozsahu 16 hodín alebo 2 dní v kalendárnom roku.

Pracovník, ktorý si zdokonaľuje svoju odbornú kvalifikáciu, má právo (okrem už spomínaného voľna na školenie) na celý pracovný deň alebo časť pracovného voľna, ktorý je povinný dostaviť sa včas na povinné vyučovanie a zúčastniť sa na triedy (za toto pracovné voľno si pracovník zachováva právo na svoju odmenu).

Na občianskoprávne zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o dovolenke a voľnom ani ustanovenia o štátnych sviatkoch. Tieto veci neupravujú ani ustanovenia Občianskeho zákonníka.

PLÁNOVANÉ ZMENY

V súvislosti s potrebou implementovať do poľského právneho systému Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov a o zrušení smernice Rady 2010/18/EÚ, ďalej len „smernica 2019/1158“ je pripravený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon – Zákonník práce a niektoré ďalšie zákony, ktorým sa zavádzajú novely okrem iného aj v oblasti práv súvisiacich s výkonom rodičovských funkcií a funkcií v oblasti starostlivosti zamestnancov .

Najdôležitejšie riešenia v oblasti rodičovskej dovolenky uvedené vo vyššie uvedenom návrhu zákona budú spočívať v:

zavedenie individuálneho práva na rodičovskú dovolenku pre zamestnankyne a zamestnankyne,
nezávislý nárok na rodičovskú dovolenku od skutočnosti, že matka dieťaťa zostáva v zamestnaní (poistení) v deň pôrodu,
zavedenie neprenosnej časti tejto dovolenky v rozsahu až 9 týždňov pre každého rodiča, čo bude znamenať, že každý z rodičov bude mať možnosť čerpať až 32/34 hod. týždňov tejto dovolenky,
určenie sumy materského za celé obdobie rodičovskej dovolenky vo výške 70 % vymeriavacieho základu príspevku so súčasnou možnosťou zamestnankyne podať žiadosť najneskôr do 21 dní po pôrode, na výplatu materského za obdobie materskej a rodičovskej dovolenky vo výške 81,5 % z vymeriavacieho základu príspevku. V každom prípade bude mať zamestnanec – otec dieťaťa nárok na príspevok vo výške 70 % vymeriavacieho základu príspevku za obdobie neprenosnej 9-týždňovej časti tejto dovolenky.

Okrem toho sa v súlade s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon – Zákonník práce a niektoré ďalšie zákony, plánuje zaviesť :

opatrovateľská dovolenka do 5 dní v kalendárnom roku – za účelom osobnej starostlivosti alebo podpory príbuzného (syna, dcéry, matky, otca alebo manžela) alebo spoločnej domácnosti, ktorá si vyžaduje značnú starostlivosť alebo podporu z vážnych zdravotných dôvodov bez toho, aby mu zostal nárok na odmenu za túto dovolenku,
mimoriadne voľno z dôvodu vyššej moci v naliehavých rodinných záležitostiach spôsobených chorobou alebo úrazom, ak je nevyhnutná bezprostredná prítomnosť zamestnanca – 2 dni alebo 16 hodín v kalendárnom roku pri zachovaní nároku na 50 % odmeny za čas tejto mimoriadnej dovolenky (vypočítanej ako odmena za trvanie ročnej dovolenky).

Ustanovenia vyššie uvedeného návrhu zákona obsahujú aj riešenia umožňujúce širšie využitie flexibilnej organizácie práce tak, aby sa zvýšili práva zamestnanca spočívajúce v prispôsobení organizácie práce jeho individuálnym potrebám, okrem iného aj prostredníctvom: telepráce, flexibilné rozvrhnutie pracovného času (pružný pracovný čas, individuálny pracovný čas a prerušovaný pracovný čas) a prácu na čiastočný úväzok. Možnosť využiť flexibilnú organizáciu práce budú mať rodičia starajúci sa o dieťa do 8 rokov a opatrovatelia, t. j. zamestnanci, ktorí sa starajú alebo vyživujú príbuzného alebo osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí si vyžadujú výraznú starostlivosť alebo podporu. zo závažných zdravotných dôvodov. Zamietnutie žiadosti o flexibilnú organizáciu práce bude zamestnávateľom vyžadovať písomné odôvodnenie.V súvislosti s ustanoveniami smernice 2019/1158 sa plánuje aj skrátenie doby, počas ktorej bude môcť zamestnanec – otec vychovávajúci dieťa čerpať otcovskú dovolenku – z 24 na 12 mesiacov odo dňa narodenia. dieťaťa, keďže smernica spája toto právo s narodením dieťaťa. Rovnako sa skráti aj obdobie čerpania otcovskej dovolenky zamestnancovi, ktorý si osvojil dieťa v zákonom stanovenom veku.

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

Formy skončenia pracovného pomeru

Pracovný pomer sa skončí buď jeho skončením alebo zánikom.

Pracovnú zmluvu možno ukončiť vzájomnou dohodou strán; vyhlásenie jednej zo strán s primeranou výpovednou lehotou; vyhlásením jednej zo strán bez primeranej výpovednej lehoty; uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená. Vyhlásenie účastníka pracovnej zmluvy o jej ukončení bez výpovednej lehoty by malo byť písomné. Skončenie pracovného pomeru vzájomnou dohodou zmluvných strán – zamestnávateľ a pracovník vyjadrujú súhlas so skončením pracovného pomeru k dátumu, na ktorom sa dohodnú.

Pracovnú zmluvu možno skončiť výpoveďou; potom sa skončí písomným vyhlásením pracovníka alebo zamestnávateľa na základe dohodnutej výpovede. Výpoveďou je možné ukončiť tieto druhy pracovných zmlúv: pracovný pomer na neurčitý čas, pracovný pomer na skúšobnú dobu a pracovný pomer na určitú dobu. Výpovedná lehota pre pracovné zmluvy na dobu neurčitú a určitú závisí od dĺžky pracovného pomeru u daného zamestnávateľa a je nasledovná: 2 týždne – pre pracovníkov, ktorí sú zamestnaní menej ako 6 mesiacov, 1 mesiac – pre pracovníkov ktorí boli zamestnaní najmenej 6 mesiacov a 3 mesiace – pre pracovníkov, ktorí boli zamestnaní najmenej 3 roky.

Výpovedná doba pri pracovných zmluvách na skúšobnú dobu závisí od dĺžky skúšobnej doby a je nasledovná: 3 pracovné dni – ak skúšobná doba nie je dlhšia ako 2 týždne, 1 týždeň – ak je skúšobná doba dlhšia ako 2 týždne a 2 týždne – ak je skúšobná doba 3 mesiace.

Pri skončení pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ oslobodiť zamestnanca od povinnosti vykonávať prácu až do uplynutia výpovednej doby, počas ktorej si zamestnanec zachováva právo na odmenu.

Ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer na dobu neurčitú, zamestnávateľ je povinný podať písomné oznámenie o úmysle ukončiť pracovný pomer v prevádzkarni, ktorá zastupuje zamestnanca, s uvedením dôvodu skončenia pracovného pomeru. Pracovná zmluva môže byť ukončená bez výpovede – potom je ukončená písomným vyhlásením pracovníka alebo zamestnávateľa bez akejkoľvek výpovede. Zamestnávateľ môže ukončiť pracovnú zmluvu zavinením pracovníka, ak pracovník:

závažným spôsobom porušil svoje hlavné zamestnanecké povinnosti,
spáchal počas trvania pracovnej zmluvy trestný čin, ktorý znemožňuje jeho ďalšie zamestnávanie v doterajšom zamestnaní, ak je trestný čin zrejmý alebo bol potvrdený právoplatným rozsudkom súdu,
svojím zavineným konaním stratil oprávnenia na výkon práce v doterajšom zamestnaní.

Zamestnávateľ môže ukončiť pracovnú zmluvu aj bez výpovede bez zavinenia pracovníka, ak pracovník:

nie je práceneschopný pre chorobu, ktorá trvá po dobu uvedenú v Zákonníku práce,
je neprítomný v práci dlhšie ako 1 mesiac z iných ako nemocenských dôvodov.

Vyhlásenie zamestnávateľa o ukončení pracovnej zmluvy bez doručenia výpovede by malo uvádzať dôvod skončenia a malo by obsahovať poučenie o práve zamestnanca odvolať sa na pracovný súd.

Zamestnanec môže ukončiť svoju pracovnú zmluvu bez výpovede, ak:

je potvrdené lekárskym potvrdením, že práca má škodlivý vplyv na zdravie zamestnanca a zamestnávateľ nepreradí zamestnanca na inú prácu, ktorá by bola primeraná zdravotnému stavu a odbornej kvalifikácii zamestnanca,
zamestnávateľ závažným spôsobom porušil svoje základné povinnosti voči pracovníkovi.

Pracovný pomer automaticky zaniká zo zákona v situáciách uvedených v Zákonníku práce a v iných osobitných ustanoveniach (napr. smrť pracovníka alebo zamestnávateľa).

V Poľsku existujú osobitné ustanovenia týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru z dôvodov, ktoré nemožno pripísať pracovníkom. Upravujú spôsob, akým by sa malo vykonávať hromadné a individuálne prepúšťanie, a vzťahujú sa na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň 20 pracovníkov.

Záležitosti týkajúce sa ukončenia právnych vzťahov vzniknutých na základe niektorých občianskoprávnych zmlúv (napr. mandátne zmluvy alebo účelové zmluvy) upravujú – v závislosti od typu zmluvy medzi zmluvnými stranami – príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Opätovné zaradenie a opätovné zamestnanie

Pracovník môže požiadať o opätovné zaradenie do práce za predchádzajúcich podmienok, ak:

zamestnávateľ skončil pracovný pomer na neurčitý čas výpoveďou bez uvedenia dôvodu alebo v rozpore s ustanoveniami o skončení pracovného pomeru,
zamestnávateľ ukončil pracovný pomer bez výpovede v rozpore s ustanoveniami o skončení pracovného pomeru v tomto režime.

O opätovnom zaradení do práce rozhoduje pracovný súd, ktorý skúma nárok pracovníka po predchádzajúcom predložení príslušného vyhlásenia o nároku týmto pracovníkom. Pracovník má právo zvoliť si pracovný súd, ktorý mu bude vyhovovať v závislosti od miesta jeho bydliska/práce alebo sídla zamestnávateľa.

Pracovník, ktorý nastúpil do práce v dôsledku opätovného zamestnania, má nárok na odmenu za čas, počas ktorého zostal nezamestnaný, nie však dlhšie ako dva mesiace; ak jeho výpovedná lehota bola 3 mesiace – nie dlhšie ako 1 mesiac. V prípade skončenia pracovného pomeru s pracovníčkou, ktorá je v preddôchodkovej ochrannej dobe alebo s pracovníčkou v tehotenstve alebo na materskej dovolenke, patrí pracovníčke odmena za celý čas, počas ktorého zotrvala. nezamestnaný. To platí aj v prípade skončenia pracovného pomeru s otcom, ktorý vychováva dieťa alebo s iným najbližším príbuzným na materskej dovolenke, alebo ak skončenie podlieha obmedzeniam podľa osobitných predpisov.

Pracovník, ktorého pracovná zmluva bola ukončená, môže byť opätovne zamestnaný v týchto situáciách:

jeho pracovná zmluva sa skončila bez výpovede z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti v dôsledku dlhodobej choroby, pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
jeho pracovná zmluva sa skončila bez výpovede z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti dlhšej ako 1 mesiac z inej príčiny ako je dlhodobá choroba, pracovný úraz alebo choroba z povolania,
jeho pracovná zmluva bola ukončená v rámci hromadného prepúšťania (zamestnávateľ, ktorý prepúšťa pracovníkov v rámci hromadného prepúšťania, musí prepustených pracovníkov zamestnať najskôr po vyriešení problémov a otvorení nového náborového procesu),
jeho pracovný pomer zanikol z dôvodu predbežnej väzby na 3 mesiace, kde bolo súvisiace trestné stíhanie zastavené (okrem prerušenia z dôvodu plynutia premlčacej doby alebo z dôvodu amnestie a okrem podmienečného zastavenia ) alebo ak bol vynesený oslobodzujúci rozsudok a dotknutý pracovník vyjadril svoj úmysel vrátiť sa do práce do 7 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uvedeného.

3.11 Zastupovanie zamestnancov

Sloboda združovania sa v odboroch je zaručená každému, kto v Poľsku vykonáva platenú prácu. Odborovú organizáciu môže založiť skupina najmenej 10 pracovníkov, ktorí majú právo zakladať odborové organizácie, a tí podľa vlastného uváženia rozhodujú o tom, aké osoby (kategórie, skupiny, povolania) budú členmi odborovej organizácie.

Pravidlá členstva v odboroch a pravidlá výkonu odborových funkcií sú uvedené v stanovách a uzneseniach ich orgánov. Nový člen je spravidla prijatý do odborovej organizácie po predložení vyhlásenia o členstve. O schválení alebo neschválení vyhlásenia o členstve rozhodujú príslušné štatutárne orgány odborovej organizácie. Pôsobením na pracovisku môže byť pracovisko alebo medzipodniková odborová organizácia. Odborové zväzy môžu vytvárať federácie a konfederácie.

Členstvo v odborovej organizácii je dobrovoľné. Nikto nemôže znášať negatívne dôsledky svojho členstva v odborovej organizácii. Odborové zväzy zastupujú kolektívne aj individuálne práva a záujmy pracovníkov. V oblasti kolektívnych práv a záujmov odbory zastupujú všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich členstvo v odboroch (napr. uzatvárajú kolektívne zmluvy a dohody, dojednávajú pracovný poriadok, zásady odmeňovania a podnikový fond sociálnych dávok). Pokiaľ ide o individuálne záležitosti súvisiace so zamestnaním, pracovník môže byť zastúpený odborovou organizáciou, ak je jej členom alebo ak odborová organizácia podľa jeho výberu súhlasí s ochranou jeho práv zamestnancov (napr. s odbormi sa konzultuje plánované ukončenie pracovného pomeru). pracovných zmlúv).

januára 2019 nadobudla účinnosť nová legislatíva, ktorá dáva všetkým osobám vykonávajúcim platenú prácu plné právo zakladať odborové organizácie a vstupovať do nich. Osobou vykonávajúcou prácu za mzdu sa podľa novely zákona rozumie tak pracovník v zmysle Zákonníka práce, ako aj osoba vykonávajúca prácu za odmenu v inom ako pracovnom pomere, ak táto nezamestnáva na výkon práce iné osoby. bez ohľadu na skutočný základ zamestnania. Tento má navyše rovnaké práva a záujmy súvisiace s výkonom jeho práce a tieto práva a záujmy môže zastupovať a obhajovať odborová organizácia. Nové ustanovenia umožňujú všetkým osobám, ktoré vykonávajú prácu na základe občianskoprávnych zmlúv, a fyzickým osobám, ktoré vykonávajú jednoosobovú nepoľnohospodársku hospodársku činnosť (označované aj ako samostatne zárobkovo činné osoby), zakladať odborové organizácie a vstupovať do nich. Právo vstúpiť do existujúcich odborových organizácií majú teraz aj dobrovoľníci, učni a iné osoby, ktoré osobne vykonávajú neplatenú prácu.

Od 1. januára 2019 sa oprávnenia potrebné na výkon odborovej činnosti, napr. právo na uvoľnenie z výkonu povolania počas trvania ad hoc činnosti alebo osobitná ochrana odborových aktivistov pred skončením alebo nevýhodnými zmenami pracovnej zmluvy sa po novom zaručuje aj osobám, ktoré vykonávajú prácu za odplatu okrem pracovníkov.

Podľa údajov Centra pre výskum verejnej mienky (Centrum Badania Opinii Społecznej, CBOS) za rok 2021 tvorili členovia odborov 10,5 % zo všetkých pracujúcich osôb.

Na pracovisku môžu existovať aj iné formy zastúpenia pracovníkov, napr. pracovné rady.

Zastupiteľstvo zamestnancov na informačné a konzultačné účely tvoria zamestnanecké rady, ktoré pôsobia u zamestnávateľov, ktorí vykonávajú hospodársku činnosť a zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov. Zamestnanecké rady sú volené zamestnancami a majú právo získavať informácie o činnosti a ekonomickej situácii zamestnávateľa, získavať informácie a viesť konzultácie o stave, štruktúre a očakávaných zmenách v zamestnaní a o činnostiach, ktoré ovplyvňujú organizáciu práce alebo základ zamestnania.

Zákon o zamestnaneckých radách nestanovuje žiadne obmedzenia týkajúce sa členstva v zamestnaneckých radách pre občanov EÚ a členských štátov EZVO alebo ich rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi EÚ alebo členských štátov EZVO zamestnaných v Poľsku.

3.12 Pracovné spory – štrajky

Kolektívne spory sa môžu týkať pracovných podmienok, odmeňovania či sociálnych výhod, ako aj odborových práv a slobôd. Kolektívny spor sa nemôže týkať nárokov jednotlivých pracovníkov, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa kolektívny spor týka obsahu kolektívnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je odborová organizácia, možno spor začať a viesť až po ukončení týchto zmlúv.

Kolektívne spory sa vedú medzi odbormi a zamestnávateľom alebo zamestnávateľmi. Riešia sa prostredníctvom procesu, ktorý pozostáva z nasledujúcich etáp: rokovania medzi stranami, mediácia, arbitráž a štrajk. Prvé dva sú povinné, zatiaľ čo rozhodcovské konanie je nepovinné.

Mediátorom v kolektívnom spore sa môže stať každá osoba zvolená všetkými stranami sporu alebo osoba zapísaná v zozname mediátorov vedenom ministrom pre pracovné veci.

Štrajk je konečným opatrením a rozhodnutie o jeho vyhlásení by malo brať do úvahy, či nároky zodpovedajú stratám spojeným so štrajkom. Vyhláseniu štrajku by malo predchádzať referendum medzi pracovníkmi príslušného pracovného zariadenia. Pracovníci nemajú počas trvania štrajku právo na odmenu. Poľské zákony nestanovujú výluky.

3.13 Odborná príprava

Pojem odborné vzdelávanie a príprava označuje praktické činnosti a kurzy súvisiace s konkrétnym povolaním alebo povolaním, ktorých cieľom je pripraviť účastníkov na ich budúcu kariéru. Odborná príprava je základným prostriedkom na dosiahnutie profesionálneho uznania a zlepšenie šancí získať prácu. Je preto nevyhnutné, aby systémy odborného vzdelávania v Európe reagovali na potreby občanov a trhu práce s cieľom uľahčiť prístup k zamestnaniu.

Odborné vzdelávanie a príprava sú neodmysliteľnou súčasťou politiky EÚ už od samotného založenia Európskeho spoločenstva. Je tiež kľúčovým prvkom takzvanej lisabonskej stratégie EÚ, ktorej cieľom je premena Európy na svetovo najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú spoločnosť. V roku 2002 Európska rada opätovne potvrdila túto zásadnú úlohu a stanovila ešte jeden ambiciózny cieľ – urobiť európske vzdelávanie a odbornú prípravu celosvetovo známymi do roku 2010 – presadzovaním množstva iniciatív svetovej úrovne, a najmä posilnením spolupráce v oblasti odborného vzdelávania.

Rada Európskej únie prijala 24. novembra 2020 Odporúčanie o odbornom vzdelávaní a príprave pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť.

Odporúčanie definuje kľúčové princípy na zabezpečenie toho, aby odborné vzdelávanie a príprava boli agilné v tom, že sa rýchlo prispôsobia potrebám trhu práce a poskytujú kvalitné vzdelávacie príležitosti pre mladých ľudí aj dospelých.

Kladie veľký dôraz na zvýšenú flexibilitu odborného vzdelávania a prípravy, posilnené príležitosti na učenie sa prácou, učňovskú prípravu a lepšie zabezpečenie kvality.

Odporúčanie tiež nahrádza odporúčanie EQAVET – Európske zabezpečenie kvality v odbornom vzdelávaní a príprave – a zahŕňa aktualizovaný rámec EQAVET s indikátormi kvality a deskriptormi. Ruší sa ním predchádzajúce odporúčanie ECVET.

Na podporu týchto reforiem Komisia podporuje centrá odbornej excelentnosti (CoVE), ktoré spájajú miestnych partnerov s cieľom rozvíjať „ekosystémy zručností“. Ekosystémy zručností prispejú k stratégiám regionálneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, inovácií a inteligentnej špecializácie.

Erasmus

je program EÚ na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe.

Jeho odhadovaný rozpočet je 26,2 miliardy eur. Ide o takmer dvojnásobné financovanie v porovnaní s predchádzajúcim programom (2014 – 2020).

Program na roky 2021 – 2027 kladie veľký dôraz na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.

Podporuje priority a aktivity stanovené v Európskom vzdelávacom priestore, Akčnom pláne digitálneho vzdelávania a Európskom programe zručností.

Program tiež:

podporuje Európsky pilier sociálnych práv
implementuje Stratégiu EÚ pre mládež na roky 2019-2027
rozvíja európsky rozmer v športe

Vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie v Európe:

Celoživotné vzdelávanie je proces, ktorý zahŕňa všetky formy vzdelávania – formálne a neformálne – a trvá od predškolského obdobia až po odchod do dôchodku. Má ľuďom umožniť rozvíjať a udržiavať si kľúčové kompetencie počas ich života, ako aj umožniť občanom voľne sa pohybovať medzi pracovnými miestami, regiónmi a krajinami. Celoživotné vzdelávanie je tiež základným prvkom už spomínanej lisabonskej stratégie, keďže je kľúčové pre seba rozvoj a zvyšovanie konkurencieschopnosti a zamestnateľnosti. EÚ prijala niekoľko nástrojov na podporu vzdelávania dospelých v Európe.

Aby sa celoživotné vzdelávanie v Európe stalo realitou, Európska komisia si stanovila za cieľ vytvoriť európsky priestor celoživotného vzdelávania. V tejto súvislosti sa Komisia zameriava na identifikáciu potrieb učiacich sa a trhu práce s cieľom sprístupniť vzdelávanie a následne vytvárať partnerstvá medzi verejnou správou, dodávateľmi vzdelávacích služieb a občianskou spoločnosťou.

Táto iniciatíva EÚ je založená na cieli poskytovať základné zručnosti – posilnením poradenských a informačných služieb na európskej úrovni a uznaním všetkých foriem vzdelávania vrátane formálneho vzdelávania a neformálneho vzdelávania.

Organizácie EÚ podporujúce odborné vzdelávanie v Európe

S cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu v oblasti odborného vzdelávania zriadila EÚ špecializované orgány pôsobiace v oblasti ODBORNÉHO VZDELÁVANIA.

Európske centrum pre odborné vzdelávanie (CEDEFOP / Centre Européen pour le Développement de la Formation Professionnelle) bolo vytvorené v roku 1975 ako špecializovaná agentúra EÚ na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy v Európe. So sídlom v Solúne v Grécku vykonáva výskum a analýzy odborného vzdelávania a svoje odborné znalosti šíri medzi rôznych európskych partnerov, ako sú príbuzné výskumné inštitúcie, univerzity alebo školiace zariadenia.

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

Kvalita života – na vrchole programu sociálnej politiky EÚ

Priaznivé životné podmienky závisia od širokej škály faktorov, ako sú kvalitné zdravotnícke služby, možnosti vzdelávania a odbornej prípravy alebo dobré dopravné zariadenia, aby sme vymenovali niekoľko aspektov ovplyvňujúcich každodenný život a prácu občanov. Európska únia si dala za cieľ neustále zlepšovať kvalitu života vo všetkých svojich členských štátoch a brať do úvahy nové výzvy súčasnej Európy, akými sú sociálne vylúčení ľudia alebo starnúce obyvateľstvo.

Zamestnanosť v Európe

Zlepšenie pracovných príležitostí v Európe je pre Európsku komisiu kľúčovou prioritou. S perspektívou riešenia problému nezamestnanosti a zvýšenia mobility medzi pracovnými miestami a regiónmi sa na úrovni EÚ vyvíja a implementuje široká škála iniciatív na podporu európskej stratégie zamestnanosti. Patrí medzi ne sieť európskych služieb zamestnanosti (EURES) a panoráma zručností EÚ.

Zdravie a zdravotníctvo v Európskej únii

Zdravie je vzácnou hodnotou, ktorá ovplyvňuje každodenný život ľudí, a preto je dôležitou prioritou pre všetkých Európanov. Zdravé prostredie je kľúčové pre náš individuálny a profesionálny rozvoj a občania EÚ sú stále náročnejší na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na poskytovanie vysokokvalitných zdravotníckych služieb. Pri cestovaní po Európskej únii vyžadujú rýchly a jednoduchý prístup k lekárskej starostlivosti. Cieľom politík EÚ v oblasti zdravia je reagovať na tieto potreby.

Európska komisia vyvinula koordinovaný prístup k zdravotnej politike a uviedla do praxe sériu iniciatív, ktoré dopĺňajú činnosť vnútroštátnych verejných orgánov. Spoločné akcie a ciele Únie sú zahrnuté v programoch a stratégiách EÚ v oblasti zdravia.

Súčasný program EU4Health (2021 – 2027) je ambicióznou reakciou EÚ na COVID-19. Pandémia má veľký vplyv na pacientov, zdravotnícky personál a zdravotnícke systémy v Európe. Nový program EU4Health prekročí rámec reakcie na krízu a bude riešiť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti.

EU4Health, zriadená nariadením (EÚ) 2021/522, poskytne finančné prostriedky oprávneným subjektom, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám z krajín EÚ alebo krajín mimo EÚ pridružených k programu.

S EU4Health bude EÚ investovať 5,3 miliardy EUR v súčasných cenách do akcií s pridanou hodnotou EÚ, ktoré dopĺňajú politiky krajín EÚ a sledujú jeden alebo viacero cieľov EU4Health:

Zlepšiť a podporiť zdravie v Únii
prevencia chorôb a podpora zdravia
medzinárodné zdravotnícke iniciatívy a spolupráca
Na riešenie cezhraničných zdravotných hrozieb prevencia, pripravenosť a reakcia na cezhraničné zdravotné hrozby
dopĺňanie vnútroštátnych zásob základných produktov súvisiacich s krízou
vytvorenie rezervy lekárskeho, zdravotníckeho a pomocného personálu
zlepšiť lieky, zdravotnícke pomôcky a produkty súvisiace s krízou
sprístupnenie a cenovo dostupné lieky, zdravotnícke pomôcky a produkty súvisiace s krízou
posilniť systémy zdravotníctva, ich odolnosť a efektívnosť zdrojov
posilnenie údajov o zdraví, digitálnych nástrojov a služieb, digitálna transformácia zdravotníctva
zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti
rozvoj a implementácia právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia a rozhodovanie založené na dôkazoch integrovanej práce medzi národnými zdravotnými systémami

Vzdelávanie v EÚ

Vzdelávanie v Európe má hlboké korene a veľkú rozmanitosť. Už v roku 1976 sa ministri školstva rozhodli vytvoriť informačnú sieť na lepšie pochopenie vzdelávacích politík a systémov vo vtedajšom Európskom spoločenstve deviatich krajín. To odrážalo zásadu, že osobitný charakter vzdelávacieho systému v ktoromkoľvek členskom štáte by sa mal plne rešpektovať, pričom by sa mala zlepšiť koordinovaná interakcia medzi systémami vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti. Eurydice, informačná sieť o vzdelávaní v Európe, bola oficiálne spustená v roku 1980.

V roku 1986 sa pozornosť od výmeny informácií obrátila na výmeny študentov so spustením programu Erasmus, ktorý sa teraz rozrástol na program Erasmus+, ktorý sa často uvádza ako jedna z najúspešnejších iniciatív EÚ.

Doprava v EÚ

Doprava bola jednou z prvých spoločných politík vtedajšieho Európskeho spoločenstva. Od roku 1958, keď vstúpila do platnosti Rímska zmluva, sa dopravná politika EÚ sústredila na odstraňovanie hraničných prekážok medzi členskými štátmi, čím sa ľuďom a tovarom umožnil rýchly, efektívny a lacný pohyb.

Schengenský priestor

Schengenský dohovor platný od marca 1995 zrušil hraničné kontroly na území signatárskych štátov a vytvoril jednotnú vonkajšiu hranicu, kde sa kontroly musia vykonávať v súlade so spoločným súborom pravidiel.

Schengenský priestor dnes zahŕňa väčšinu krajín EÚ okrem Bulharska, Chorvátska, Cypru, Írska a Rumunska. Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko sú však v súčasnosti v procese vstupu do schengenského priestoru a už vo veľkej miere uplatňujú schengenské acquis. Okrem toho do schengenského priestoru vstúpili aj nečlenské štáty EÚ Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.

Vzdušná preprava

Vytvorenie jednotného európskeho trhu v leteckej doprave znamenalo nižšie cestovné a širší výber dopravcov a služieb pre cestujúcich. EÚ tiež vytvorila súbor práv na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s cestujúcimi v leteckej doprave.

Práva cestujúcich v leteckej doprave

Ako cestujúci v leteckej doprave máte určité práva, pokiaľ ide o informácie o letoch a rezerváciách, poškodení batožiny, meškaniach a zrušeniach, odmietnutí nástupu na palubu, odškodnení v prípade nehody alebo ťažkostí s balíkom dovoleniek. Tieto práva sa vzťahujú na pravidelné a charterové lety, domáce aj medzinárodné, z letiska EÚ alebo na letisko EÚ z letiska mimo EÚ, ak ich prevádzkuje letecká spoločnosť EÚ.

Železničná doprava

Za posledných 25 rokov bola Komisia veľmi aktívna pri navrhovaní reštrukturalizácie európskeho trhu železničnej dopravy a s cieľom posilniť postavenie železníc voči iným druhom dopravy. Úsilie Komisie sa sústredilo na tri hlavné oblasti, ktoré sú všetky kľúčové pre rozvoj silného a konkurencieschopného odvetvia železničnej dopravy:

otváranie trhu železničnej dopravy konkurencii,
zlepšenie interoperability a bezpečnosti vnútroštátnych sietí a
rozvoj infraštruktúry železničnej dopravy.

4.2 Politický, administratívny a právny systém

Poľsko je republika a parlamentná demokracia s parlamentným a kabinetným systémom. Pravidlá fungovania štátu upravuje ústava, ktorá je najvyšším legislatívnym aktom. Poľsko má systém zákonného práva, pričom základnou formou legislatívy je zákon.

Poľský politický systém je založený na tripartitnom rozdelení moci medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Zákonodarnú moc vykonáva dvojkomorový parlament (Sejm, dolná komora, má 460 poslancov a Senát, horná komora, 100 senátorov), ktorý je volený vo všeobecných voľbách na funkčné obdobie 4 rokov. Sejm prijíma legislatívu a kontroluje orgány štátnej správy vrátane Rady ministrov. Najvyšší kontrolný úrad, najvyšší kontrolný štátny orgán, je podriadený Sejmu. Hlavnou úlohou Senátu je prispieť k tvorbe poľského práva v spolupráci so Sejmom. Volebný poriadok stanovuje systém pomerných volieb do Sejmu a systém väčšinových volieb do Senátu. Volebné pravidlá pre Sejm stanovujú volebnú hranicu 5 % pre politické strany a hranicu 8 % pre volebné koalície.

V Sejme a Senáte aktuálneho funkčného obdobia, zvolených na roky 2019 – 2023, pôsobia tieto kluby a skupiny: parlamentný Klub práva a spravodlivosti (Prawo i Sprawiedliwość, PiS); Poslanecký klub Občianskej koalície (Koalicja Obywatelska) vrátane strán: Platforma Obywatelska, Nowoczesna, Inicjatywa Polska, Zieloni); Koaličný parlamentný klub ľavice (Lewica) vrátane týchto strán: Nowa Lewica, Razem; Parlamentný klub Poľskej koalície (Koalicja Polska), vrátane Poľskej roľníckej strany (Polskie Stronnictwo Ludowe, PSL), Unia Europejskich Demokratów, Konserwatyści; Poslanecká skupina Kukiz’15 – Demokracja Bezpośrednia; poslanecká skupina Konfederacja; parlamentná skupina Polska 2050; parlamentná skupina Porozumienie Jarosława Gowina; poslanecká skupina Polskie Sprawy; parlamentná skupina PPS a jeden poslanec je nezaradený.

Výkonná moc je zverená Rade ministrov a prezidentovi. Vnútornú a zahraničnú politiku štátu vykonáva vláda, t. j. ministerská rada, ktorú vedie predseda ministerskej rady (predseda vlády). Rada ministrov koordinuje a kontroluje činnosť štátnej správy. Predseda MsZ dohliada na miestnu samosprávu a je nadriadeným zamestnancom štátnej správy. Prezident Poľskej republiky vymenúva predsedu vlády a ministrov na jeho žiadosť.

Prezident Poľskej republiky, zvolený vo všeobecných voľbách na funkčné obdobie 5 rokov, je nadriadeným predstaviteľom Poľskej republiky, dohliada na dodržiavanie ústavy a je najvyšším veliteľom poľských ozbrojených síl.

Súdna moc je zverená nezávislým súdom a tribunálom na čele s najvyšším súdom a nezávislým štátnym tribunálom a ústavným tribunálom. Najvyšší súd dohliada na činnosť spoločných a vojenských súdov a je najvyššou inštanciou odvolania proti rozhodnutiam, ktoré vydávajú súdy nižších stupňov. Dohľad nad činnosťou verejnej správy vykonáva Najvyšší správny súd a ostatné správne súdy. Ústavný súd rozhoduje o súlade stanov a medzinárodných zmlúv, cieľov a činnosti politických strán s ústavou a rozhoduje o kompetenčných sporoch medzi ústrednými ústavnými orgánmi štátu. Štátny tribunál rozhoduje o ústavnej zodpovednosti najvyšších štátnych predstaviteľov vrátane prezidenta Poľskej republiky, predsedu Rady ministrov a členov Rady ministrov.

Záruky občianskych práv sú zakotvené v zákone, pričom najdôležitejším zákonom je ústava. Ústava tiež poskytuje občanom národnostných a etnických menšín slobodu udržiavať a rozvíjať svoj vlastný jazyk, zachovávať svoje zvyky a tradície, ako aj rozvíjať vlastnú kultúru.

Od roku 1999 je v Poľsku v platnosti trojstupňová územná štruktúra, ktorú tvoria obce (2477), okresy (314), mestá so štatútom okresu (66) a provincie (16) (gmina, powiat, miasto na prawach powiatu a województwo). Obce a okresy sú bunkami miestnej samosprávy, pričom obec je najmenšou administratívnou jednotkou v Poľsku. Provincie sú jednotkami vlády aj samosprávy. Na úrovni provincie vládu zastupuje vedúci provincie (Wojewoda). Maršal je nadriadeným predstaviteľom samosprávy na úrovni provincií. Orgánmi miestnej samosprávy sú rady, ktoré vykonávajú moc a dozor. Medzi ich hlavné úlohy patrí schvaľovanie miestnej legislatívy, schvaľovanie rozpočtu a vyberanie miestnych daní a poplatkov. Voľby do obecných a okresných rád a provinčných sejmov sú všeobecné, rovné, priame a prebiehajú tajným hlasovaním.

Verejné služby zamestnanosti v Poľsku pozostávajú z úradov práce (minister kompetentný pre prácu, vedúci provincií, maršali provincií a vedúci okresov (Starosta Powiatu)) a okresné úrady práce (340 úradov), provinciálne úrady práce (16 úradov a ich pobočky úrady), ako aj úrad podpory ministra práce a úrady krajských úradov. Všeobecná politika trhu práce je dohodnutá na národnej úrovni, ale okresné aj krajské úrady práce ju môžu doplniť tak, aby uspokojili miestne potreby trhu práce.

4.3 Príjmy a dane

Druhy daní

V Poľsku existuje pätnásť druhov daní, ktoré sa delia na priame dane (platí ich platiteľ dane daňovému úradu) a nepriame dane (platí sa pri nákupe tovaru).

Priame dane zahŕňajú:

1) daň z príjmu fyzických osôb (PIT),

2) daň z príjmu právnických osôb (CIT),

3) daň z dedičstva a darovania,

4) daň z občianskoprávnych transakcií,

5) poľnohospodárska daň,

6) lesná daň,

7) daň z nehnuteľnosti,

8) daň z dopravných prostriedkov,

9) daň z tonáže (vyberá sa od vlastníkov lodí prevádzkujúcich pobrežné komerčné plavidlá v medzinárodnej lodnej doprave),

10) daň z ťažby niektorých nerastov,

11) daň z určitých finančných inštitúcií,

12) daň z príjmov podliehajúcich zdaneniu v súlade so zásadami ustanovenými v zákone o aktivácii lodiarskeho priemyslu a doplnkových priemyselných odvetví (daň z hodnoty predanej produkcie výroby),

13) daň z maloobchodného predaja.

Nepriame dane zahŕňajú:

1) daň z pridanej hodnoty (DPH – 23 %, 8 %, 5 % a 0 %),

2) spotrebná daň,

3) daň z hazardných hier.

V kontexte zamestnanosti a vykonávania ekonomických aktivít v Poľsku sú najdôležitejšími daňami daň z príjmu fyzických osôb a daň z príjmu právnických osôb.

Daň z príjmu

Najdôležitejšou daňou pre fyzické osoby zamestnané v Poľsku je daň z príjmu fyzických osôb.

Príjmy fyzických osôb podliehajú dani z príjmov fyzických osôb. Ak má daňovník v danom roku príjmy z viacerých zdrojov, zdaneniu podlieha súčet druhov príjmov zo všetkých zdrojov v Poľsku a v zahraničí. Na príjmy získané nerezidentmi v Poľsku alebo poľskými rezidentmi v zahraničí sa vzťahujú ustanovenia príslušných zmlúv uzavretých Poľskom o zamedzení dvojitého zdanenia. Poľsko podpísalo takéto dohody s krajinami ako Rakúsko, Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Úplný zoznam krajín a zmlúv s nimi je k dispozícii na webovej stránke ministerstva financií.

Každá osoba, ktorá má bydlisko v Poľsku, musí platiť daň z príjmu. Osoba s bydliskom v Poľsku je každá osoba, ktorej „centrum osobných alebo ekonomických záujmov“ sa nachádza v Poľsku (napríklad žije alebo pracuje v Poľsku) alebo ktorá sa v Poľsku zdržiava dlhšie ako 183 dní v roku. Takáto osoba je daňovým rezidentom a v Poľsku podlieha zdaneniu z celkovej výšky príjmu dosiahnutého v danom roku v Poľsku aj v zahraničí. Osoba, ktorá nemá bydlisko v Poľsku, bude platiť dane v Poľsku len zo svojich príjmov, ktoré získa v Poľsku. Príjmy sa zdaňujú podľa zásad uvedených v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených Poľskom.

Príjem je zdaniteľný (výnosy mínus daňovo uznateľné náklady).

4.4 Životné náklady

Náklady na produkty a služby

V Poľsku sa životné náklady líšia od miesta k miestu. Najvyššie náklady sú vo Varšave a ďalších veľkých mestách.

Príklady priemerných cien základných potravín:

chlieb (1 kg) – 6,30 PLN (1,35 EUR), rožok (50 g) – 0,45 PLN (0,09 EUR), čaj (100 vrecúšok) – 19,18 PLN (4,13 EUR), mletá káva (250 g) – 8,81 PLN ( 1,89 EUR), džem (280 g) – 4,49 PLN (0,96 EUR), kukuričné vločky (250 g) – 4,07 PLN (0,87 EUR), kečup (430 g) – 4,93 PLN (1,06 EUR), olej (1 liter) – 11,85 PLN (2,55 EUR), maslo (200 g) – 7,16 PLN (1,54 EUR), vajcia (10 kusov) – 6,84 PLN (1,47 EUR), syr (1 kg) – 29,57 PLN (6,37 EUR), mlieko (1 liter ) – 3,73 PLN (0,80 EUR), tvaroh (200 g) – 2,50 PLN (0,53 EUR), jogurt (150 g) – 1,57 PLN (0,34 EUR), voda (1,5 litra) – 2,52 PLN (0,54 EUR), pomaranč šťava (1 liter) – 4,53 PLN (0,97 EUR), múka (1 kg) – 3,68 PLN (0,79 EUR), cukor (1 kg) – 3,93 PLN (0,84 EUR), soľ (1 kg) – 1,55 PLN (0,33 EUR) ), cestoviny penne (500 g) – 5,77 PLN (1,24 EUR), vykostené bravčové karé (1 kg) – 20,45 PLN (4,40 EUR), kuracie mäso (1 kg) – 11,70 PLN (2,52 EUR), šunka nakrájaná na plátky (450 g) – 22,23 PLN (4,79 EUR), banány (1 kg) – 6,26 PLN (1,34 EUR), jablká (1 kg) – 3,01 PLN (0,64 EUR), zemiaky (1 kg) – 2,32 PLN (0,5 EUR), paradajky (1 kg) – 10,65 PLN (2,29 EUR), sladká paprika (1 kg) – 11,62 PLN (2,50 EUR).

Príklady priemerných cien základných domácich chemikálií a kozmetiky: prostriedok na umývanie riadu (1 liter) – 6,67 PLN (1,43 EUR), zubná pasta (125 ml) – 9,05 PLN (1,95 EUR), mydlo (100 g tyčinka) – 3,12 PLN ( 0,67 EUR), šampón na vlasy (250 ml) – 6,07 PLN (1,30 EUR), prací prášok (400 g) – 7,22 PLN (1,55 EUR), toaletný papier (8 roliek, najlacnejší) – 7,07 PLN (1,52 EUR).

Príklady priemerných mesačných nákladov na energie na osobu:

elektrina – 80 PLN (asi 17 EUR), telefonovanie – 60 PLN (asi 13 EUR), odpad (likvidácia) – 85 PLN (asi 18 EUR), (za byt). Majitelia rodinných domov platia 107 PLN mesačne (asi 23 EUR). Tí, ktorí sa rozhodnú kompostovať bioodpad, využívajú zľavu 9 PLN (asi 1,93 EUR), vďaka čomu sú náklady 98 PLN (asi 21 EUR), voda 80 PLN (asi 28 EUR), káblová televízia – 50 PLN (asi 21 EUR). 11 EUR), internet – 50 PLN (asi 11 EUR), plyn (plynový sporák) – 40 PLN (asi 8 EUR), plyn (v prípade vykurovania miestností iba plynom) – 200 PLN (asi 53 EUR). To dáva celkové mesačné náklady približne 645 PLN (približne 139 EUR) na osobu.

Príklady priemerných cien iných produktov a služieb:

benzín (liter) – 7,35 – 8,07 PLN (približne 1,58 – 1,73 EUR), lístok na mestskú dopravu – 3,50 PLN (0,75 EUR), lístok do kina – 17 – 35 PLN (približne 4 – 8 EUR), lístok do divadla – 80 – 220 PLN (cca 18 – 49 EUR), hlavné jedlo v reštauráciách – 20 – 40 PLN (cca 4,5 – 9 EUR).

Vzhľadom na aktuálnu infláciu môžu tieto ceny rásť.

Obchody

Otváracie hodiny určujú majitelia obchodov, ale zvyčajne sú nasledovné:

potraviny – od 6:00 (7:00) do 18:00 (19:00), niektoré potraviny môžu mať dlhšiu otváraciu dobu,

obchody okrem potravín – bežne otvorené o 10:00 hod.

supermarkety (najčastejšie na okraji veľkých miest) – bežne od 9:00 do 22:00.

Obchod a živnostenské činnosti v obchodných prevádzkach v nedeľu a vo sviatok podliehajú určitým obmedzeniam. V roku 2022 a nasledujúcich rokoch bude 7 obchodných nedieľ ročne – posledná nedeľa v januári, apríli, júni a auguste, dve po sebe nasledujúce nedele pred Vianocami a nedeľa pred Veľkou nocou. V určitých zákonom stanovených situáciách je obchodovanie a činnosti súvisiace s obchodom povolené každú nedeľu. To platí napr. na čerpacie stanice, lekárne a kvetinárstva.

Zákaz obchodovania stanovený v právnych predpisoch sa okrem iného nevzťahuje na obchodné prevádzky na čerpacích staniciach tekutých pohonných hmôt, obchodné prevádzky, ktorých hlavnou činnosťou je predaj kvetov, lekárne a výdajne, obchodné prevádzky, ktorých hlavnou činnosťou je predaj suvenírov, náboženských predmetov, novín, mestskej dopravy. lístky, tabakové výrobky, lotériové a stávkové kupóny, ako aj pošty, obchodné prevádzky v hoteloch a internetové obchody.

Väčšina obchodov akceptuje platobné karty.

Nakupovať je možné aj online, čo je v Poľsku čoraz populárnejšie.

4.5 Ubytovanie

Prístup k bývaniu

Byty s nájomným nižším ako trhová úroveň stavajú aj iniciatívy sociálneho bývania (poľské, społeczne inicjatywy mieszkaniowe alebo SIM), ktoré pôsobia v cca. 200 miest. Segment sociálneho nájomného bývania uspokojuje bytové potreby priemerne zarábajúcich osôb. Žiadatelia o prenájom takýchto bytov musia spĺňať špecifické príjmové kritériá (v závislosti od lokality bytu a veľkosti domácnosti) a nesmú mať iný byt. Musia tiež zaplatiť príspevok, ktorý sa rovná 30 % hodnoty bytu. Po uplynutí doby prenájmu je príspevok vrátený. Na vytvorenie takýchto bytov môžu iniciatívy sociálneho bývania, obecné spoločnosti a bytové družstvá požiadať o zvýhodnené návratné financovanie dotované zo štátneho rozpočtu.

Od 9. februára 2022 je kritériom príjmu 2 265 PLN (488 EUR) v jednočlennej domácnosti a 1 698,76 PLN (366 EUR) vo viacčlennej domácnosti.

Novým riešením dostupným v Poľsku na nájdenie bytovej jednotky sú sociálne nájomné agentúry (poľské, społeczne agencje najmu, alebo SAN). V tomto modeli sociálna nájomná agentúra (subjekt spolupracujúci s obcou na základe zmluvy) prenajíma byty od súkromných vlastníkov a následne ich prenajíma osobám, ktoré spĺňajú ekonomické alebo sociálne kritériá ustanovené v príslušnom uznesení obecného zastupiteľstva. Záujemca o byt sa obráti na obec, kde sa preveruje splnenie kritérií, a ak sú splnené, je odkázaný na sociálnu požičovňu na výber bytu.

Hľadá sa byt

Inzeráty bytov na prenájom alebo kúpu nájdete v novinách a na internete. Ubytovanie je možné nájsť aj umiestnením vlastných inzerátov v novinách a internetových portáloch alebo prostredníctvom realitnej kancelárie. Pri druhej možnosti sa výdavky spojené s hľadaním bytu navýšia o províziu realitnej kancelárie. Pri prenájme bytu sa provízia bežne rovná mesačnému nájmu a pri kúpe bytu je to cca. 2-3% z kúpnej ceny.

Ak si hľadáte byt na vlastnú päsť, môžete sa obrátiť na predajnú kanceláriu vami zvoleného developera a skontrolovať projekt po právnej stránke, t. j. nahliadnuť do katastra nehnuteľností a hypoték a do Národného súdneho registra, či má developer stavebné povolenie a nie je v konkurze a pod.

Pri kúpe bytu môžete využiť služby realitného makléra (napr. realitná kancelária) alebo podpísať zmluvu s developerom či bytovým družstvom. Väčšina vývojárov požaduje, aby sa prvá platba uskutočnila do 3 až 7 dní od dátumu uzavretia zmluvy.

Predtým, ako váš realitný maklér začne vykonávať akúkoľvek činnosť, mali by ste najskôr podpísať zmluvu o sprostredkovaní. V zmluve o sprostredkovaní by malo byť uvedené, aké konkrétne činnosti má realitný maklér vykonávať a na akú odmenu má nárok. V zmluve by mal byť uvedený aj realitný maklér, ktorý je zodpovedný za jej výkon a mala by obsahovať vyhlásenie o aktívnom poistení občianskoprávnej zodpovednosti za akúkoľvek škodu, ktorá môže byť spôsobená v súvislosti s výkonom činnosti makléra. Zmluva o obchodnom zastúpení je skôr to, čo je známe ako zmluva o povinnosti starostlivosti, než zmluva založená na výsledku. Preto sa mandatár na základe takejto zmluvy zaväzuje napr. hľadať byt, nie ho skutočne nájsť.

Kúpa alebo prenájom bytu

V Poľsku by mala byť kúpa akejkoľvek nehnuteľnosti potvrdená dohodou uzavretou pred notárom vo forme notárskej zápisnice.

Nájomnú zmluvu podpísanú na dobu neurčitú môže nájomca vypovedať kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu (alebo bez uvedenia dôvodu) doručením výpovede prenajímateľovi.

Ceny za byty a náklady na prenájom

V Q1 2022 rástli ceny bytov na primárnom aj sekundárnom trhu. Vo Varšave bola priemerná transakčná cena za 1 m2 bytu na primárnom trhu 12 412 PLN (2 675 EUR), čo predstavuje nárast o 12 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V Gdansku stál 1 m2 v priemere 11 231 zlotých (2 420 eur), v Gdyni 12 732 zlotých (2 744 eur). Transakčné ceny vyššie ako 8 000 PLN (1 725 EUR) boli vykázané v Krakove – 10 494 PLN (2 261 EUR) a Vroclavi – 10 029 (2 161 EUR).

V Q1 2022 bola najvyššia sekundárna trhová cena vykázaná vo Varšave a predstavovala 11 451 PLN (2 467 EUR) za 1 m2, čo predstavuje nárast o 35 % v porovnaní s rokom 2021. Ceny bytov na sekundárnom trhu boli vysoké aj v Gdansku – 10 239 PLN (2 206 eur) za m2 o 39 % viac ako v predchádzajúcom roku a Krakov – 10 001 (2 155 eur). Transakčné ceny vyššie ako 8 000 PLN (1 725 EUR) boli vykázané aj v Gdyni – 11 620 PLN (2 506 EUR) a Vroclavi – 10 205 (2 201 EUR). Byt sa dal kúpiť na sekundárnom trhu za menej 8 000 PLN (1 724 eur) za 1 m2 v Lodži.

Cena prenájmu sa v jednotlivých mestách líši a závisí aj od štandardu a výmery bytu. Najvyššie nájomné je vo Varšave a ďalších veľkých mestách.

Priemerné mesačné nájomné[2] za byt vo Varšave bolo v 1. štvrťroku 2022 2 042 PLN (440 EUR), o 23 % viac ako v 1. štvrťroku 2021. Gdansk bol v tomto smere najdrahším mestom Poľska, pričom priemerné mesačné nájomné dosiahlo 1 833 PLN (395 eur) a predstavuje jeden z najvyšších nárastov cien na trhu s bývaním za posledné roky. V Krakove priemerné mesačné nájomné presiahlo 1 606 PLN (346 eur), vo Vroclavi to bolo 1 786 zlotých (384 eur). Najnižšie mesačné nájomné vykázali Katovice – 982 PLN (194 eur) a Lodž – 1 211 zlotých (221 eur).

Sadzby nájomného sú vyššie ako v roku 2021, čo je do značnej miery spôsobené ruskou agresiou proti Ukrajine.

4.6 Zdravotníctvo

Nárok na služby zdravotnej starostlivosti

V Poľsku poskytujú zdravotnícke služby verejní a neverejní poskytovatelia služieb.

Verejne financované (z odvodov na zdravotné poistenie a prostriedky zo štátneho rozpočtu) sú oprávnené využívať služby zdravotnej starostlivosti:

Osoby, na ktoré sa vzťahuje všeobecné (povinné alebo dobrovoľné) zdravotné poistenie poskytované Národným zdravotným fondom (Narodowy Fundusz Zdrowia, NFZ), ďalej len „poistenci“.

Poistenci môžu byť poľskí občania, občania členských štátov EÚ alebo EZVO alebo občania Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (UK), žijúci na území členského štátu EÚ alebo EZVO alebo v Spojenom kráľovstve, a tretí -občania krajiny zdržiavajúci sa na území Poľska na základe víza za účelom výkonu práce, povolenia na prechodný pobyt, povolenia na trvalý pobyt, povolenia na pobyt pre dlhodobého obyvateľa EÚ, povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov, povolenia na tolerovaný pobyt, vízum vydané za účelom príchodu z humanitárnych dôvodov, v záujme štátu alebo medzinárodných záväzkov, osoby, ktoré získali štatút utečenca alebo doplnkovú ochranu v Poľsku alebo využívajú doplnkovú dočasnú ochranu na jeho území. Poistencami sú aj občania tretích krajín žijúci na území členského štátu EÚ/EZVO alebo v Spojenom kráľovstve – ak sa na nich vzťahuje povinnosť zdravotného poistenia alebo sa poistia dobrovoľne, pričom osoba, ktorá žije v Poľsku, sa môže dobrovoľne poistiť uzatvorenie zmluvy o dobrovoľnom nemocenskom poistení s pokrajinskou pobočkou NFZ, príslušnou podľa miesta bydliska tejto osoby v Poľsku.

Poistencami sú aj rodinní príslušníci vyššie uvedených osôb žijúcich na území Poľska alebo iného členského štátu EÚ alebo EZVO ako Poľska alebo Spojeného kráľovstva, ak nie sú osobami povinne poistenými v Poľsku alebo oprávnenými na zdravotnú starostlivosť. služieb podľa ustanovení EÚ o koordinácii systému sociálneho zabezpečenia.

Povinne nemocenské poistenie sa vzťahuje okrem iného na zamestnancov, osoby, ktoré vykonávajú prácu na základe zmluvy o sprostredkovaní, komisionárskej zmluvy alebo inej zmluvy o poskytovaní služieb, osoby, ktoré podnikajú, s výnimkou tých, ktorí majú pozastavenú podnikateľskú činnosť, osoby poberajúce dôchodky, žiakov, študenti a doktorandi, nezamestnané osoby, osoby poberajúce určité druhy sociálnych dávok alebo určité rodinné dávky, osoby vykonávajúce funkcie na základe aktu vymenovania.

Poistenci sú povinní prihlásiť svojich rodinných príslušníkov na zdravotné poistenie vlastné dieťa; dieťa manžela; adoptované dieťa; vnúča alebo cudzie dieťa, pre ktoré bola zriadená starostlivosť, alebo cudzie dieťa v pestúnskej rodine alebo v rodinnom detskom domove do dovŕšenia 18 rokov veku a ak sa ďalej vzdeláva v škole alebo v ústave na prípravu učiteľstva alebo študuje na vysokej škole alebo doktorandskej škole – do dovŕšenia 26. roku veku, pričom ak je držiteľom dokladu o ŤZP alebo iného rovnocenného dokladu – bez vekového obmedzenia; manželský partner; predkovia zdieľajúci s poistencom domácnosť), pokiaľ nemajú vlastné zdravotné poistenie. Starí rodičia môžu svoje vnúčatá prihlásiť na nemocenské poistenie len vtedy, ak ani jeden z rodičov nie je zdravotne poistený ani nemá nárok na zdravotnú starostlivosť podľa ustanovení o koordinácii zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti alebo o dobrovoľnom poistení.

Občania členského štátu EÚ alebo EZVO alebo Spojeného kráľovstva, ktorí nie sú krytí všeobecným zdravotným poistením v Poľsku a sú zdravotne poistení v inom členskom štáte EÚ alebo EZVO alebo v Spojenom kráľovstve počas ich prechodného pobytu v Poľsku alebo pobytu na území Poľská republika.

Počas prechodného pobytu v Poľsku napr. na účely štúdia alebo hľadania práce v Poľsku (za predpokladu, že v druhom prípade poberajú dávky v nezamestnanosti v inom členskom štáte EÚ alebo EZVO), majú tieto osoby nárok na služby zdravotnej starostlivosti po predložení európskeho preukazu zdravotného poistenia. Toto sa však vzťahuje iba na služby, ktoré lekár (lekári) bude považovať za nevyhnutné zo zdravotných dôvodov s prihliadnutím na povahu týchto služieb a predpokladanú dĺžku pobytu v Poľsku. Dávky sa poskytujú v rozsahu a za podmienok definovaných pre osoby poistené v Poľsku v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania platnou v systéme koordinácie sociálneho zabezpečenia.

Osoby poistené v inom členskom štáte EÚ/EZVO alebo v Spojenom kráľovstve s bydliskom v Poľsku môžu využívať služby zdravotnej starostlivosti po predložení Potvrdenia – dokladu vydaného provinčnou pobočkou NFZ na základe dokladu S1 vydaného zahraničnou zdravotnou poisťovňou. .

Občania tretích krajín, ktorí nie sú poistení v NFZ, s bydliskom na území Poľskej republiky, ktorí získali štatút utečenca alebo doplnkovú ochranu v Poľskej republike, ktorí spĺňajú kritérium príjmu uvedené v článku 8 zákona z 12. marca 2004 o sociálnej pomoci, u ktorých neboli zistené okolnosti uvedené v § 12 uvedeného zákona (oprávnenie využívať služby zdravotnej starostlivosti financované z verejných zdrojov potvrdzuje rozhodnutím vydaným prednostom obce, starostom obce príslušným). pre miesto bydliska v Poľsku) alebo ide o osoby mladšie ako 18 rokov alebo ženy v období tehotenstva, pôrodu

Platby za služby zdravotnej starostlivosti a lieky

Zdravotné služby hradené z univerzálneho zdravotného poistenia sa poskytujú bezplatne, pokiaľ platné predpisy neustanovujú čiastočnú úhradu zo strany príjemcu.

Za služby, ktoré sú v národnej legislatíve výslovne uvedené ako neposkytované v rámci zdravotného poistenia, sa platí. Patria sem služby, ktoré sú poskytované v kúpeľných liečebných zariadeniach poistencom bez odporúčania na tento druh liečby; cestovné náklady a náklady na ubytovanie pri kúpeľnej liečbe – príjemca je povinný uhradiť plné náklady na cestu do zariadenia kúpeľnej liečby a späť a čiastočné náklady na stravu a ubytovanie v sanatóriu; preventívne očkovanie iné ako uvedené v predpisoch o infekčných chorobách a infekciách. Poskytovanie zdravotníckych pomôcok, ako sú protézy, okuliare, invalidné vozíky atď., je z hľadiska množstva obmedzené.

Bezplatne sa lieky poskytujú poistencovi, ktorý bol prijatý do nemocnice alebo iného zdravotníckeho zariadenia pre pacientov, ktorí potrebujú 24-hodinovú alebo dennú zdravotnú starostlivosť a počas zdravotných, ošetrovateľských, diagnostických a rehabilitačných výkonov subjektmi oprávnenými poskytovať služby hradené zo zdravotného poistenia, ako aj v prípade núdzovej pomoci poskytovanej týmito subjektmi.

Na zakúpenie liekov za zvýhodnenú cenu je potrebné predložiť lekársky predpis vydaný lekárom alebo zdravotníckym asistentom (felczer), zdravotnou sestrou alebo pôrodnou asistentkou, ak majú oprávnenie na výkon povolania.

Lieky sa vydávajú v lekárňach spravidla na základe receptov vydaných oprávnenými osobami,

bezplatne, príppri vykonaní paušálnej platby, príp pri zaplatení 30 % alebo 50 % z limitu financovania, príp po zaplatení plnej ceny – za lieky, ktoré nie sú zaradené do registra uhrádzaných liekov alebo za lieky, ktoré sú predpísané v indikácii, ktorá nepodlieha úhrade.

Ak to nariadi lekár zdravotnej poisťovne, pacienti majú nárok na bezplatnú zdravotnú prepravu vrátane leteckej dopravy do az najbližšej nemocnice, ktorá poskytuje príslušné služby, ak je potrebné začať okamžitú liečbu alebo zachovať kontinuitu liečby, ako aj v prípad zníženej pohyblivosti, ktorá znemožňuje použitie verejnej dopravy na cestu za ošetrením (do az najbližšieho zdravotníckeho zariadenia, ktoré poskytuje príslušné služby). V ostatných situáciách je doprava zabezpečená za plnú alebo čiastočnú úhradu a na základe objednávky lekára zdravotnej poisťovne.

Elektronizácia systému zdravotnej starostlivosti

Systém zdravotnej starostlivosti v Poľsku prechádza dynamickou informatizáciou, ktorá pacientom poskytuje prístup k novým moderným službám elektronického zdravotníctva. Poľskí lekári vydávajú potvrdenia o práceneschopnosti iba v elektronickej forme, recepty sa musia vydávať elektronicky (pokiaľ sa nevyžaduje inak). Ďalšou etapou elektronizácie rezortu zdravotníctva bola implementácia povinnosti elektronického vystavovania odporúčaní na niektoré zdravotnícke služby. Poskytovatelia služieb sú povinní zabezpečiť výmenu údajov obsiahnutých v elektronických zdravotných záznamoch.

Plné využitie výhod elektronického zdravotníctva je možné po aktivácii Online pacientskeho konta (IKP), bezplatnej webovej aplikácie poskytovanej ministerstvom zdravotníctva, ktorá umožňuje pacientom jednoducho, rýchlo a bezpečne prezerať informácie o svojej liečbe vrátane vydané elektronické recepty a pokyny na dávkovanie, elektronické odporúčania a elektronické potvrdenia o práceneschopnosti. S aplikáciou môžu pacienti dostávať elektronické recepty aj v textových správach (SMS) alebo e-mailom. Vďaka IKP majú pacienti prístup aj k službám súvisiacim s pandémiou COVID-19 (výsledok nedávno objednaného testu na koronavírus, informácie o karanténe či domácej izolácii). Okrem toho IKP obsahuje odporúčania na očkovanie proti COVID-19. S takýmto elektronickým odporúčaním mohol pacient prejsť do elektronickej registrácie a výberom voľného termínu na vhodnom mieste sa prihlásiť na očkovanie. Očkovací preukaz pacienta je dostupný aj cez IKP.

4.7 Systém vzdelávania

Povinná školská dochádzka a povinná školská dochádzka

Poľský vzdelávací systém rozlišuje medzi povinnou školskou dochádzkou a povinným vzdelávaním.

Kým školská dochádzka je povinná do 18 rokov, povinná školská dochádzka sa vzťahuje na 8-triednu základnú školu (t. j. do ukončenia základnej školy, najdlhšie však do 18 rokov). Po ukončení základnej školy (szkoła podstawowa) sa povinnosť povinnej školskej dochádzky plní buď navštevovaním verejnej alebo neverejnej strednej školy (szkoła ponadpodstawowa) alebo prostredníctvom odbornej prípravy vedenej zamestnávateľom.

Žiaci s osvedčením o špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrebách sa môžu vzdelávať na jednotlivých typoch škôl do konca školského roka v kalendárnom roku, v ktorom dovŕšili vek:

20 pre základné školy;24 pre stredné školy.

Deti a mládež s ťažkým mentálnym postihnutím, ktorým bolo vydané potvrdenie o potrebe revalidácie a vyučovania, môžu navštevovať takéto vyučovanie od začiatku školského roka v kalendárnom roku, v ktorom dovŕšili 3 roky veku a pokračovať vo vzdelávaní do do konca školského roka v kalendárnom roku, v ktorom dovŕšili vek 25 rokov.

Vzdelávací systém tvoria verejné vzdelávacie jednotky, verejné vzdelávacie jednotky s integračnými triedami, verejné vzdelávacie jednotky so špeciálnymi triedami, verejné vzdelávacie jednotky s integráciou a špeciálnymi triedami, integračné vzdelávacie jednotky a špeciálne výchovné jednotky v týchto kategóriách:

predškolské zariadenia: materské školy (przedszkole), predškolské triedy v základných školách, iné formy predškolského vzdelávania (deti vo veku 3-6 rokov, resp. do 9 rokov pre deti so zdravotným znevýhodnením, ktorým bolo vydané osvedčenie o osobitnom vzdelávacích potrieb a ktorým bola odložená povinnosť plniť povinnú školskú dochádzku);
základné školy (szkoła podstawowa) (žiaci vo veku 7-15 rokov), prijímanie je založené na kritériu veku;
stredné školy (szkoła ponadpodstawowa) (žiaci vo veku 15-18/19-20 rokov – písmená a) ab)):
štvorročná stredná všeobecná škola (liceum ogólnokształcące), päťročná stredná odborná škola (technikum), trojročná obchodná škola 1. stupňa (szkoła branżowa I stopnia),
trojročná špeciálna škola poskytujúca prípravu na prácu (szkoła specjalna przysposabiająca do pracy) pre žiakov so stredne ťažkým alebo ťažkým mentálnym postihnutím a pre žiakov s viacnásobným postihnutím, o absolvovaní ktorej sa vydáva osvedčenie o príprave na prácu.
dvojročná obchodná škola 2. stupňa (szkoła branżowa II stopnia) – pre absolventov odborných učilíšť 1. stupňa,
stredoškolské vzdelanie (szkoła policealna) pre osoby so stredným alebo stredným odborným vzdelaním s dobou vzdelávania najviac 2,5 roka;
školy pre dospelých:
základná škola pre dospelých,
stredná všeobecná škola pre dospelých.

Osobám, ktoré nie sú poľskými občanmi, sa poskytuje výchova a starostlivosť vo verejných materských školách alebo v iných formách verejnej predškolskej výchovy, zatiaľ čo osobám s povinnou školskou dochádzkou sa výchova a starostlivosť poskytuje na verejných základných školách, verejných umeleckých školách a verejných vzdelávacích zariadeniach. , vrátane umeleckých zariadení, za rovnakých podmienok ako poľskí občania. Nepoľským občanom, na ktorých sa vzťahuje povinná školská dochádzka, sa poskytuje výchova a starostlivosť na verejných stredných školách za rovnakých podmienok ako občanom Poľska až do dovŕšenia 18 rokov veku alebo ukončenia stredoškolského vzdelania.

Deti vo veku 3-5 rokov, ktorých rodičia chcú, aby sa zúčastňovali predškolského vzdelávania, majú zaručený vstup na toto vzdelávanie v materskej škole, triede materskej školy na základnej škole alebo inej forme predškolského zariadenia (predškolské zariadenie alebo materská škola vzdelávacie centrum). Za zabezpečenie prijatia na predškolské vzdelávanie je zodpovedná obec. Deti zo zahraničV odôvodnených prípadoch možno predškolské vzdelávanie poskytnúť aj deťom vo veku 2,5 rokov.

Deti vo veku 6 rokov musia absolvovať 12-mesačnú predškolskú prípravu v materskej škole, predškolskú triedu na základnej škole alebo inú formu predškolského vzdelávania vrátane materských škôl a integračných alebo špeciálnych predškolských tried. Za zabezpečenie miesta na splnenie tejto povinnosti je zodpovedná obec. Na žiadosť rodičov môže dieťa vo veku 6 rokov začať vzdelávať v základnej škole, ak v školskom roku predchádzajúcom školskému roku, v ktorom má začať vzdelávať v základnej škole, navštevovalo materskú školu, alebo ak má má vydané potvrdenie z psychologicko-pedagogického poradenstva potvrdzujúce jeho spôsobilosť navštevovať základnú školu. Na žiadosť rodičov môže riaditeľ základnej školy v mieste bydliska dieťaťa odložiť povinnú školskú dochádzku o jeden rok. Takýto odklad sa vzťahuje na deti vo veku 7 rokov. Deti, ktorým bolo vydané potvrdenie o špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrebách z dôvodu zdravotného postihnutia (nepočujúce, nedoslýchavé, nevidiace, slabozraké, so zníženou pohyblivosťou vrátane afázie, s ľahkým, stredne ťažkým alebo ťažkým mentálnym postihnutím), autizmus vrátane Aspergerovho syndrómu s viacnásobným postihnutím) môže mať odloženú povinnú školskú dochádzku až do veku 9 rokov.

Rodičia detí vo veku 6 rokov (a starších), ktoré navštevujú 12-mesačnú predškolskú prípravu, sú oslobodení od poplatkov za predškolské vzdelávanie v štátnych materských školách, predškolské triedy na verejných základných školách a iné formy verejného predškolského vzdelávania – platia len za stravu.

Školský rok sa vo všetkých školách a školských zariadeniach začína každoročne 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Vyučovacia a vzdelávacia činnosť sa začína 1. septembra (resp. v prvý pracovný deň v septembri) a končí v piatok po 20. júni. Na odborných učilištiach prvého stupňa, odborných učilištiach druhého stupňa a vyšších odborných školách, ako aj na všetkých typoch škôl pre dospelých sa vyučovanie môže začať v prvý februárový pracovný deň a skončiť v posledný januárový piatok.ia sú prijímané do verejných materských škôl za rovnakých podmienok ako poľskí občania.

Žiaci vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky a povinnej školskej dochádzky a prichádzajúci zo zahraničia sú prijímaní do verejných škôl za rovnakých podmienok ako poľskí občania na základe dokladov, akými sú vysvedčenie, atestácia alebo iný doklad potvrdzujúci ukončenie školy alebo iného stupňa vzdelania. v zahraničí alebo iný doklad vydaný školou v zahraničí, potvrdzujúci dochádzku žiaka prichádzajúceho zo zahraničia do školy v zahraničí s uvedením triedy alebo stupňa vzdelávania, ktoré žiak absolvoval na škole v zahraničí. Ak nemožno na základe vysvedčenia, atestácie alebo iného dokladu zistiť celkový počet rokov školskej dochádzky, možno žiaka prijať na základe písomného vyhlásenia o celkovom počte rokov školskej dochádzky žiaka, predkladá jeho rodič alebo plnoletý žiak.

Ročník, v ktorom sa bude žiak-zahraničný žiak učiť v Poľsku, sa určuje na základe celkového počtu rokov školskej dochádzky absolvovaných v zahraničí.

Osoby prichádzajúce z členského štátu EÚ alebo EZVO, za podmienok platných pre poľských občanov, budú mať prospech aj zo vzdelávania vo verejných školách pre dospelých, verejných obchodných školách druhého stupňa, verejných vyšších stredných školách, verejných umeleckých školách, verejných inštitúciách a verejných školách. vysokých škôl zamestnancov sociálnych služieb, ako aj zo sústavného vzdelávania formou kvalifikačných odborných kurzov.

Do verejnej základnej školy v obvode jeho bydliska sa žiak prijíma z úradnej povinnosti (t. j. škola nemôže odmietnuť prijatie žiaka). Do inej verejnej základnej školy a do verejnej strednej školy sa žiak prijíma, ak má škola voľné miesta. Ak v danej škole nie je miesto, orgán zodpovedný za školy v danej oblasti označí školu, ktorá takéto miesto má.

Žiaci zo zahraničia, ktorí neovládajú poľský jazyk alebo ho ovládajú na úrovni nedostatočnej na učenie, majú nárok na minimálne 2 hodiny dodatočných bezplatných hodín poľského jazyka týždenne. Okrem toho môžu byť v školách zriadené prípravné oddelenia pre žiakov, ktorí neovládajú poľský jazyk. Vzdelávanie v odbore trvá do konca školského roka, v ktorom bol žiak prijatý do odboru, a možno ho skrátiť alebo predĺžiť, najviac však o jeden školský rok. Škola môže zamestnať ako asistenta učiteľa aj osobu hovoriacu jazykom krajiny pôvodu žiaka. Občania Ukrajiny, ktorí prišli do Poľska po 24. februári v súvislosti s nepriateľskými akciami, majú právo na minimálne 6 hodín dodatočných bezplatných hodín poľského jazyka týždenne.

Základné a stredné školy majú šesťbodovú hodnotiacu stupnicu od 1 do 6, kde 1 je najnižšia známka a 6 najvyššia.

Žiaci základných škôl, s výnimkou škôl pre dospelých, majú právo na bezplatné učebnice, vzdelávacie materiály a školiace materiály určené na povinné vyučovanie vo všeobecnom vzdelávaní. Učebnice a súvisiace materiály poskytuje škola, ktorá na tento účel dostáva prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Žiaci stredných škôl, ktorým bolo vydané osvedčenie o špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrebách, môžu požiadať o spolufinancovanie nákupu učebníc a vzdelávacích materiálov v rámci vládneho programu pomoci Wyprawka szkolna (doslova „školský štartovací balíček“).

Žiaci ukončia základnú školu, ak na konci klasifikačného obdobia získali kladné hodnotenie zo všetkých povinných predmetov a vykonali 8-triednu skúšku (napr. zamin ósmoklasisty). 8-stupňová skúška, ktorá je súčasťou systému externých skúšok, pozostáva z písomných testov z poľštiny, matematiky a jedného moderného cudzieho jazyka. 8-triednou skúškou sa overuje, do akej miery žiak spĺňa požiadavky stanovené všeobecným základným vzdelávacím programom pre základnú školu. Pre túto skúšku nie je stanovená minimálna hranica úspešnosti, ale výsledky sú uvedené v podrobnom vysvedčení o 8-stupňovej skúške a berú sa do úvahy pri prijatí na strednú školu.

Maturitná skúška (egzamin maturalny, resp. matura) sa vykonáva v rámci systému externých skúšok pre absolventov stredných všeobecných alebo stredných odborných škôl a otvára cestu k získaniu imatrikulačného listu. Okrem absolventov poľských škôl môžu maturitnú skúšku absolvovať aj držitelia zahraničného vysvedčenia alebo iného dokladu potvrdzujúceho ukončené stredoškolské vzdelanie. Imatrikulačná skúška vychádza z požiadaviek stanovených všeobecným základným vzdelávacím programom pre stredné všeobecné školy a stredné odborné školy. Imatrikulačná skúška sa koná raz ročne v mesiacoch máj až september (hlavný, doplnkový a opravný termín), ako je každoročne oznamované na webovej stránke Ústrednej skúšobnej komisie.

Z dôvodu zavedenia nového školského systému bude maturitná skúška vykonaná podľa nových pravidiel pre:

absolventi 4-ročných stredných všeobecných škôl (liceum ogólnokształcące) – začiatok v školskom roku 2022/2023;

absolventi 5-ročných stredných odborných škôl (technikum) – začiatok školského roku 2023/2024;

absolventi odborných učilíšť 2. stupňa, ktorí ukončili vzdelanie na odborných učilištiach 1. stupňa ako absolventi 8-ročnej základnej školy – od školského roka 2023/2024.

Imatrikulačná skúška podľa súčasných pravidiel sa bude konať do:

školský rok 2026/2027 vrátane – pre absolventov 3-ročných stredných všeobecných škôl;

školský rok 2027/2028 vrátane – pre absolventov 4-ročných stredných odborných škôl;

školský rok 2028/2029 vrátane – pre absolventov stredných odborných škôl 2. stupňa, ktorí ukončili vzdelanie na odborných učilištiach 1. stupňa ako absolventi stredných škôl (gimnázium).

Imatrikulačný list sa vydáva absolventom, ktorí vykonali maturitnú skúšku z povinných predmetov a v každom z nich dosiahli aspoň 30 % bodov (písomných aj ústnych) a vykonali maturitnú skúšku z jedného z vyššie uvedených doplnkových predmetov.

Imatrikulačný list sa bude od roku 2025 vydávať absolventom, ktorí vykonali maturitu z povinných predmetov a jeden vybraný doplnkový predmet dosiahol v každom z nich aspoň 30 % disponibilného bodu.

Výsledky maturitných skúšok z povinných aj doplnkových predmetov sú kľúčovým kritériom pre zápis na vysokoškolské štúdium.

Žiak/študent alebo absolvent, ktorý nie je poľským občanom a ktorého obmedzená znalosť poľského jazyka mu sťažuje porozumenie písanému textu, môže na základe kladného rozhodnutia učiteľskej rady zložiť tieto skúšky:

1) 8-triedna skúška s výnimkou 8-triednej skúšky z moderného cudzieho jazyka – za podmienok a vo forme prispôsobenej jeho vzdelávacím potrebám a psychofyzickým schopnostiam vyplývajúcim z tohto obmedzenia;

2) imatrikulačná skúška s výnimkou maturitnej skúšky z moderného cudzieho jazyka, jazyka národnostnej menšiny, jazyka etnickej menšiny alebo regionálneho jazyka – za podmienok prispôsobených jeho vzdelávacím potrebám a psychofyzickým schopnostiam vyplývajúcim z tohto obmedzenia.

Systém kvalifikácií v Poľsku

Poľsko má Integrovaný kvalifikačný systém určený na podporu celoživotného vzdelávania, uznávania kompetencií a uľahčenia zamestnania prostredníctvom zvyšovania transparentnosti kvalifikácií a poskytovania príležitostí na ich porovnanie v Poľsku a zahraničí.

Integrovaný kvalifikačný systém zahŕňa nástroje ako:

Poľský kvalifikačný rámec – popis ôsmich úrovní kvalifikácií definovaných v Poľsku a zodpovedajúcich príslušným stupňom v Európskom kvalifikačnom rámci,

Integrovaný register kvalifikácií – verejné úložisko vedené v IT systéme na evidenciu kvalifikácií zaradených do Integrovaného systému kvalifikácií,

jednotné štandardy pre popis kvalifikácií a zabezpečenie kvality kvalifikácií získaných v neformálnom vzdelávaní.

Integrovaný kvalifikačný systém označuje kvalifikácie chápané ako špecifický súbor výsledkov vzdelávania (kompatibilných so štandardmi stanovenými pre príslušnú kvalifikáciu), ktorých dosiahnutie je validované oprávnenou certifikačnou inštitúciou. Poľský integrovaný kvalifikačný systém zahŕňa tieto tri typy kvalifikácií:

kvalifikácie udelené v oblasti vzdelávania a terciárneho vzdelávania,

„regulované“ kvalifikácie udelené podľa iných ustanovení zákona (mimo formálneho vzdelávania),

„trhové“ kvalifikácie udelené bez akéhokoľvek právneho základu ustanoveného vo všeobecne platnom práve.

Od roku 2017 nesú dokumenty (certifikáty, diplomy) potvrdzujúce danú úroveň kvalifikácie logo poľského kvalifikačného rámca (pre čiastočné alebo úplné kvalifikácie). V prípade osvedčení o ukončení postgraduálneho štúdia sa logo Poľského kvalifikačného rámca umiestňuje len vtedy, ak je príslušná kvalifikácia zaradená do Integrovaného systému kvalifikácií. V prípade, že kvalifikácia priznaná po ukončení nadstavbového štúdia nie je školou zaradená do Integrovaného systému kvalifikácií, osvedčenie o absolvovaní nadstavbového štúdia sa vydáva bez príslušného loga.

Učenie poľštiny

Kurzy poľského jazyka organizujú univerzity, technické univerzity, neverejné vysoké školy a súkromné jazykové školy. Zahŕňajú letné kurzy, semestrálne kurzy, celoročné kurzy, workshopy v poľštine alebo postgraduálne štúdium poľskej kultúry a poľštiny ako cudzieho jazyka. Kurzy je potrebné zaplatiť. V niektorých akademických centrách ministerstvo školstva a vedy financuje kurzy, ktoré pripravujú držiteľov grantov Poľskej národnej agentúry na akademickú výmenu (Narodowa Agencja Wymiany Akademickiej, NAWA) na štúdium v poľštine. Držitelia grantu NAWA môžu tieto kurzy absolvovať bezplatne.

4.8 Kultúrny a spoločenský život

Kultúrny život

Hlavná organizačná forma kultúrnej činnosti v Poľsku pozostáva z verejne financovaných kultúrnych inštitúcií, od múzeí, galérií, umeleckých centier a umeleckých inštitúcií (ako sú činoherné a operné divadlá a filharmónie) až po malé miestne knižnice a kultúrne centrá. V Poľsku je v súčasnosti takmer 7000 kultúrnych inštitúcií. Okrem kultúrnych inštitúcií kultúrnu činnosť vykonávajú mnohé mimovládne organizácie, cirkvi, náboženské združenia a súkromné podniky. Informácie o kultúre a zábave v Poľsku sú dostupné v dennej tlači (v piatok hlavné denníky vydávajú kultúrnych sprievodcov na nasledujúci týždeň), v televízii, rádiu (vrátane tematických kanálov) a na internete.

Múzeá zostávajú najdôležitejšími inštitúciami, ktoré uchovávajú kultúrne dedičstvo a popularizujú poznatky o ňom. V množstve historických pamiatok a miest dôležitých pre poľskú históriu sa dnes nachádzajú významné múzeá, ktoré sú dobre známe nielen v Poľsku. Patria k nim napr. Kráľovský hrad vo Varšave – sídlo kráľov a republiky, Kráľovský hrad vo Waweli – Národné umelecké zbierky, Palác kráľa Jána III. vo Wilanówe a Kráľovské múzeum Łazienki vo Varšave. Napríklad v roku 2021 bola po niekoľkých rokoch renovácie a rekonštrukcie otvorená Galéria antického umenia v Národnom múzeu vo Varšave a nová stála Galéria prezentujúca poľské umenie 20. a 21. storočia v Národnom múzeu v Krakove. Výstava je prehľadom množstva umeleckých fenoménov a trendov, ktoré sa v Poľsku objavili za posledných 120 rokov. V roku 2022 bolo otvorené Múzeum pamäti obyvateľov krajiny Osvienčimu v Osvienčime.

Výstavy patria medzi najokázalejšie formy múzejnej a galerijnej činnosti. Tieto zariadenia prezentujú výstavy založené na vlastných zbierkach, zostavených zo zbierok iných múzeí alebo readymade zapožičaných z iných prevádzok. Múzeá zhromažďujú zaujímavé zbierky starovekého aj súčasného umenia. Niektoré z nich majú majstrovské diela svetového umenia, vrátane Leonarda da Vinciho „Dáma s hranostajom“ a Rembrandtovej „Krajiny s milosrdným Samaritánom“ v Národnom múzeu v Krakove a Hansa Memlinga „Posledný súd“ v Národnom múzeu v Gdansku.

Väčšina múzeí je otvorená od utorka do nedele, do 16:00 alebo dokonca 18:00. Každé múzeum ponúka v jeden deň v týždni bezplatné vstupy do stálych expozícií. Vstupné nie je vysoké a štátne múzeá ponúkajú množstvo zliav, ako sú rodinné vstupenky a znížené poplatky. Vstupy do štátnych martyrologických múzeí sú bezplatné.

Činoherné divadlá fungujú vo všetkých veľkých mestách. Umelecká sezóna trvá od 1. septembra do 31. augusta, s prázdninovou prestávkou pre väčšinu scén v júli a auguste. Počas letnej sezóny sú otvorené najmä divadlá nachádzajúce sa v turistických destináciách, napr. Teatr Wybrzeże v Gdansku so scénami v Sopotoch a Pruszczi, Divadlo Stanisława Witkiewicza v Zakopanom, Mestské divadlo Witolda Gombrowicza v Gdyni s letnou scénou v Orłowe a vybrané súkromné divadlá (napr. Teatr Kamienica a Teatr 6. Piętro so sídlom vo Varšave). Činoherné divadlá s najväčšou tradíciou a najznámejšie sú Národné divadlo vo Varšave a Národné staré divadlo Heleny Modrzejewskej v Krakove.

Okrem toho majú veľké mestá bábkové divadlá, ktoré hrajú hry pre deti, mládež a dospelých. Táto kategória zahŕňa množstvo súborov s neštátnym alebo súkromným štatútom.

Z početných poľských divadelných festivalov medzi najvýznamnejšie patria Shakespearovské slávnosti v Gdansku, Medzinárodný divadelný festival Božská komédia v Krakove, Medzinárodný festival židovskej kultúry Singer’s Warsaw v Bielsko Biała a Medzinárodný festival bábkarského umenia v Bielsko-Biała.

Zo štátnych umeleckých inštitúcií Veľké divadlo – Poľská národná opera (Teatr Wielki – Opera Narodowa), jedno z najväčších nielen v Poľsku, ale aj v Európe, uvádza klasické opery a súčasnú tvorbu a spolupracuje so svetovo uznávanými sólistami. Ďalšie operné divadlá sa nachádzajú v 10 najväčších mestách po celom Poľsku. Okrem toho nová štátna inštitúcia, Poľská kráľovská opera vo Varšave, otvorená v roku 2017, popularizuje rané opery a obnovuje zabudnutý repertoár poľskej hudby vrátane poľskej opernej tradície. Táto inštitúcia plní aj poslanie šírenia vysokej kultúry v menších kultúrnych centrách a kútoch krajiny.

Filharmónia pôsobí vo veľkých mestách poľských regiónov, pričom zvlášť známa je Národná filharmónia (Filharmonia Narodowa) vo Varšave, ktorá je štátnou umeleckou inštitúciou. Európske centrum hudby Krzysztofa Pendereckého v Lutosławiciach, založené jeho patrónom, so svojím jedinečným arborétom – jediným svojho druhu v Európe, je výnimočným hudobným centrom. Znalci ocenia Národný symfonický orchester Poľského rozhlasu (Narodowa Orkiestra Symfoniczna Polskiego Radia) v Katoviciach a Národné hudobné fórum (Narodowe Forum Muzyki) vo Vroclavi – kultúrne inštitúcie, ktoré pôsobia v novovybudovaných nádherných budovách považovaných za umenie architektonické a akustické umenie. Medzi známe festivaly klasickej hudby patrí Hudobný festival v Łańcut, Chopin festival v Duszniki Zdrój, Festival súčasnej hudby „Varšavská jeseň“ vo Varšave, Medzinárodný hudobný festival „Chopin a jeho Európa“ vo Varšave a Wratislavia Cantans Festival vo Wroclawi . Okrem podujatí klasickej hudby sa tu konajú aj jazzové festivaly napr. festival Jazz na Starówce vo Varšave a festival Jazz nad Odrą vo Vroclave. Hudobní fanúšikovia si môžu vychutnať klasickú hudbu vonku, napr. v Kráľovskom parku Łazienki vo Varšave (od mája do septembra) a v Żelazowa Wola, rodisku slávneho poľského skladateľa Frederika Chopina. Poľsko organizuje významné hudobné súťaže, medzi ktoré patrí Medzinárodná klavírna súťaž Frederika Chopina (Varšava), Medzinárodná husľová súťaž Henryka Wieniawského (Poznaň), Medzinárodná vokálna súťaž Stanisława Moniuszka (Varšava), I.J. Medzinárodná klavírna súťaž Paderewského (Bydgoszcz), Medzinárodná hudobná súťaž Karola Szymanowského (Katovice) a Medzinárodná súťaž poľskej hudby Stanisława Moniuszka (Rzeszów).

Ďalej v Poľsku pôsobia dva profesionálne umelecké súbory, súbor piesní a tancov Stanisława Hadynu „Śląsk“ a národný súbor ľudových piesní a tancov Tadeusza Sygietyńského „Mazowsze“, ktoré sú kultúrnymi inštitúciami s poslaním popularizovať poľský folklór prezentovaním štylizovaných a umelecky prepracovaných programy týkajúce sa regionálnych tancov, piesní a ľudovej hudby.

Sociálny život

Poľština je úradným jazykom v Poľsku. Najpopulárnejším cudzím jazykom v Poľsku je angličtina, po ktorej nasleduje nemčina, francúzština a ruština.

Poľské sviatky, ktoré sú zároveň štátnymi sviatkami, sú nasledovné: 1. január – Nový rok; 6. január – Zjavenie Pána; Marec alebo apríl (nedeľa a pondelok) – 1. a 2. deň Veľkej noci (pohyblivý sviatok); 1. máj – štátny sviatok; 3. máj – 3. máj Deň ústavy; Máj alebo jún – Zostúpenie Ducha Svätého (Turnice) – (pohyblivý sviatok); Máj alebo jún (prvý štvrtok deväť týždňov po Veľkej noci) – Corpus Christi; 15. august – Deň ozbrojených síl/Nanebovzatie Panny Márie; 1. november – Sviatok všetkých svätých; 11. november – Deň nezávislosti; 25. a 26. december – Vianoce; a všetky nedele.

Spoločenský život

Národným jazykom Poľska je poľština. Cudzie jazyky bežne používané Poliakmi sú angličtina, menej nemčina, francúzština a ruština.

Poľské národné sviatky, počas ktorých je v práci voľno, sú: Nový Rok – 1.1., Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok – v marci alebo apríli, Národný sviatok – 1.5., Národný sviatok 3. máj – 3.5., prvý deň Zoslania Ducha Svätého – máj, Božie telo – máj alebo jún (prvý štvrtok v deviaty týždeň po Veľkej noci), Nanebovstúpenie Panny Márie – 15.8., Sviatok Všetkých svätých – 1.11., Deň nezávislosti – 11.11., Vianoce – 25. – 26.12.

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

Doklady o občianskom stave

Osvedčenia o občianskom stave

Takéto životné udalosti ako narodenie, sobáše a úmrtie podliehajú evidencii vo forme potvrdení o osobnom stave v matrike životne dôležitých záznamov, ktorú vedie vedúci matričného úradu miesta udalosti. V Poľsku sú osvedčenia o osobnom stave zapísané v registri životne dôležitých záznamov jediným dôkazom udalostí, ktoré sú v nich uvedené. Na zdokumentovanie udalostí sa aj v niektorých súdnych alebo správnych konaniach vydávajú úplné a skrátené kópie príslušných potvrdení o osobnom stave z registra životne dôležitých záznamov. Poľské právne predpisy tiež stanovujú vyhotovenie potvrdenia o osobnom stave na základe cudzieho dokladu o osobnom stave za predpokladu, že tento nie je v rozpore s poľským právnym poriadkom.

Narodenia

Pôrody v Poľsku je potrebné nahlásiť na matričnom úrade v mieste narodenia do 21 dní od dátumu vydania kartičky o narodení dieťaťa alebo do 3 dní od dátumu vydania kartičky o narodení mŕtveho dieťaťa, ak sa dieťa narodilo mŕtve. Nahlásenie pôrodu je možné dvoma spôsobmi: buď osobne na príslušnom matričnom úrade alebo formou elektronického dokumentu. Rodný preukaz/karta o narodení mŕtveho dieťaťa je zdravotný doklad, ktorý vydáva príslušné zdravotnícke zariadenie a toto zariadenie predkladá na matričný úrad.

Rodný list sa predkladá prednostovi príslušného matričného úradu do 3 dní odo dňa jeho vyhotovenia a matričný lístok prednostovi príslušného matričného úradu do 1 dňa odo dňa, keď bol vyhotovený. na ktorom bol vypracovaný. Narodenie dieťaťa je povinná nahlásiť matka alebo otec dieťaťa, ak sú spôsobilí na právne úkony v plnom rozsahu. Matka alebo otec vo veku 16 rokov a starší môžu nahlásiť narodenie svojho dieťaťa, ak majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Vo všetkých ostatných prípadoch hlási pôrod zákonný zástupca alebo opatrovník matky. Pôrod je možné nahlásiť aj prostredníctvom advokáta. V prípade nenahlásenia pôrodu v uvedených lehotách sa zápis (vrátane výberu mena dieťaťa) vykoná z úradnej moci.

Pri zápise o narodení prednosta matričného úradu bezplatne vydá jedno skrátené vyhotovenie rodného listu nahlasovateľovi narodenia.

Sobáše

Manželstvo môžu uzavrieť len žena a muž, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o rodine a poručníctve. Oznámenie o úmysle uzavrieť manželstvo by sa malo uskutočniť pred vedúcim matričného úradu v prítomnosti dvoch plnoletých svedkov. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia a civilné partnerstvá, a to aj medzi osobami rovnakého pohlavia, nie sú povolené ani upravené zákonom.

Manželstvo možno uzavrieť dvoma formami – pred slobodne zvoleným prednostom matričného úradu alebo pred duchovným (náboženský sobáš s občianskoprávnymi a právnymi účinkami).

Manželstvo vzniká vtedy, keď obaja prítomní muž a žena urobia vyhlásenie o úmysle uzavrieť manželstvo v prítomnosti vedúceho matričného úradu.

Osoby, ktoré majú v úmysle uzavrieť manželstvo, by mali predložiť prednostovi matričného úradu občiansky preukaz a predložiť požadované doklady, napr.písomné vyhlásenie, že im nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli manželstvo vylučovať,povolenie na uzavretie manželstva, ak to vyžadujú ustanovenia zákona o rodine a poručníctve,súdne povolenie, aby advokát urobil vyhlásenie o uzavretí manželstva, ak takéto vyhlásenie musí urobiť advokát.

Ak poľský občan nemá potvrdenia o osobnom stave vyhotovené v Poľsku, predloží cudzí doklad o osobnom stave alebo iné doklady (pre štáty, kde sa nevedú dôležité záznamy), aby potvrdil svoje narodenie, a ak bol predtým ženatý, potom predloží sobášny list spolu s dokladom potvrdzujúcim zánik alebo anulovanie manželstva, prípadne potvrdenie, že manželstvo bolo vyhlásené za neexistujúce.

Ak sa ukáže, že získanie niektorého z vyššie uvedených dokumentov je mimoriadne ťažké, súd môže dotknutú osobu zbaviť povinnosti predložiť alebo predložiť takýto dokument.

Manželstvo možno uzavrieť aj vtedy, keď muž a žena, ktorí doň vstupujú a ktorí podliehajú vnútornému právu cirkvi alebo iného náboženského združenia, vyhlásia v prítomnosti duchovného svoju jednomyseľnú vôľu uzavrieť manželstvo podľa poľského jazyka. zákona, a keď prednosta matričného úradu následne vyhotoví sobášny list.

Aby cirkevné manželstvo malo občianske a právne účinky, musia byť splnené tieto požiadavky: pred uzavretím manželstva musia budúci manželia (t. j. osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo) získať od vedúceho matričného úradu potvrdenie, že ak im žiadne okolnosti nebránia v uzavretí manželstva a potom musia urobiť vyhlásenie o svojom priezvisku a priezvisku svojich detí pred vedúcim matričného úradu. Po sobášnom obrade je duchovný povinný do 5 dní zaslať uvedené osvedčenie vedúcemu matričného úradu príslušnému podľa miesta obradu spolu s potvrdením, že sobášne vyhlásenia boli urobené v jeho prítomnosti. . Vyššie uvedené dokumenty tvoria základ pre vyhotovenie sobášneho listu.

Občan členského štátu EÚ alebo EZVO, ktorý má v úmysle uzavrieť manželstvo v Poľsku, musí predložiť svoj preukaz totožnosti a predložiť okrem písomného vyhlásenia aj doklad potvrdzujúci, že môže uzavrieť manželstvo v súlade s platnými právnymi predpismi. . Ak z predložených dokladov nemožno zistiť údaje potrebné na vyhotovenie sobášneho listu (t. j. zistiť údaje o osobe a jej rodinnom stave), je potrebné predložiť kópiu rodného listu, a ak bola osoba predtým ženatý – kópia sobášneho listu s poznámkou o jeho zániku, zrušení alebo vyhlásení o jeho neexistencii, alebo kópia sobášneho listu s dokladom potvrdzujúcim jeho zánik, anulovanie alebo vyhlásenie o jeho neexistencii.

Medzi dokumenty, ktoré potvrdzujú zánik, anulovanie alebo neexistenciu manželstva patrí skrátená kópia úmrtného listu alebo kópia právoplatného rozsudku súdu o úmrtí alebo vyhlásení predchádzajúceho manžela za mŕtveho, kópia právoplatného rozsudku súdu o rozvode , kópia právoplatného rozsudku súdu o vyhlásení neplatnosti predchádzajúceho manželstva alebo kópia právoplatného rozsudku, ktorým sa manželstvo vyhlásilo za neplatné.

Vyhlásenie o priezvisku každého z manželov po uzavretí manželstva a o priezvisku ich detí sa robí pred prednostom matričného úradu a zapisuje sa do protokolu o prijatí vyhlásení o uzavretí manželstva, alebo ak ide o náboženský sobáš – prednosta matričného úradu vyhotoví potvrdenie o nedostatku okolností vylučujúcich uzavretie manželstva. Manželia môžu:

mať spoločné priezvisko, ktoré je súčasným priezviskom jedného z nich,
ponechať si svoje súčasné priezviská,

spojiť svoje súčasné priezviská s priezviskom druhého z manželov. Priezvisko, ktoré spája dve predchádzajúce priezviská, nesmie mať viac ako dve zložky.

Ak k priezvisku nedôjde, ponechajú si obaja manželia svoje doterajšie priezviská. Deti majú priezvisko, ktoré je priezviskom oboch manželov. Ak majú manželia rozdielne priezviská, ich dieťa používa priezvisko, ktoré uviedli vo svojich jednomyseľných vyhláseniach. Manželia môžu uviesť buď priezvisko jedného z nich, alebo priezvisko spájajúce priezviská matky a otca dieťaťa. Ak sa manželia k priezvisku svojich detí nevyjadria jednomyseľne, deti budú mať k nemu pripojené priezvisko pozostávajúce z priezviska matky a priezviska otca.

Pri vyhotovení sobášneho listu sa z úradnej moci vydáva jedna bezplatná skrátená kópia sobášneho listu.

Úmrtia

Úmrtia sa evidujú na matričnom úrade príslušnom podľa miesta úmrtia predložením vyhlásenia za mŕtveho (zdravotný doklad potvrdzujúci úmrtie, vydaný tomu, kto má právo mŕtveho pochovať) do 3 dní odo dňa tohto úmrtia. vyhlásení, alebo do 24 hodín od úmrtia, ak bolo spôsobené infekčnou chorobou. Povinnými osobami na zápis úmrtia sú manžel, potomkovia (napr. dieťa), predkovia (napr. rodičia, starí rodičia), postranní príbuzní do 4. stupňa (napr. brat), príbuzní podľa príbuzenstva do 1. napríklad otec alebo svokra).

Pri zápise úmrtia prednosta matričného úradu bezplatne vydá jedno skrátené vyhotovenie úmrtného listu.

4.10 Doprava

Verejná doprava v Poľsku je diverzifikovaná a zahŕňa:

autobusy: mestské a prímestské – s celoštátnou prevádzkou,

vlaky – medzinárodné, medziregionálne, regionálne, mestské/aglomeračné – pre vybrané mestá,

električky – premávajú vo veľkých mestách,

podzemie – vo Varšave,

bicykle – v niektorých veľkých mestách sú k dispozícii verejné požičovne bicyklov, napr. Varšava, Krakov, Poznaň, Vroclav a Gdansk.

Autobusy, električky a metro premávajú od skorých ranných hodín do približne 23:00. Vo veľkých mestách premávajú aj nočné autobusy.

Lístky na mestskú dopravu je možné zakúpiť v automatoch na cestovné lístky (mnohé z nich neprijímajú mince, ale len platobné karty), kioskoch („Ruch“), niektorých obchodoch, staniciach metra alebo u vodičov (upozorňujeme, že nie všetci vodiči mestskej dopravy predávajú lístky ). Lístky zakúpené u vodiča môžu byť drahšie. Existuje jeden typ lístka na autobusy (mestské), električky a metro, ale lístky sa v jednotlivých mestách líšia. To znamená, že vo Varšave nemôžete použiť lístky, ktoré ste si zakúpili v Krakove.

Existujú jednorazové a dobové lístky (platné 24 hodín, 30 dní, 90 dní). V závislosti od mesta sa používajú dva typy lístkov – jednorazové a časovo limitované.

Permanentky na mestskú hromadnú dopravu v niektorých mestách umožňujú využívať vlaky v rámci mesta a jeho okolia bez príplatku. Ak máte napríklad permanentku na mestskú hromadnú dopravu vo Varšave, môžete využiť nielen SKM Fast City Rail, ale aj Mazovské železnice a Varšavskú prímestskú železnicu v oblasti Varšavy a niektorých jej susedných obcí.

Jednotný lístok platí na jednu cestu bez ohľadu na vzdialenosť. Pri jednorazovom lístku si pri prestupe na autobus musíte overiť nový lístok, pokiaľ nejde o 24-hodinový, 7-dňový alebo mesačný lístok (lístky tohto typu sa používajú napr. vo Varšave).

Časovo obmedzený lístok je platný na určité časové obdobie (napr. 10 alebo 30 minút) a umožňuje vám počas tohto obdobia zmeniť spôsob verejnej dopravy (lístky tohto typu sa používajú napr. v Lodži a Varšave).

Lístky na prímestské autobusy je možné zakúpiť u vodičov autobusov alebo v pokladniach na autobusových staniciach. V niektorých prímestských zónach a niektorých mestách sú súkromné autobusy a osobné dodávky (v poľštine nazývané autobus), kde platíte cestovné vodičovi.

V Poľsku existujú štyri typy vlakov. Najrýchlejšie a najpohodlnejšie sú vlaky Express Intercity Premium (EIP) a Express Intercity (EIC) vo vlastníctve železničného dopravcu PKP Intercity S.A. – zastavujú len vo väčších mestách a vyznačujú sa nižším počtom zastávok ako ostatné typy vlakov. Rýchliky (IC; TLK) zastavujú častejšie a sú lacnejšie, osobné (regionálne) vlaky zastavujú vo všetkých staniciach a sú najlacnejšie.

Ceny lístkov na vlak závisia od politiky prevádzkovateľov a organizátorov verejnej dopravy. Lacnejšie lístky môžu byť dostupné pri kúpe veľa dní vopred a na menej obľúbené spoje. Existuje tiež veľa propagačných ponúk, ako aj zákonných zliav a rabatov platných pre všetkých operátorov.

Zakúpenie lístka je možné prostredníctvom mobilných aplikácií, cez internet, v automatoch na lístky, na pokladniach a zvyčajne za príplatok aj u kontrolóra cestovných lístkov a môžeme byť od tohto poplatku oslobodení, keď to nie je možné. kúpiť lístok v mieste odchodu (napr. žiadne pokladne).

V Poľsku ponúkajú medzinárodné a vnútroštátne lety poľskí a medzinárodní leteckí dopravcovia z letísk vo Varšave, Modline, Bydgoszczi, Katoviciach, Krakove, Lodži, Gdansku, Štetíne, Vroclavi, Zielona Góra, Rzeszów, Poznaň, Lublin a Olsztyn.

Letenky sú možné zakúpiť buď v pokladniach na alebo online na webových stránkach leteckých spoločností, prípadne prostredníctvom rôznych vyhľadávačov letov.

Mestské bicykle sú v Poľsku v poslednej dobe veľmi populárne. Ich kľúčovou výhodou je, že sa ľahko uvoľňujú a vracajú – každý operátor na to používa svoj vlastný systém. Mestský bicykel si môžete požičať a vrátiť na stanicu podľa vlastného výberu. Špeciálny počítač riadi proces autentifikácie a zaznamenáva čas jázd. Systém požičovne bicyklov je zvyčajne založený na magnetickej alebo čipovej karte, ktorú je možné „predplatiť“ konkrétnu sumu zahŕňajúcu každú zálohu a cestovnú. Väčšina systémov ponúka prvých 30 minút jazdy zadarmo, aby prilákali používateľov. V súčasnosti existuje v Poľsku niekoľko požičovní mestských bicyklov.

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

Vaše práva sociálneho zabezpečenia v Poľsku

Cookie
__cf_bm
cookielawinfo-checkbox-advertisement
cookielawinfo-checkbox-analytics
cookielawinfo-checkbox-functional
cookielawinfo-checkbox-necessary
cookielawinfo-checkbox-others
cookielawinfo-checkbox-performance
CookieLawInfoConsent
viewed_cookie_policy

Cookie
_ga
_ga_*
CONSENT

Cookie
VISITOR_INFO1_LIVE
YSC
yt-remote-connected-devices
yt-remote-device-id
yt.innertube::nextId
yt.innertube::requests

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

2.2 Hľadanie ubytovania

2.3 Hľadanie školy

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

3.3 Druhy zamestnania

3.4 Pracovné zmluvy

3.5 Špeciálne kategórie

3.6 Samostatná zárobková činnosť

3.7 Platové podmienky

3.8 Pracovná doba

3.9 Dovolenka (ročná dovolenka, rodičovská dovolenka, atď.)

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

3.11 Zastupovanie pracovníkov

3.12 Pracovné spory – štrajky

3.13 Odborná príprava

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

4.2 Politický, administratívny a právny systém

4.3 Príjmy a dane

4.4 Životné náklady

4.5 Ubytovanie

4.6 Zdravotníctvo

4.7 Systém vzdelávania

4.8 Kultúrny a spoločenský život

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtia)

4.10 Doprava

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE

1 HĽADANIE PRÁCE

1.1 Ako si nájsť prácu

1.2 Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

2 PRESŤAHOVANIE SA DO INEJ KRAJINY

2.1 Pohyb tovarov a kapitálu

2.2 Hľadanie ubytovania

2.3 Hľadanie školy

2.4 Keď si so sebou vezmete auto (informácie o vodičských preukazoch)

2.5 Postupy registrácie a povolenie na pobyt

2.6 Kontrolný zoznam pred vaším príchodom do novej krajiny a po ňom

3 PRACOVNÉ PODMIENKY

3.1 Prehľad pracovných podmienok v Európe

3.2 Uznávanie diplomov a kvalifikácií

3.3 Druhy zamestnania

3.4 Pracovné zmluvy

3.5 Špeciálne kategórie

3.6 Samostatná zárobková činnosť

3.7 Platové podmienky

3.8 Pracovná doba

3.9 Dovolenka (ročná, rodičovská, atď.)

3.10 Ukončenie pracovného pomeru

3.11 Zastupovanie zamestnancov

3.12 Pracovné spory – štrajky

3.13 Odborná príprava

4 ŽIVOTNÉ PODMIENKY

4.1 Prehľad životných podmienok v Európe

4.2 Politický, administratívny a právny systém

4.3 Príjmy a dane

4.4 Životné náklady

4.5 Ubytovanie

4.6 Zdravotníctvo

4.7 Systém vzdelávania

4.8 Kultúrny a spoločenský život

4.9 Súkromný život (narodenie, sobáš, úmrtie)

4.10 Doprava

5 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE A POISTENIE